Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/283/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200399
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518200399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu

Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa :
E. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov matka: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., S. XX, otec: D. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. 5, zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Bratislava,
Riečna 2, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/13/2018-46, zo dňa 26.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zveril maloletého E. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, určil, že
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť platiť na
maloletého výživné vo výške XXX eur mesačne od 01.01.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie január - marec 2018 v sume XXX eur uložil otcovi zaplatiť spolu s bežným
výživným za mesiac apríl 2018. Konanie v časti úpravy styku zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 36 ods. 1,

§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal preukázané je v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky, zastupovania a spravovania majetku preukázané zhodnými tvrdeniami obidvoch
rodičov. Pokiaľ ide o výživné, poukázal súd prvej inštancie na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré je potrebné posudzovať, nielen podľa zárobkových
pomerov, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, dosiahnutým vzdelaním, prácou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a celkovým
počtom vyživovacích povinností. Za výživné primerané zistenému skutočnému stavu považoval súd

prvej inštancie sumu XXX eur, pričom vychádzal z fyzického veku maloletého, z jeho odôvodnených
potrieb, plnenia školských povinností v 3. ročníku štátnej základnej školy.

2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením otca o jeho nespôsobilosti platiť na maloletého vyššie
výživné než XXX eur mesačne, z priemerného čistého mesačného zárobku XXX,XX eur mu aj po
zaplatení výživného na staršie dieťa zostane suma XXX eur a po úhrade výživného na maloletého E.
suma XXX eur, ktorá je postačujúca na zabezpečenie jeho osobných výdajov. Neobstála ani obrana

otca, že jeho zárobok je závislý od počtu služieb a odpracovaných sviatkov, pretože pri posudzovaní
zárobkových pomerov sa vychádza vždy s priemerného zárobku za určité časové obdobie, ktoré zahŕňa
všetky mzdové náležitosti. Nepovažoval tiež za primeranú sumu XXX eur mesačne, ako navrhovala
matka. Aj keď matka svojou osobnou starostlivosťou do istej miery kompenzuje svoj finančný podiel navýžive dieťaťa, nezbavuje ju to úplne finančnej povinnosti k nemu. Z výživného od otca v sume XXX
eur, štátneho príspevku v sume XX,XX eur a svojho peňažného prispenia môže dostatočne zabezpečiť
potreby maloletého bez akéhokoľvek ohrozenia jeho výživy. Súd prvej inštancie zohľadnil, že matka

je vlastníčkou bytu, v ktorom býva spolu so svojou matkou, a s ktorou sa delí o náklady na vedenie
domácnosti. Súd prvej inštancie vypočítal aj zročné výživné a určil podmienky jeho splatnosti. Matka
zobrala návrh v časti úpravy styku späť z uvedených dôvodov, súd prvej inštancie v tejto časti podľa §
29 ods. 1 CMP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s určenou výškou
výživného, žiadal ponechať výšku vyživovacej povinnosti na sumu XXX eur tak, ako ju platil doposiaľ,
pričom namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil pomery matky a vec nesprávne posúdil.
Uviedol, že matka má taktiež možnosť zvýšiť si príjem zmenou práce a nájsť si lepšie platenú prácu.
Terajšia práca jej vyhovuje z titulu, že nemá ďaleko do práce, nemusí využívať mestskú dopravu,

pracovný čas je sporný, nie vždy musí byť v práci celých 8 a pol hodiny. Súd prvej inštancie nevzal do
úvahy ani to, že synovi niečo kupuje aj mimo výživného, ako príklad uviedol mobilný telefón, pretože
nemal možnosť sa so synom spojiť, notebook, ktorý dostal syn na Vianoce 2017, niekedy mu zakupoval
aj lieky. Má možnosť podporovať svojho syna len do výšky XXX eur. Žiadal zmeniť preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že bude prispievať na maloletého sumou XXX eur.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné
dokazovanie, riadne zistil zárobkové pomery a otec nemôže prenášať jeho vyživovaciu povinnosť na ňu,
ako na matku. Žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne, pričom poukázala aj na
vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý doporučil stanoviť výživné vo výške XXX eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej
časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolanie otca je v napadnutej časti správne,
odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje
rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za
následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Ako prvoradé odvolací súd považuje za potrebné upozorniť otca maloletého, že v danom prípade

neposkytuje maloletému podporu, ale výživné, ktorého úlohou je zabezpečiť všetky odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa týkajúce sa jeho bývania, stravovania, školskej dochádzky, zdravotnej starostlivosti,
školských a mimoškolských aktivít, odievania a všetkých ďalších pravidelných ako aj mimoriadnych
výdavkov. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, ide o prvoradú povinnosť,
ktorú si musí rodič plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Súd prvej inštancie správne posúdil

odôvodnené potreby maloletého a správne určil aj výšku vyživovacej povinnosti. Tvrdenia otca, kde
matke doporučuje zmeniť zamestnanie, nezobral odvolací súd do úvahy a nemohol na ne prihliadnuť.
Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a z uvedených dôvodov je potrebné rešpektovať
jej výber zamestnania tak, aby bola spôsobilá zabezpečiť všetku potrebnú starostlivosť o maloletého.
Naopak otec má väčší časový priestor, aby zlepšil svoju finančnú situáciu pokiaľ sa domnieva, že

zo zisteného zárobku nie je spôsobilý zabezpečiť poskytovanie výživného. Odvolací súd nemohol
prihliadnuť ani na tvrdenie otca, že poskytuje výživné aj mimo rámec určenej vyživovacej povinnosti, keď
dôkazy o týchto skutočnostiach súdu nepredložil a je nesporné, že matka poskytuje maloletému plnenia
aj nad rámec svojej vyživovacej povinnosti spolu s jej osobnou starostlivosťou.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa §
387 CSP.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).