Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/431/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226293
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213226293.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek
senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. XXX/XX, P., 2/ P. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. I.XX/XX, P., za účasti Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov

so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so
sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 2413,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
a Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 15. februára 2016 č.k. 10C/71/2014-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 2413,74 eura od žalovaných z titulu nesplateného úveru, ktorý poskytol žalovanému právny
predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe úverovej zmluvy. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade
a Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavreli dňa 21. 12. 2004 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol

žalovaným poskytnutý úver vo výške 3319,39 eura, ktorý mali splácať mesačne po 49,26 eura. Právny
predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku, vyplývajúcu z tohto úveru, postúpil žalobcovi dňa 10. 12.
2009. Žalovaní úver nesplatili. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 5b
zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ochrane spotrebiteľa), § 3, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka
(zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm. a/, b/, c/ zákona číslo 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a
§ 387 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním o spotrebiteľskom
právnom vzťahu medzi stranami sporu a jeho posúdení podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Poukazujúc na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. mája 2014, ako
aj na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, konštatoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01. mája 2014
a za absencie prechodných ustanovení, je potrebné tieto aplikovať aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (rozsudok NS SR 3MCdo 12/20144 zo dňa 21. 04. 2015). Keďže ustanovenie § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa ukladá súdu skúmať, či právo žalobcu na úhradu predmetnej sumy bolo uplatnené
na súde v zákonom stanovenej premlčacej dobe, plniac si túto povinnosť dospel k záveru, že nárok
žalobcu je podľa § 101 až § 110 Občianskeho zákonníka premlčaný. Tento záver odôvodnil tvrdením,

že žalovaní boli ku dňu 20. 12. 2014, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní so splácaním úveru
o 1147 dní, pričom do omeškania sa dostali so splátkou splatnou dňa 20. 10. 2006 a veriteľ mal tedamožnosť svoje právo na predčasné splatenie úveru uplatniť už 31. 12. 2006, t.j. nasledujúcim dňom
po uplynutí 10 dní od platnosti neuhradenej splátky. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie bodu
7.6. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej

povinnosti zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo
úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávky zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Žalobca mal teda možnosť uplatniť si
predmetnú pohľadávku voči žalovaným na súde dňa 31. 12. 2006 a od nasledujúceho dňa, t.j. od 01.

01. 2007 mu plynula trojročná premlčacia doba na podanie návrhu na súd a skončila dňom 01. 01.
2010. Žaloba bola súdu doručená dňa 18. 11. 2013, teda po plynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby, celá pohľadávka žalobcu je premlčaná a preto ju súd prvej inštancie zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko im žiadne nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesúhlasil s právnym posúdením danej veci a
vyhodnotením otázky premlčania, keď súd prvej inštancie vychádzal z nepreukázaných údajov, a to
počtu dní omeškania uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. S týmto posúdením sa
nestotožnil, nakoľko predmetný údaj nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením

predčasnejsplatnostiúveru.Výkladomustanovenívšeobecnýchobchodnýchpodmienokmožnodospieť
k záveru, že postupca a následne žalobca, boli oprávnení, nie však povinní, predčasne ukončiť
záväzkovoprávny vzťah. K ukončeniu zmluvy došlo až dňa 04. 08. 2013, kedy došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu. Žalobca si preto nemohol svoj nárok uplatniť skôr, nakoľko
by bol posúdený ako predčasne podaný, resp. by nenastala splatnosť splátok, ktoré boli v zmysle

ustanovení zmluvy splatné až po dni vyhlásenia rozsudku. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko podľa jeho názoru priamym
aplikovaním tohto ustanovenia súd porušil zásadu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s Ústavou SR. Ústavnému súdu SR podal návrh na začatie konania o určenie,

že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej bystrici, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline.
Žiada preto aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe žalobcu,
resp. aby tento zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania.
3. Odvolanie proti rozsudku podalo i občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, v časti,
v ktorej mu súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania a žiada v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť.
4. Žalovaní v prvom a v druhom rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„CSP“),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranousporu,vzákonomstanovenejlehotenapodanie
odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
rozhodoval o žalobe žalobcu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd však
napadnutý rozsudok z procesného hľadiska posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
9. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaných v prvom a v druhom

rade zaplatenia sumy 2413,74 eura titulom nesplateného úveru. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu
zamietol dôvodiac, že jeho nárok je premlčaný, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty odvodil od jeho
možnosti kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu vypovedať zmluvu, resp. mohol odstúpiť od úverovej
zmluvy a mohol teda vykonať úkony, ktorými si návrat ním poskytnutých finančných prostriedkov
zabezpečí. Žalovaný uhradil naposledy splátku úveru dňa 20. 12. 2006, od ktorého začala plynúť 10
dňová lehota na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Žalobcovi dňom 01. 01. 2007 začala plynúť

premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 01. 01. 2010. Žaloba bola na súde podaná až dňa 18. 11. 2013,
teda po uplynutí tejto lehoty. Žalobca s predmetným právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil
a podal odvolanie.
10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu, konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia, dospel k záveru o neopodstatnenosti a nesprávnosti záveru súdu

prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu. Súd prvej inštancie síce vyhodnotil predmetnú zmluvu
ako spotrebiteľský právny vzťah, aplikoval aj správne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
avšak nesprávne a nedostatočným spôsobom sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom. Žalobca v
podanomodvolanínamietajednaknesprávnuaplikáciuustanovenia§5bzákonaoochranespotrebiteľa,
ale aj nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty.

11. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného
orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenejosobeprávo(nárok)priznať(§100ods.1vetatretiaObčianskehozákonníka).Pritomzásada

hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú
námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky
bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť
novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom
č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem

Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so
záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou.
14. V predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok žalobcu, vyplývajúci z uzavretej
zmluvy o úvere medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu, ktorá zmluva je nepochybne
zmluvnou spotrebiteľskou. Preto ak súd prvej inštancie, uvedenú zmluvu takto posúdil, posúdil jusprávne. V zmysle vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu, ktorý je zhodný so záverom Najvyššieho
súduSR,ženaspotrebiteľsképrávnevzťahyjepotrebnéaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníka,
i premlčacia lehota sa posudzuje podľa ustanovení § 100 až § 114 Občianskeho zákonníka. Je potrebné

mať na zreteli i ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré ukladá súdu prihliadnuť, aj bez
návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku.
15. Z obsahu spisu v danej veci jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi
žalovanýmiaprávnympredchodcomžalobcudošlodňa21.12.2004atouzavretímZmluvyosplátkovom

úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 100 000,-- Sk
(3319,39 eura), s 11,80% ročným úrokom, ktorý mal splatiť v mesačných splátkach v sume 49,26 eura
mesačne, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20. 12. 2014. Ustanovenie bodu 7.6.1.
časti B všeobecných úverových podmienok iba oprávňuje veriteľa, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
v lehote, ktorú určí banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru je oprávnením veriteľa (nie jeho povinnosťou, či právnou skutočnosťou,

od ktorej je potrebné odvodzovať vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu), ktorú skutočnosť musí
dlžníkovi písomne oznámiť. Zo spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom konečná splatnosť úveru bola v zmluve o úvere
dohodnutá až dňom 20. 12. 2014. Súd prvej inštancie napriek tejto okolnosti, za deň splatnosti úveru
(ktorý nikto nevyhlásil), považoval deň, ktorý uplynul po uplynutí desať dní odo dňa zaplatenia poslednej

splátky úveru žalovaným. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých právnych skutočností
a vedomostí, súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel. Na tento záver súd prvej inštancie nemal
žiadne podklady a ani v právnej praxi sa takáto teória vôbec nevyskytuje a tento jeho postup nemá
žiadnu oporu ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku (§ 100 až § 114), ale
ani v právnej teórii a praxi. V danej veci, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany

veriteľa nedošlo (resp. doteraz nebolo preukázané), je potrebné plynutie premlčacej lehoty počítať odo
dňa, kedy si veriteľ mohol prvý krát uplatniť svoj nárok na súde, t.j. nasledujúci deň po splatnosti tohto
úveru, t.j. dňa 21. 12. 2014. Ak potom žalobca dňa 18. 11. 2013 si uplatnil nárok žalobou na súde,
nie je možné konštatovať, že si ho uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty, ale tento si uplatnil včas.
V tejto súvislosti je potrebné tiež skúmať, či žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (pred dňom

konečnej splatnosti úveru, dohodnutej v úverovej zmluve), či dlžníkom skutočne aj doručil oznámenie
o mimoriadnej splatnosti úveru, či teda nastali účinky mimoriadnej splatnosti. Odvolací súd dáva do
pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že v samotnej zmluve o úvere bola konečná splatnosť
dohodnutá ku dňu 20. 12. 2014. Teda aj v prípade, ak by nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a
táto nebola doručená žalovaným, nie je možné nárok žalobcu považovať za premlčaný, keďže konečná

splatnosť úveru uplynula až týmto dňom.
16. K odvolaniu občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov odvolací súd dodáva,
že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu. Z výroku rozsudku súdu prvej inštancie
vôbec nevyplýva, že by súd rozhodol o náhrade trov konania občianskeho združenia. V ďalšom konaní
bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie o nároku občianskeho združenia na náhradu trov konania

rozhodnúť.
17. Keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, na ktorom založil svoje
rozhodnutie (premlčanie nároku navrhovateľa), odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu
vec vrátiť na ďalšie konanie.

18. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania jeho nároku, nezaoberal sa tak
jednotlivýmizmluvnýmipodmienkami,tietonepodrobilprieskumnejčinnostianevyhodnotil,čipredmetná
úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, neobsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl, Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch,čizákonaoochranespotrebiteľa.Spoukazomnazáverodvolaciehosúdu,ktorýmjesúdprvého

stupňa viazaný, spočívajúci v tom, že nárok žalobcu premlčaný nie je, nakoľko bol uplatnený v rámci
plynutia premlčacej lehoty, podrobí dôkladnému preskúmaniu predmetnú zmluvu o úvere, posúdi ju tak
z hľadiska vyššie uvedených spotrebiteľských zákonov a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne
aj o nároku na náhradu trov konania občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.
Rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodní, pričom toto rozhodnutie musí obsahovať nielen

všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj
ich právne posúdenie, pričom sa neobmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale tieto bude na
zistený skutkový stav aj aplikovať a uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveňsa vyporiada i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade
trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).