Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207887
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207887.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: V.
J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XXX, XXX XX J., zastúpenej právnym zástupcom: WEBBER LEGAL,
s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 01, IČO: 50 680 552, proti
žalovanému: PROVIDENT FINANCIÁL, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy č. 49, 821 09 Bratislava 2, IČO:
35 805 731, zastúpenému právnym zástupcom: De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského č. 22, 811
04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie sumy 469,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 41C/131/2016-315 zo dňa 18. decembra 2017,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 469,05 Eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2,90 Eur od 8.12.2015 do zaplatenia 5,75% ročne zo
sumy 100,25 Eur od 17.5.2013 do zaplatenia, 5,15% ročne zo sumy 365,90 Eur od 8.8.2014 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov prvostupňového konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 26.3.2015, 21.3.2013,
12.1.2014, pričom zároveň v deň uzatvorenia zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorili zmluvy o
poskytnutí služby komfort, zabezpečení splátok úveru, za ktoré bola dojednaná odmena presahujúca

viac ako 50% poskytnutého úveru. Preskúmaním zmlúv o spotrebiteľských úveroch prvoinštančný súd
dospelkzáveru,ževnichabsentujúnáležitostivzmysle§9ods.2písm.f)ak)zákonač.129/2010Z.z.v
zneníplatnomkudňuuzatvoreniajednotlivýchzmlúv,t.j.uvedenieúdajovokonečnejsplatnostiúveruao
výške a počte termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov, v nadväznosti na čo považoval poskytnutý
úverzabezúročnýabezpoplatkov(§11ods.1zákonač.129/2010Zb.vplatnomznení). Pokiaľsatýkalo
uzatvorených zmlúv o poskytnutí služby komfort, zabezpečení splátok úveru, uviedol, že vzhľadom na
neprimeranosť odplaty za poskytnutú službu sú uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom

na výšku odplaty vo vzťahu k výške poskytnutého úveru, ako i k charakteru poskytnutej služby. Naviac
nebolo ani záujmom žalobkyne uzatvoriť predmetné doplnkové služby, ktoré sú prepojené a nadviazané
k predmetným úverom. Bez uzatvorenia zmlúv o úvere by jednoznačne nedošlo ani k uzatvoreniu zmlúv
o týchto doplnkových službách. Ďalej zastal názor, že odplata za poskytnuté služby o zabezpečenísplátok úveru a služby komfort mala byť jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade
s § 2 písm. g) a l) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov
ovplyvnilo aj správnosť údajov o RPMN, ktorá v prípade zahrnutia odplaty do celkových nákladov by bola

oveľa vyššia, ako bola uvedená v zmluve. Uvedené je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku s
poukazom na § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľov a z hľadiska vymedzeného predmetu
i za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) a v) OZ. Nebolo možné ani dospieť k
záveru o individuálnom dojednaní týchto zmlúv, nakoľko už len z prvého pohľadu je zrejmé, že ide o
typové formulárové zmluvy, resp. predtlačený formulár, do ktorého sa vpisovali už iba príslušné údaje.

Uzavretím zmlúv si spotrebiteľka nepochybne zhoršila svoje zmluvné postavenie, keď na ich základe
mali byť poskytované služby spočívajúce v bežných administratívnych úkonoch, ktoré podľa § 9 ods.
13 zákona č. 129/2010 bol v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti žalovaný povinný poskytovať
žalobkyni aj bez uzavretia takýchto zmlúv. O poskytnutie uvedených služieb nemohla mať žalobkyňa
ani žiaden záujem, nakoľko jej neplynula z nich žiadna výhoda oproti tým spotrebiteľom, ktorí zmluvu
tohto typu neuzatvorili. Zastal názor, že aplikácia § 457 OZ v žiadnom prípade neprichádza do úvahy,

nakoľko plnenie na predmetné služby v konaní nebolo ani preukázané, ani z jedného predloženého
záznamu/karty splátok nevyplýva špecifikácia, aká suma zo splátky uhradenej žalobkyňou pripadla na
úhradu splátky úveru a aká suma na úhradu odmeny, a teda nie je preukázané, že by postupnými
platbami žalobkyňa neplnila iba na zmluvu o úvere, ale i na odmenu za službu. Z potvrdenia o prevzatí
hotovosti zo dňa 6.8.2014 vyslovene vyplýva, že ide o splátku úveru. Vychádzajúc z uvedeného preto

prvoinštančný súd pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal z čitateľného záznamu
všetkých platieb k jednotlivým zmluvám o úvere, z ktorých vyplýva, že žalobca uhradil celkovo 1.949,05
Eur, t. j., že pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov preplatil 469,05 Eur. Práve táto
suma predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni postupom
podľa § 451 OZ vydať. Žalobkyni vzniklo i právo na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2

OZ v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 1.2.2013 Nariadenia vlády SR č. 77/1995 Z.
z., na podklade čoho prvoinštančný súd zároveň žalobkyni priznal i jednotlivé úroky z omeškania, ako
tieto vyčíslil vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zohľadniac úspech žalobkyne v spore priznal jej nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Rozsudok
prvoinštančnhého súdu označil za nezákonný a podané odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. d), c), e), f), h) CSP. V prvom rade vytýkal absenciu riadneho odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, nesúhlasil so záverom o absencii uvedenia termínu konečnej splatnosti
a rozpisu splátok spotrebiteľského úveru v jednotlivých zmluvách o spotrebiteľskom úvere. V tejto

súvislosti poukazoval na smernicu 2008/48 a rozsudok C42/15 Súdneho dvora EÚ. Za nesprávny
považoval i záver prvoinštančného súdu o neplatnosti zmlúv o doplnkových službách, aplikácia
zákonného ustanovenia § 9 ods. 13 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý nadobudol platnosť až
15.12.2015 a účinnosť 23.12.2015, teda až po uzatvorení predmetných zmlúv. Zastal názor, že ani
pri sebalepšej snahe nie je možné určiť z akého konkrétneho dôvodu vyhodnotil okresný súd zmluvy

o doplnkovej službe ako nesúladné s právnou úpravou. Závery prvoinštančného súdu sú vnútorne
nekonzistentné, nepresvedčivé, navzájom si protirečiace a za nesprávne považoval i rozhodnutie
prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov konania, keď poukazoval, že v odvolacom konaní
uspel žalovaný, a teda nebolo možné, aby prvoinštančný súd priznal žalobkyni nárok i na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrário odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia a skutočností, že prvoinštančný súd svoje
rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim a veľmi podrobným spôsobom odôvodnil, nepovažoval odvolací
súd za potrebné opätovne opakovať dôvody napadnutého rozhodnutia. Napokon ani v podanom
odvolaní žalovaný neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutínevyporiadal. Za podstatné odvolací súd považuje, že pre vyslovenie bezúročnosti, bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitostí, uvedených v ustanovení § 9 ods.
2, § 11 ods. l zákona č. 129/2010, platného ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom

úvere. I keď sa odvolací súd stotožnil s konštatáciou prvoinštančného súdu o absencií náležitosti,
uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) a k) predmetného zákona, za podstatné považoval, že
odmena za poskytnuté služby o zabezpečení splátok úveru a služby komfort, nebola zahrnutá do
celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g) a e) Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo malo
dopad i na správnosť údaja o skutočnej RPMN. Správne prvoinštančný súd túto skutočnosť vyhodnotil

ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľov. Pokiaľ sa
týkalo samotných zmlúv o poskytnutí služieb, prvoinštančný súd poskytol dostatočnú argumentáciu, na
podklade ktorej vysvetlil v čom vzhliadol neplatnosť uzavretých zmlúv podľa § 39 OZ, z akého dôvodu
ich považoval za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t) a v) OZ.

6. K námietke odvolateľa, týkajúcej sa výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že výsledkom konania sa rozumie konečné rozhodnutie o veci samej.
Úspešnosť strán v konaní sa posudzuje podľa tohto rozhodnutia a nie podľa jednotlivých čiastkových
rozhodnutí, ktoré v priebehu konania boli vydané. Napokon ani odvolací súd pokiaľ predchádzajúce
rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, neurobil
tak z dôvodu, že by považoval nároky uplatnené žalobkyňou za neodôvodnené, resp. nepreukázané,

ale iba z dôvodu procesných nedostatkov, ktoré v zrušujúcom uznesení prvoinštančnému súdu vytkol a
ktoré v ďalšom konaní prvoinštančný súd odstránil.

7. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, v nadväznosti na čo odvolací súd priznal jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne prvoinštančný súd

samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)