Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010594
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116010594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.05.2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.b/,d/Tr.poriadkunapodkladeodvolaniakrajskéhoprokurátoraaobžalovaného
Z. M. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tk/2/2016 zo dňa 11.10.2016 v celom
rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného Z. M., nar. XX.X.XXXX v K. - N. N., trvale bytom K., V. č. XXX/XX, prechodne bytom
K., U. č. 9,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa XX.X.XXXX v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. v byte na prízemí bytového domu na V. ulici č.
XXXX/XX v K., svojho syna O. M., ktorý bol ležiacou a imobilnou osobou odkázanou na jeho pomoc
a starostlivosť, nakoľko trpel spastickou kvadruplegickou detskou mozgovou obrnou, mikrocefáliou a
hypoxicko-anoxemickým poškodením mozgu s akútnou respiračnou insuficienciou, v dôsledku čoho,
aby sa neudusil, pre nedostatočnú vlastnú dýchaciu aktivitu, bol pripojený na podpornú umelú pľúcnu
ventiláciu a zároveň si vyžadoval zabezpečovanie odsávania hlienov a slín, vediac o potrebe a rozsahu
starostlivosti vyžadovanej jeho zdravotným stavom, aj napriek poučeniu, že ho nemôže odpojiť od
umelej pľúcnej ventilácie a postupujúc podľa prechádzajúcich skúseností získaných pri jeho osobnej

starostlivosti, potom, čo zistil, že syn O. nedýcha sám a javil známky komatózneho stavu, prevracal
očami a tzv. modral v snahe pomôcť mu namiesto toho, aby ihneď zavolal odbornú zdravotnícku pomoc
RZP, tohto odpojil od umelej pľúcnej ventilácie, ktorú mal O. prostredníctvom trubíc zapojenú v kanyle
založenej do tracheostomického otvoru na prednej strane krku, a zobral ho na ruky, meniac pritom
polohovanie jeho tela, z ľavej strany na pravú, a naopak, a opätovne ho pripájal na umelú pľúcnu
ventiláciu a pokúšal sa mu sám odsávať hlieny a sliny, čo zopakoval dvakrát, v snahe mu takto uvoľniť
dýchanie od hlienov a slín, a obnoviť tak uňho riadne dýchanie, čo sa mu však nepodarilo, dôsledku

čoho došlo k úmrtiu O. M. zadusením pri znemožnení riadneho dýchania nahromadeným hlienom v
dýchacích cestách,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe, chorej osobe a
odkázanej osobe),t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/,
d/, f/ Tr. zákona, a za to mu

u k l a d á

podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j / Tr. zákona, § 37 písm. h/, podľa § 42 ods. 1, §
41 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona

s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho pre účely výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
mu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zároveň z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Poprad sp. zn. 0T 150/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorým mu bol za prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona

uložený peňažný trest v sume 500, - eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov a trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tk/2/2016 zo dňa 11.10.2016 bol obžalovaný Z. M. uznaný

vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/, d/, f/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa XX.X.XXXX v čase približne od XX.XX hod. do XX.XX hod. v byte na prízemí bytového domu
na V. ulici č. XXXX/XX v K., svojho syna O. M., ktorý bol ležiacou a imobilnou osobou odkázanou

na jeho pomoc a starostlivosť, nakoľko trpel spastickou kvadruplegickou detskou mozgovou obrnou,
mikrocefáliou a hypoxicko-anoxemickým poškodením mozgu s akútnou respiračnou insuficienciou, v
dôsledku čoho, aby sa neudusil, si jeho zdravotný stav pre nedostatočnú vlastnú dýchaciu aktivitu
vyžadoval pripojenie na podpornú umelú pľúcnu ventiláciu a zároveň zabezpečovanie odsávania hlienov
a slín, aj napriek vedomosti o tomto jeho zdravotnom stave a povinnosti poskytnúť mu starostlivosť

vyžadovanú týmto jeho zdravotným stavom a napriek poučeniu, že ho nemôže odpojiť od umelej pľúcnej
ventilácie, tohto odpojil od umelej pľúcnej ventilácie a od odsávania, ktoré mal O. M. prostredníctvom
trubíc zapojené v kanyle založenej do tracheostomického otvoru na prednej strane krku, a to tak, že mu
od kanyly odpojil trubice vedúce do dýchacieho a odsávacieho prístroja a kanylu vytiahol, v dôsledku
čoho došlo k úmrtiu O. M. zadusením pri znemožnení riadneho dýchania a pri súčasnom nahromadení

hlienu v dýchacích cestách,

a za to mu bol podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods.
2, 3, 8 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní a súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho prevýkon trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali písomne odôvodnené odvolanie obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu a krajský prokurátor.

Z obsahu odvolania obžalovaného, je zrejmé, že ho podal proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste.
Obhajca v mene obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že vykonané dokazovanie

na hlavnom pojednávaní preukázalo, že nebohý O. M. dňa 26. septembra 2015 zomieral. Obžaloba
vychádzala z premisy odpojenia O. od dýchacieho a odsávacieho prístroja v úmysle spôsobiť mu smrť.
Túto premisu musela preukázať mimo dôvodnú pochybnosť (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Priebeh
hlavného pojednávania však preukázal, že táto premisa nemala základ vo vykonanom dokazovaní. Dňa
23. 9. 2015 obžalovaný zobral svojho syna O. na výmenu tracheostomickej kanyly do nemocnice, keďže
mala prasknutý nafukovací balónik. Do výmeny kanyly bol jeho syn podľa svedeckých výpovedí, ale

aj podľa záznamu z umelej pľúcnej ventilácie, napojený na dýchací ventilátor len sporadicky a zväčša
dýchal úplne spontánne. Obžalovaný sa v tom čase nachádzal v ťažkej životnej situácii, jeho manželka
V. M. bola už pár týždňov hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v X.. Po dlhej dobe požil alkohol
a to v sobotu dňa 26. 9. 2015 v ranných hodinách, táto skutočnosť, ale v obedňajších hodinách, keď
priviezli O. z nemocnice, ani v poobedňajších hodinách, keď sa snažil zomierajúceho O. resuscitovať,

nemalavplyvnajehokonaniearozhodovanie.Okolo15-tejhodinysaO.začaldostávaťdokomatózneho
stavu a zomieral, preto mu vytiahol nazogastrickú sondu, opakovane O. odpájal a pripájal od umelej
pľúcnej ventilácie s cieľom odsávania slín a hlienov, pričom sa ho snažil polohovať a aj dýchaciu
kanylu, ktorá mu tlačila na zadnú stenu priedušnice. Po takmer štvrťhodine neúspešnej resuscitácie
O. zomrel. Následne obžalovaný od žiaľu, šoku, a obrovskej emocionálnej bolesti našiel východisko v

alkohole a vypil naraz 3 a pol dcl tvrdého alkoholu. O dve hodiny na to požiadal suseda Z. H., aby zavolal
pohrebnúslužbu.Tentoskutkovýdejbolpotvrdený svedeckýmivýpoveďami,aleajvýsluchmiznalcovna
hlavnom pojednávaní. Výsluchy svedkov (najmä svedkyne S.. M. S.) potvrdzujú prevoz O. do nemocnice
za účelom výmeny kanyly, ako aj neustály záujem otca o O. stav, a jeho komfort, keď sa zaujímal o
vybratie močového katétra, ako aj o čas, kedy bude prevezený do domácej opatery. Tomu zodpovedá

aj jeho komunikácia so záchranármi S.. Z. H. a M. O., kde sa zaujímal o vybratie nazogastrickej sondy
(vo vzťahu k umelej pľúcnej ventilácii by použil sloveso odpojiť), keďže O. ju v domácej starostlivosti
nikdy nepoužíval, nakoľko stravu a výživu užíval v riadnom tuhom stave, a preto mu spôsobovala
značný diskomfort. Po prevoze O. M. do domácej opatery sa začala jeho spontánna dýchacia aktivita
znižovať. Pri prepustení z nemocnice ešte vlastnú dýchaciu aktivitu mal. Zo záznamu z umelej pľúcnej

ventilácie vyplýva, že v čase od 14:05 hod. do 14:15 hod. došlo k nadýchnutiu len 7 krát a od 14:15
hod. do 15:14 hod. nevykazoval O. žiadnu dýchaciu aktivitu. Zo svedeckej výpovede S.. A. S. zároveň
vyplýva, že obžalovaný nemohol adekvátne vedieť, či O. dýcha spontánne sám alebo za neho dýcha
ventilátor. Tieto skutočnosti podľa obhajoby potvrdzujú záver, že O. M. v inkriminovaný deň zomieral.
Tento záver zodpovedá aj ďalším skutočnostiam. Ako už bolo konštatované okolo 15-tej hodiny sa O.

začal dostávať do komatózneho stavu, preto sa obžalovaný snažil polohovať O. a kanylu, keďže sa
často stávalo, že kanyla tlačila na zadnú stenu priedušnice, pričom problémy a potrebu polohovania
kanyly opísal vo svojom výsluchu primár ORL v K. S.. Z. N. (zápisnica z HP, 15. 6. 2016, s. 38-39,
výsluch svedka S.. J. N.). Kľúčový je v tomto prípade odborný posudok vypracovaný F.. K. O. na prístroj
CARAT II Hoffrichter, teda na domácu pľúcnu ventiláciu. Z tohto posudku (na listoch D1-D9) vyplýva,

že nebohý bol opakovane pripájaný a odpájaný k pľúcnemu ventilátoru. Ak by úmysel obžalovaného
smeroval k usmrteniu nebohého O., nedávalo by žiadnu logiku, aby ho opakovane odpájal a zapájal k
umelej pľúcnej ventilácii. Jediným logickým zmyslom tohto konania mohla byť snaha polohovať kanylu
a odsávať sliny a hlieny v snahe o resuscitáciu nebohého, opierajúc sa pritom o záver označeného
spracovateľa odborného vyjadrenia. Na uvedenom nič nemení ani úvaha obžaloby, že prvýkrát bol O.

znovu pripojený až po siedmich minútach, pričom z pôvodného znaleckého dokazovania vyplývalo, že
k smrti môže prísť už po piatich minútach od zastavenia prívodu kyslíka. Z výsluchu F.. K. O. totiž
vyplynulo, že vypnutia počas resuscitácie boli len čiastočné, teda O. mohol žiť aj viac ako päť minút po
prvom odpojení, čo potvrdil aj znalec S.. S. H. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní a súčasne
s uvedeným sa zhoduje aj konštatovanie tohto znalca, že zranenia na tvári O. mohli vzniknúť za života

alebo tesne po smrti. Ale aj keď O. už mohol byť klinicky mŕtvy pri opätovnom zapojení pľúcneho
ventilátora,tátoskutočnosťnijakonespochybňujeargument,žejedinýmdôvodomopätovnéhozapájania
mohla byť len a výlučne snaha o resuscitáciu O.. Nie je predsa ničím výnimočným, že resuscitácia
pokračuje aj po okamihu klinickej smrti resuscitovanej osoby, keďže z rôznych dôvodov (stres, absencialekárskeho vzdelania) nie je možné odhadnúť presný okamih, kedy už snahy o oživenie nemajú žiadnu
šancu na úspech. K popísanému konaniu obžalovaného obžaloba neponúkla žiadne alternatívne a
racionálne vysvetlenie. Úmysel usmrtiť O. spochybňujú ďalšie skutočnosti plynúce z dokazovania. Po

príchode Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) a policajnej hliadky sa svedkovia G. K., či X. H. zhodujú,
že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, a pôsobil depresívne a skľúčene, bol zronený, sklamaný, cítil
ľútosť, vravel, že je mu smutno za chlapcom, pričom poprel, aby mohol za jeho smrť, napokon ho ešte
hladkal po tvári, prišiel sa s ním rozlúčiť. Verziu o snahe resuscitovať nebohého podporujú aj znalecké
posudky z odvetví psychiatrie a klinickej psychológie dospelých, ktorých závery podrobne reprodukoval.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychiatrie zo dňa 9. 1. 2016 vyplýva, že nezistili u
obžalovaného také skutočnosti, ktoré by dávali predpoklad k úvahám, že išlo o vedome cielenú činnosť
k ublíženiu alebo ohrozeniu jeho syna, skôr išlo o súhru určitej negatívnej postupnosti životných situácií
(bol so synom doma sám, chcel mu odsať dýchaciu kanylu, na čo bol vytrénovaný, pri tom začal nebohý
mať problém s dýchaním a on mu chcel pomôcť; pričom nebohý syn obžalovaného bol bez podpornej
ventilácie určité rôzne dlhé obdobia). Nezistili prejavy patologického afektu, prejavy patologickej opitosti,

delirantného alebo psychotického stavu alebo iného psychiatrického stavu, ktorý by predstavoval paticky
podmienenú motiváciu v inkriminovanom čase. Pri analýze a forenznom psychiatrickom hodnotení
osobnosti obvineného neboli zistené také osobnostné rysy (motivácia jeho konania), ktoré by dávali
dôvodný predpoklad sa domnievať, že by obvinený mal potenciál vedome a cielene ublížiť komukoľvek,
teda nielen svojmu synovi. Rovnako zo záverov znalkyne z odboru psychológie vyplynulo, že štruktúra

osobnosti, jej vlastnosti, hodnotová orientácia, silná vzťahová väzba s nebohým O., ako aj celý doterajší
život obžalovaného, ktorý bol dlhoročne plne podriadený zabezpečeniu opatery o ťažko postihnuté dieťa
bez presunu zodpovednosti na príslušné inštitúcie je v rozpore so spáchaným trestným činom ... Pre
syna O. starostlivo zabezpečoval podmienky pre zlepšenie kvality jeho života, ani vzhľadom na náročnú,
dlhodobú starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutého syna nevolil menej zrelé stratégie zvládania

záťaže, „útekom, či strkaním hlavy do piesku.“ Preferoval tendencie k hľadaniu riešenia problémov
aj s prijatím osobnej zodpovednosti. Zo správania sa obžalovaného bezprostredne po O. smrti je
možné usúdiť, že viac korešponduje s verziou o resuscitácii nebohého, ako s obžalobnou verziou jeho
úmyselného usmrtenia. V tejto súvislosti znalkyňa uviedla, že skutočnosť, že obvinený „sa v tejto situácii
správal iracionálne“ je znakom emočného šoku. V prípade úmyselného konania by správanie po skutku

malo byť viac v smere zahládzania stôp, emočný šok by nemal byť taký výrazný. Viacerí svedkovia z
RZP potvrdili, že po príchode na miesto činu bol v izbe, kde sa nachádzal O., neporiadok (napr. výsluch
svedkyne S.. H. V.). Súčasne doplnila, že človek, ktorý úmyselne niečo plánuje, tak koná premyslene,
čo nezodpovedá motivačnému predpoliu na strane obžalovaného k úmyselnému ublíženiu svojmu
synovi. Aj neporiadok po čine, svedčí o emočnom šoku obžalovaného, nakoľko tento mal dostatok času

poodkladať veci tak, aby si nikto nič nevšimol. Človek, ktorý zažije silný emočný šok, sa dostáva do stavu
útlmu, čo by zodpovedalo tomu, že suseda zavolal až po dvoch hodinách. Obžalovaný bol v tom čase
sám,čozvyšujeajzáťažnaneho,pričom, akbykonalcielene,premyslene,aracionálne,takemočnýšok
by nenastal. Napokon znalkyňa uzavrela k rozhodnutiu obžalovaného nevolať počas resuscitácie RZP,
že keď je človek sám, je ťažko sa rozhodnúť vhodným spôsobom, kde on uprednostnil priamu aktivitu

pred inštrumentálnou. Znalecký posudok z pitvy má obmedzenú relevanciu, keďže vychádzal z premisy,
že príčinou smrti bolo odpojenie O. M. od odsávacieho prístroja, ktorý však nikdy nebol permanentne
zapnutý a k odsávaniu vždy muselo prísť manuálne. Vo svojom výsluchu znalec S.. N. J. pritom
uviedol, že nevie, či odsávací prístroj vie odsávať hlieny aj z hlavných priedušiek, kde sa pri pitve zistila
prítomnosť hlienu. Rovnako uviedol, že sa nedá jednoznačné povedať, či O. nemohol mať nahromadené

väčšie množstvo hlienu už v čase, keď bol prvýkrát odpojený od umelej pľúcnej ventilácie. Inými slovami,
nie je ani zrejmé, či k primárnemu duseniu neprišlo u O. na úrovni alveolo-kapilárnej membrány, keďže
znaky dusenia sú rovnaké - čo by potvrdzovalo premisu, že O. M. toho dňa zomieral (zápisnica z HP,
XX. 6. 2016, s. 74, 76-77, výsluch znalca S.. S. J.). Znalecké posudky vo vzťahu k zraneniam na tvári
prišli k pomerne rozdielnym zisteniam. Znalec obžaloby S.. S. H. uviedol, že k zraneniam na tvári prišlo

„najpravdepodobnejšie z dôvodu spôsobenia bolesti.“ Znalecký posudok znaleckého ústavu forensic.sk
- Inštitútu forenzných a medicínskych expertíz, s.r.o. k tomu uvádza, že tento záver je „arbitrárny ...
špekulatívny a nie je nijako zdôvodnený“, keďže pri cielenom škrabaní by muselo ísť o hlbšie odreniny,
a naviac v danom prípade „priebeh odrenín je viac menej uniformný“, čo znalec doc. S.. K. H., PhD. vo
svojom výsluchu doplnil, že išlo „o škrabance zľava dole smerom vpravo nahor, diagonálne“ (zápisnica

z HP, 10. 10. 2016, s. 3, výsluch znalca doc. S.. K. H., PhD.). Záver prvého znaleckého posudku je
naviac v rozpore so všetkými svedeckými výpoveďami o vzťahu Z. M. so svojím synom. Na hlavnom
pojednávaní však aj znalec S.. S. H. pripustil, že k zraneniu mohlo prísť počas resuscitácie O. M.
(zápisnica z HP, 10. 10. 2016, s. 7, výsluch znalca MUDr. M. H.). Vo vzťahu k alkoholu obhajoba uviedla,že výpovede Z. M. v jednotlivých štádiách trestného konania neboli úplne konzistentné - najmä vo
vzťahu k pitiu ráno 26. 9. 2015. Ako však vyplýva aj z výpovede znalkyne z odboru psychológie, tieto
nezrovnalosti boli pravdepodobne spôsobené šokom zo smrti vlastného dieťaťa - syna, na ktorého bol

Z. M. upnutý viac ako na svojho zdravého syna G. (práve kvôli uvedomeniu si, že jeho čas na Zemi
je obmedzený). Domnievame sa, že znalecký posudok znaleckého ústavu uviedol ako jednoznačne
najpravdepodobnejšiu verziu ranného pitia približne 4 dcl. 40% alkoholu a následného vypitia „na ex“ 3,5
dcl. 40% alkoholu po smrti O.. S touto verziou sa takmer presne zhoduje spätný prepočet vypočítaný zo
vzorky krvi. Rovnako znalec z odvetvia psychiatrie na hlavnom pojednávaní uviedol, že požitie väčšieho

množstva alkoholu zistili až po úmrtí syna. Na základe spätných prepočtov mohol mať Z. v čase o 15:35
hod. koncentráciu alkoholu od 0,56 do 1,17 promile, teda bol v stave podnapitosti až ľahkej opitosti. To
sa mohlo prejaviť na jeho jemnej motorike aj počas resuscitácie O., avšak ani táto okolnosť nenapĺňa
znaky nedbanlivostného zavinenia. Obhajoba poukázala aj na to, vymenujúc svedkov z najbližšej rodiny
a známych - manželku V. M., J. H., P. X., Z. W., F.. P. O., ale aj ošetrujúcich lekárov napr. S.. J. N.,
že ich výpovede sa zhodujú na tom, že Z. M. bol mimoriadne starostlivý otec. Napokon vyhodnotiac

doposiaľ uvedené uzatvára, že obžalovaný Z. M. mohol kedykoľvek pred výmenou tracheostomickej
kanyly dňa 23. 9. 2015, kedy nebol O. pripojený k umelej pľúcnej ventilácii, „zaspať“ a neodsať mu
hlieny a sliny (O. bolo pritom potrebné odsávať až 20 krát za deň). Následne by prišlo k akútnemu
zaduseniu - bez alarmu, a bez záznamu v pamäti prístroja na umelú pľúcnu ventiláciu. Ako uviedla
znalkyňa K.. K. P. na pojednávaní „keby uvažoval o usmrtení syna, tak by nešiel na výmenu kanyly

do nemocnice“ (zápisnica z HP, 9. 8. 2016, s. 25, výsluch znalkyne PhDr. K. P.). Následne obhajoba
poukázala na rozpor skutkovej vety s vykonaným dokazovaním, lebo nie je pravdou, aby obžalovaný
potom, čo od kanyly odpojil trubice vedúce do dýchacieho a odsávacieho prístroja, vytiahol aj kanylu,
v dôsledku čoho došlo k úmrtiu O. M.. Uvedené tvrdenie v skutkovej vete je v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Opakované odpojenie a pripojenie k umelej pľúcnej ventilácii dňa 26. 9. 2015 v čase od

15:04 hod. do 15:17 hod. - teda v čase, keď sa obžalovaný pokúšal resuscitovať svojho syna - mohlo byť
realizované len za stavu, kedy bola tracheostomická kanyla zavedená v priedušnici. Uvedené potvrdzuje
nielen odborné vyjadrenie na prístroj CARAT II Hoffrichter, výsluch svedka F.. K. O., ale aj znalca S.. S.
H., ktorý vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že kanyla mohla byť vybratá z priedušnice
najskôr o 15:17 hod., kedy už bol O. mŕtvy (zápisnica z HP, 17. 6. 2016, s. 81, výsluch znalca MUDr.

M. H.). Rovnako je v rozpore s vykonaným dokazovaním časť skutkovej vety, podľa ktorej obžalovaný
O. „odpojil od umelej pľúcnej ventilácie a od odsávania“, a to tak, že mu „od kanyly odpojil trubice
vedúce do dýchacieho a odsávacieho prístroja“, lebo všetky svedecké výpovede (vrátane ošetrujúcich
lekárov, napr. MUDr. J. N.) sa zhodujú, že O. M. nebol napojený na odsávací prístroj, ale k odsávaniu
muselo vždy prísť manuálne, je táto časť skutkovej vety zjavne nesprávne naformulovaná. Ďalej podľa

názoru obhajoby sa prvostupňový súd riadne nevysporiadal so svojim záverom o nedbanlivostnom
zavinení obžalovaného, lebo svoj záver o nedbanlivostnom zavinení oprel o výpovede obžalovaného
z prípravného konania. V týchto výpovediach (resp. v jednej výpovedi) obžalovaný uvádzal, že syna
O. odpojil od prístrojov (umelej pľúcnej ventilácie), keďže potreboval polohovať jeho tracheostomickú
kanylu, a až následne sa mal začať syn O. dusiť. Naopak, obžalovaný na hlavnom pojednávaní uvádzal,

že O. už našiel v komatóznom stave, a následne ho začal resuscitovať. Ani pri jednej z dvoch verzií
priebehu skutkového deja však nie je možné pričítať obžalovanému nedbanlivostné zavinenie. Preto za
tým účelom, vyjasnenia určitých rozporov vo výpovediach obžalovaného bola odcitovaná ich relevantná
časť, a to výpoveď v procesnom postavení zadržaného-podozrivého zo dňa 27. 9. 2015, výpovede v
procesnom postavení obvineného zo dňa 28.9.2015 a 29.9.2015 a napokon jeho výpoveď na hlavnom

pojednávaní zo dňa 13. 6. 2016. Po ich vysvetlení a vyhodnotení dospela obhajoba k záveru, že výpoveď
obžalovaného na hlavnom pojednávaní je teda v zhode s úplne prvotnou výpoveďou Z. M. v postavení
zadržaného-podozrivého, ktorá výpoveď bola v trestnom konaní použitá orgánmi činnými v trestnom
konaníprizabezpečovaníďalšíchdôkazov(napr.znaleckýchposudkov)anachádzasavovyšetrovacom
spise. Aj keby sa vychádzalo z výsluchu obžalovaného v procesnom postavení obvineného zo dňa

28. 9. 2015, ani tak nie je možné jeho konaniu pričítať nedbanlivostné zavinenie. Výsluch pred súdom
rozhodujúcim o väzbe zo dňa 29. 9. 2015 bol obhajobou vyhodnotený ako pomerne zmätočný. Takže
tvrdenie prvostupňového súdu o verzii, ktorú „obžalovaný opakovane uviedol v prípravnom konání“ nie
je celkom v súlade s vykonaným dokazovaním. Je však pravdou, že vo svojom výsluchu dňa 28. 9.
2015 sa obžalovaný vyjadril, že O. sa začal dusiť v čase, keď mu opravoval kanylu. Avšak skutočnosť,

že pri anatomickej stavbe tela O. M. bolo nevyhnutné naprávať kanylu, ktorá narážala na zadnú stenu
priedušnice, potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní primár ORL v K. svedok S..
Z. N., ako aj ďalší svedkovia (napr. svedkyňa poškodená R. M., svedok Z. W., svedok F.. P. O.). Inými
slovami, ani skutočnosť, že O. M. sa začal dostávať do komatózneho stavu počas polohovania kanylyobžalovanýmnijakonepreukazujenedbanlivostnézavinenieobžalovaného,atoanivoformenevedomej
nedbanlivosti.Následneprevysvetleniebolouvedené,žezavinenieformouvedomejnedbanlivostipodľa
§ 16 písm. a) Trestného zákona predpokladá, že páchateľ „vedel, že môže spôsobom uvedeným v

tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí.“ Vedomá nedbanlivosť je teda budovaná na vedomosti
možnosti vzniku následku. Spoliehanie sa, že k následku nedôjde naznačuje, že páchateľ nesprávne
hodnotí možnosť zabrániť vzniku následku. Neprimerané dôvody, ktoré viedli páchateľa konajúceho
vo vedomej nedbanlivosti, však nemožno zamieňať s omylom, pri ktorom páchateľ koná pod vplyvom

nesprávneho poznania skutočnosti. Prvostupňový súd vychádzal z premisy, že obžalovaný odpojil O.
od umelej pľúcnej ventilácie z akejsi „neústupnosti“, keďže O. bol v minulosti dlhé obdobia bez umelej
pľúcnej ventilácie. Táto premisa mala vyplývať aj z komunikácie obžalovaného so záchranármi svedkami
S.. Z. H. a M. O.. Bez ohľadu na interpretáciu ich komunikácie je zrejmé, že obžalovaný po odchode
záchranárov neodpojil O. od umelej pľúcnej ventilácie, teda rešpektoval pokyny záchranárov, aby bol O.
po výmene tracheostomickej kanyly napojený na dýchací prístroj. Rovnako je však zrejmé, že na krátke

časové okamihy, kedy vykonával úpravu sterilného krytia v okolí tracheostomického otvoru, bol O. medzi
11:56 hod. a 13:55 hod. opakovane z umelej pľúcnej ventilácie bez akýchkoľvek následkov odpojený a
od 13:55 hod. už aktivita obsluhy zaznamenaná nebola, ako to vyplýva z pamäťového záznamu z umelej
pľúcnej ventilácie, čo vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 16. 6. XXXX potvrdil svedok F..
K. O.. Zároveň je na základe svedeckých výpovedí, ale aj záznamov z prístroja CARAT II Hoffrichter,

zrejmé, že O. dýchacia aktivita sa po príchode do domácej starostlivosti začala výrazne znižovať. O
tejto skutočnosti však, ako vo svojej výpovedi potvrdila svedkyňa S.. A. S., nemohol mať obžalovaný
žiadnu vedomosť. Samotný prvostupňový súd vo svojom rozsudku konštatuje, že „vzhľadom na [O.]
zdravotný stav a s poukazom na jeho dýchaciu aktivitu, ktorá podľa záznamov z prístroja Carat II bola
v deň úmrtia v čase od 13:55 hod. do 14.05 hod. sporadická, keď tento sa aktívne dotazoval nádychu

sedemkrát a jeho aktivita bola slabá a v čase od 14:05 hod. do 15:04 hod. pacient nevykazoval žiadnu
vlastnúdýchaciuaktivituabolventilovanýriadenouventiláciou,boldôvodnýpredpoklad,žekjehoúmrtiu
by došlo onedlho aj bez zásahu inej osoby.“ Inými slovami, obžalovaný nemal mať odkiaľ vedomosť,
že počas krátkej úpravy kanyly o 15:04 hod. už O. nemá žiadnu dýchaciu aktivitu, keďže ešte pred
dvomi hodinami ho za účelom výmeny sterilného krytia či polohovania kanyly odpájal na krátke časové

okamihy (až do dvoch minút) od umelej pľúcnej ventilácie. Obžalovaný teda nekonal vo forme vedomej
nedbanlivosti, ale v omyle, kedy konal pod vplyvom nesprávneho poznania skutočnosti týkajúcej sa
(absentujúcej) dýchacej aktivity O. M. o 15-tej hodine. Táto skutočnosť zároveň vylučuje aj zavinenie vo
forme nevedomej nedbanlivosti, keďže s poukazom na krátke odpojenia od umelej pľúcnej ventilácie od
11:56 hod. do 13:55 hod., obžalovaný nemal a nemohol, ani vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné

pomery, mať vedomosť, že odpojením O. na krátky okamih za účelom polohovania kanyly o 15:04 hod.
príde k akútnemu duseniu. Pri nedbanlivosti (aj nevedomej) je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a
mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom môže daným
spôsobom rozvinúť (R 50/1968). Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení
obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne (R 20/1981, R 17/2003). Ide

pritom o skutkovú okolnosť, pri hodnotení ktorej sa vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania.
Ak by vznikli pochybnosti, je potrebné ich vyhodnotiť v prospech verzie priaznivejšej pre obžalovaného
(R 45/2013). V prípade druhej verzie priebehu skutkového deja, ktorú obžalovaný opísal vo svojom
úplne prvom výsluchu v postavení zadržaného-podozrivého, ako aj následne na hlavnom pojednávaní,
je nedbanlivostné zavinenie úplne vylúčené. O.k sa nachádzal v komatóznom stave z dôvodu úplnej

absencie spontánnej dýchacej aktivity. Z uvedeného dôvodu - keďže je vysoký predpoklad, že O. M.
v inkriminovaný deň zomieral - je pravdepodobná možnosť, že k duseniu u O. prišlo už na úrovni
alveolo-kapilárnej membrány. M. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil znalec S.. S.
J., známky dusenia zistené pri pitve sú nešpecifické a k poruche výmeny plynov môže dôjsť aj na
úrovni alveolo-kapilárnej membrány (zápisnica z HP, 17. 6. 2016, s. XX, výsluch znalca S.. S. J.).

Tomu by zodpovedala aj úplne absentujúca spontánna dýchacia aktivita O. M., ako aj skutočnosť, že v
takomto prípade umelá pľúcna ventilácia pokračuje vo ventilácii, dokonca aj po úmrtí pacienta (zápisnica
z HP, 16. 6. 2016, s. 63, výsluch svedka F.. P. O.). Dôkazné bremeno preukázať skutkový stav, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, znáša v trestnom konaní obžaloba zastúpená prokurátorom (§ 2
ods. 10 Trestného poriadku). Právnym rámcom spôsobu hodnotenia dôkazov je ustanovenie § 2 ods.

12 Trestného poriadku, ktoré je súdnou praxou a aj právnou teóriou interpretované - v spojitosti aj s
obsahom úpravy ustanovenia § 285 písm. a), písm. c) Tr. poriadku - tak, že pri hodnotení dôkazov sa
uplatní princíp in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného (R 45/2013). Pri dvoch
rovnocenných verziách priebehu skutkového deja je preto v zmysle zásady in dubio pro reo nevyhnutnésa prikloniť k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Obidve verzie priebehu skutkového deja
však vylučujú nedbanlivostné zavinenie obžalovaného Z. M.. Z uvedených dôvodov obhajoba v mene
obžalovaného navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozsudkom vo

veci a to tak, že oslobodí obžalovaného Z. M. spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku,
keďže stíhaný skutok nie je ani nedbanlivostným trestným činom.

Krajský prokurátor podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku. V dôvodoch odvolania krajský
prokurátor uviedol, že s uvedeným rozsudkom okresného súdu sa v celom rozsahu nestotožnil, preto

voči nemu vyjadril viacero výhrad. Obžalovaný ako otec O. M. dobre poznal jeho zdravotný stav a
bol poučený aj o jeho aktuálnom stave, ktorý si po výmene kanyly vyžadoval neprerušené pripojenie
na umelú pľúcnu ventiláciu a odsávanie. Obžalovaný však už pred záchranármi H. a O. po privezení
syna do domácej starostlivosti verbalizoval svoju snahu a úmysel odpojiť ho od pľúcneho ventilátora.
Výslovne bol pritom poučený, že syna O. od prístrojov odpájať nemôže, nakoľko O. nemá vlastnú
dýchaciu aktivitu a po odpojení od prístrojov zomrie. Nedostatočnosť spontánnej dýchacej aktivity

preukazujú aj výpisy z pľúcneho ventilátora Carat II a potvrdili ich vo svojich výpovediach ošetrujúci lekári
i záchranári. Poučenie obv. Z. M. o neodpájaní O. M. preukazuje záznam o zhodnotení zdravotného
stavu osoby zo dňa 26.09.2015 a výpovede záchranárov H. a O.. J. tomu však obžalovaný prvýkrát
O. M. odpojil od pľúcneho ventilátora dňa 26.09.2015 v čase o 15.14 hod. Následne O. M. znovu
pripojil, ale až o 7 minút v čase o 15.21 hod. Zo znaleckého skúmania z odboru súdneho lekárstva

a z výpovede znalca je však zrejmé, že ak nedochádza k prísunu kyslíka do mozgu po dobu 3 až 5
minút, dochádza k smrti. Vzhľadom na zdravotný stav O. M. mohla smrť nastať aj v skoršom časovom
intervale. Obžalovaný opätovne v čase o 15.23 hod. a následne v čase o 15.27 hod. odpojil O.a
od dýchacieho prístroja. Prístroj pritom vykazoval nulový tlak a prietok vzduchu, teda prístroj naďalej
fúkal vzduch, avšak do miestnosti buď voľne alebo oproti nejakej prekážke. Obžalovaný až po podaní

obžaloby a na hlavnom pojednávaní „prišiel“ s verziou, že syna O. resuscitoval po tom, čo ho našiel v
komatóznom stave. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že obžalovaný vo svojich výpovediach z
prípravného konania ako dôvod odpojenia dýchacieho prístroja uvádzal len úpravu kanyly, nakoľko bol
presvedčený, že nebola dostatočne podložená. Následne syna opätovne pripojil k dýchaciemu prístroju
a potom ho znovu odpojil z dôvodu podľa neho prisilného nastavenia tlaku dýchacieho prístroja. Potom

začal O. modrieť, upadol do kómy a zomrel. Vzhľadom na uvedené sa preto stotožnil so záverom
prvostupňového súdu, že obžalovaný svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní prispôsobil dôkazom,
ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Tomuto hodnoteniu potom zodpovedá aj viacero nezrovnalostí
s výpoveďou obžalovaného učinenou na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
totižto uviedol, že keď sa vrátil z toalety, našiel syna O. v komatóznom stave a prístroj nepípal, vytiahol

preto O. nazogastrickú sondu za účelom jeho resuscitácie, pričom mu nechtiac spôsobil poranenia na
tvári. Z výpovede Z. M. v procesnom postavení zadržaného - podozrivého ale vyplýva, že nazogastrickú
sondu O. vytiahol ihneď po odchode záchranárov a následne mu upravil kanylu, pričom O. dýchal ešte
asi dve hodiny. Teda nie až po približne troch hodinách, keď ho mal nájsť v komatóznom stave. Táto
okolnosť preto nekorešponduje s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Podľa záchranárov v čase,

keď okolo 12.00 hod. priviezli O. M. domov, nebolo na obžalovanom navonok badať žiadne znaky
opilosti, resp. ovplyvnenie alkoholom. K tvrdeniu obžalovaného, že škrabance na tvári mal spôsobiť v
strese pri vyberaní nazogastrickej sondy, poukázal na znalecký posudok S.. S. H. a na jeho výpoveď
na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že takéto škrabance spravidla nevznikajú pri resuscitácii a
iba krajne pripustil možnosť ich vzniku pod vplyvom alkoholu. Takéto prejavy opilosti však obžalovaný

podľa svedkov záchranárov nejavil v čase, keď mal podľa svojej výpovede ešte v procesnom postavení
zadržaného - podozrivého nazogastrickú sondu vytiahnuť - teda ihneď po odchode záchranárov. Naviac
záver znalca MUDr. S. H. nemožno vôbec považovať za arbitrárny, nakoľko svoj záver, že škrabance
nevznikli pri resuscitácii, podrobne odôvodnil tým, že ich je príliš veľa a prebiehajú v rôznom smere.
Záver znalca potvrdzuje aj vyššie uvedená výpoveď obžalovaného. Výpoveď obžalovaného z hlavného

pojednávaniaspochybňujeajpriebehterapeutickýchkriviekzaznamenanýchprístrojomCaratII,nakoľko
tieto vykazovali štandardné hodnoty (výpoveď svedka Ing. O. z hlavného pojednávania), a to od času,
kedy O. M. ešte prejavoval spontánnu dýchaciu aktivitu až do času prvého odpojenia o 15.14 hod.
Krivky nevykazujú žiadnu fluktuáciu, a to ako tlaková, tak ani prietoková a ani objemová, na základe
čoho možno konštatovať, že O. M. nebránila v dýchaní žiadna prekážka (napr. zlé nastavenie kanyly,

opieranie sa kanyly o stenu priedušnice a pod.). Výpisy z terapeutických kriviek svedčia o riadnom
„fungovaní“ umelej pľúcnej ventilácie. Vzhľadom na obhajobu obžalovaného preto navrhol na hlavnom
pojednávaní doplniť dokazovanie skúmaním pľúcneho tkaniva O. M., pokiaľ je k dispozícii, za účelom
zistenia, či k duseniu nedochádzalo na úrovni pľúcnych alveol. V prípade nepotvrdenia tejto skutočnostiby bolo možné verziu obžalovaného o nájdení syna v komatóznom stave vylúčiť ako účelovú a tým
aj vyvrátenú. Z uvedeného dôvodu navrhol aj pribratie znalcov z anestéziológie a pľúcnej medicíny
za účelom posúdenia zdravotného stavu O. M., a za tým účelom na týchto návrhoch na doplnenie

dokazovania zotrval aj v rámci odvolacích námietok. Súčasne mal za to, že výpoveď obžalovaného o
nájdení O. v komatóznom stave, ešte pred prípadným doplnením dokazovania v naznačenom smere, už
v tomto štádiu vyvracali výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorých obžalovaný uvádzal,
že O. sa dostal do kolapsu a začal modrieť a dusiť sa až po odpojení trubíc od kanyly, resp. keď mu
upravoval kanylu. Pri prvom odpojení neboli vo výpise terapeutických kriviek zaznamenané žiadne tzv.

triggy, ktoré by mohli poukazovať na vyťahovanie nazogastrickej sondy alebo na inú aktivitu súvisiacu
s resuscitáciou. Taktiež čas prvého odpojenia v trvaní siedmich minút nekorešponduje s výpoveďou
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, podľa ktorej za účelom polohovania tela a resuscitácie O.
odpojil, otočil ho na druhý bok a prístroj zapojil a odsával, nakoľko tieto úkony (odpojenie, otočenie tela
na druhý bok a opätovné zapojenie prístroja) si nevyžadujú až takú dlhú dobu odpojenia od dýchacieho
prístroja v trvaní siedmich minút. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nielen podľa výpovede

obžalovaného z prípravného konania, ale aj podľa výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania,
obžalovaný O. od dýchacieho prístroja odpojil. Preto zmena výpovede svedka Ing. O. na hlavnom
pojednávaní o iba tzv. „čiastočnom alebo neplnohodnotnom odpojení“ počas prvého odpojenia o 15.04
hod., ktorou sa odchýlil od záverov svojho odborného vyjadrenia, nemá reálny základ a je výslovne
špekulatívna. V odbornom vyjadrení pritom odôvodnil aj tvar a priebeh terapeutických kriviek. Napokon

možno uviesť, že obžalovaný nenechal synovi O. zapojenú umelú pľúcnu ventiláciu a neprivolal RZP
tak, ako to robievali v iných prípadoch, a ako to uviedla aj manželka obžalovaného, ktorej mal volať
v inom prípade počas jej hospitalizácie. V tejto súvislosti možno k obhajobe obžalovaného opätovne
poukázať na skutočnosť, že obžalovaný bol výslovne poučený, že nemá odpájať O. od dýchacieho
prístroja. Dôvodom odpojenia kanyly alebo manipulácie s kanylou pritom podľa výpovede obžalovaného

z prípravného konania nebolo nahromadenie hlienu v dýchacích cestách alebo jeho dusenie. Takú
skutočnosť obžalovaný vo svojich výpovediach z prípravného konania neuvádzal. A nezmienil sa o
nej ani napriek tomu, že nahromadenie hlienu a potrebu odsávania malo signalizovať jednak chrčanie
O. a jednak pri poklese okysličenia krvi aj pľúcny ventilátor zvukovým alarmom. Jediným dôvodom,
ktorým obžalovaný v prípravnom konaní zdôvodnil manipuláciu s kanylou tak bolo jeho presvedčenie,

že kanyla nebola správne osadená alebo že prístroj bol nesprávne nastavený, resp. že umelú pľúcnu
ventiláciuO.vôbecnepotrebovalabolaprenehoprisilná.Podľalekárov,znalcovisvedkaF..O.všakbolo
nastavenietlakupľúcnehoventilátoravnorme.Nazákladeuvedenýchskutočnostípotommožnodospieť
k záveru, že ku kolapsu a duseniu O. prišlo až po odpojení dýchacích prístrojov o 15.04 hod., a teda že
dusenie bolo až následkom a nie príčinou manipulácie s kanylou. Konanie páchateľa, ktorý vie, že svojím

konaním (koná takým spôsobom a za takých okolností) môže iného usmrtiť, a pre prípad, že smrť inému
spôsobí, je s tým uzrozumený, napĺňa znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 odsek 1 Tr. zák., nakoľko z hľadiska subjektívnej stránky koná minimálne v nepriamom
úmysle v zmysle ust. § 15 písm. b) Tr. zák. V prípade, ak by odvolací súd považoval skutkové zistenia
prvostupňového súdu za správne a osvojil si aj jeho argumentáciu ohľadom nedbanlivostného zavinenia

obž. Z. M. (vychádzajúcu z opätovného pripojenia a odpojenia od dýchacieho prístroja a snahy o
následnú resuscitáciu, príkladnej 24 ročnej starostlivosti o O., ktorá okolnostiam úmrtia O. predchádzala,
prítomnosti emočného šoku po jeho smrti a z pozitívneho hodnotenia osoby obžalovaného znalcami z
odboru psychológie a psychiatrie) a právne posúdenie skutku ako prečinu usmrtenia, zastáva názor,
že popis skutku vo výroku rozsudku nezodpovedá tejto použitej právnej kvalifikácii, nakoľko podľa

jeho názoru výrok, že „obžalovaný odpojil syna od umelej pľúcnej ventilácie napriek vedomosti o
jeho zdravotnom stave a napriek poučeniu, že ho nemôže odpojiť od umelej pľúcnej ventilácie a od
odsávania“, vyjadruje zavinenie vo forme úmyslu. V takom prípade mal súd popis konania obžalovaného
doplniť o ďalšie skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že sa napriek tejto vedomosti a poučeniu bez
primeraných dôvodov spoliehal na to, že smrť syna v dôsledku odpojenia trubíc od kanyly nespôsobí

(napr. opakované odpájanie syna od prístrojov v minulosti, konal v presvedčení, že syn sa „z toho
dostane“anastaveniepľúcnejventiláciejeprisilné,čináslednýmopätovnýmpripojenímaresuscitáciou).
Záverom uviedol, že cieľom podaného odvolania je, aby Krajský súd v Prešove starostlivo zhodnotil
všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k
takému rozhodnutiu, ktoré bude vyjadrením spravodlivého rozhodnutia o vine a ak odvolací súd uzná

vinu aj vyjadrením spravodlivého potrestania obžalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
odvolaciemu Krajskému súdu v Prešove navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. por.
zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 Tk/2/2016 a podľa § 322 odsek1 Tr. por. a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu, resp. alternatívne uznať
obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložiť mu primeraný trest.

Po oboznámení sa s obsahom odvolania krajského prokurátora obhajoba v mene obžalovaného
predložila krajskému súdu svoje vyjadrenie k jeho odôvodneniu. K resuscitácii O. M. obhajca uviedol,
že v odôvodnení odvolania pomerne rozsiahlo citoval z výsluchov obžalovaného Z. M. v jednotlivých
štádiách trestného konania, aby bolo celkom zrejmé, aký bol obsah jeho jednotlivých výpovedí vo
vzťahu k resuscitácii jeho syna O.. Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania tvrdí, že obžalovaný „až

po podaní obžaloby a na hlavnom pojednávaní „prišiel“ s verziou, že syna O. resuscitoval po tom,
čo ho našiel v komatóznom stave“. V odôvodnení odvolania bola citovaná výpoveď obžalovaného v
procesnom postavení zadržaného - podozrivého (z ktorej na inom mieste vychádza aj prokurátor), z
ktorej jednoznačne vyplýva, že tvrdenie prokurátora je mylné. Pre vyvrátenie pochybností relevantnú
časť výpovede zo dňa 27. 9. 2015 odcitoval ešte raz v znení „Chcem uviesť, že keď som mu upravil
tú kanylu, čo bolo hneď po odchode RZP- čkárov, tak O. normálne dýchal ešte cca. také dve hodiny.

Potom do týchto dvoch hodinách som si všimol, že O. začal modrieť tak som ho pretočil na druhú
stranu. Teda na jeho ľavú stranu, nakoľko som sa domnieval, že sa nejako uvoľní tá kanyla, aby mohol
začať dýchať.“ Prokurátor poukazuje aj na skutočnosť, že v tejto prvotnej výpovedi obžalovaného sa
uvádza, že O. dýchal ešte asi dve hodiny, pričom z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplýva,
že k pokusom o resuscitáciu prišlo približne po troch hodinách. Táto nezrovnalosť však nemá žiaden

relevantný význam, keďže k prvotnému výsluchu obžalovaného v procesnom postavení zadržaného
- podozrivého prišlo po necelých 28 hodinách od úmrtia jeho syna, a teda ešte v čase, kedy bol
pod vplyvom značného emočného šoku. Koniec-koncov v tejto výpovedi obžalovaný uvádza, že z
nemocnice O. priviezla RZP približne okolo 14:00 hod., pričom je zrejmé, že k prevozu O. prišlo už
o dve hodiny skôr. O tejto okolnosti nemal dôvod obžalovaný klamať, skôr to poukazuje na emočný

šok, a z neho vyplývajúcu dezorientáciu v čase. K zraneniam na tvári O. uviedol, že prokurátor vo
svojom odôvodnení polemizuje so závermi znaleckého ústavu forensic.sk - Inštitútu forenzných a
medicínskych expertíz, s.r.o.. Ako bolo uvedené v odvolaní, znalecké posudky vo vzťahu k zraneniam
prišli k pomerne rozdielnym zisteniam. Znalec obžaloby MUDr. S. H. uviedol, že k zraneniam na tvári
došlo „najpravdepodobnejšie z dôvodu spôsobenia bolesti“. Znalecký posudok znaleckého ústavu k

tomuuvádza,žetentozáverje„arbitrárny...špekulatívnyaniejenijakozdôvodnený“,keďžepricielenom
škrabaní by muselo ísť o hlbšie odreniny, a naviac v danom prípade „priebeh odrenín je viac menej
uniformný“, čo znalec doc. MUDr. JUDr. K. H., PhD. vo svojom výsluchu doplnil, že išlo „o škrabance
zľava dole smerom vpravo nahor, diagonálne“ (zápisnica z HP, 10. 10. 2016, s. 3, výsluch znalca doc.
MUDr. JUDr. K. H., PhD.). V tomto zmysle bol na hlavnom pojednávaní celkom jednoznačne vyvrátený

záver znaleckého posudku obžaloby, na ktorý sa vo svojom odôvodnení odvoláva aj prokurátor, že
„škrabance prebiehajú v rôznom smere“. Tento svoj záver dokonca korigoval na hlavnom pojednávaní
samotný znalec obžaloby, keď uviedol: „zranenia prevažne majú jeden smer, čo nie je v rozpore s mojimi
závermi, keďže prevažne naozaj majú jeden smer, ale sú tam aj iné smery. “ (zápisnica z HP, 10. 10.
2016, s. 7, výsluch znalca MUDr. M. H.). Záver znaleckého posudku obžaloby je naviac v rozpore so

všetkými svedeckými výpoveďami o vzťahu Z. M. so svojím synom. Na hlavnom pojednávaní však aj
znalecS..S.H.pripustil,žekzraneniammohloprísťpočasresuscitácieO.M..Konkrétnenaotázkusúdu,
aby sa vyjadril k možnosti vzniku zranení počas resuscitácie uviedol: „Neviem, akým spôsobom bolo s
O. pohybované, preto sa k tomu bližšie vyjadriť neviem aká kritická situácia by musela nastať, aby takéto
zranenia vznikli, keďže otec bol edukovaný a vedel ako má polohovať syna, dalo by sa pripustiť, ak by bol

ovplyvnený alkoholom a nemal by jemné motorické pohyby, čo by zodpovedalo tomu, čo dnes uviedol
doc. H. ohľadom ovplyvnenia obžalovaného a čo by zodpovedalo aj mojim prepočtom. “ (zápisnica z HP,
10. 10. 2016, s. 6, výsluch znalca MUDr. M. H.). Účelom tohto vyjadrenia nie je špekulovať o príčinách,
pre ktoré bol znalecký posudok obžaloby spracovaný tak, že ako najpravdepodobnejšiu verziu dôvodu
vzniku zranení uviedol „spôsobenie bolesti“ O. M.. Mohlo to byť spôsobené vnútorným presvedčením

orgánov činných v trestnom konaní v prvotných štádiách trestného stíhania, že O. M. bol svojím otcom
úmyselne usmrtený. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že znalec MUDr. S. H. sa vo svojom znaleckom
posudku vyjadroval aj k jednoznačne právnej otázke - forme zavinenia pri vzniku zranení. O tom svedčí
aj odpoveď ďalšieho znalca z odvetvia súdneho lekárstva S.. N. J. na hlavnom pojednávaní dňa 17. 6.
2016, kedy na otázku obhajoby, či je možné z pitevného nálezu posúdiť úmysel pri spôsobení odrenín

na líci O., uviedol: „Neviem, ani nemôžem sa k tomu vyjadriť.“ (zápisnica z HP, 17. 6. 2016, s. 76,
výsluch znalca MUDr. S. J.). K času úmrtia O. zase obhajoba uviedla, že prokurátor v odôvodnení
svojho odvolania zdôrazňuje, že prvé odpojenie O. od umelej pľúcnej ventilácie trvalo sedem minút,
pričom k smrti dochádza po troch až piatich minútach od zastavenia prísunu kyslíka do mozgu. Podľaprokurátora však vzhľadom „na zdravotný stav O. M. mohla smrť nastať aj v skoršom časovom intervale“.
Tento názor obžaloby je pritom v zrejmom rozpore s vykonaným dokazovaním. Zdravotný stav O. a
skutočnosť, že mal dlhodobé problémy s dýchaním, mali za následok, že bol viac - nie menej - odolný

na hypoxiu (zápisnica z HP, 17. 6. 2016, s. 84, výsluch znalca MUDr. M. H.). Polemika prokurátora so
závermi svedka Ing. K. O., ktorý spracoval odborné vyjadrenie k umelej pľúcnej ventilácii o čiastočnom
odpojení O. M. od umelej pľúcnej ventilácie, je takisto úplne nepodložená. Svedok Ing. P. O. na hlavnom
pojednávaní z exaktných záznamov z prístroja Carat II prišiel k záveru, že išlo pravdepodobne o
čiastočné odpojenie („lebo nejaký prietok a tlak tam bol). Svoj doplnený záver na rozdiel od výpovede v

prípravnom konaní logicky a presvedčivo zdôvodnil: „Vtedy [v prípravnom konaní] som si to neuvedomil,
ale dnes áno, že je tam pravidelná frekvencia prietoku a tlak oproti odpojeniu o 15:17 hod., kedy je tlak
na 0 ..." (zápisnica z HP, 16. 6. 2016, s. 60, 62, 66, výsluch svedka Ing. P. O.). Svedok teda vychádzal zo
záznamov, ktoré tempore criminis presne mapovali jednotlivé fyzikálne veličiny umelej pľúcnej ventilácie
(tlak, prietok, objem). Nazvať závery svedka vychádzajúce z presných parametrov terapeutických kriviek
za „výslovne špekulatívne“ tak nielen nemá oporu vo fyzike, ale ani v práve, pretože popiera základnú

zásadu trestného konania, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Ale aj keď O. už
mohol byť klinicky mŕtvy pri (prvom) opätovnom zapojení pľúcneho ventilátora, táto skutočnosť nijako
nespochybňuje argument, že jediným dôvodom opätovného zapájania mohla byť len a výlučne snaha o
resuscitáciu O.. Nie je predsa ničím výnimočným, že resuscitácia pokračuje aj po okamihu klinickej smrti

resuscitovanej osoby, keďže z rôznych dôvodov (stres, absencia lekárskeho vzdelania) nie je možné
odhadnúť presný okamih, kedy už snahy o oživenie nemajú žiadnu šancu na úspech. Preto opätovne
obhajoba zdôraznila, že obžaloba v tomto neponúkla žiadne alternatívne a racionálne vysvetlenie
konaniaobžalovaného,spočívajúcevopätovnomodpájaníazapájanísynaO.kumelejpľúcnejventilácii.
Rovnako je pomerne špekulatívny argument obžaloby, že „ku kolapsu a duseniu O. prišlo až po odpojení

dýchacích prístrojov o 15:04 hod., a teda že dusenie bolo až následkom a nie príčinou manipulácie s
kanylou“. Obžaloba pomerne vytrvalo ignoruje fakt, ktorý bol preukázaný mimo dôvodnú pochybnosť na
hlavnom pojednávaní, že O. M. dňa 26. 9. 2015 zomieral. Tento preukázaný skutkový stav si osvojil aj
prvostupňový súd, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „vzhľadom na [O.] zdravotný
stav a s poukazom na jeho dýchaciu aktivitu, ktorá podľa záznamov z prístroja Carat II bola v deň úmrtia

v čase od 13:55 hod. do 14:05 hod. sporadická, keď tento sa aktívne dotazoval nádychu sedemkrát
a jeho aktivita bola slabá a v čase od 14:05 hod. do 15:04 hod. pacient nevykazoval žiadnu vlastnú
dýchaciu aktivitu a bol ventilovaný riadenou ventiláciou, bol dôvodný predpoklad, že k jeho úmrtiu by
došlo onedlho aj bez zásahu inej osoby.“ Záverom obhajoba konštatovala, že obžalovaný Z. M. mohol
kedykoľvek pred výmenou tracheostomickej kanyly dňa 23. 9. 2015, kedy nebol O. pripojený k umelej

pľúcnej ventilácii, „zaspať“ a neodsať mu hlieny a sliny (O. bolo pritom potrebné odsávať až 20 krát za
deň). Následne by prišlo k akútnemu zaduseniu - bez alarmu, a bez záznamu v pamäti prístroja na umelú
pľúcnu ventiláciu. Ako však preukázalo vykonané dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, Z. M.
sa bezchybne a mimoriadne obetavo 24 rokov staral o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna. Jeho
zavraždenie by tak bolo v rozpore nielen s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ale aj s

jeho dlhodobou opaterou a obetou, ktorú preukazoval vo vzťahu k O.. Prokurátor v odôvodnení svojho
odvolania cituje zavinenie vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, avšak
neuvádza žiaden argument (a žiaden nebol produkovaný ani na hlavnom pojednávaní), ktorý by čo aj
len vzdialene potvrdzoval uzrozumenie Z. M. so smrťou svojho syna O.. Práve naopak, všetky dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní potvrdili, že Z. M. nikdy nemal snahu zbaviť sa zodpovednosti za

starostlivosť o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna. Z uvedených dôvodov obhajoba zotrvala na
svojom návrhu, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozsudkom vo
veci, a to tak, že oslobodí obžalovaného Z. M. spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,
keďže stíhaný skutok nie je ani nedbanlivostným trestným činom (v odôvodnení odvolania zo dňa 7. 12.
2016 sa nachádza pisárska chyba, kedy je uvedený § 285 písm. c) Trestného poriadku).

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným a prokurátorom ako osobami
na to oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody na zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 316 ods.
3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania,

ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním
nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom zistil, že odvolania
krajského prokurátora a aj obžalovaného sú čiastočne dôvodné.V prvom rade odvolací súd preskúmaval, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými
chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Pokiaľ ide o právo na obhajobu, ktoré
je základným právom obžalovaného pre plné uplatnenie procesných práv v rámci vedeného trestného

stíhania, k tomu je potrebné uviesť, že skutočnosti plynúce z obsahu predloženého spisu jeho porušenie
nepreukazujú. Obžalovaný totiž bol poučený o svojich právach, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku
kladenému mu za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, mal možnosť navrhovať
dôkazy a predniesť argumentáciu o svojej nevine tak v záverečnej reči, ako aj v poslednom slove, pritom
v konaní bol zastúpený obhajcom, v dôsledku čoho mal vytvorené podmienky pre zákonné uplatnenie

svojich práv.

Konštatované uplatnenie práva na obhajobu obžalovaného je potom úzko späté so zákonnosťou
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, kde odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil,
že konajúci súd vykonal dôkazy podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o ich obsah
mohol opierať svoje skutkové zistenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd obsah

dôkazov komplexne zosumarizoval podrobným spôsobom, na ktoré v celom rozsahu odkazuje pri ich
hodnotení aj odvolací súd, a na ich podklade uzavrel skutkový stav uvedený vo výroku napadnutého
rozsudku, s ktorým sa však odvolací súd nestotožnil.

Konajúci súd totižto zistené skutkové okolnosti a ich právne posúdenie (právnu kvalifikáciu) nepremietol

do skutkového deja popísaného v skutkovej vete rozsudku, ktorý je z tohto dôvodu v rozpore
s hodnotením produkovaných dôkazov a z nich plynúcich skutkových zistení a právnych záverov
popísaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, hlavne čo sa týka ustálenia bezprostrednej príčiny
smrti nebohého O. M. (ďalej len „ O.“).

Rozhodujúcim podľa odvolacieho súdu v danom prípade teda bolo z vykonaných dôkazov ustáliť, čo
bolo bezprostrednou príčinou smrti O., a či ustálená príčina vznikla ako následok konania obžalovaného,
s akým úmyslom obžalovaný konal a za akých okolností.

Podľa záverov znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, MUDr. M. A. a

MUDr. N. J., ktorí vykonali súdnu pitvu, bezprostrednou príčinou smrti O. bolo zadusenie pri znemožnení
dýchania po odpojení od dýchacieho a odsávacieho prístroja druhou osobou s následným upchaním
dýchacích ciest pri nahromadení hlienu v priedušnici, prieduškách a hrtane. V dôsledku odpojenia od
dýchacieho a odsávacieho prístroja došlo k znemožneniu dýchania a pri postupnom hromadení hlienu
v priedušnici, prieduškách a hrtane došlo k zamedzeniu prístupu vzduchu do pľúc a tým k znemožneniu

výmeny krvných plynov, čiže kyslíka a oxidu uhličitého v cievnom riečisku pľúc, čím došlo k duseniu a
k následnému zaduseniu, čo viedlo k smrti O..

Ako je to zrejmé z obsahu predloženého spisu, znalci pri podávaní znaleckého posudku v prípravnom
konaní vychádzali z obsahu zabezpečených dôkazov ku dňu 28.12.2015, pritom vychádzali aj zo

skutočnosti, že súčasťou pomocnej pľúcnej ventilácie, na ktorú bol Dominik napojený, bolo aj
automatické odsávanie nahromadených sekrétov. Aj po oboznámení sa so skutočnosťou, že išlo o
manuálne odsávanie, znalec zotrval na záveroch o bezprostrednej príčine smrti s tým, že spôsob
odsávania nemal vplyv na konštatovanú príčinu smrti udusením. Znaleckým dokazovaním sa však
nepodarilo objasniť, za akú dobu sa môžu vytvoriť a nahromadiť hlieny v priedušnici, v prieduškách a

hrtane v rozsahu zistenom pri pitve, ktoré nahromadenie bolo príčinou udusenia, keďže tvorbu hlienov
ovplyvňuje stav sliznice a jej štruktúry, pritom dôležitým faktorom sú možné chorobné zmeny, ktoré
ovplyvňujú tvorbu hlienu, ide predovšetkým o zmeny zápalové.

Záver znalcov o bezprostrednej príčiny smrti bol v jeho časti o odpojení pľúcnej ventilácie dokazovaním

v súdnom konaní zásadným spôsobom spochybnený predovšetkým odborným vyjadrením (posudkom)
Ing. K. O. nachádzajúcim sa na čl. 653-686 a na čl. 1690 - 1720, a jeho výpoveďou k tomuto odbornému
vyjadreniu na hlavnom pojednávaní dňa 16.6.2016, zabezpečujúceho medicínsky a technický servis pre
pomocnú pľúcnu ventiláciu, ktorú používal O..

Z obsahu označeného odborného vyjadrenia totiž vyplynulo, že po prevzatí O. obžalovaným z
nemocnice do domácej opatery od členov RZP dňa 26.9.2015 v čase od 11:55 hod. (záznam na
čl. 1219-1220) bol O. nepretržite, až na malé prestávky v trvaní 30 sek. až do 2 min. spojené so
starostlivosťou oňho, napojený na umelú pľúcnu ventiláciu do prvého a zároveň najdlhšieho odpojenia vtrvaní 7 min., v čase od 15:04 do 15:11 hod. (+ 10 min.), čl. 667 - 668 na listoch D7-D8, kedy obžalovaný
podľa jeho vyjadrenia mal vizuálne zistiť, že Dominik je v tzv. komatóznom stave, modral a prevracal
oči. Následne bol O. obžalovaným odpájaný a pripájaný v čase od 15:11 hod. do 15:13 hod., odpojený o

15:15 a pripojený o 15:17, kedy mal byť definitívne od pľúcnej ventilácie odpojený o čom svedčí záznam
na listoch C 1-2 na čl. 659-660, no v tom čase podľa obžalovaného už nemal javiť známky života.

Rovnako, pokiaľ O. až do posledného odpojenia v čase 15:17 hod. bol napojený na pľúcnu ventiláciu,
tým je vylúčené, aby mu obžalovaný ešte pred tým vytiahol z krku tracheostomickú kanylu.

Napokon z výpisu udalostí na čl. 673 na F1 je zrejmé, že dňa 26.9.2015 bola pľúcna ventilácia v čase
rozhodnom od 11:42:20 (+10min.), kedy bola po prevoze O. do bytu pripojená na sieť až do 15:35:38
(+ 10 min.) nepretržite zapnutá, až na jeden prípad v čase od 12:40:47 (+ 10 min.) do 12:40:57 (+10
min.) na 10 sek. To tiež vylučuje, aby došlo k vypnutiu pľúcneho ventilátora z elektrickej siete resp. jeho
vypnutiu tlačidlom ON/OFF.

Spracovateľ odborného vyjadrenia Ing. O. tiež na hlavnom pojednávaní podrobne vysvetlil, ako pracuje
domáca pľúcna ventilácia, a v tejto súvislosti uviedol, že pomocné odsávanie hlienov a slín sa v
skutočnosti nespúšťalo automaticky pri ich nahromadení v rámci používania pľúcnej ventilácie, ale vždy
to musela vykonať fyzicky ošetrujúca osoba. Odsávanie sa vykonalo buď vsunutím odsávacej sondy -

katétra do ventilačnej trubice, aj počas ventilácie, a zapnutím odsávacieho prístroja cez dýchaciu kanylu
(umiestnenú v tracheostomickom otvore) alebo priamo vsunutím odsávacej sondy do dýchacej kanyly
po predchádzajúcom odpojení ventilačnej trubice.
Na podklade zistených skutočností odvolací súd konštatuje, že s prihliadnutím na množstvo hlienu a
jeho konzistenciu (väčšie množstvo sivoružového hlienu ľahko spenenej sivoružovej tekutiny, svedčí aj

o vdýchnutí krvných zrazenín), aké pri pitve znalci zistili, ale hlavne na rozsah zanesenia hlienu v celých
dýchacích cestách (hrtan, priedušnica a priedušky) tak v ľavej, ako aj v pravej strane pľúc, nie je možné
bez rozumných pochybností ustáliť, že práve za dobu sedem minút, kedy bol O. odpojený od pľúcnej
ventilácie, sa vytvorilo zistené množstvo hlienu v dýchacích cestách, ktoré spôsobilo dusenie. Podľa
názoru odvolacieho súdu na podklade vykonaného dokazovania bez rozumných pochybností možno

uzavrieť iba to, že k uduseniu O. došlo v dôsledku nahromadenia množstva hlienov a slín v dýchacích
cestách, ktoré obžalovaný nestihol odsať, a na udusenie nemalo vplyv odpojenie od pomocnej pľúcnej
ventilácie a zamedzenie prísunu vzduchu, pretože táto okolnosť nie je v rozumnej miere dokázaná a sú
o nej zásadné pochybnosti, preto nemohla byť obžalovanému pričítaná.

Pri preskúmavaní skutkových okolností sa odvolací súd zaoberal aj príčinami a okolnosťami, za akých
bol O. odpojený od pomocnej pľúcnej ventilácie, ktoré majú v konečnom dôsledku rozhodujúci vplyv pre
ustálenie miery zavinenia obžalovaného, ako aj na správne právne posúdenie jeho konania.

Z výpovede obž. Z.a plynie, že O. odpojil od pľúcnej ventilácie v snahe obnoviť (uvoľniť) uňho dýchanie,

lebo zistil, že sa v tom čase dusil, bol v tzv. komatóznom stave, modral, no v rámci svojej konečnej obrany
popieral úmysel urobiť tak preto, aby chcel vedome ukončiť život syna (ako to tvrdí obžaloba), alebo
preto, že ho od umelej ventilácie odpojil, lebo bol presvedčený o tom, že len on sa vie o O. postarať
najlepšie, lebo tak, ako pred tým, aj teraz by to zvládol - dýchať sám bez pomocného zariadenia (ako
to uzavrel konajúci súd).

Je síce faktom, na čo poukázal aj prokurátor, že obžalovaný sa k veci vyjadril päť krát (aj v procesnom
postavení podozrivého) a jeho výpovede z prípravného konania v porovnaní s výpoveďou na hlavnom
pojednávaní (ako podozrivý vypovedal v podstatných skutočnostiach podobne) obsahujú odlišnosti,
avšak toto zistenie zakladalo povinnosť súdu posudzovať obsah výpovedí obžalovaného z hľadiska

ustálenia skutkových okolností a následne aj skutkového deja komplexne z pohľadu všetkých dôkazov
produkovanýchvrámcidokazovaniatak,abytietopotomposúdiacichjednotlivo,aleajvichsúhrnemohli
tvoriť v logických súvislostiach navzájom sa dopĺňajúcu reťaz dôkazov a z nich plynúcich skutočností
nevyvolávajúcich pochybnosti o náležitom zistení skutkového stavu pre spravodlivé rozhodnutie o miere
zavinenia obžalovaného na spôsobenom následku. Súčasne dáva odvolací súd do pozornosti i to,

že nie je predsa možné prihliadať na tú časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, a to
reagujúc i na odvolacie námietky prokurátora a tiež úvahy konajúceho súdu pri hodnotení rozdielnych
výpovedí obžalovaného, ktorá vyslovene odporuje dokázaným faktom. V posudzovanom prípade ide
napríklad o vyjadrenie obžalovaného, že mal O. nielen odpojiť pre účely správneho nastavenia kanyly,ale ho aj následne ponechať bez opätovného zapojenia na pľúcnu ventiláciu, s odôvodnením, že
nastavenie hodnôt bolo pre neho prisilné, z presvedčenia, že pre O. to takto bude lepšie a pohodlnejšie.
Toto vyjadrenie obžalovaného spochybňujú technické údaje zo záznamu internej pamäte pomocného

pľúcneho ventilátora, čo je nižšie rozvedené.

Z pohľadu uvedeného potom bolo možné pri ustálení skutkových zistení opierať sa i o výpoveď
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kde nepopieral, že po tom, čo syna priviezla RZP a poučila
ho o tom, že O. nesmie odpájať od pomocnej pľúcnej ventilácie a nemá mu odstraňovať nazogastrickú

sondu, tak urobil po ich odchode, ale len výlučne pre zlepšenie pohodlia syna O.. Za tým účelom mu
mal, keďže bol po operačnom zákroku aj ošetriť miesto okolo kanyly - dýchacej trubice - tracheostomický
otvor, lepšie spolohovať jej uloženie v otvore a zafixovať ju okolo krku doma používanými prostriedkami,
pričom išlo o krátku chvíľu a podľa neho išlo už o bežné úkony, ktoré robil nespočetne krát predtým.
Vždy to však robil pri odpojení ventilačných trubíc od kanyly, a potom syna opätovne napojil na pomocnú
pľúcnu ventiláciu, pričom mu ponechal aj nazogastrickú sondu.

Uvedené presvedčenie obžalovaného, že konal správne, zodpovedá aj výpovedi S.. Z. N. z hlavného
pojednávania dňa 15.6.2016, ktorý vykonal operačný zákrok pre opätovné zavedenie a umiestnenie
novej kanyly do tracheostomického otvoru. Svedok potvrdil, že v prípade takých pacientov ako bol O., pri
takom postihnutí a deformácii tela (hrudníka) bolo potrebné neustále kontrolovať správne umiestnenie

kanyly, či náhodou netlačí (neopiera sa) na priedušnicu, hlavne potom, ako bol pacient polohovaný, resp.
bolo s ním hýbané. Prevoz O. z nemocnice do domácej opatery, jeho prenášanie z postele RZP na inú
posteľ bolo určite takým zásahom, ktorý mohol dať rozumný dôvod na ošetrenie priestoru okolo kanyly
a fyzickej kontroly jej polohy a funkčnosti. Potvrdil, že obaja manželia, boli v tejto činnosti maximálne
zruční.

Následne obžalovaný podľa svojho vyjadrenia v aktívnej starostlivosti o O. pokračoval, niekoľkokrát ho
skontroloval, polohoval, odsával ho, práve tieto aktivity potom zodpovedajú výpovedi F.. O. popisujúceho
záznam na pľúcnej ventilácii na čl. 1690 - 1701, pri výraznejších zmenách v tlaku, prietoku objemu
ventilovaného vzduchu, a to v čase od 11:56 hod. (+ 10 min.) do 13:39 hod. (+ 10 min), kedy bola

zaznamenaná posledná výraznejšia aktivita na O.. Z technických údajov po tomto čase vyplýva
pravidelná dýchacia aktivita O. na čl. 1701 - 1712, kedy sa sám pokúšal nadýchnuť a prístroj ho len tzv.
dodýchaval až do 13:50 (+ 10 min), potom začala jeho aktivita slabnúť až do 14:05 (+ 10 min), kedy
mal posledný vlastný nádych, v tom čase nebola zistená aktivita na pacientovi - výrazné zmeny v tlaku,
prietoku či objeme, a následne od 14:05 (+ 10 min) O. dýchal už bez vlastnej aktivity, plne zaňho dýchala

pľúcna ventilácia až do 15:04 (+ 10 min), kedy bol, ako to už bolo ustálené, prvýkrát odpojený od pľúcnej
ventilácie obžalovaným z dôvodu poskytnutia pomoci, keďže začal modrieť, prevracať oči, čo vnímal
ako dusenie a komatózny stav. V tom šoku, či snahe mu čo najskôr pomôcť sa rozhodol konať sám,
nevolať RZP, najsamprv mu v rýchlosti sa snažil odstrániť nazogastrickú sondu, ktorá bola prilepená na
ľavej časti tváre, ihneď na to odpojil kanylu od ventilácie a snažil sa O. polohovať a odsávať, lebo mal

podozrenie, že sa dusí hlienmi, bral ho na ruky, mysliac si, že mu tak uvoľní dýchanie, keď to nezaberalo,
pokúšal sa ho opätovne pripojiť na ventilačný systém, to zapakoval ešte raz, a keď už mal pocit, že O.
už nedýcha a zomrel, tak na ex vypil všetko množstvo alkoholu, čo mal vtedy po ruke, následne si už
na všetko presne nespomína, ale vie, že O. vybral kanylu z krku, bral ho na ruky (do náručia) v snahe
sa s ním ešte rozlúčiť.

Tvrdenia obžalovaného o poskytovaní pomoci po 15:04 hod. sú verifikované technickými údajmi z
pľúcnej ventilácie, na čo už bolo poukázané, ako aj obhliadkou tela O. po príchode RZP. Okrem toho
znalecky bolo dokázané aj to, že O. bol zahlienený v takom rozsahu, že sa začal dusiť, pričom odvolací
súd na tomto mieste chce zdôrazniť, že nemá pochybnosti o tom, že k zahlieneniu nemohlo dôjsť v
krátkom časovom rozpätí. Dokazovaním nebolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že o 15:04 hod. začal

manipuláciu s Dominikom práve pre jeho kritický stav, pri ktorej odpojil O. od pľúcnej ventilácie v snahe
poskytnúťmupomocuvoľnenímdýchacíchciestpolohovanímaodsávaním.Tátodôkaznásituáciapodľa
názoruodvolaciehosúduneumožňovala ustáliťtvrdeniaobžaloby,že obžalovanýúmyselneodpojilsyna
O. od pľúcnej ventilácie s následkom smrti, pretože dôkazy poukazujú na ďalšie pripojenie O. na pľúcnu
ventiláciu aj s vykázanou činnosťou dýchania. Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že výpoveď

obžalovaného z hlavného pojednávania je dôkazom, o ktorý možno opierať ustálenie skutkových zistení.
S prihliadnutím na doposiaľ rozvedené odvolací súd uzavrel, že príčinou odpojenia od pľúcnej ventilácie
bol kritický zdravotný stav O. a snaha obžalovaného pomôcť mu a zvládnuť situáciu bez lekárskej
pomoci. V tomto smere preto aj došlo k úprave priebehu skutkového deja oproti skutkovým zisteniamustáleným konajúcim súdom, ktorých obsahom, ako na to poukázal aj prokurátor, bolo úmyselné
zavinenie obžalovaného k následku.
Za dôležité považuje odvolací súd i to, že nebolo dokázané, aby obžalovaný v tom čase, kedy sa mal

venovať O., vedome ignoroval (opakovane ho vypínal) alarm pľúcnej ventilácie, ktorý by signalizoval
problémstlakom,čiobjemomplynnejzmesidodávanejO.,keďžeposlednépotvrdeniealarmu jez13:25
hod.( + 10 min), kedy bol hlásený malý objem vzduchu prijímaného O. a až po ňom nasledujúci alarm
zodpovedá času 15:04 ( + 10 min) hod., kedy mal byť prvý krát na dlhšie vypnutý, kedy aj signalizoval
nízky tlak na čl. 670 list E1.

Napokon bez rozumných pochybností ani nebolo dokázané, aby bol zapnutý pulzný oxymeter, ktorý by
meral saturáciu (okysličenie) vzduchu užívaného O..

Členovia V. S.. Z. H. a Bc. M. O. na hlavnom pojednávaní dňa 8.8.2016 totiž uviedli, že po odovzdaní
O. do otcovej opatery dňa 26.9.2015 v čase okolo 11:55 hod., v byte všetky prístroje, vrátene pulzného
oxymetra Nellcor N - 560 (meria hodnotu okysličenia krvi) a kyslíkového koncentrátora Respironics,

EverFlo OP (vyrába kyslík), riadne zapojili a overili ich funkčnosť.

Toto ich tvrdenie spochybňuje skutočnosť, že zo záznamu z pamäte pulzného oxymetra Nellcor N
- 560 na čl. 690-727 je zrejmé, že posledné kompletné aktívne meranie aktivity pacienta - hodnoty
okysličenia krvi ( SpO2), srdcovej frekvencie v úderoch za minútu( BPM), a aktuálnej pulznej frekvencie

(PA) na čl. 711, teda aktuálneho okysličenia krvi pre potreby pridania kyslíka do vdychovaného vzduchu
vháňaného prostredníctvom ventilácie - bolo zaznamenané dňa 26.9.2015 o 11:20:16, pričom úplne
posledné neúplné merania na čl. 715 len okysličenia krvi (SpO2) a to v hodnote 83% boli zaznamené
v čase o 11:25:44, napokon z čl. 724 je zrejmé, že od 11:44:32 sa s najväčšou pravdepodobnosťou
zariadenie nepoužívalo. Toto zariadenie zaznamenávalo aktivitu za posedných 24 hod., pričom staré

údaje automaticky nahrádzali údaje aktuálne.

Z uvedeného potom vyplýva odôvodnená pochybnosť, že od zapnutia pľúcnej ventilácie menovanými
záchranármi v byte M. v čase 11:42:20 (+10 min) na čl. 673, táto síce zabezpečovala požadovaný objem
dýchacej zmesi pre O., no je neoveriteľné, či táto zmes bola aj riadne okysličená na požadovanú hodnotu

minimálne 90% (čo považoval MUDr. N. za hraničné), inak povedené, či skutočne bol zapojený aj
kyslíkový koncentrátor, ktorý mal byť napojený na pľúcnu ventiláciu a vzduch vháňaný do pľúc O. mal byť
na požadovanú úroveň aj okysličený (saturovaný). Táto pochybnosť potom len potvrdzuje skutočnosť,
že meranie saturácie bolo vypnuté aj v zázname parametrov pľúcnej ventilácie pre účely aktivovania
alarmu na čl. 657 (s označením Max. - Min. Oxygen OFF).

Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodnom nebolo aktivované žiadne zariadenie, ktoré by kontrolovalo
kvalitu okysličenia (saturácie) vzduchu užívaného O., ktoré by tiež svojou signalizáciou (alarmom) mohlo
obžalovaného upozorniť na zhoršujúce sa dýchanie O..

Súčasne podľa odvolacieho súdu, pri dočasnej absencii starostlivosti obžalovaného o O. je potrebné
prihliadať jednak na skutočnosť, že obžalovaný sa sám staral nielen o syna O. ale aj o mal. syna G. od
9.9.2015zdôvodu,žemanželkabolahospitalizovanánapsychiatrii,akoajnaovplyvneniealkoholom,čo
odvolací súd vyhodnotil ako dôvody, pre ktoré obžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť nevyhnutnej
starostlivosti o O..

V takomto stave únavy a ľahkého opojenia alkoholom, čo bolo zhodne ustálené oboma znalcami (MUDr.
S. H. a doc. MUDr. JUDr. K. H., PhD.), obžalovaný podcenil vzniknutú situáciu, keď zistil, že syn O.
má závažné problémy s dýchaním, a nesprávne na ňu reagoval, pretože nezavolal, tak ako to urobili
aj v predchádzajúcich prípadoch s manželkou, či sám tri dni pred tým (keď bolo potrebné vymeniť

kanylu), odbornú zdravotnícku pomoc, ale riešil vzniknutú situáciu sám, aj keď s tým najlepším úmyslom
zachrániť syna O..

Takto ustálené skutočnosti potom dávali dostatočný podklad pre posúdenie miery zavinenia v konaní
obžalovaného spôsobiť ustálený následok, a to aj z pohľadu odvolacích námietok krajského prokurátora,

včítane námietok obhajoby.

Zavinenie, ako obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu, je vnútorný psychický vzťah
páchateľa k podstatným náležitostiam trestného činu. Vybudované je na vedomostnej (intelektuálnej)a vôľovej zložke. Vedomostná zložka spočíva v páchateľovom vnímaní predmetov a javov jeho
zmyslovými orgánmi a v jeho predstavách o týchto predmetoch a javoch. Vôľová zložka zahŕňa chcenie
alebo uzrozumenie, t. j. rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťou podstaty veci. Podľa toho,

či sú dané vedomostná a vôľová zložka, rozlišujeme zavinenie úmyselné a zavinenie z nedbanlivosti.

Úmyselnézavineniejeupravenévust.§15Tr.zákona.Trestnýčinjespáchanýúmyselne,akpáchateľa)
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
- priamy úmysel, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a

pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený - nepriamy úmysel.

Zavinenie z nedbanlivosti je upravené v ust. § 16 Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia trestný čin je
spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí - vedomá nedbanlivosť, alebo b) nevedel, že svojím konaním

môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné
pomery vedieť mal a mohol - nevedomá nedbanlivosť.

Nájsť jasnú hranicu medzi zavinením v podobe nepriameho úmyslu a vedomou nedbanlivosťou nie
je vždy jednoduchou záležitosťou. Nepriamy úmysel sa totiž s vedomou nedbanlivosťou zhoduje vo

vedomostnej zložke, ale oproti nepriamemu úmyslu u vedomej nedbanlivosti chýba vôľová zložka
vyjadrená uzrozumením. Pokiaľ teda páchateľ koná v nepriamom úmysle, uzrozumenie vyjadruje
jeho aktívny vôľový vzťah k spôsobeniu následku, ktorý je relevantný pre trestné právo. Spôsobenie
takého následku ale nie je jeho priamym cieľom ani jeho nevyhnutným prostriedkom, pretože páchateľ
svojím zámerom sleduje cieľ iný, ktorý môže byť z hľadiska trestného práva cieľom relevantným, ale i

nezávadným. Pritom je však vždy uzrozumený s tým, že realizácia tohto cieľa predpokladá spôsobenie
následku významného pre trestné právo. Na takéto uzrozumenie sa potom usudzuje z toho, že páchateľ
nepočítal so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť následku, ktorý si páchateľ
predstavoval ako možný.

Naopak vedomá nedbanlivosť je vybudovaná na vedomí možnosti vzniku následku, čo je schopnosť
páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený
Trestným zákonom. Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vie, že môže spôsobiť následok trestného činu,
ale bez primeraných dôvodov sa spolieha, že taký následok nespôsobí. Nechce ho spôsobiť, ani s ním
nie je uzrozumený. Spolieha na to, že ho nespôsobí, pričom nejde o spoliehanie na náhodu. Ak totiž

páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce a nie je s nimi ani uzrozumený, nemožno hovoriť o jeho vôli
spáchať trestný čin.

Pri posudzovaní hraníc vedomej nedbanlivosti na strane jednej a nepriameho úmyslu na strane druhej je
teda potrebné hodnotiť, či dôvody, pre ktoré páchateľ spolieha, že následok nespôsobí, majú charakter

dostatočných dôvodov.

Ustálené skutkové okolnosti odvolacím súdom, za ktorých došlo k následku, poukazujú na vedomosť
obžalovaného o tom, že pokiaľ syna O. bude odpájať od ventilácie a sám sa pokúšať obnoviť mu riadne
dýchanie bez odbornej pomoci, môže nastať stav, ktorý zásadne ohrozí životné funkcie nebohého,

pričom bez primeraných dôvodov (aj napriek predchádzajúcim skúsenostiam) sa spoliehal, že takýto
stav nenastane, resp. ak nastane, že dokáže obnoviť dýchanie sám.

V tomto konaní obžalovaného z hľadiska miery zavinenia je obsiahnutá vedomosť, že pokiaľ tak bude
konať, mohol by nastať predpokladaný následok, no súčasne zjavne absentuje vôľa tento následok

dosiahnuť, čím je vymedzený rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením, lebo pri zavinení
z nedbanlivosti zložka vôle vo vzťahu k následku chýba.

Tento záver podporujú aj ďalšie dôkazy. Z výsluchov svedkov už bývalej manželky A. O., ich najbližších
rodinných príslušníkov vyplynulo, že obžalovaný bol presvedčený, že syn musí žiť a spoločne s

manželkou sa oňho aj príkladne starali, čo potvrdili ako ošetrujúci lekári, tak aj zdravotnícky personál v
nemocnici. Uvedené potvrdzujú aj závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie a psychiatrie,
ktoré vylúčili rezignáciu obžalovaného na zdravotný stav nebohého, aj napriek ťažkým manželskýma rodinným pomerom obžalovaného. Už tieto skutočnosti popierajú záver o úmyselnom usmrtení
nebohého obžalovaným.

Možno teda uzavrieť, že obžalovaný vedel, že svojím konaním, ak neprivolá odbornú lekársku pomoc
a sám sa bude pokúšať obnoviť dýchanie nebohého, môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného
Trestným zákonom, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že také porušenie nespôsobí,
teda následok nenastane. To zodpovedá zavineniu vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm.
a/ Tr. zákona.

Ustálený skutkový stav, okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu činu a miery zavinenia obžalovaného (vo
forme vedomej nedbanlivosti), vylučujú potom tvrdenie krajského prokurátora, že ku kolapsu a duseniu
O. došlo v dôsledku odpojenia dýchacích prístrojov o 15.04 hod., a teda dusenie bolo až následkom a
nie príčinou manipulácie s kanylou, a tým bolo aj vylúčené, aby obžalovaný konal vo forme nepriameho
úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, čím by naplnil znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného

zločinu vraždy podľa § 145 odsek. 1 Tr. zákona.

Ani interpretácia vykonaných dôkazov obhajobou so záverom, že v konaní obžalovaného úplne
absentovalo zavinenie, teda ani vo forme vedomej resp. nevedomej nedbanlivosti, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní.

Obe verzie spochybňujúce nedbanlivostné konanie obžalovaného totiž vychádzajú z predpokladu
(premisy)obhajoby,ževčaseodpojeniaO.odpomocnejpľúcnejventilácieobžalovaným,tentozomieral,
bol v komatóznom stave, lebo už minimálne hodinu nevykazoval samostatnú dýchaciu aktivitu.

Už prvá verzia neexistencie zavinenia, kedy obžalovaný nekonal vo forme vedomej nedbanlivosti, ale v
omyle, lebo konal pod vplyvom nesprávneho poznania skutočnosti týkajúcej sa (absentujúcej) dýchacej
aktivity O. M. o 15-tej hodine, je vyvrátená tým, že obžalovaný syna odpojil práve preto, lebo podľa neho
v čase odpojenia ešte žil (modral, prevracal očami, nastupoval komatózny stav), a chcel mu pomôcť
obnoviť (uvoľniť) dýchanie, čiže obžalovaný v čase odpojenia vedel o dýchacích problémoch syna O. a

práve preto konal spôsobom vyššie ustáleným.

Uvedená argumentácia rovnako platí aj pre druhú verziu obhajoby o absencii zavinenia, obžalovaný
totižto nekonal s vedomím, že O. stav je už nezvratný, ale naopak, ešte žil a preto sa ho snažil zachrániť.
Napokon obhajoba neúplne interpretovala výpoveď znalca S.. S. J. zo dňa 17. 6. 2016, ktorú si aj

osvojila, pokiaľ mal pripustiť, že k duseniu - k poruche výmeny plynov - mohlo dôjsť až na úrovni alveolo-
kapilárnej membrány, čo by práve zodpovedalo aj úplne absentujúcej spontánnej dýchacej aktivite O..
Menovaný znalec na uvedenom hlavnom pojednávaní však na doplňujúce otázky uviedol, že známky
dusenia, či prebieha na úrovni alveolo-kapilárnej membrány, či na úrovni priedušiek nie je rozlíšiteľné,
ale predovšetkým na takej úrovni dýchacej sústavy - konci priedušiek, kde dochádza k výmene krvných

plynov - v pľúcnych mechúrikoch (alveolách) nebolo pri pitve zahlienenie lokalizované.

Práve pre tieto skutočnosti odvolací súd o opätovnom návrhu krajského prokurátora na vykonanie
znaleckého dokazovania pre účely určenia, či nedošlo k duseniu až na úrovni alveolo-kapilárnej
membrány, ani nerozhodoval, nie len pre jeho nedôvodnosť, ale aj preto, že o totožnom návrhu na

hlavnom pojednávaní zamietavo rozhodol už konajúci súd.

Uvedené úvahy, ustálené skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, vymedzená miera zavinenia
obžalovaného vytvorili podľa odvolacieho súdu dôvodný záver, že obžalovaný svojím konaním vo
forme vedomej nedbanlivosti zavinil smrť O. M., čomu zodpovedá právna kvalifikácia skutku ako prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/, d/, f/ Tr.
zákona.

Na základe doplneného dokazovania v odvolacom konaní výsluchom znalca a po prieskume hodnotenia
zabezpečenej dôkaznej situácie konajúcim súdom odvolací súd vyvodil záver, že rozhodné skutkové

okolnosti pre právnu kvalifikáciu skutku sa zjavne nepremietli do skutkovej vety výroku napadnutého
rozsudku konajúceho súdu a bolo ich potrebné upraviť. Toto zistenie bolo dôvodom zrušenia
napadnutého rozsudku v celom rozsahu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zákona, pritom
odvolací súd rozhodol vo veci sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku, keďže skutkový stav bol doplnenývykonaným dokazovaním v odvolacom konaní. V rámci výroku o vine upravil znenie skutkovej vety tak,
aby zodpovedala výsledkom vykonaného dokazovania.

Po uznaní viny pristúpil odvolací súd k vyhodnoteniu skutočností rozhodných pre určenie druhu a výmery
uloženého trestu obž. Z. M..

Rovnako ako konajúci súd aj súd odvolací pri rozhodnutí o treste považoval za rozhodné prihliadať
na základné zásady a základné kritéria pre ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, kde

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd má povinnosť prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Spôsob spáchania posudzovaného činu obžalovaným už skôr vyčerpávajúcim spôsobom popísaným,
ale hlavne jeho nezvratný následok, včítane zavinenia vo forme vedomej nedbanlivosti ako závažnejšej
formy nedbanlivostného zavinenia, závažnosť posudzovaného činu nepochybne zvyšujú.

Rovnako ako konajúci súd aj odvolací súd zistil v danom prípade skutočnosti odôvodňujúce priznanie
poľahčujúcej okolnosti obžalovanému podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a teda, že viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Odvolací súd však súčasne prihliadal aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, pretože

v čase rozhodovania ukladal trest aj za ďalší trestný čin, nielen prerokúvaný prečin. Okolnosť ohľadne
ukladania súhrnného trestu bola zistená až v rámci odvolacieho konania, kedy sa odpisom registra
trestov preukázalo, že obž. Z. M. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn.
0T/150/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorý bol doručený obžalovanému v ten istý deň, ktorý sa súčasne
považuje za deň jeho vyhlásenia.

Označeným trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr., za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 500,- eur,
pričom v prípade úmyselného zmarenia jeho výkonu mu bol uložený aj náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dvoch) mesiacov. Súčasne podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu

činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dvoch) rokov.

Po posúdení osoby obžalovaného, ktorý okrem označeného odsúdenia viedol doposiaľ riadny život, v
práci bol hodnotený kladne, a jednoznačne kladne bol hodnotený aj spôsob jeho starostlivosti o rodinu,
včítane podriadenia sa dozoru probačného a mediačného úradníka, viedli odvolací súd k záveru o

pozitívnej prognóze nápravy obžalovaného do budúcna.

Posúdiac potom všetky hodnotené kritéria v komplexe dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade
prevážili kritériá zvyšujúce závažnosť činu, predovšetkým spôsobený následok, a preto mal zato, že
uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom zabezpečí účel trestu.

Pri určení výmery trestu, keďže bol ustálený rovnomerný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
odvolací súd musel v prvom rade zohľadniť v odvolacom konaní zistenú okolnosť, že prerokúvaný
skutok bol spáchaný skôr (26.9.2015), ako bolo vyhlásené (27.10.2016) odsudzujúce rozhodnutie v už
označenej trestnej veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/150/2016, čo zakladá dôvod na ukladanie

súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a to podľa zásad upravených v ust. 41 ods. 1 Tr. zákona,
podľa ktorých sa ukladá úhrnný trest.

Podľa uvedených zásad pri zbiehajúcej sa trestnej činnosti sa totižto trest ukladá podľa trestného činu
najprísnejšie trestného, ktorým je v tomto prípade prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, za

ktorý zákon ustanovil možnosť uloženia trestu na 2 roky až 5 rokov, zatiaľ čo za prečin ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest až na 2 roky.V danom prípade mal aj odvolací súd, rovnako ako súd konajúci za to, že sú splnené mimoriadne
podmienky pre použitie zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestanej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona totiž, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V posudzovanom prípade tak ako konajúci súd aj súd odvolací posúdil príkladnú starostlivosť
obžalovanéhoajehomanželkyosynaO.zdôvoduzávažnéhozdravotnéhopostihnutiapodobu22rokov
a tiež skutočnosť, že z objektívnych príčin bola namieste v rámci starostlivosti o syna v kritickom čase u
obžalovaného preukázateľná nielen fyzická, ale aj psychická únava, keďže sa sám staral nielen o syna
O. ale aj o mal. syna G. a to od 9.9.2015 z dôvodu, že manželka bola hospitalizovaná na psychiatrii, ako

okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, a v zmysle
§ 39 ods. 1 Tr. zákona vyvodil záver, že trest uložený v zákonnej sadzbe od 2 rokov do 5 rokov by bol
neprimerane prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto
sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a
22 dní je v posudzovanom prípade trestom z hľadiska individuálnej ale aj generálnej prevencie trestom

dostatočným.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin, pre jeho výkon bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne odvolací súd podľa pravidiel upravených v ust. § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste v
trestnom rozkaze Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/150/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorým mu bol za
prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona uložený peňažný trest v sume 500, - eur, náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2

rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo, stratili svoj podklad. Súčasne v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona opätovne podľa § 56 ods.
1, 2 Tr. zákona uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) eur a pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu aj náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dvoch) mesiacov. Rovnako podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť

všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dvoch) rokov.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného, ako aj krajského
prokurátora, a to spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.