Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226293
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213226293.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/
B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. cesta XXX/XX P., 2/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. cesta XXX/
XX, P., o zaplatenie 2 413,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 16. novembra 2017 č.k. 10C/71/2014-144, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti priznania nároku

na náhradu trov konania žalovaným v prvom a v druhom rade, p o t v r d z u j e .
V napadnutej časti týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov konania Občianskemu združeniu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje.
Žalovaným v prvom a v druhom rade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), Okresný súd Komárno (ďalej len „ súd prvej inštancie“),
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaviazania žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 2 413,74
eura s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu nesplateného úveru, poskytnutého právnym

predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX dňa
21. 12. 2004. Priznal nárok na náhradu trov konania tak žalovaným, ako aj Občianskemu združeniu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len „občianske združenie“).
1.1. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), uzatvoril so žalovanými v prvom a v
druhom rade (ďalej len „žalovaní“), dňa 21. 12. 2004 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 3 319,39 eura
a žalovaní sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v 120 mesačných splátkach po 49,26

eura vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20. 01. 2005 a
posledná 20. 12. 2014. Keďže žalovaní boli v omeškaní s plnením svojho záväzku, vyzval žalobca,
ako spoločnosť, oprávnená na základe mandátnej zmluvy konať v mene Slovenskej sporiteľne a.s.,
žalovaných upomienkou zo dňa 17. 12. 2007, na úhradu omeškaných splátok. Z dôvodu porušenia
zmluvy, žalobca (v odôvodnení nesprávne uvedené právny predchodca žalobcu), vyhlásil ku dňu 04.
08. 2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 10. 12. 2009 právny predchodca žalobcu ako postupca
uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky

vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 29. 12. 2009 žalovaná v prvom rade neprevzala a žalovaný v druhom
rade prevzal dňa 05. 03. 2010.1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 39, § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001
Z.z.obankách,vzneníúčinnomkudňu15.12.2011(ďalejlen„zákonobankách“),§255ods.1Civilného

sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“).
1.3. Konštatoval, že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej absentuje aktívna
vecná legitimácia žalobkyne, keďže zmluvu o postúpení pohľadávok súd považuje za neplatnú z
dôvodu, že postupca neukončil záväzkovoprávny vzťah, nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu
nevypovedal a ani od nej odstúpil. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal dôkazy, ktoré by preukázali

ukončenie zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo
až zo strany žalobcu vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dňa 04. 08. 2013. Z tohto dôvodu neboli
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru pôvodným veriteľom, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou
zmluvy o úvere, odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že úver s úrokmi, bol splatný.
Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v

omeškaní.Zustanovenia§92ods.8zákonaobankáchvyplýva,žebankamôžepostúpiťinémusubjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza, že v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ právny
predchodca žalobcu postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2009 pohľadávku z úveru

v celom rozsahu žalobcovi, postupoval v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ku dňu postúpenia
pohľadávky totiž nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), právny
predchodca žalobcu preto nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v
celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2009 je preto neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobcovi v predmetnom konaní chýba aktívna vecná

legitimácia. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemohol žalobe vyhovieť, preto ju
v celom rozsahu zamietol.
1.4. Súd prvej inštancie zároveň v napadnutom rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania tak
žalovaným, ako aj pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v rozsahu 100%.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie

veci.
2.1.Namietanesprávnuaplikáciuustanovenia§92ods.8zákonaobankách.Dodáva,žezmluvnéstrany
si vo všeobecných podmienkach dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní
omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Je preto potrebné konštatovať, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok nie je v rozpore

so zákonným ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť
si vzájomné vzťahy odchylne od ustanovení zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných
podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11. 03. 2014 sp.zn. 9Co 35/2013.
2.2. Ďalej dôvodí tým, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom

postúpenia môže byť iba splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že
pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť
pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní.
2.3. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava

výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba
o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. 04. 2014 sp.zn. 19C/34/2012, Okresného súdu
Prievidza zo dňa 12. 10. 2015 sp.zn. 8C/67/2013, Krajského súdu v Žiline zo dńa 04. 11. 2015, sp.zn.
7Co/540/2015.

2.4. Ďalej dodáva, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím
hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 06. 2003 sp.zn.

4Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014 sp.zn. 9Co/133/2013.
2.5. Žalobca v podanom odvolaní namieta tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania,
kedy súd v rozpore s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal združeniu právo na náhradu trov konania.
Namieta, že združenie nie je stranou konania. Ustanovenia CSP nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovanío nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti SP
aplikoval iný režim, než ten, ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 až § 264 CSP. Združenie nebolo v
súdenom prípade stranou sporu a preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu

trov konania, nakoľko tento súd prizná iba strane sporu a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo
do konania.
2.6. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu odvolací súd
vyhovie,resp.zrušiťnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieavecmuvrátiťnaďalšiekonanie.Zároveň
si uplatniť nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení

§ 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je opodstatnené a preto
napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V
napadnutej časti, týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov konania občianskemu združeniu, bolo
odvolanie žalobcu dôvodné, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.
5.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
6.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
7.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2 413,74
eura s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 04. 08. 2013 v sume 178,49 eura,
vo výške 8,5% ročne zo sumy 2413,74 eura od 05. 08. 2013 do zaplatenia.

7.1.Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu
a nesplnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách.
7.2. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, rozsudok napadol odvolaním, dôvodiac,
že podmienky na postúpenie pohľadávky boli podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené, pričom súd

vôbec na toto ustanovenie nemal prihliadať.
8.Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré
mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo

veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v
dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj skutkovej stránke, odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba
poukazuje.

9. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť lenna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd iba dodáva nasledovné dôvody:

10.1. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky
zahraničnej banky, jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpení pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnení čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10.2. Zákon o bankách upravuje vzťahy súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky s
cieľom bezpečného fungovania bankového systému (§ 1). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon definuje
banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú spoločnosť,
ktorá má bankové povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou).
10.3. Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú

bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového
bankového systému, bolo žiaduce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné
subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpením
nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je
špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou).

10.4.Ustanovenie§92ods.8tohtozákonaobsahujeosobitnúúpravupostúpeniapohľadávky,písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný
záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná
klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval sprísnenie
postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi,
ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou,
s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo

len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými
sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,
umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným
cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky

so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej
pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k
neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého
činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.
10.5.Postúpeniepohľadávokjeupravenévustanoveniach§524anasledujúceObčianskehozákonníka.

Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť, okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto

požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, ako postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom
medzi veriteľom, ako postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, žeustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych
vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke

postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia
tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni už citované
ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda

jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči
dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii
pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi
je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v

prípadochuvedenýchv§525Občianskehozákonníka,aniprípadnéoznámeniepostupcuvzmysle§526
Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
10.6. Z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči
spotrebiteľovi,sustanovením§525Občianskehozákonníka,ktorémázanásledokabsolútnuneplatnosť

postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva,
že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8 zákona
o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný preukázať, že pred

postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

11. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by

v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená (10. 12.
2009), boli vyššie uvedené podmienky postúpenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, splnené. Možno
síce považovať za preukázanú podmienku 90-dňového omeškania, nebolo však preukázané, že by boli
žalovaní v prvom a v druhom rade aj písomne (podľa § 92 ods. 8 cit. zákona), vyzvaní na splnenie
svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky (spolu s podacím

hárkom), nie je preukázaním takejto výzvy. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho
názoru, že nedoručenie takejto výzvy, je porušením povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči žalovaným v prvom a v druhom rade bola v čase jej
postúpenia na žalobcu, spôsobilá na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho
nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku

vočižalovanémuuplatňovaťpredsúdom.Vzhľadomnatietoskutočnostijepotrebnéuzavrieť,žežalobca
nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto sa odvolací súd stotožnil s výrokom napadnutého
rozsudku, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol, avšak nie z dôvodu premlčania nároku žalobcu, ale z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tohto nároku.

12. Vyššie uvedenému záveru odvolacieho súdu nasvedčuje i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28. marca 2018 sp.zn. 7Cdo 26/2017, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods.
8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).

Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

13. Za vyššie uvedenej situácie potom odvolací súd, keďže výrok napadnutého rozsudku považoval za
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, po tom, ako strany sporu podľa § 382 CSP vyzval k použitiu

iného právneho ustanovenia, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní.15. V danej veci odvolateľ namieta aplikáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie tohto rozhodnutia, v ktorom sa podrobne
dôvodnosťou aplikácie tohto ustanovenia zaoberal. S poukazom na tieto dôvody konštatuje, že námietka

žalobcu uvedená v podanom odvolaní, v ktorom namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, práve z dôvodu použitia tohto ustanovenia, je neopodstatnená. V tejto súvislosti opakovane
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2018 sp.zn. 7Cdo
26/2017.

16. Odvolateľ, žalobca, v podanom odvolaní namieta priznanie nároku na náhradu trov konania
bývalému vedľajšiemu účastníkovi, Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV dôvodiac, že predmetné združenie nie je stranou sporu v tomto konaní podľa
ustanovení CSP a preto mu nemôže byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

17. Odvolací súd, zaoberajúc sa odvolaním žalobcu aj v tejto časti, dospel k záveru o nesprávnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým priznal občianskemu združeniu nárok na náhradu trov konania.
17.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
17.2.. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

17.3. Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku zachovala ako jediné kritérium intervencie v
sporekritériumprávnehozáujmunavýsledkukonania.Právnyzáujemintervenientanavýsledkukonania
znamená záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje. Dňom účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z., právnickej osobe založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa, ktorá mala do 30.
06. 2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa, toto postavenie

v konaní zaniká.

17.4. V prejednávanej veci občianske združenie podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. 10.
2014 oznámilo, že vstupuje do konania ako pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaných v prvom
a v druhom rade.

17.5. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle novej právnej úpravy, ustanovení Civilného
sporovéhoporiadku, dospelkzáveru,žedôvody,prektoréboli trovykonaniatomutozdruženiupriznané,
zanikli. Bez ohľadu na podané odvolanie žalobcu, dňom účinnosti Civilného sporového poriadku (01. 07.
2016), občianskemu združeniu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zaniklo postavenie pôvodného
vedľajšieho účastníka v tomto konaní z dôvodu zmeny procesného predpisu, upravujúceho konanie

pred súdom. Nový Civilný sporový poriadok pozná iba inštitút intervenienta, ktorý však nenahrádza
úplne postavenie bývalého vedľajšieho účastníka, nakoľko toto postavenie vyžaduje právny záujem
na výsledku sporu. V danom prípade občianske združenie nemá žiadny právny záujem na výsledku
sporu, z tohto dôvodu preto postavenie intervenienta nenadobudol. Ani samotné občianske združenie
nepreukázalo súdu, že po 01. 07. 2016, nadobudlo postavenie intervenienta.

17.6. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia, podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, zrušil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).