Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314221008
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314221008.10

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: SHSM, s. r. o., Suché mýto 6, Bratislava, IČO:
44 170 769, zastúpeného Mgr. Ľubomírom Bugáňom, advokátom, Bajkalská 25/A, Bratislava, proti
odporcovi: OMEGA Investments a.s., Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 46 455 141, zastúpeného JUDr.
Samuelom Baránikom, advokátom, Podjavorinskej 7, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede nájmu
bytu a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Súd r o z h o d n e o trovách konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 22. 09. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu

na zaplatenie 236 937,04 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 30. 12. 2011 uzatvoril navrhovateľ ako
obstarávateľ služieb s právnym predchodcom odporcu spoločnosťou BRC Property, a. s. "v likvidácii",
IČO: 36 860 468 zmluvu o obstarávaní služieb spojených so správou nehnuteľnosti, na základe ktorej
navrhovateľ zabezpečoval komplexnú správu budovy hotela Park Inn Danube a súvisiacich pozemkov.

Zmluvou o predaji podniku uzatvorenou dňa 28.02.2013 medzi spoločnosťou BRC Property, a. s. "v
likvidácii", IČO: 36 860 468 ako predávajúcim a spoločnosťou SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36 040
932 ako kupujúcim nadobudla spoločnosť SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932 podnik spoločnosti
BRC Property, a. s. "v likvidácii", IČO: 36 860 468. Navrhovateľovi bol prevod podniku oznámený zo
strany predávajúceho a kupujúceho dňa 11. 03. 2013. Na základe tejto zmluvy o predaji podniku sa
zmluvnou stranou zmluvy o správe nehnuteľností stala namiesto spoločnosti BRC Property, a. s. "v

likvidácii", IČO: 36 860 468 spoločnosť SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932. Zmluvou o predaji
podniku uzatvorenou medzi spoločnosťou SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932 ako predávajúcim
a odporcom ako kupujúcim nadobudol odporca podnik spoločnosti SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36
040 932. Tento predaj bol navrhovateľovi oznámený dňa 28.05.2013 a zmluvou stranou v zmluve o
správne nehnuteľností sa namiesto spoločnosti SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932 stal odporca.
S účinnosťou ku dňu 23. 12. 2013 navrhovateľ od zmluvy o správne nehnuteľností odstúpil. Odstúpenie

realizoval listom zo dňa 16. 12. 2013, doručeným odporcovi dňa 18. 12. 2013, ktorým vyzval odporcu
na úhradu všetkých jeho splatných záväzkov voči navrhovateľovi v lehote troch dní pod následkom
odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, pričom odporca dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil. Dlh odporcu
navrhovateľovi predstavuje sumu 236 937,04 eura, z čoho suma 58 127,88 eura bola navrhovateľom
vyúčtovaná spoločnosti SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932, ktorej záväzky prevzal odporca a suma
178 809,16 eura bola vyúčtovaná priamo odporcovi.Odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie odporcu. Podľa odporcu zmluva o správne nehnuteľností zo dňa 30. 12. 2011 nebola
predmetom prevodu podniku, na základe ktorého sa odporca stal vlastníkom hotela Park Inn Danube,

a teda odporca nebol nikdy v akomkoľvek zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Odporca uviedol, že
zmluva o predaji časti podniku zo dňa 01. 05. 2013 sa netýkala celého majetku spoločnosti SITNO
HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932, čo vyplývalo z údajov v obchodnom registri, ako aj zo samotnej
zmluvy. Predmetom tohto predaja časti podniku neboli záväzky spoločnosti SITNO HOLDING, a.s., IČO:
36 040 932 voči navrhovateľovi, vyplývajúce zo zmluvy o správne nehnuteľností. Odporca poukázal

na skutočnosť, že predmetné záväzky boli prevedené na spoločnosť BRATISLAVA RIVER CENTER
SERVICES Ltd. zmluvou o predaju podniku zo dňa 25. 03. 2013. Faktúry vystavené navrhovateľom od
31. 08. 2013 sú neoprávnene vystavené, keďže spoločnosť BRATISLAVA RIVER CENTER SERVICES
Ltd. odstúpila od zmluvy o správe nehnuteľností dňa 01. 08. 2013 z dôvodu závažného porušenia
povinností navrhovateľa. Preto navrhovateľ nemohol platne odstúpiť od zmluvy o správe nehnuteľností.

Odporca podaním zo dňa 05. 11. 2015 navrhol toto súdne konanie prerušiť do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12Cb 40/2013. Svoj návrh odôvodnil
tým, že voči spoločnosti SITNO HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932 sa navrhovateľ v konaní vedenom
na Okresnom súde Žiar nad Hronom domáha zaplatenia sumy 71 241,74 eura s príslušenstvom
titulom nezaplatenia faktúr č. 2013040040 a č. 2013030060 touto spoločnosťou navrhovateľovi, pričom

zaplatenia týchto faktúr sa navrhovateľ domáha aj v tomto súdnom konaní od odporcu. Podľa odporcu je
teda zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia toho istého plnenia voči dvom rozdielnym subjektom.
Pokiaľ by Okresný súd Žiar na Hronom návrhu navrhovateľa na začatie konania vyhovel, vylučuje to
podľa odporcu možnosť úspechu navrhovateľa v tomto konaní, pretože nemožno nároky z rovnakých
faktúr súdom priznať duplicitne, keďže by išlo o bezdôvodné obohatenie. Ak by Okresný súd Žiar nad

Hronom návrh navrhovateľ na začatie konania zamietol, podľa odporcu je tak relevantné posúdenie z
akého dôvodu je nárok navrhovateľa neopodstatnený alebo neopodstatnený voči spoločnosti SITNO
HOLDING, a.s., IČO: 36 040 932.

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 23Cb 225/2014-415 zo dňa 23. 11. 2015 konanie prerušil až

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12Cb
40/2013, proti čomu podal odvolanie navrhovateľ, na základe čoho Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 3Cob/6/2016-468 zo dňa 29. 01. 2016 predmetné uznesenie tunajšieho súdu zrušil, proti čomu podal
odporca dovolanie.

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 24. 05. 2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi darovať, predať či inak scudziť, vložiť ako nepeňažný
vklad do inej právnickej osoby, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo inak obmedziť svoje
vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam alebo ich častiam:
- pozemok evidovaný v katastri nehnuteľnosti vedenom pre okres Bratislava 1, obec Bratislava - m.č.

Staré Mesto, kat. úz. P. L. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „C" č. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 4694 m2,
- pozemok evidovaný v katastri nehnuteľnosti vedenom pre okres Bratislava 1,obec Bratislava - m.č.
Staré Mesto, kat. úz. P. L. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „C" č. XXX/X, ostatné plochy
o výmere 2701 m2, a

- stavba evidovaná v katastri nehnuteľnosti vedenom pre okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č.
Staré Mesto, kat. úz. P. L. na liste vlastníctva č. XXXX ako budova hotel Danube so súp. č. XXXXXXX,
postavená na parcele reg. „C" č. XXX/X.

Svoj návrh na nariadenie takéhoto predbežného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že z riadnej

účtovnej závierky odporcu ku dňu 31. 12. 2014 a 31. 12. 2015 vyplýva, že odporca je od dlhodobo
v predlžení, pričom tento stav sa v priebehu rokov zhoršuje. V roku 2013 jeho vlastné imanie
predstavovalo sumu - 153 874,- eura a vďaka následným každoročným stratám sa predlženie odporcu
postupne zvyšuje. Ku dňu 31. 12. 2015 dosahovala výška vlastného imania odporcu sumu - 1 077
343,- eura. Skutočná výška predlženia odporcu je pritom ešte vyššia, nakoľko v účtovne evidovanej

sume predlženia - 1 077 343,- eura nie je zohľadnená pohľadávka navrhovateľa vo výške približne 237
000,- eura. Stav predlženia znamená, že odporcov majetok nepostačuje na krytie jeho záväzkov. Keby
odporca svoj majetok rozpredal, dokázal by svojich veriteľov uspokojiť iba pomerne, prípadne by
niektorých veriteľov uspokojil v celej výške, iných čiastočne a ďalších vôbec. Vzhľadom na predlženieodporcu a na jeho dlhodobo zlé hospodárske výsledky má navrhovateľ dôvodnú obavu, že ani v prípade
úspechu navrhovateľa v prebiehajúcom spore s odporcom nedôjde k uspokojeniu jeho pohľadávky. S
ubiehajúcim časom a kumulujúcimi sa stratami odporcu sa možnosť uspokojenia pohľadávky odporcu

ďalej zhoršuje. K dramatickému zhoršovaniu bonity žalovanej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi
dochádza predovšetkým v súčasnosti, nakoľko odporca v marci pozastavil prevádzku svojho hotela
a začal s jeho rekonštrukciou. S rekonštrukciou je nevyhnutne spojený výpadok všetkých výnosov z
prevádzky hotela a súčasný nárast nákladov, keď k režijným nákladom pribudli náklady na rekonštrukciu
hotela vo výške niekoľko stotisíc až miliónov eur. Dochádza tak k ďalšiemu výraznému

zhoršovaniu finančnej situácie odporcu a k prehlbovaniu deficitu jeho vlastného imania (predlženia),
čo pre jeho veriteľov (vrátane navrhovateľa) znamená, že dochádza k znižovaniu možného rozsahu
uspokojenia ich pohľadávok z majetku odporcu. Obzvlášť nízka až nulová miera uspokojenia
navrhovateľovi hrozí v prípade, ak odporca hotel predá, vloží do inej spoločnosti alebo inak
scudzí, prípadne ho prenajme za nevýhodných podmienok. V uvedených prípadoch odporca z
utŕžených prostriedkov nepochybne vysporiada iba tie pohľadávky, ktoré považuje za nesporné, pričom

na sporné pohľadávky (a zjavne ani na časť nesporných pohľadávok) mu už peňažné prostriedky
nezvýšia. V súčasnosti preto existuje bezprostredná hrozba, že aj v prípade, ak bude navrhovateľ v
predmetnomsúdnomkonaníúspešný,jehopohľadávkavočiodporcoviostaneneuspokojená.Ohrozenie
uspokojenia navrhovateľovej pohľadávky je ďalej násobené deklarovaným, avšak nezrealizovaným
navýšením základného imania odporcu. Odporca v septembri 2015 zrealizoval zmenu právnej formy

zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť. So zmenou právnej formy bolo podľa
obchodného registra spojené i navýšenie základného imania zo sumy 10 000,- eura na sumu 9 015
810, eura, avšak zápis v obchodnom registri uvádza, že navyšované imanie bolo splatené, a to
dokonca v celej výške, čo nie je v zhode s realitou. Z účtovnej závierky odporcu ku dňu 31. 12. 2015 (81
a 84 súvahy) totiž vyplýva, že k splateniu základného imania v skutočnosti nedošlo, a to ani

v rozsahu zákonom požadovaných 30 % a odporca má voči svojim akcionárom pohľadávku vo výške
takmer 10 mil. eur. Kým teda navonok sa odporca snaží vystupovať ako kapitálovo silná spoločnosť so
základným imaním vo výške viac ako 9 mil. eur, tak v skutočnosti uvedeným kapitálom nedisponuje a
jej akcionári zjavne nemajú finančné prostriedky alebo vôľu, aby základné imanie navýšili reálnymi
vkladmi, a to dokonca ani v minimálnom rozsahu ustanovenom kogentnými ustanoveniami právnych

predpisov (ust. § 204 ods. 2 Obchodného zákonníka). Táto neschopnosť či nevôľa akcionárov odporcu
vložiť do svojej spoločnosti peniaze, ktoré by odvrátili jej predlženie, výrazne zvyšuje pravdepodobnosť,
že odporca bude vzhľadom na zvyšujúci sa objem záväzkov v krátkom čase nútený uhrádzať záväzky
svojim veriteľom z príjmov z predaja majetku. Pritom jediným majetkom odporcu, ktorého hodnota
postačujenakrytiepohľadávkynavrhovateľajepodľavedomostinavrhovateľaibaHotelParklnnDanube

vrátane súvisiacich pozemkov. Hotel s pozemkami nehnuteľnosti sú evidované v katastri nehnuteľnosti
vedenom pre okres Bratislava 1, obec Bratislava - m.č. Staré Mesto, kat. úz. P. L. na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcela reg. „C'' č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4694 m2, parcela
reg. „C" č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 2701 m2 a budova hotel Danube so súp. č. XXXXXXX,
postavená na parcele reg. „C" č. XXX/XX. Čím skôr bude odporca nútený nehnuteľnosti predať, tým

je (žalobou uplatnený) nárok navrhovateľa viac ohrozený, pretože vzhľadom na objem odporcových
záväzkov je zrejmé, že kým bude pohľadávka navrhovateľa judikovaná a následne exekvovaná,
peniazmi z predaja nehnuteľností už odporca nebude disponovať, keďže ich potrebuje na uhradenie
svojich ďalších záväzkov. Vzhľadom na správanie odporcu a jeho právneho zástupcu v predmetnom
súdnom konaní je pritom zrejmé, že súdne rozhodnutie vo veci sa odporca snaží čo najviac oddialiť. Ako

vyplýva zo súdneho spisu, odporca využíva v konaní rôzne obštrukcie a namiesto snahy o objasnenie
skutkového stavu, obhájenie svojej právnej pozície a dosiahnutie zamietnutia žaloby sa zameriava
výlučne na čo najvýraznejšie predĺženie trvania súdneho konania. Namiesto argumentácie, ktorá by sa
týkala predmetu konania sa odporca zameral na to, aby bol navrhovateľ dodatočne zaťažený súdnym
poplatkom, nakoľko si je vedomý, že navrhovateľ je (vzhľadom na neuhradenie záväzkov odporcu voči

navrhovateľovi) v nepriaznivej finančnej situácii a neschopnosť navrhovateľa uhradiť súdny poplatok
mu môže komplikovať ďalšie uplatňovanie žalovaného nároku. Odporcom zapríčinené predlžovanie
predmetného súdneho konania vedie k poškodzovaniu majetkových práv navrhovateľa uplatnených
žalobou, nakoľko každé oddialenie súdneho rozhodnutia znižuje pravdepodobnosť úspešného
vymoženia navrhovateľovej pohľadávky vzhľadom na prebiehajúci nárast záväzkov odporcu

a hroziaci prevod jeho majetku na tretiu osobu. Predbežným opatrením, ktorého sa navrhovateľ
domáha týmto podaním, nebude zasiahnuté do práv odporcu v neprimeranom rozsahu, nakoľko jediným
cieľom predbežného opatrenia je dočasne zabrániť odporcovi, aby svoj majetok scudzil, prípadne
ho tak znehodnotil záložným právom, či inými ťarchami, že z majetku odporcu navrhovateľ nebudemôcťdosiahnuťuspokojeniesvojhojudikovanéhonároku.Navrhovanýmpredbežnýmopatrenímnebude
zasiahnuté do práv iných osôb ako účastníkov prebiehajúceho súdneho konania.

Navrhovateľ k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny:
účtovné závierky odporcu k 31. 12. 2014 a 31. 12. 2015, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. Q. - P. L. a výpisy
z obchodného registra spoločnosti odporcu.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania
(i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového

vymedzenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov konania za
predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením
predbežného opatrenia nenadobúda navrhovateľ práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným
rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nerozhoduje súd
na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje

potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať,
prípadne osvedčiť navrhovateľ. Znamená to, že navrhovateľ je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré
sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. O potrebe
predbežnej úpravy nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti a predbežné opatrenie svojim obsahom má
byť prostriedkom iba na dočasnú úpravu právnych pomerov účastníkov konania (nie faktických), ktorá

je na základe týchto preukázaných okolností potrebná.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku)
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež aby boli dané alebo aspoň
osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku

chovania dlžníka (odporcu) ohrozený. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ
preukázať fakt, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť
bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom
pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia môžu byť len

skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.
U odporcu môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
sporný zmluvný vzťah.

Keďže navrhovateľ svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil predpoklady

na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným
dôkazom podľa ust. § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p., že zo správania odporcu možno vydedukovať okolnosti
odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľovho navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme v
prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania
sa odporcu voči jeho eventuálnemu právu, ktorého sa navrhovateľ formou určenia neplatnosti právneho

úkonu (zaplatenia sumy 236 937,04 eura s príslušenstvom) domáhal vo svojom návrhu na začatia
konania.Navrhovateľexistenciudôvodovnanariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorébyosvedčovali,že
by odporca svojim konaním ohrozoval výkon súdnych rozhodnutí vo veci tak, ako to uvádzal navrhovateľ
vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepreukázal, rovnako ako nepreukázal, že je
potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania.

Navrhovateľom uvádzané skutočnosti, že „nulová miera uspokojenia navrhovateľovi hrozí v prípade,
ak odporca jemu patriaci hotel predá, vloží do inej spoločnosti alebo inak scudzí,
prípadne ho prenajme za nevýhodných podmienok“, a preto je potrebné nariadiť ním navrhovanépredbežné opatrenie súd neakceptoval, pretože navrhovateľom uvedené tvrdenie nemôže mať za
následok samotné nariadenie predbežného opatrenia, najmä keď nebolo súdu hodnoverne zo strany
navrhovateľa preukázané, že odporca reálne realizuje predaj tohto hotela, pričom takéto konanie by

mohlo mať za následok ohrozenie výkonu rozsudku, ktorým by súd pre prípad úspechu navrhovateľa v
samotnom konaní zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu.

Navrhovateľ týmto podľa názoru súdu dostatočne nepreukázal obavu, že by bola potrebná dočasná
úprava pomerov účastníkov konania, a že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon

súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom takže súd jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol ako neodôvodnený.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 145 O.s.p. ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného
opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

O trovách konania o predbežnom opatrení súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci s odvolaním
sa na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 145 O.s.p., preto súd v časti o náhrade trov konania o nariadení

predbežného opatrenia rozhodol tak, že v tomto uznesení, ktorým rozhodoval o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, úspešnému účastníkovi konania (odporcovi) náhradu trov konania nepriznal a
o ich náhrade rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.