Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Cakoci
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114229273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114229273.1
Uznesenie
KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredseduJUDr.LadislavaCakocihoasudcovJUDr.Adriany
Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. - M., D. XX, o
zaplatenie 13.644,64 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.9.2016
č.k. 35C 62/2015-74 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 15,64 %.
Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.888,-eur
spolu s úrokom z omeškania v konkrétne vymedzenej výške za konkrétne časové obdobia a to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 13.643,64
eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca Slovenská
sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 21.10.2008 so žalovaným zmluvu na základe ktorej mu poskytla peňažné
prostriedkyvovýške10.290,11eur,ktorésažalovanýzaviazalsplácaťvmesačnýchsplátkachpo149,27
eur. Žalobca uviedol, že v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.3.2011 do 10.10.2018 v počte 92
o celkovej výške 13.643,64 eur. Splátky pôvodne splatné od 10.9.2013 do 10.10.2018 sa stali splatnými
dňa 11.8.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca v konaní
neuplatnil.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané
tvrdenia žalobcu o tom, že Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 21.10.2008 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške
310.000,-Sk s dohodnutými splátkami vo výške 4.497,-Sk (149,27 eur). Splatnosť prvej splátky bola dňa
10.11.2008, počet splátok 120, periodicita, splatnosť splátok istiny mesačne ku 10.dňu v kalendárnom
mesiaci, konečná splatnosť úveru 10.10.2018. Ďalej konštatoval, že žalovaný porušil svoju zmluvnú
povinnosť tým, že sa dostal do omeškania so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré
trvalo viac ako 10 dní a Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Svoju
pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
27.6.2013 žalobcovi, pričom ku dňu postúpenia bol zostatok pohľadávky v sume 14.612,99 eur z toho
istina predstavovala 11.396,56 eur, úroky v sume 3.156,63 eur, ÚONZ: 256,95 eur, poplatky 59,80 eura príslušenstvo pohľadávky celkom 3.216,43 eur. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na
ust. § 497 a § 502 ods. 1,2, § 503 ods. 1,2 OZ ako aj s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že zmluvu podrobil tzv. sudcovskej kontrole a posudzujúc
jej obsah dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 citovaného
zákona č. 258/2001 Z.z. a to konkrétne výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a
preto uvedený úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na to, že žalovanému bola
poskytnutá suma 10.290,11 eur, pričom istina každej splátky predstavovala 85,75 eur, priznal žalobcovi
túto sumu x 92 mesačných splátok t.j. 7.889,-eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným za konkrétne
obdobia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Náhradu trov konania založil na ust. §
255 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc zo záveru, že žaloba v konaní predstavovala sumu istiny 13.643,64 eur
a prisúdená suma predstavuje 7.889,-eur, čo vyhodnotil ako úspech žalobcu vo výške 57,-eur a úspech
žalovaného vo výške 43,-eur, rozdiel ktorých vyčíslil na sumu 14 % ako výsledný úspech žalobcu.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku
o trovách konania a tieto priznať žalobcovi v rozsahu 15,64% a zároveň mu priznať aj náhradu trov
konania. V odvolaní uviedol, že v danom prípade prichádza do úvahy pomerné rozdelenie náhrady trov
konania tak, že úspech strany sporu, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu
strany sporu, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Konštatoval, že žalovaný bol úspešný v sume
5.754,64 eur čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 42,18 %. Neúspešný bol v sume 7.889,-eur, čo
predstavuje 57,82%. Čistý úspech žalobcu v konaní teda predstavuje 15,64 % (57,82 % - 42,18 %).
Vzhľadom na tento pomer nevidí dôvod pre nepriznanie mu nároku na náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o trovách konania
podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Súd prvej inštancie sa nevyporiadal zákonným spôsobom s úpravou nároku na náhradu trov pomerne
úspešného účastníka v sporovom konaní a v dôsledku toho nesprávne rozhodol o trovách, pokiaľ žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Súd prvej inštancie síce postupoval v zmysle uvedenej zásady, keď posudzoval vzájomný pomer
úspechu a neúspechu procesných strán, jeho výpočet však nebol matematicky správny. Z uplatneného
nároku v sume 13.643,64 eur predstavuje úspech žalobcu vo výške 7.889,- eur percentuálny úspech vo
výške 57,82% a úspech žalovaného takto predstavuje 42,18 %. Rozdiel v úspechu oboch procesných
strán takto predstavuje výsledný úspech žalobcu vo výške 15,64 % (57,82 - 42,18). V súlade s ust. §
255 ods. 2 C.s.p. preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
a žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere jeho úspechu a to vo výške 15,64 %. O výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
9. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.