Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810216846
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3810216846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej

a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v spore žalobcu J. Q., bývajúceho
v Q. Č. Č.. XXX, zastúpeného Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie
slobody č. 10, proti žalovanej EUROTIP s.r.o., so sídlom v Trenčíne, J. Derku č. 785, IČO: 34 137 131,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o, so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 7451/4,
IČO: 47 246 804, o zaplatenie 55.216,52 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prievidza
pod sp. zn. 9 C 188/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. augusta
2017 sp. zn. 4 Co 144/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19. novembra 2010 domáhal, aby žalovanej bola uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 55.216,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.
novembra 2010 do zaplatenia, eventuálne aby žalovaná odovzdala žalobcovi nové motorové vozidlo
Subaru Impreza 2,5 WRX STI Exclusive. Žalobca si tento nárok uplatnil v súvislosti s porušením § 18
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) zo strany
žalovanej tým, že 11. apríla 2008 uzatvoril ako kupujúci so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla zn. Subaru Impreza 2,5 WRX STI Exclusive,
VIN:X.(ďalejlen„vozidlo“)zakúpnucenuvovýške55.216,52€.Vrámcizáručnejdobyvozidlasi23.júna
2010 uplatnil u žalovanej jeho reklamáciu. Žalovaná vystavením zákazkového listu z 23. júna 2010 č.
3400056 vozidlo prevzala za účelom opravy vzniknutých vád na vozidle. Žalobca za vady vozidla označil
„klepot-buchot z motora - auto dotiahnuté do servisu; pri vytočení trasenie od volantu; pri otáčkach cca.

2800-3000 auta stráca výkon - motor vynecháva; vysoká spotreba oleja na 2000km - zobralo 2,5litra“.
Žalovanáažlistomz5.augusta2010,t.j.pouplynutízákonomstanovenej30dňovejlehotynavybavenie
reklamácie, oznámila žalobcovi, že po vizuálnej kontrole motorového priestoru vozidla bola zistená
dodatočná montáž tzv. odfukového ventilu a že bolo zasiahnuté do programového vybavenia riadiacej
jednotky. Takéto zásahy do sériového prevedenia vozidla mali za následok zrušenie záručného krytia
zo strany výrobcu. Z tohto dôvodu tak nebolo možné podľa žalovanej vybaviť opravu motora vozidla v
rámci záruky. Nakoľko k oprave vozidla zo strany žalovanej nedošlo, žalobca listom zo 14. októbra 2010

odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania zákonnej 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie,
zároveň vyzval žalovanú na vrátenie kúpnej ceny.2. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. júla 2012 č.k. 9 C
188/2010-71 uložil žalovanej povinnosť v lehote troch dní zaplatiť 1/ žalobcovi 55.216,52 € s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 16. novembra 2010 do zaplatenia a 3.381,72 € trov konania, 2/ na účet súdu

súdny poplatok 3.312,50 €.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 15. apríla
2014 sp. zn. 4 Co 287/2012 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

4. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozsudkom z 19. decembra 2016 č. k. 9 C 188/2010-208 žalobu
zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 382,78 € a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
4.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007

Z. z. nekonštituuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy iba preto, že reklamácia nebola vybavená v 30
dňovej lehote. Nevybavenie reklamácie v tejto lehote nezakladá automaticky vznik nároku kupujúceho
na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko sa súd musí existenciou predávajúcim tvrdených vád zaoberať a
následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Kupujúcim uplatnené
právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne

vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu,
aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Márne uplynutie tejto lehoty podľa § 18
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. síce zakladá nevyvrátiteľnú domnienku neodstrániteľnej vady kúpenej
veci, avšak zároveň nezakladá domnienku existencie vady. Nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má
kupujúcilenvtedy,aktátovadaobjektívneexistuje.Vykonanýmznaleckýmdokazovaním-znaleckýúkon

č. 25/24 (č. l. 116 spisu) mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase uplatnenia reklamácie vozidlo
síce vykazovalo vady tvrdené žalobcom pri jeho reklamácii; tieto však boli spôsobené nesprávnym
používanímvozidla.Vzhľadomnavýsledkyznaleckéhodokazovaniasúdprvejinštanciedospelkzáveru,
že vady vozidla, ktoré boli predmetom reklamácie, nemožno považovať za vady podľa § 619 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), na ktoré sa vzťahuje

záruka. V danom prípade preto žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 10. augusta 2017 sp. zn. 4 Co 144/2017
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania.
5.1. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil žalobou uplatnený nárok a v

celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie postupoval v
súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 15. apríla 2014 č. k. 4
Co 278/2012, a to že ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nekonštituuje právo kupujúceho
odstúpiť od zmluvy iba preto, že reklamácia nebola vybavená v 30-dňovej lehote. Zákon č. 250/2007 Z.
z. úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj

v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade, že sa vôbec nejedná o vadu predanej veci.
Zodpovednosť za vady predanej veci vzniká iba v prípade existencie vád, na ktoré sa vzťahuje záruka.
Prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá automaticky vznik nároku
kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že sa súd musí existenciou predávajúcim tvrdených vád
zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Kupujúcim

uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná
vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za
vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že vady, pre ktoré žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, nie sú vadami,
na ktoré sa vzťahuje záruka. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že príčinou vzniku týchto

vád je nesprávne používanie vozidla, zásahy do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny
typ inej konštrukcie, ako i zásah do riadiacej jednotky vozidla, žalobca preto nebol oprávnený pre tieto
vady odstúpiť od kúpnej zmluvy.

6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval

z § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa jeho názoru spočíva
napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
6.1. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom videl dovolateľ v nesprávnom výklade
ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a jeho následnej aplikácie na posudzovaný prípad.Podľa jeho názoru z § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľ má v prípade, ak jeho
reklamácia na odstránenie vád nie je vybavená do 30 dní od jej uplatnenia, rovnaké práva ako by sa
jednalo o vadu, ktorú nie je možné odstrániť. Bez ohľadu na charakter tejto neodstrániteľnej vady, má

kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy sa zmluva okamžikom, keď prejav vôle je
doručený predávajúcemu, ruší, predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu finančné plnenie a kupujúci
predávajúcemu predmet kúpy. V tejto súvislosti nebol dôvod nariadiť znalecké dokazovanie pre určenie,
či išlo o vady, ktoré zakladali právo uplatniť ich v záručnej lehote, keďže uplynula 30 dňová lehota na
odstránenie reklamovaných vád podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a zo zákona sa má za to, že

sa jedná o neodstrániteľnú vadu. Podľa dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnejotázky,ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdunebolavyriešenáaspoukazomnauvedené
navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu nestotožnila s tvrdením dovolateľa. Podľa jej názoru v
posudzovanom prípade bolo plne opodstatnené, aby sa súdy nižších inštancií zaoberali základnou

otázkou existencie reklamovaných vád, ktorá bola jednoznačne znaleckým dokazovaním zodpovedaná
a následne ich existencia vylúčená. S argumentáciou dovolateľa, že v posudzovanom prípade
nebolo potrebné po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie, skúmať existenciu
reklamovaných vád, žalovaná nesúhlasila. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. marca 2013 sp. zn. 6 MCdo 16/2011, v ktorom

sa dovolací súd zaoberal výkladom ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom do 1. júla 2007 (ďalej len „zákon č. 634/1992 Z. z.“). Podľa dovolacieho
súdu § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Z. z. ustanovuje ako sankciu za oneskorené vybavenie reklamácie
nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že kupujúcemu svedčia práva z titulu neodstrániteľnosti vád, hoci
ide o vady veci, ktoré by bolo možné odstrániť. Žalovaná je toho názoru, že právne závery prijaté

dovolacím súdom v danom prípade sú aplikovateľné i na znenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.
z., čo znamená, že i najvyšší súd predpokladá existenciu reklamovaných vád ako základný predpoklad
toho, aby prípadné márne uplynutie zákonnej 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie vôbec mohlo
založiť právo kupujúceho na odstúpenie od zmluvy alebo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa
žalovanej dovolateľ v dovolaní nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným § 432 CSP, nakoľko z

jeho obsahu nie je možné vyvodiť, ktoré právne posúdenie veci považuje za nesprávne a v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané
dovolanie odmietol, respektíve ako nedôvodné zamietol.

8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie je prípustné, nie však dôvodné.

9. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna

úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

10. Dovolateľ v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,
v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

11. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka
relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v

dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj
dôvodnosť) dovolania.12. Dovolací súd posudzoval podané dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). V danom
prípade dovolateľ v dovolaní podrobil kritike skutkové a právne závery súdov, konkrétnym spôsobom
síce nevymedzil právnu otázku, ktorá podľa neho v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená, no z obsahu formulácie textu dovolania možno v danom prípade usúdiť, ktoré právne
významné otázky mal dovolateľ na mysli, a to a/ „či spotrebiteľovi v prípade, ak jeho reklamácia na
odstránenie vád nebola vybavená v 30 dňovej lehote od jej uplatnenia, vzniká týmto okamihom právo
na odstúpenie od zmluvy, ako by išlo o neodstrániteľnú vadu tovaru“; b/ „či nedodržanie lehoty 30 dní
na vybavenie reklamácie zakladá domnienku existencie tvrdenej vady, z ktorého dôvodu súd už jej

objektívnu existenciu neskúma“. V ďalšom bolo preto potrebné posúdiť, či ide o otázky, ktoré už dovolací
súd vyriešil.

13. Najvyšší súd už v niektorých dovolacích konaniach riešil otázku vzniku práva spotrebiteľa na
odstúpenie od zmluvy po uplynutí 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie (pozri napríklad rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 16/2011, 7 Sž 97/1999, najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 40/1982,

sp. zn. 3 Cz 67/81), išlo však o posúdenie tejto právnej otázky v zásadne iných právnych vzťahoch a
toto právo spotrebiteľa bolo vyvodzované z podstatne odlišných okolností ako v posudzovanom spore.
Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd dovolateľom zadefinované (a s poukázaním na konkrétne
okolnosti vysvetlené) otázky (a/; b/) považoval za právne otázky, ktoré doposiaľ dovolacím súdom neboli
vyriešené.

14. So zreteľom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b/ CSP
a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu
je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je
ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení

veci).

15. Podľa 432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP,
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením
sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16.Podľaustanovenia§18ods.4zákonač.250/2007Z.z.akspotrebiteľuplatníreklamáciu,predávajúci
alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach
podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ
uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch
najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä

ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo
dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v
odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať
dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má
spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

17. Dovolateľ za podstatu nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu považuje to, že odvolací
súd napriek nespornej skutočnosti, že reklamácia nebola žalovaným vybavená v lehote 30 dní od
dňa uplatnenia reklamácie (§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.) skúmal objektívnu existenciu
reklamovaných vád a v nadväznosti na to posudzoval, či ním uplatnené právo zo zodpovednosti za vady

(odstúpenie od zmluvy) je dôvodné.

18. Odvolací súd k uvedenému zaujal právny názor, podľa ktorého zákon č. 250/2007 Z. z. úpravu
zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade,
že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade že sa vôbec nejedná a vadu predanej veci a že i prípadné

nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá bez ďalšieho vznik nároku kupujúceho
na vrátenie kúpnej ceny, a súd sa musí existenciou kupujúcim tvrdených vád zaoberať, tieto vyhodnotiť
a posúdiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. S uvedeným právnym názorom
sa dovolací súd plne stotožňuje a aj podľa jeho názoru márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenejna vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie
reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne
existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je totiž dôvodné len za splnenia

určitých predpokladov, a to že a/ reklamovaná vada je skutočne vadou, b/ vyskytuje sa u predajnej veci
v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c/ je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim
uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou
vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“. V prípade, že k poškodeniu dôjde v
dôsledku nesprávneho používania veci, najmä v prípade jej užívania v rozpore s informáciami (výrobcu)

o spôsobe použitia a údržby veci, nejde o „reklamačnú“ vadu v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z.

19. V danom spore vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým posudkom č. 25/2014 vypracovaným
znalcom H.. B. Š., bolo okrem iného zistené, že motorové vozidlo trpelo vadami uvádzanými žalobcom,
avšak samotný vznik týchto vád bol v príčinnej súvislosti s nesprávnym užívaním a údržbou motorového

vozidla zo strany jeho užívateľa, zásahmi do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny typ
inej konštrukcie a do riadiacej jednotky vozidla. Konkrétne išlo o prehrievanie vozidla pri vysokej záťaži,
použitie paliva s nízkym oktánovým číslom, nastavenie príliš vysokého predzápalu, jazda pri vysokých
otáčkach, nesprávne zloženie palivovej zmesi, zásah do riadiacej jednotky, zásah do konštrukcie motora
spočívajúci vo výmene odfukového ventilu za neoriginálny typ inej konštrukcie, nedostatok oleja v

motore, používanie vozidla v náročných jazdných podmienkach pri zvýšenej záťaži motora a súčasne
nedodržiavanie pravidelnej kontroly hladiny oleja, nedodržanie inštrukcií výrobcu, že ak je vozidlo
vystavené náročným jazdným podmienkam, mal byť častejšie vymieňaný motorový olej. Z obsahu
spisu, konkrétne z preberacieho protokolu (č. l. 11 spisu) vyplýva, že žalovaná ako predajca si splnila
informačnú povinnosť v zmysle v tom čase účinného § 11 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. a oboznámila

žalobcu s podmienkami prevádzky, ako aj záručnými podmienkami týkajúcimi sa predmetu kúpy a
zároveň mu odovzdala spolu s motorovým vozidlom návod na obsluhu v slovenskom jazyku.

20. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene
smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci. Najvyšší súd preto nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

21. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok
na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.