Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Naď

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/318/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211235968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7211235968.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: D.C. Invest, s.r.o.
v likvidácii, so sídlom Popradská 84, Košice, IČO: 36 584 754, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr.
Máriou Popikovou, Exekútorský úrad so sídlom Šrobárova č. 3842/9, Trebišov pod EX 2835/2011, o

vymoženie 625,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.
48Er/3583/2011-16 zo dňa 27.07.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie.

O d m i e t a odvolanie opravneného proti výroku o trovách exekúcie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Popíkovej, so sídlom v Trebišove, Šrobárova
3842/9, trovy exekúcie v sume 45,76 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý
bolsúdnemuexekútorovidoručenýdňa25.11.2011apovereniakvykonaniuexekúcieč.XXXXXXXXXX*
vydaného Okresným súdom Košice II dňa 21.12.2011, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr.
Mária Popiková. Dňa 28.08.2015 mu bol doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na ust. § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných

dôkazov v ňom založených zistil, že povinný upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal na adrese,
na adrese podľa výpisu z Obchodného registra SR je neznámy, povinný nie je evidovaný ako vlastník
nehnuteľnosti, na príslušnom dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že povinný vlastní motorové vozidlo
- dátum evidencie r. 1991, 1998, 1991, 1984, na motorových vozidlách sú blokácie pred nami. Lustráciou
bánk zistil, že povinný nemá evidované žiadne účty. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a
zistenýskutkovýstavexekúciuzastavil.Otrováchexekúcierozhodolpodľaust.§203ods.2Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Preto uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,76 Eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý požiadal aby odvolací
súd zrušil prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. Mal za to, že súdny exekútor nedostatočne zistil

skutkový stav vo veci. Tým, že povinný dňom 24.04.2013 vstúpil do likvidácie a táto do dnešného dňa
trvá, nie je podľa jeho názoru možné, ustáliť nemajetnosť povinného. Uviedol, že povinný je vlastníkom4 motorových vozidiel. Návrh na zastavenie exekučného konania považoval za neopodstatnený a
následne rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor svojim podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 04.11.2016. Bol toho názoru, že oprávnený vo svojom odvolaní predkladá ničím nepodložené úvahy
o majetnosti alebo nemajetnosti povinného. Oprávnený nevyvrátil nemajetnosť povinného a nepoukázal
na žiaden jeho majetok, ktorý by mohol exekútor opomenúť alebo nezistiť. Súdu bol predložený spis
vo veci, z ktorého je nemajetnosť povinného zrejmá a preukázaná. Konštatoval, že motorové vozidlá

povinného majú vek 25 rokov, 18 rokov, 25 rokov a 32 rokov, kde nemožno predpokladať žiadnu
zostatkovú hodnotu. Navyše na motorových vozidlách sú podľa súdneho exekútora blokácie pred touto
exekučnou vecou a tieto motorové vozidlá neboli nájdené. Bol toho právneho názoru, že odvolanie je
potrebné zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné.

5. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že uznesenie je v napadnutom výroku o zastavení exekúcie vecne správne a preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil a odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie bolo podané proti
výroku rozhodnutia, proti ktorému podanie odvolania nie je prípustné a preto ho podľa § 386 písm. c/

CSP odmietol.

6. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodnutie oprávneného č.k. XXX-XXXXXXXXXX-
V. zo dňa 11.06.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.07.2010.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie dôvodnosti zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a to nemajetnosti povinného ako dôvodu

pre zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

11. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť

povinného skutočne preukázaná.

13. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že stav nemajetnosti v predmetnej exekučnej veci musí
vyplývať z objektívnych skutočností, musí byť preukázaný šetrením súdneho exekútora, ktorý v priebehu
exekučného konania zisťuje majetkové pomery povinného a až na základe tohto šetrenia môže samotný

súdny exekútor, prípadne povinný podať podnet, resp. návrh na súd zastavenie exekúcie v zmysle § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o ktorom exekučný súd rozhodne, na podklade spisu súdneho
exekútora a posúdi, či skutočne existujú objektívne dôvody na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
povinného, a to v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia predmetného exekučného
konania. Odvolací súd poukazuje na to, že je predovšetkým v záujme samotného oprávneného, aby

v prípade existencie nemajetnosti povinného exekúcia ďalej nepokračovala, aby sa tým nedôvodne
nenavyšovali trovy exekúcie.14. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že bolo preukázané splnenie predpokladov pre
zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom
prešetrení osobných a majetkových pomerov povinnej zo strany súdneho exekútora tak, ako sú

podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo zistené, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie.

15. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne

opodstatnenie, vychádzajúce z jej zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v
danej veci bez právneho významu. Takými sú aj úvahy oprávneného o vstupe povinného do likvidácie
a prípadné následne zlepšenie finančnej situácie povinného. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok
povinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011.
Osobné a majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t. j. po dobu 6 rokov nezmenili.

Nejedná sa teda v prípade povinného len o nejaký prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu
vykonávať, ale jedná sa o stav pretrvávajúci minimálne po dobu 6 rokov. Povinný nie je evidovaný
ako vlastník nehnuteľnosti, nemá evidované žiadne účty v bankách, neboli zistené žiadne hnuteľné
veci vyššej hodnoty, ktoré by mohli byť súdnym exekútorom speňažené. Dôvodnou nie je ani námietka
oprávneného, že povinný je vlastníkom 4 motorových vozidiel, nakoľko ide o motorové vozidlá staršie

ako 20 rokov, na ktorých sú blokácie z predchádzajúcich exekučných konaní. Navyše nie je známe
kde sa tieto motorové vozidlá nachádzajú. Z uvedeného je zrejmé, že ďalšie pokračovanie vykonávania
exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

16. Vecne správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku zastavil.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
zastavení exekúcie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

19. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem

odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

20. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len
proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej
úprave obsiahnutej v Občianskom súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne

vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP
taxatívne vymedzujúce voči ktorým ustanoveniam je odvolanie prípustné pritom nestanovuje, že takým
uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 01.07.2016 (novela uverejnená vZbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.), ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by
pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).

21. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie povinného v tejto

časti odmietol.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.