Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230124
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115230124.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu D.. F. B., Z.. XX.X.XXXX, B.
P.Z. O. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom
Floriánova 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému WOCFAP, s.r.o., IČO: 47 535 318, so sídlom Sibírska
6948/31, 080 01 Prešov, o zaplatenie 253,74 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov č.k. 15C 497/2015-161 zo dňa 9.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh žalovaného doručený súdu dňa 21.2.2018 na
určenie, že elektronické doručenie písomnosti odoslanej žalovanému zo dňa 10.10.2017 je neúčinné,
zamietol.

Ďalším výrokom návrh žalovaného doručený súdu dňa 21.2.2018 na určenie, že elektronické doručenie
písomnosti odoslanej žalovanému dňa 11.12.2017 je neúčinné, zamietol.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 253,74 eur a trovy konania. Žalovaný počas konania opakovane žiadal, aby
súd uložil žalobcovi povinnosť vydať mu finančné plnenie bez špecifikácie jeho výšky, za špinenie mena

spoločnosti žalovaného, zvyšovanie fyzického a psychického výkonu a napätia v spoločnosti, práce
navyše, ktorú musel žalovaný vykonať a nemal za to zaplatené, nenahraditeľný čas, ktorý má finančnú
cenu a nenahraditeľný je pre zdroj spoločnosti žalovaného a náklady. Neskôr žalovaný žiadal uhradiť z
tohto dôvodu sumu 470, 24 eur, následne sumu 1.200 eur a v konečnej verzii sumu 2.000 eur.
Prvoinštančný súd uznesením č.k. 15C 197/2015-135 vyzval žalovaného, aby svoje podania doplnil o
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, teda skutočností, o ktoré opiera svoj nárok, aby

vyjadril uplatnený nárok v petite a aby svoje podania doplnil o dôkazy. Dňa 10.10.2017 bola žalovanému
do jeho elektronickej schránky odoslané uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 15C 497/2015-135
zo dňa 9.10.2017. Predmetná elektronická úradná správa bola následne uložená, pričom márnym
uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty sa zásielka považuje za doručenú, t.j. fikcia doručenia do vlastných
rúk nastala dňa 26.10.2014.
Následne uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 15C 497/2015-464 zo dňa 27.11.2011 prvoinštančný

súd odmietol podanie žalovaného zo dňa 22.9.2017, keďže nedostatky podania neboli v stanovenej
lehote odstránené. Toto uznesenie bolo odoslané do elektronickej schránky žalovaného dňa 11.12.2017.
Elektronická úradná správa bola následne uložená, pričom márnym uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty
sa zásielka považuje za doručenú, t.j. fikcia doručenia do vlastných rúk nastala dňa 27.12.2017.
Následne dňa 21.2.2018 žalovaný uviedol, že dňa 19.2.2018 mu bol vydaný nový certifikát na digitálnu
komunikáciu a až 20.2.2018 sa dostal k vyššie uvedeným prvoinštančným uzneseniam. Keďže sa stala

systémová chyba a nemal možnosť vyjadriť sa k novým veciam, sa pýtal, ako sa bude pokračovať ďalej,či mu budú uznesenia doručené s možnosťou vyjadrenia, alebo sa už len dohodne v systéme. K tomuto
podaniu neboli pripojené žiadne prílohy.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 470 ods. 1, 2, 3 CSP, podanie žalovaného vyhodnotil podľa

§ 124 ods. 1 CSP ako podanie, ktorým žalovaný žiada určiť, že elektronické doručenia písomností
odoslaných žalovanému dňa 10.10.2017 a 11.12.2017 (uznesenia OS Prešov, č.k. 15C 497/2015-135 a
č.k. 15C 497/2015-146) sú neúčinné. Pri takomto výklade procesného úkonu žalovaného prvoinštančný
súd aplikoval na daný právny vzťah zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o z mene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente).

Z tohto zákona vychádzal z ust. § 11 ods. 1, § 12 ods. 4 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 29
ods. 1, § 30 ods. 1, § 32 ods. 5 písm. b/, § 32 ods. 6 písm. c/, ods. 7 a 8 a ďalej podľa § 33 ods. 1
písm. a/ Zákona o e-gouvermente, § 33 ods. 3, ods. 2, ods. 7 a § 60e tohto zákona. Dospel k záveru,
že žalovaný sa domáha určenia neúčinného doručenia elektronicky písomností, ktoré mu boli odoslané
dňa 10.10.2017 a 11.12.2017 podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a/ a § 33 ods. 2 Zákona o e-gouvermente.
Bolo zistené, že certifikát na digitálnu komunikáciu mu bol opätovne vydaný dňa 19.2.2018. Podľa

Zákona o e-gouvermente právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky a zapísanej do
Obchodného registra sa elektronická schránka automaticky aktivovala na doručovanie najneskôr dňa
1.7.2017. Aktivácia na doručovanie umožňuje do schránky doručovať úradné rozhodnutie od orgánu
verejnej moci, a to aj v prípade, že by podanie na orgán bolo začaté v listinnej forme. Do konca júna
2017 prebehlo prechodné obdobie, keď boli schránky právnických osôb automaticky aktivované na

doručovanie momentom prvého prístupu oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však
uplynutím 10.dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.
Schránka žalovaného teda bola aktivovaná, keďže žalovaný je zapísaný v Obchodnom registri na
doručovanie buď prvým prístupom osoby oprávnenej do elektronickej schránky, resp. 10 dní odo dňa
vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok, najneskôr 1.7.2017 za podmienky, že sa

do 1.7.2017 do schránky právnickej osoby nikto neprihlási. Žalovanému bola elektronická schránka
aktivovaná najneskôr 1.7.2017, listiny do tejto schránky mu boli doručované riadne už bez ohľadu na to,
kedysadotejtoschránkyprihlásilaleboneprihlásil.Vtejtoschránkeboliuloženéžalovanémupísomnosti
zo strany súdu.
V priebehu prvoinštančného konania žalovaný nepreukázal, že nemohol prevziať z objektívnych

dôvodov nezavinených samotným adresátom doručené listiny do elektronickej schránky. Ak by žalovaný
preukázal, že nemohol z objektívnych dôvodov prevziať písomnosti doručené do elektronickej schránky,
doručenie by bolo neúčinné.
Žalovaný si svoju povinnosť preukázať tvrdené okolnosti nesplnil, nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci
o tom, že objektívne nemohol prevziať elektronické úradné správy. Preto určenie, že doručenie bolo

vykonané neúčinne, súd zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol v odvolaní, že ide o všeobecný a
celoslovenský dôvod vo forme fiktívneho fungovania celého systému z pohľadu komplexnosti, pretože
systém funguje len na teoretickej úrovni, nie legislatívnej v spojení s praktickou časťou, nakoľko to má

priamy súvis a dopad na reálne fungovanie v podstatnej veci komunikácie medzi ľudom a verejnou
mocou. Ľudom sa síce občianske preukazy vo veľkom vydávajú s čipmi, plus čítačky, plus softvér, ale nie
počítače, čím to nemôže fungovať, nakoľko bez počítača v zobrazovacej forme je fungovanie systému
pre vzájomnú komunikáciu v podstate veci nefunkčný, pretože sa skladá z minimálne 4 základných vecí.
Jeden z nich štát nedodal, čiže počítače, čo je zároveň odvolacím dôvodom.

Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že ani človek ani subjekt nie je povinný si nakupovať akýkoľvek
hardvér len preto, aby mohol komunikovať s verejnou mocou, ktorý on ako slobodný človek v určitých
prípadoch nemôže tolerovať. Uviedol, že týmto podaním nič nesleduje, len dáva do pozornosti jeho
vnímanie a nedostatky. Dáva však žalobcovi a jeho rodine dvojitý čas aj s tými informáciami, o ktorých
by ešte nemal nikto vedieť z podania žalovaného zo dňa 5.3.2018, čo sa rovná súcitu. Žiadal preto, aby

mu podanie zo dňa 21.2.2018 bolo uznané.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Správne prvoinštančný súd v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci komunikoval so žalovaným elektronicky, keď mu uznesenia č.k. 15C497/2015-135 a č.k. 15C 497/2015-146 doručoval do zriadenej elektronickej schránky, ktorú mal od
1.7.2017 žalovaný riadne zriadenú. Žalovaný vstúpil do elektronickej schránky, pričom následne mu
do tejto elektronickej schránky boli doručované listiny, a to uvedené uznesenia prvoinštančným súdom,

ktoré si žalovaný nepozrel, avšak elektronická úradná správa sa považovala za doručenú márnym
uplynutím úložnej lehoty 15dní, ktorá lehota uplynula skôr, ako sa žalovaný o týchto listinách dozvedel.
Žalovaný požiadal o vyhlásenie takéhoto doručenia za neúčinné z dôvodu, že komunikoval s orgánom
verejnej moci a objektívne nemohol prevziať túto zásielku z elektronickej úradnej schránky. V priebehu
konania však žalovaný nepreukázal, že by mu niekto alebo niečo po doručení obidvoch listín bránilo

v prevzatí elektronickej úradnej správy zo strany súdu a túto správu (uznesenia z čl. 146 a čl. 135)
neprevzal.
Ani počas odvolacieho konania proti napadnutému uzneseniu neboli zistené okolnosti, ktoré by
umožňovali návrhu žalovaného vyhovieť. Preto odvolací súd napadnuté prvoinštančné uznesenie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako správne potvrdil.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.