Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 16, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217082
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113217082.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: V. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom L., K. XXX, Č. T. zastúpená advokátkou Mariannou Lechmanovou so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným: 1. Q. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX, Y. R., 2. M. A.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., A. XX, 3. P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Q. XX, 4. V. X., rodená M.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., Q. XX zastúpená advokátkou JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou
so sídlom v Košiciach, Brezová 10, 5. J.. S. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K., Q. C. XX v konaní o
určenie neplatnosti zmlúv a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 1., v 2., v 3. a v 5. rade n e p r i z n á v a stranám náhradu
trov konania.

III. P r i z n á v a žalovanej vo 4. rade voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňasapôvodnoužalobouvkonanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceIpodspisovouznačkou
13C/136/2004 podanej dňa 28.4.2014 domáhala voči žalovanému v 1. rade Q. B., žalovanému v 2.
rade V. C., žalovanému v 3. rade M. M., žalovanému vo 4. rade M. A. domáhala, aby súd určil, že

kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi a to žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a žalovaným vo
4. rade ako kupujúcim o prevode vlastníctva bytu č. X s príslušenstvom nachádzajúceho sa v K.J.
N. L. Q. Č.. XX so súpisným číslom XXXX v katastrálnom území R. zapísaného na LV č. XX XXX s
podielovým spoluvlastníctvom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so
súpisným číslom XXXX na ulici Q. XX M. K. v podiele 210/10000-cin, podielovým spoluvlastníctvom na
pozemkochparcelnéčísloXX-zastavanáplochavovýmere663m2vpodiele210/10000-cinjeneplatná.

2. Žalobkyňa v priebehu konania pod spisovou značkou 13C/136/2004 požiadala o pristúpenie ďalších
účastníkov na strane žalovaných a to P. X. a V. X..

3. Uznesením č. k. 13C/136/2004-198 zo dňa 2.2.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2007
súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili P. X. a V. X., ktorí v konaní potom vystupovali
ako žalovaní v 5. a v 6. rade.

4. Žalobkyňa podala ďalší návrh o pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného na pojednávaní
dňa 22.9.2010, a to aby do konania pristúpil ako žalovaný v 7. rade J.. S. S..5. Uznesením č. k. 13C/136/2004-347 zo dňa 28.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2012
súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 7. rade J.. S. S..

6. Po takomto doplnení okruhu účastníkov na strane žalovaných petitom zo dňa 26.8.2011 žalobkyňa
žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva V3014/2003 zo dňa 15.11.2003 uzavretá medzi predávajúcimi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a kupujúcim žalovaným vo 4. rade o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto,
katastrálne územie R. ako byt č. X s príslušenstvom nachádzajúceho sa na Q. L. Č.. XX na prízemí

obytného domu súpisné č. XXXX v K., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 210/10000-cin a podiel k pozemku druh pozemku zastavané plochy a nádvoria parcelné č.
XX o výmere 663 m2 o veľkosti 210/10000-cin je neplatná.

7. Ďalej žalobkyňa žiadala určiť, že kúpna zmluva V127/2004 zo dňa 16.12.2003 uzavretá medzi
predávajúcim žalovaným vo 4. rade a kupujúcim žalovaným v 7. rade o prevode vlastníckeho práva k

vyššie citovanej nehnuteľnosti je neplatná.

8. Žalobkyňa žiadala určiť aj to, že kúpna zmluva V8537/2006 zo dňa 24.8.2006 uzavretá medzi
predávajúcim žalovaným v 7. rade a kupujúcimi žalovanými v 5. a v 6. rade o prevode vlastníckeho práva
k predmetnej vyššie citovanej nehnuteľnosti je neplatná.

9. Zároveň žiadala žalobkyňa aj určiť, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obed Košice - Staré
Mesto, katastrálne územie R. ako byt č. X s príslušenstvom nachádzajúceho sa na Q. L. Č.. XX
na prízemí obytného domu Q. XX súpisné XXXX v K., podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu o veľkosti 210/10000-cin a podiel k pozemku druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria parcelné č. XX o výmere 663 m2 o veľkosti 210/10000-cin každý z nich v podiele 1/2 v pomere
k celku.

10. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli spoločnými nájomcami bytu

na Q. L. Č.. XX M. K.. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade existovali rozpory, došlo medzi nimi
k narušeniu spolužitia a žalobkyňa sa odsťahovala od žalovaného v 1. rade. Mala záujem sa rozviesť
s ním, pričom aj podala návrh na rozvod ich manželstva. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
boli narušené vzťahy a žalobkyňa mu nedôverovala, nakoľko už viackrát zistila, že ňou manipuluje na
získanie svojho prospechu. Žalobkyňa má labilnú emotivitu, v záťažových situáciách reaguje zvýšene

úzkostne a depresívne, je ľahko ovplyvniteľná. Podľahla napokon naliehaniu a nátlaku žalovaného
v 1. rade a súhlasila s tým, že odkúpia byt č. X na Q. L. Č.. XX M. K. do osobného vlastníctva.
Nakoľko žalobkyňa je negramotná a trpí miernou mentálnou retardáciou, nevie sa orientovať v úradných
záležitostiach, bola nútená prenechať obstaranie tejto veci svojmu manželovi, teda žalovanému v 1.
rade. Konala v domnení, že všetky listiny, ktoré doposiaľ podpísala, sa týkajú odkúpenia bytu do

osobného vlastníctva. Jej predstava o právnych následkoch jednotlivých právnych úkonov je neurčitá
a bez toho, aby jej niekto podrobne a zrozumiteľne (primerane jej schopnostiam a stavu) vysvetlil o čo
ide, od ich seba neoddeľuje, nerozlišuje medzi nimi.

11. Žalobkyňa poukázala na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon

osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Tento stav mohol u
žalobkyne nastať v dôsledku vyvíjania nátlaku a vyhrážok, kedy by sa prejavila jej osobnosť (sugestívna,
s nízkou frustračnou toleranciou, anxiózne depresívnou symptomatológiou).

12. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaného v 3. rade (M. M.) nepozná, nikdy sa s ním nestretla a

svojím podpisom ho nikdy nechcela splnomocniť na to, aby v jej mene podpísal kúpnopredajnú zmluvu
na predaj bytu č. X na Q. L. Č.. XX M. K.. V čase, keď došlo k podpisu plnomocenstva, žalobkyňa
ani nemala vedomosť o tom, že už došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k bytu na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 1.10.2003, domnievala sa, že všetko je ešte v štádiu riešenia
a predbežných jednaní. O tom, že sa stala vlastníčkou bytu sa dozvedela až niekedy v roku 2004.

13. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa poukázala, že pri podpise splnomocnenia ku kúpnej
zmluvezodňa28.10.2003absentujezákladnázložkaprávnehoúkonuatovôľa.Žalobkyňanikdynemala
v úmysle podpísať toto plnomocenstvo a vyvolať následky, ktoré podpisom tohto plnomocenstva nastali,ani nevedela o tom, že takéto plnomocenstvo podpisuje. Žalobkyňa pred podpisom splnomocnenia zo
dňa 28.10.2003 nebola oboznámená s obsahom tejto listiny a teda si nemohla uvedomovať právne
následky svojho podpisu. Splnomocnenie udelené žalobkyňou žalovanému v 3. rade (M. M.) zo dňa

28.10.2003 je preto neplatné a neplatnou je z toho dôvodu aj kúpna zmluva, ktorú podpísal žalovaný
v 3. rade v mene žalobkyne.

14. Od prevodu vlastníckeho práva predávajúcimi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na žalovaného
v 4. rade došlo k ďalším prevodom vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti a preto žalobkyňa

doplnila petit svojho návrhu o neplatnosť ďalších zmlúv o prevode predmetnej nehnuteľnosti a to medzi
žalovanýmv4.radeakopredávajúcimažalovanýmv7.radeakokupujúcimaoneplatnosťďalšejzmluvy
o prevode vlastníctva uzavretej medzi predávajúcim žalovaným v 7. rade a kupujúcimi žalovanými v 5.
a v 6. rade.

15. Žalobkyňa poukázala na to, že má neliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti týchto

právnych úkonov, pretože na základe rozsudku súdu, ktorým súd určí, že sú neplatné právne úkony,
ktoré nasledovali po povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy V3014/2003 zo dňa
5.11.2003 uzavretá medzi ňou a žalovaným v 1. rade ako predávajúcimi a kupujúcim žalovaným vo 4.
rade a určí, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
bude možné zapísať v katastri nehnuteľnosti stav pred uzavretím kúpnej zmluvy M. zo dňa 5.11.2003.

Bez určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a určenia, že byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného v 1. rade nie je možné zmeniť stav v katastri nehnuteľnosti. Požadovaným určením sa
odstráni neistota v právnom postavení strán sporu a vyrieši sa tým celý obsah a dopad právneho vzťahu.

16. Žalobkyňa svoju žalobu voči žalovaným v 2. a v 3. rade zobrala dňa 29.1.2013 späť.

17. Súd preto uznesením č. k. 13C/136/2004-395 zo dňa 13.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.5.2013 zastavil konanie voči žalovaným v 2. a v 3. rade. Vylúčil na samostatné konanie žalobu
žalobkyne voči žalobcom v 1., v 4., v 5., v 6. a v 7. rade.

18. Vylúčený nárok bol do registra tunajšieho súdu zapísaný a vedie sa pod spisovou značkou
13C/195/2013. Žalovanými tak zostali žalovaný v 1. rade Q. B., žalovaný v 2. rade M. A., žalovaný v
3. rade P. X., žalovaná vo 4. rade V. X. a žalovaný v 5. rade S. S.. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe
žalobkyne nevyjadril. Uviedol vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.3.2007 len okolnosti týkajúce sa
vzájomného vzťahu so žalobkyňou a s osobami, ktorých s nimi žili v spoločnej domácnosti. Žalovaný

vo 4. rade sa k žalobe nevyjadril. Žalovaní v 5. a v 6. rade žiadali návrh zamietnuť. Žalovaný v 7. rade
žiadal návrh zamietnuť.

19. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

20. Zo zmluvy o nájme bytu č. NZ/441/2002 uzavretej medzi Mestom Košice ako vlastníkom a
prenajímateľom a medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako nájomcami zo dňa 31.7.2002 súd zistil,
že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli spoločnými nájomcami bytu č. X, na prízemí, na ulici Q. Č.. XX
M. K..

21. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu predloženej žalobkyňou súd zistil, že predávajúci Mesto Košice
uzavrelsožalobkyňouažalovanýmv1.radeZmluvuoprevodevlastníctvabytuč.Xnaprízemíbytového
domu súpisné č. XXXX, Q. XX M. K., o prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu na Q. XX M. K. vo veľkosti 210/10000-cin. Vklad tejto zmluvy o prevode
vlastníctva bytu bol povolený do katastra nehnuteľnosti dňa 24.10.2003 pod č. M..

22. Z kúpnej zmluvy, predloženej žalobkyňou, uzavretej dňa 5.11.2003 medzi predávajúcimi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade ako predávajúcimi a kupujúcim M. A., teda žalovaným v 2. rade súd zistil, že
predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníctva k bytu č. X, na prízemí bytového domu súpisné č.
XXXX, na Q. Č.. XX M. K. v celosti a spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach

tohto bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelné č. XX v podiele 210/10000-
cin. Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 350 000 Sk. Za žalobkyňu túto zmluvu
podpísal M. M. na základe splnomocnenia, ktoré mu mala udeliť žalobkyňa dňa 28.10.2003. Pri kúpnejzmluve sa nachádza toto splnomocnenie podpísané žalobkyňou. Pravosť podpisu žalobkyne na tomto
splnomocnení bola overená na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Pravotiakovej dňa 4.11.2003.

23. Z tohto písomného splnomocnenia súd zistil, že žalobkyňa splnomocnila M. M., nar. XX.X.XXXX
bytom K., K. XX na všetky právne úkony, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č.
XXXXX v katastrálnom území K. - R. ako byt č. X na prízemí bytového domu na ulici Q. XX M. K.
a spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku na ulici Q. XX M. K. v podiele 210/10000-
cin k celku. Toto splnomocnenie malo platiť aj pre zabezpečenie kúpnej zmluvy, podpísanie kúpnej

zmluvy, podpísanie zmluvy o pôžičke, podpísanie zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva,
podanie návrhu na vklad vlastníckych práv, prípadne pre potrebné doplnenie vyššie uvedených zmlúv
a návrhov alebo spätné vzatie návrhu na vklad z katastra vrátane vzdania sa opravného prostriedku
na výrok z katastra, preberanie písomností z katastra, podpisovanie všetkých iných dokumentov, ktoré
súvisia s predajom vyššie uvedených nehnuteľností alebo súvisia s predmetnými nehnuteľnosťami
podľa uváženia splnomocneného, k podpisovaniu tlačív o ukončení odberu elektrickej energie, plynu a

podobne, taktiež k umoreniu pôžičky, k prevzatiu kvitancie vyplývajúcej z vyššie spomenutých právnych
vzťahov ako aj prevzatie kúpnej ceny alebo finančných prostriedkov súvisiacich z vyššie uvedenými
zmluva v čase, keď bude byt odkúpený do osobného vlastníctva od Mesta Košice. Zároveň sa v tomto
splnomocnení zaviazala žalobkyňa, že túto plnú moc nikdy nespochybní a neodvolá, nakoľko bola
splnomocnením plne finančne vysporiadaná.

24. Súd si na preukázanie ďalších prevodov týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti vyžiadal z
Katastrálneho úradu v Košiciach spis katastrálneho úradu č. M.. Súčasťou tohto katastrálneho spisu je
aj kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalovaný v 2. rade ako predávajúci a žalovaný v 5. rade ako kupujúci o
prevode predmetnej nehnuteľnosti a to bytu č. X na Q. L. Č.. XX M. K. nachádzajúceho sa na prízemí

a prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti 210/10000-cin k
celku a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelné č. K. XX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
210/10000-cin. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra v Košiciach dňa 9.2.2005 pod
č. M.. Súčasťou tohto katastrálneho spisu je aj kúpna zmluva, ktorú uzavreli ako predávajúci žalovaný v
5. rade J.. S. S. a kupujúci žalovaní v 3. a v 4. rade P. X. a V.N. X. o prevode predmetnej nehnuteľnosti

do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vklad tejto zmluvy bol povolený Správou katastra v Košiciach
dňa 20.9.2006 pod č. M..

25. Z rozsudku Okresného súdu Košice I predloženého žalobkyňou č. k. 21C/51/2003-49 zo dňa
3.3.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2004 súd zistil, že Okresný súd Košice I rozviedol

manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

26. Žalobkyňa v konaní navrhla vzhľadom na to, že je dlhodobo liečená na psychiatri pre závažné
duševné ochorenie, aby bol ustanovený súdny znalec z odboru psychiatrie, ktorý by zodpovedal na
otázky, či žalobkyňa vedela rozpoznať následky svojho konania, keď podpisovala splnomocnenie na

predaj svojho bytu na ulici Q. Č.. XX M. K. pre M. M. dňa 28.10.2003. V konaní preto súd ustanovil
znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a poveril vypracovaním znaleckého
posudku znalkyňu V.. F. E.. Menovanej znalkyni uložil, aby uviedla, či žalobkyňa trpí duševnou poruchou,
či táto je trvalá alebo prechodná, ďalej či bola žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilá na
právny úkon udelenia plnej moci M. M. dňa 28.10.2003 na predaj svojho bytu, či bola schopná rozpoznať

následky svojho konania a ovládať svoje konanie a či je schopná žalobkyňa chápať v zmysle súdneho
konania a či sa ho môže zúčastňovať.

27. Menovaná znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. 36/2007 zo dňa 28.10.2003 uviedla, že
psychiatrickým vyšetrením u žalobkyne zistila poruchu intelektu - ľahkú mentálnu retardáciu, poruchu

osobnosti s labilnou až nezvládnuteľnou emotivitou, nízkou frustračnou toleranciou a hysterickými rysmi.
Zároveň zistila, že žalobkyňa v zaťažovaných situáciách reaguje zvýraznením úzkostne a depresívnej
symptomatológie. Porucha intelektu u žalobkyne je poruchou vrodenou a neliečiteľnou, porucha
osobnosti je neliečiteľná, sú to poruchy vrodené a trvalé. Žalobkyňa však netrpí takou psychickou
poruchou, ktorá by ovplyvňovala spôsobilosť na právne úkony v najvlastnejšom slova zmysle. Znalkyňa

nezistila, že by žalovaná trpela poruchou úsudku, avšak vzhľadom na nízky intelekt a nevyrovnanú
závislú osobnosť je ľahko ovplyvniteľná. Žalobkyňa je schopná chápať zmysel súdneho konania a môže
sa zúčastňovať pojednávaní, je však dôležité, aby jej boli informácie a rozhodnutia oznámené vhodným
a pre ňu zrozumiteľným spôsobom.28. Menovaná znalkyňa vo svojom znaleckom posudku na strane č. 6 uviedla, že žalobkyňa skončila iba
3 triedy základnej školy, vie sa iba podpísať, ináč je negramotná. Bola opakovane hospitalizovaná na

psychiatrii kvôli žalovanému v 1. rade ako uviedla. Osobnosť žalobkyne má nízku úroveň vzdelanosti a je
negramotná, sugestibilná, submisívna, s intelektom na úrovni ľahkej mentálnej retardácie, s instabilnou
emotivitou.

29. Menovaná znalkyňa vychádzala aj zo správy klinickej psychologičky W.. T. Q. zo dňa 28.5.2004,

ktorá poukázala na to, že psychologické vyšetrenie žalobkyne doporučila psychiatrička V.. K.. Z tejto
správy vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade ju opakovane oklamal, sfalšoval podpisy v
jej dokumentoch v dôsledku jej negramotnosti a mentálnej zaostalosti ju takto mal pripraviť o spoločne
nadobudnutý byt a majetok.

30. Z lekárskej správy V.. V. R. praktickej lekárky pre dospelých zo dňa 20.4.2006 súd zistil, že žalobkyňa

je pod pravidelnou kontrolou internistu, psychiatra pre dlhodobé a chronické diagnózy je negramotná,
nevie čítať a písať.

31. Žalobkyňa bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Olomouci dňa 3.10.2013.
Vo svojej výpovedi uviedla, že sa so žalovaným v 1. rade so svojím bývalým manželom nedohodli o

predaji bytu, v ktorom bývali, tretej osobe. Chcela v ňom zostať bývať spoločne i s ich dcérou, ktorú
mali v náhradnej osobnej starostlivosti. Nemala žiadny dôvod pre predaj predmetného bytu tretej osobe,
vedela len o tom, že žalovaný v 1. rade tento byt chcel predať, ale ona s týmto nesúhlasila. Opätovne
potvrdila, že sa nikdy nestretla s M. A., ktorému mala predať predmetný byt. Nestretla sa s ním a ani
nejednala s ním o podmienkach predaja bytu. Žalobkyňa poukázala na to, že nevedela o tom, že niekto

vyhotovoval kúpnej zmluvy o predaji jej bytu a žalovaného v 1. rade, ktorý mali v BSM. Žalobkyňa pred
dožiadaným súdom uviedla, že takisto nepoznala M. M., ktorému mala udeliť plnú moc dňa 28.10.2003
na predaj jej bytu. Potvrdila, že bola podpisovať pre túto osobu menom M. M. na Notárskom úrade JUDr.
Kataríny Pravotiakovej plnú moc, avšak brala lieky, bola zmätená a vôbec nevedela čo podpisovala.

32. Žalobkyňa ďalej vo svojej výpovedi poukázala na to, že nepodpisovala nič dobrovoľne ohľadom
predaja svojho bytu, k podpisu bola prinútená pod vyhrážkou, že jej bude ublížené na zdraví. V čase,
keď podpisovala tieto dokumenty bola nafetovaná a preto si neuvedomovala čo podpisuje. Žalobkyňa
poukázala na to, že jej bývalý manžel, teda žalovaný v 1. rade dobre vedel, že nevie čítať ani písať a
práve toto proti nej využil, vie sa len podpísať.

33. Žalovaná vo 4. rade uviedla, že spolu so svojím manželom žalovaným v 3. rade si chceli kúpiť byt
v Košiciach a prostredníctvom svojho známeho Q. W. boli pozrieť predmetný byt na Q. Č.. XX M. K.,
ktoréhovlastníkombolžalovanýv5.rade.Predmetnýbytodkúpilizasumuasi650000Sk.Všetkyprávne
úkony ohľadom kúpy bytu vybavoval jej manžel žalovaný v 3. rade. V súčasnosti býva v predmetnom

byte sama so svojím synom.

34. Z výpovede žalovaného v 5. rade súd zistil, že predmetný byt na Q. L. Č.. XX M. K. kúpil
prostredníctvom realitnej kancelárie Hôra reality. Nestretol sa s predávajúcim M. A., ktorý bol vedený
ako vlastník predmetného bytu. Všetky právne náležitosti za M. A. vybavovala vyššie uvedená realitná

kancelária. Keďže si našiel po určitom čase priateľku, ktorá ma 2 deti, chcel predmetný jednoizbový byt
predať a preto ho predal žalovaným v 3. a v 4. rade prostredníctvom svojho kolegu Q. W..

35. Súd v konaní vypočul ako svedka M. M., ktorému mala žalobkyňa udeliť plnú moc na predaj bytu dňa
28.10.2003. Menovaný svedok uviedol, že vzhľadom na to, že bol spoločníkom realitnej kancelárie Real

Consulting House s. r. o. Košice, ktorá sa zaoberá predajom a odkupovaním nehnuteľností a uzavieral
množstvo zmlúv, nepamätal si presne na postup pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorú podpisoval za
žalobkyňu.

36. V konaní bol vypočutý aj svedok J.. V. S., ktorý je vlastníkom realitnej kancelárie HM Real Trend

od roku 2005. Rovnako ani on si podrobne nespomínal podmienky predaja tohto bytu. Potvrdil však, že
sprostredkovával predaj bytu pre žalovaného v 5. rade.37. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2015 uviedla, že žalovaný v 1. rade zneužil
jej občiansky preukaz a spolu s Q. E. išiel overiť jej podpis s jej občianskym preukazom zrejme k notárovi,
avšak pri podpise kúpnej zmluvy, kde kupujúcim mal byť T. W., nebola prítomná, ale bola to práve Q.

E.. Žalobkyňa teda osobne nikdy ako predávajúca kúpnu zmluvu s ďalším kupujúcim T. W. nepodpísala.
Poukázala na to, že sfalšovanie podpisu jedného z manželov na zmluve nemá za následok relatívnu
neplatnosť zmluvy pre neudelenie súhlasu druhým manželom, ale absolútnu neplatnosť podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

38. Okrem už spomenutých dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy poukázala žalobkyňa aj na § 40 ods. 6
Občianskeho zákonníka a to, že na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. V súdnom konaní už bolo preukázané, že žalobkyňa nevie ani čítať ani písať. Z
uvedeného dôvodu preto žalobkyňa mala za to, že písomne udelené splnomocnenie, ktoré mala dať
žalobkyňa M. M. na prevod nehnuteľností, ktorá bola v jej vlastníctve a vo vlastníctve žalovaného
v 1. rade malo byť udelené vo forme notárskej zápisnice. Úradnou zápisnicou je podľa citovaného

ustanovenia notárska zápisnica o právnych úkonoch upravená v § 46 až 55 notárskeho poriadku.
Za úradnú zápisnicu sa považuje aj zápisnica súdu podľa § 73 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie § 40
ods. 6 Občianskeho zákonníka druhá veta nerieši situáciu negramotných osôb, ale hendikepovaných
(nevidiacich, nepočujúcich). Žalobkyňa preto uviedla, že nedodržanie písomnej formy právneho úkonu
vyžadovanej zákonom alebo formy úradnej zápisnice má za následok absolútnu neplatnosť právneho

úkonu. V prípade nedodržania zákonnej písomnej formy právneho úkonu ide o absolútnu neplatnosť, t. j.
o počiatočnú neplatnosť právneho úkonu (na právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený), neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (súd na ňu prihliada z úradnej moci) a neplatnosť tu pôsobí
voči každému (každý sa jej môže dovolať). Dôsledky nedodržania foriem právneho úkonu upravuje
výlučne Občiansky zákonník a podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nebol právny

úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon je neplatný.

39. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne na pojednávaní dňa 16.9.2016, ktorá na otázku súdu
odpovedala, že do bezpodielového spoluvlastníctva jej a žalovaného v 1. rade odkúpila od Mesta Košice
predmetný byt na Q. Č.. XX M. K.. Aj v čase, keď kupovala tento byt od Mesta Košice do BSM nevedela

čítať ani písať, vedela sa iba podpísať. V čase podpisu tejto kúpnej zmluvy s Mestom Košice nemala
žiadnu osobu, ktorá by jej vysvetlila, čo vlastne ide podpisovať, vôbec nevedela čo podpisuje, teda
nevedela, že ide o kúpu bytu z vlastníctva Mesta Košice do jej vlastníctva. Žalobkyňa potvrdila, že sa
nikdy nestretla s osobou M.Í. A., nepozná takéhoto človeka.

40. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

41.Podľaustanovenia§34Občianskehozákonníkaprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

42. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 citovaného zákona ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

43. Podľa ustanovenia § 40 ods. 6 citovaného zákona na právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať,
je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať,

schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

44. Zmyslom ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka je úprava otázky platnosti právnych úkonov so
zreteľomnaformu.Koncepciaustanoveniaods.1vyjadrujejednoznačnezásaduneformálnostiprávnych

úkonov. Povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je
nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami. Táto forma je však príznačná aj pre
právne úkony, ktoré vyvolávajú významné právne dôsledky a z toho dôvodu musia byť (v prípade sporu)
preukázateľné bez ohľadu na výpovede svedkov. Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak:
- text právneho úkonu podpíše konajúca osoba,

- text právneho úkonu je podpísaný mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé
vzhľadom na právne tradície a zaužívaný právny styk,
- sa právny úkon urobil telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak je jednoznačne
zachytený obsah právneho úkonu a určená konajúca osoba,- obsah právneho úkonu je zachytený v úradnej zápisnici,
- konajúci, ktorý nie je schopný čítať a písať, je schopný sa oboznámiť s textom a obsahom právneho
úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí,

za predpokladu, že je schopný vlastnoručne podpísať listinu.
45. Osobou, ktorá nemôže čítať a písať, je každý človek, ktorý nevie buď čítať, alebo písať z objektívnych
dôvodov, ktoré nemusia byť totožné s analfabetizmom. Takou osobou je aj nevidiaci, nepočujúci,
slabozraký, ochrnutý človek a podobne. Úradná zápisnica, ktorá sa vyžaduje podľa ods. 6 § 40
Občianskeho zákonníka sa spravidla stotožňuje s notárskou zápisnicou. Schopnosť oboznámiť sa s

obsahom právneho úkonu znamená, že ten kto nemôže čítať a písať bežným spôsobom sa s textom
právneho úkonu oboznámi prostredníctvom technických prostriedkov anulujúcich fyzickú nevýhodu
konajúcej osoby do takej miery, ktorá umožní spoznať obsah právneho úkonu najmä pokiaľ ide o jeho
určitosť a zrozumiteľnosť. Oboznámenie sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom zvolenej osoby
treba uskutočniť prečítaním listiny a možno pripustiť aj jej pretlmočenie napríklad pretlmočenie do reči
hluchonemých osôb. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje

neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú
zákonom, a relatívna ak ide o formu dohodnutú účastníkmi.

46. Písomný právny úkon osôb, ktorí nemôžu písať alebo čítať, musí byť spísaný vo forme notárskej
zápisnice a to tak pri spísaní kúpnej zmluvy, ako aj pri spísaní dohody o plnomocenstve na urobenie

všetkých právnych úkonov, ktoré sa vyskytujú pri uzavretí kúpnej zmluvy. Do úvahy totiž prichádza nielen
podpis na kúpnej zmluve, ale aj prijatie peňazí a iných úkonov súvisiacich s kúpnou zmluvou.

47. Z vykonaného dokazovania súd právne uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nevie
čítať ani písať, vie sa len podpísať. Tieto skutočnosti potvrdila tak žalobkyňa ako aj znalkyňa V.. F. E.

a tieto skutočnosti vyplývajú aj z lekárskych správ doložených žalobkyňou do súdneho spisu. Úlohu
notárskej zápisnici si preto vyžadovalo nielen uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade ako predávajúcimi so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ale aj udelenie plnej moci M. M.,
ktorý mal konať za žalobkyňu. Žalobkyňa si podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka nezvolila inú
osobu, ktorá by ju oboznámila s obsahom právneho úkonu plnomocenstva na uzavretie kúpnej zmluvy.

Žalobkyňa vo výpovedi naopak uviedla, že obsah plnomocenstva nepoznala, ani osobne nepoznala M.
M., ktorý mal za ňu konať pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

48. V konaní bolo súdu preukázané, že ani pri podpise Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi Mestom
Košice ako predávajúcim a kupujúcimi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nebola dodržaná forma

notárskej zápisnice pre uzavretie tejto zmluvy zo strany žalobkyne. Nedodržanie formy právneho úkonu
žalobkyne vo forme notárskej zápisnice spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu od počiatku. Z
uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa sa nemohla stať bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného
bytu ani na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a následne nemohla uzavrieť kúpnu zmluvu o
predaji predmetného bytu so žalovaným v 2. rade M. A., neudelila platne ani splnomocnenie pre M. M. na

uzavretie takejto kúpnej zmluvy. Z uvedeného preto vyplýva, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, pretože
nikdy sa nestala vlastníčkou predmetného bytu na Q. L. Č.. XX M. K.. Preto súd žalobu zamietol, keďže
žalobkyňa nie je v danom spore aktívne legitimovaná. Aktívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného
práva, na základe ktorého je žalobca nositeľom práv vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

52. V danom prípade žalobkyňa bola neúspešná, žalovaní v 1., v 2., v 3. a v 5. rade boli úspešní, avšak
trovy im nevznikli. Žalovaná vo 4. rade bola úspešná, preto má voči žalobkyni právo na náhradu trov
konania v pomere 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.