Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210547
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217210547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.ErikouLengyelovouvprávnejvecižalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava ( predtým
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok ), právne zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, , 810 00 Bratislava proti žalovanému: Y. Z.,
X.. XX.XX.XXXX, L. Š. N. XXX/X, XXX XX S. J., o zaplatenie istiny 4.156,09 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.844,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne
od 20.07.2014 do zaplatenia, v pravidelných splátkach po 50,- € mesačne, vždy do 25.dňa toho ktorého
mesiaca , počnúc mesiacom február 2018 s tým, že neuhradenie čo i len jednej mesačnej splátky má

za následok splatnosť celého dlhu.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Kežmarok ) žalobou zo dňa
10.05.2017 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia 4.156,09 € s príslušenstvom.
Poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o pôžičke dňa 06.05.2013 na základe ktorej mu

poskytol finančné prostriedky 4.000,-€. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku
riadne a včas, preto žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru ku dňu 19.07.2014.
2. Žalovaný potvrdil skutočnosť, že od právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Consumer Finance
Holding zobral pôžičku resp. úver vo výške 4.000,-€ z ktorého aj časť uhradil a potvrdzuje, že uhradil
1.155,33 €. V súčasnosti už vie, že sa jednalo o mimoriadne nevýhodný úver a žalobcovi je ochotný
vrátiť iba to, čo mu v skutočnosti poskytol žalobca a zároveň požiadal o splátkový kalendár, nakoľko platí
viac exekúcií a reálne od svojho zamestnávateľa dostáva k rukám iba okolo 300,-€. Žije s priateľkou

ktorá je nezamestnaná v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu a preto je schopný pohľadávku hradiť
iba v mesačných splátkach po 50,-€.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou
o pôžičke , prehľadom splátok a úhrad a zistil nasledovný

skutkový stav veci:

4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.05.2013 Zmluvu o pôžičke ev.č. XXXXXXX na základe ktorej
pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok poskytol žalovanému pôžičku vo výške
4.000,-€ . Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, Podľa Zmluvy opôžičke mal splácať žalovaný pôžičku v pravidelných mesačných splátkach 60 mesačných splátkach v
sume 128,37 € a to až do celkového splatenia. Žalovaný doposiaľ žalobcovi z vyššie uvedenej zmluvy
uhradil 1.155,33 €.

5. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje od žalovaného zmluvnú pokutu.
6. Podľa Zmluvy o poskytnutí pôžičky finančného domu Quatro jednoznačne vyplýva pôžičky 4.000,-€ a
celkové náklady spotrebiteľa 3.485,-€, teda celková suma pôžičky ktorú by mal žalovaný vrátiť je 7.485,-
€. Výška mesačnej splátky 124,75 €, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti máj 2018, pričom
nie je uvedený termín prvej splátky ani frekvencia splátok resp. konkrétny deň v mesiaci ku ktorému je

potrebnésplátkurealizovať.Ročnáúrokovásadzbauvádzaná32%apriemernáhodnotaRPMN19,53%.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil 1.155,33 €.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:

7. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav je potrebné právne kvalifikovať tento vzťah ako

vzťahzaloženýmedzižalobcomažalovanounaspotrebiteľskejzmluve,keďžetátospĺňadefiničnéznaky
označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa ( osobu ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ) a dodávateľa ( ktorý je
osobou ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetný vzťah keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, je potrebné aplikovať ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a
účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.
8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi.
9. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) Druh spotrebiteľského úveru
b) Obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa
c) Adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
d) Meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
e) Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo k službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomu tovaru alebo službe spotrebiteľom
f) Dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ,
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
g) Celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie

h) Opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje
i) Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie
j) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

k) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
l) Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 , ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
m) Súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov , ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) Prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov , na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania

o) Úrokovú sadzbu , ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
p) Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
q) Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenier) Výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe
s) Informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenie
t) Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia a výšky poplatku za splatenie úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16
u) Spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v) Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w) Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniťaďalšiepodmienkyjehovykonaniavrátanieinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu
x) Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok, platnou priemernou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri

zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský
úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu

uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , ak
Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
11. Ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,

že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje
neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.
12. Súd preto pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že okrem iného predmetná zmluva neobsahuje základnú
obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k ) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle

§ 11 ods. 1 písm, a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje tento úver za bezúročný a bez
poplatkov. Výklad a aplikácia ust. § 9 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade
so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržania iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy ako aj písomnej zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné
podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu

k esenciálnym teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. §
497 Obch.zák. a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá
medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 9 a 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto sa súd prioritne zaoberal tým, či konkrétna
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami uvedenú obligatórnu náležitosť citovanú v § 9 ods.
2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje a či ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.
V samotnom texte zmluvy nie je anuitná splátka rozčlenená , je uvedená iba jednou istinou - výška
mesačnej splátky 128,37 €. Nie je teda rozdelené, koľko z uvedenej sumy ide na istinu, koľko na úroky,

koľko na poplatky. Anuitná splátka je vyjadrená len jednou , počas trvania zmluvy nemennou sumou.
Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie
povinnosti ktorá expressis verbis vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva ( ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana toho

z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu ) zodpovedá len taký výklad cit.ust. ktorý každý
z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“, „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť , teda ako k
istine tak i k úrokom a tiež prípadným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nezodpovedá
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúce jednotlivé čiastkové položky čo

je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úveroch od úpravy úverov všeobecne práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa ktorý by pri rozhodovaní sa či zmluvu
uzavrie nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi z ktorých nemusí byť celkom schopný vyvodiť ,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne a teda i celková cena za ktorú si požičiava a ktorú takto budepovinný veriteľovi vrátiť. Pri takomto rozhodovaní súd plne zohľadňuje aj výklad Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15 v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s

čl. 3 písm. m) tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle že: Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo právnom vzťahu. Väčšina veriteľov tvrdí, že
niektoré náležitosti ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy

o úvere a ďalšie sú v Obchodných podmienkach a vo Všeobecných obchodných podmienkach ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prípadne aj to, že amortizačnú tabuľku si môže spotrebiteľ kedykoľvek
vyžiadať od banky.
13. Súd je toho názoru, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol
výkladvýlučneSmernice,konkrétnečl.10ods.2písm.h)ai)ačl.23,keďževýkladvnútroštátnehopráva
poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má

vykladať tak, že členské štáty nesmú zasahovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Daný záver je však vzhľadom na napadnuté
ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide
o vnútroštátne právo - zákon ktorý nad rámec Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu
k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch
je teda od požiadavky Smernice iná Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov „. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne vyžaduje vyjadrenie, ako splátok istiny tak aj splátok úrokov a splátok
iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná

judikatúra slovenských súdov v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva
musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, úrokov a poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
považujezabezúročnúabezpoplatkov.Smernicavyžadujevspotrebiteľskejzmluveibauvedenievýšky,
počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne
prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou Zákonom č. 352/2012 Z.z. účinnou od 01.01.2013, čo
potvrdzuje správnosť výkladu ( v zhode s vôľou zákonodarcu § 11 aj pred 01.01.2013 ). V danom prípade
je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že

sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora na EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami v
zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu

v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy SR rozhodujú o sporoch medzi
veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona
resp. Smernice, jedná sa o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne
súdy poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah
a medze nepriameho účinku Smerníc vyjadrený jednak právom EÚ , jednak právom vnútroštátnym.

Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokomfortný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice
možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takom prípade musí ísť o výklad
v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu a cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia
výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad kontra legem
a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať

všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o
spotrebiteľskýchúverochvčastičleneniasplátoknaistiny,úrokovapoplatkovnemožnopriznaťSmernici
ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona kontra legem.
14. Súd je preto toho názoru, že napriek vyššie uvedenému poukazu na Smernicu a rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 na ktorý veritelia poukazujú, Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne

určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, ako to ustanovuje §
9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ktorý súd aplikuje, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Takýto právny názor zaujal Krajský súd v Trnave v rozsudku 9Co 14/2017-63 zodňa 31.10.2017 ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 6C/151/2015-49 zo dňa
18.10.2016.
15. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci , keďže súd predmetný úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinná žalobcovi vrátiť iba výšku skutočne poskytnutých
finančných prostriedkov. Z prehľadu splátok a úhrad a zo Zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalobca resp.
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.000,- € z ktorých žalovaný uhradil
1.155,33 €, teda k úhrade zostáva 2.844,67 €.
16. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z vyššie uvedenej sumy priznal súd žalobcovi aj zákonný úrok z

omeškania. Úrok z omeškania s súčinnosťou od 01.02.2013 je o 5%-nych bodov vyšší než základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 Nariadenia vlády
87/1995Z.z.vaktuálnomznení).Akvšakzáväzkovývzťahvznikolpred01.02.2013akomeškaniudôjde
po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 aj na
obdobie omeškania po 31.01.2013. V tomto konkrétnom prípade záväzkový vzťah vznikol 19.11.2012,
teda úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. Žalobca v tomto prípade sa domáhal od žalovaného zaplatenia 4.156,09 € s príslušenstvom.
Priznaných mu bolo 2.844,67 € s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný matematicky čo do 71%
uplatneného nároku. Ak od pomeru úspechu odpočítame pomer jeho neúspechu, dostaneme 42%.

Keďže úspech žalobcu bol v konaní nižší než 50% uplatneného nároku, naopak žalovanému v konaní
preukázateľne trovy nevznikli, súd rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na § 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

20. Súd vzhľadom na sociálne pomery žalovaného umožnil mu plnenie v splátkach po 50,-€ mesačne,
vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom február 2018 s tým, že neuhradenie čo i len
jednej mesačnej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.