Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Dunčko

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012115
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117012115.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa
19. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
S. H., nar. XX.XX.XXXX v D., U. republika,
trvale bytom D. I - Z., N. XXXX, U. republika,
t. č. vo výkone väzby v W. a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

1/ dňa 14.08.2017 o 23:30 hod. v Trnave v chatovej oblasti E. mlyn plátkom na železo prepílil visací
zámok na bráne vedúcej k chatke č. 56, následne prešiel k tejto chatke, na ktorej vytrhol z pántov
zatvorenú plechovú okenicu na otvorenom okne, cez ktoré prešiel do interiéru chatky, z ktorej odcudzil
rádio striebornej farby zn. K. L. a autobatériu neznámej značky a z miesta činu ušiel, čím poškodeným
manželom E. a F. N., bytom Trnava, N. XXXX/XX, spôsobil škodu odcudzením vecí vo výške 50,00 €,

2/ dňa 15.08.2017 v presne nezistenom čase po 21:00 hod. v R. na ulici E. cesta hodil do sklenenej
výplne okna prevádzky kvetinárstva „E.“ tehlu, čím zároveň rozbil aj sklenenú tabuľu stola umiestneného
v tejto prevádzke pod oknom, následne cez takto vzniknutý otvor prestrčil ruku a z predajného pultu
odcudzil 15 ks zapaľovačov na kahance a 40 ks batérií formátu AA zn. BC S., čím majiteľovi prevádzky
- poškodenému E. Z. spôsobil odcudzením škodu vo výške 36,50 €,

teda
v bode 1/
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čim spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

v bode 2/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čim spáchal vlámaním,

čím spáchal
v bode 1/
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. e/ Tr. zák.,

v bode 2/
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 37 písm. h/, písm. m/
Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému: E. Z., P.: XXXXXXXX, s
miestom podnikania R., E. cesta 1, škodu vo výške 216,50 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný Petr H. poučený o tom,
že ku skutku, ktoré sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto
poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v
rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný S. H. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 30.10.2017 sp. zn. 1Pv 544/17.

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky
položené otázky obžalovaný S. H. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať
jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne
tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože
boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka,
objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým,
že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku o treste a o náhrade škody.

*** Výrok o treste ***

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe bolo na
hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie vypočutím obžalovaného a oboznámením týchto listinných
dôkazov: odborné vyjadrenia (č.l. 75-77), výpis zo ŽR SR (č.l. 80-81), výpis z európskeho informačného
systému registrov trestov (č.l. 104-126), hodnotenie z ÚVV (č.l. 127) a aktuálne lustrácie na
obžalovaného (č.l. 150-151, 152a a 188-191).

Obžalovaný Petr H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je štátnym občanom U. republiky a v prípade
jeho vyhostenia do tohto štátu by nebola ohrozená jeho osobná sloboda a nebol by ohrozený jeho život
z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické
presvedčenie, nehrozilo by mu mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
nebol by mu uložený trest smrti a nie je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest
môže byť uložený.

Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

X. Petr H. bol v minulosti opakovane súdne tresty mimo územia Slovenskej republiky, pričom má
evidované odsúdenia najmä z U. republiky, ako aj z Poľskej republiky. V U. republike bol prvýkrát
odsúdený pre trestnú činnosť v roku 1998, teda ako 18-ročný. Bol takto v minulosti súdne trestaný pre
rôznorodú trestnú činnosť, a to aj pre trestné činy ako v predmetnej trestnej veci. V Českej republike
bol súdne trestaný 18-krát a v Poľskej republike 2-krát. Opakovane vykonával aj nepodmienečné tresty
(prvý vykonal dňa 07.02.2000), ako aj iné alternatívne tresty (podmienečné či povinnej práce). Na území
Slovenskej republiky bol súdne trestaný 1-krát, a to Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1T/68/2008,

trest ktorého odsúdenia mu bol odpustený amnestiou prezidenta SR zo dňa 02.01.2013. Z ústavu na
výkon väzby je hodnotený kladne. Nikdy v minulosti nemal na území Slovenskej republiky trvalé bydlisko
(č.l. 150). Iné trestné konania sa voči nemu na území Slovenskej republiky nevedú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil
dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval, a § 36 písm. n/ Tr. zák. - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
keďže v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného sa priznal a popísal spáchanie skutku
1/ obžaloby) a dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, a § 37
písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo z európskeho informačného systému
registrov trestov, na ktoré cudzie odsúdenia mohol súd prihliadať), dospel k záveru, že obžalovanému
S. H. je potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný
nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody na
území Slovenskej republiky pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako
potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd ustálil, že obžalovanému postačuje uložiť
trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v dolnej polovici trestnej sadzby, pričom trest ukladal podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t.j. podľa § 194
ods. 2 Tr. zák., kde trestná sadzba bola 1 až 5 rokov. Trest odňatia slobody súd ukladal ako trest úhrnný
podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného, jeho opakované trestnoprávne
postihy za úmyselnú trestnú činnosť (i totožného charakteru), ako aj na okolnosti predmetnej trestnej
veci bolo potrebné uložiť mu ako druh (primárneho) trestu nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko
iný druh trestu by podľa názoru súdu u neho nesplnil svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., pretože
ani skôr ukladané alternatívne tresty ho neviedli k náprave a vedeniu riadneho života na slobode bez
páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, pričom k tomuto ho neviedol ani najprísnejší druh trestu -
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v minulosti opakovane vykonával.

Súd taktiež zistil splnenie podmienok aj na uloženie trestu vyhostenia obžalovaného z územia Slovenskej
republiky ako trestu sekundárneho, nakoľko vzhľadom k spôsobu života obžalovaného a jeho trestnej
minulosti, najmä páchaniu trestnej činnosti vo viacerých okolitých štátoch (Česká republiky a Poľská
republike), mal za to, že uloženie tohto trestu vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný
záujem. Tento trest uložil vo výmere 2 (dva) roky, ktorú považoval za primeranú okolnostiam prípadu a
tiež pomerom obžalovaného a týmto trestom sa obžalovanému najmä zabráni v recidívnom konaní na
území Slovenskej republiky.

Takto uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti
tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov, a budú nepochybne vyjadrovať
i jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí tretieho trestu či ochranného opatrenia.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnil poškodený E. Z. (E. Z., P.:
XXXXXXXX, s miestom podnikania R., E. cesta 1) vo výške XXX,XX €. Pokiaľ ide o tento nárok, tak
z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti
uplatneného nároku, a preto súd obžalovanému uložil povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť
škodu v tejto výške s tým, že povinnosť nahradiť túto škodu uložil súd obžalovanému do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, čím určil vykonateľnosť tohto výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.