Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/402/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207008
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216207008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpený: AK Herceg, s r.o., so sídlom Košická 56,
Bratislava, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XXX, T., o zaplatenie 7.701,09
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
5C/143/2016-70 zo dňa 11. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 7.657,91
eura s úrokom z omeškania vo výške 1% zo sumy 7.701,09 eura od 23.04.2016 do 03.05.2016, s úrokom

z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 7.665,11 eura od 04.05.2016 do 22.11.2016, s úrokom z
omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 7.657,91 eura od 23.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie s a v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť úroky a poplatky
a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a v zrušenej časti sa vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny 43,18

eura a poplatkov v sume 0,13 eura zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti). Výrokom II. súd
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 7.657,91 eura, úrok 4.118,23 eura do 22.04.2016, úrok z
omeškania vo výške 162,73 eura do 22.04.2016, poplatky vo výške 68,24 eura, úrok vo výške 17,30%
ročne zo sumy 7.701,09 eura od 23.04.2016 do 03.05.2016, úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy
7.665,11 eura od 04.05.2016 do 22.11.2016, úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 7.657,91 eura od
23.11.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% zo sumy 7.701,09 eura od 23.04.2016 do
03.05.2016, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 7.665,11 eura od 04.05.2016 do 22.11.2016,

úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 7.657,91 eura od 23.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania
v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie rozsudok po citovaní § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 9, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 9 ods. 2, § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
vecne odôvodnil tým, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je skutočnosť, že spotrebiteľ sa ocitá, vo

fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnetku zmluvnému dojednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku a teda

ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

3. V prejednávanej veci došlo dňa 03.10.2012 k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, obsahom ktorého bol
záväzok veriteľa v rámci svojej podnikateľskej činnosti, poskytnúť žalovanému finančné prostriedky

8.002 eur, žalovaný mal uhradiť celkový súčet mesačných splátok súhrnne 14.779,49 eura, po 175,95
eura, vždy k 23. dňu mesiaca počnúc od 23.11.2012, s konečnou splatnosťou 23.10.2019. V prípade
platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd ex offo skúma náležitosti zmluvy vymedzené zákonom
o spotrebiteľských úveroch § 9 ods. 1 a 2, pod sankciou jednak neplatnosti a potom nepriznania
úrokov a poplatkov, v prípade nedodržania písomnej formy a jednotlivých náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať.

4. Vychádzajúc zo zák. č. 129/2010 Z.z. účinného od 9.3.2010 o spotrebiteľských úveroch sa
predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová
zmluva neobsahuje náležitosti, podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y. Súd dospel k záveru, že predmetná
zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa citovaného zákona, hoci pôvodne od žalobcu

požadoval splátkový kalendár ako súčasť zmluvy o splátkovom úvere. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 z 09.11.2016 Home Credit Slovakia a.s., c) a Klára
Bíróová, v ktorom Súdny dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o
úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, alebo či v tejto súvislosti
postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere

na dobu určitú stanovujúc amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme
amortizačnej tabuľky, aká časť z každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, odpovedal, že
článok10odsek2písm.a)smernice2008/48/ESozmluváchospotrebiteľskomúveresamusívykladaťv
tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožnili spotrebiteľovi bez ťažkostí a s

istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že článok 10 odsek 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť z každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 odsek 1 tejto
smernice, bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo vnútroštátnej právnej úprave. I

keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov, všeobecná
záväznosť rozhodnutí súdov je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil
porušením práva Únie, napríklad aj tým, že vydal súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore
s judikatúrou súdneho dvora (Kobler C- 224/01, 03.09. 2003). Vychádzajúc z uvedeného súd priznal
žalobcovi uplatnený nárok, aj keď splátky úveru neboli rozčlenené na čiastky, ktoré z každej splátky

pripadajú na istinu, úroky a iné poplatky, ako to vymedzuje citované ustanovenie § 9 odsek 1 písmeno
k). zák. č.129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch, keď žalovaný mal možnosť kedykoľvek si vyžiadať
amortizačnú tabuľku od veriteľa v zmysle § 9 ods.3 zák. č.129/2010Z.z.

5. Nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 8.002 eur, z ktorej sumy uhradil žalovaný

99,83eura, výšku uplatnenej pohľadávky nerozporoval. Žalobca si uplatnil nárok len z nepremlčanej
istiny 7.902,17 eura a príslušenstva, riadneho úroku do 22.04.2016 v sume 4.118,23 eura a následne
ročný úrok 17,30% z nezaplatenej istiny, ktorý nárok súd považoval za dôvodný.

6. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených

v § 3 nar. SNR č. 87/l995 Zb. Úrok z omeškania v rozhodnom čase bol vo výške 5,05% ročne, žalobca
si uplatnil úrok z omeškania 1% ročne. Keďže súd je v konaní viazaný žalobným návrhom v zmysle §
216 ods.1 CSP, priznal žalobcovi uplatnenú výšku úroku z omeškania.

7. Úspešnému žalobcovi v konaní súd priznal náhradu trov v plnej výške podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V rozsudku uviedol, že je pravdou,
že úver získaný od žalobcu nevedel splácať z dôvodu insolventnosti, preto uznáva základ žaloby.
Na pojednávaní konanom dňa 14.04.2017 o 11.00 hod. sa nezúčastnil z dôvodu, že v predvolanína pojednávanie zo dňa 15.02.2017 bol uvedený termín pojednávania 14.04.2017 o 11.00 hod.,
preto v stredu, t.j. 12.04.2017 zavolal do infocentra súdu, či nejde o omyl, kedy mu bolo oznámené,
že pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11.04.2017. Vyššie uvedeným konaním súd odňal žalovanému

možnosť zúčastniť sa pojednávania, čím je daný dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na pojednávaní chcel
žalobca požiadať súd, aby vzhľadom na zlú finančnú situáciu zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v
mesačných splátkach po 200 eur. Podľa názoru žalovaného ho súd zaviazal k zaplateniu nezákonných

úrokov, nakoľko v čl. 32 rozsudku konštatoval, že v rozhodnom čase bol úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne, napriek tomu ho zaviazal k zaplateniu úroku vo výške 17,30 % ročne. V čl. 32 poslednej vete je
konštatované, že súd čo do rozdielu žalobu zamietol ako neodôvodnenú, pričom rozsudok neobsahuje
výrok o zamietnutí žaloby, preto konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§
359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti priznaných úrokov a poplatkov s
príslušenstvom dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej
časti priznaných úrokov a poplatkov s príslušenstvom zrušiť a v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti priznanej istiny s úrokom z omeškania odvolanie
žalovaného dôvodné nebolo.

11. Žalovaný v odvolaní nenamietal priznaný nárok žalobcu v časti istiny a úroku z omeškania, navrhol,
aby mu súd povolil splácať dlh v splátkach vo výške 200 eur, žalovaný navrhol, aby ho súd zaviazal

zaplatiť dlh v splátkach aj vo vyjadrení k žalobe (č.l. 37).

12. Návrh žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach nemožno považovať za dôvodný,
pretože vo vyjadrení a ani v odvolaní bližšie neopisuje svoje majetkové pomery (prípadne členov
jeho domácnosti), nenavrhuje vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie svojich majetkových a

zárobkových pomerov. Pri posudzovaní možnosti žalovaného zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy v
splátkach v zmysle § 232 ods. 3 CSP je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnú ochotu žalovaného platiť
dlh v splátkach, t.j. čo všetko urobil preto vo vzťahu k žalobcovi, aby mu napríklad umožnil predĺžiť
lehotu splatnosti úveru. Žalovaný prevzal žalobu dňa 01.08.2016 (doručenka č.l. 36), zo žaloby sa
dozvedel, že veriteľ sa svojho práva už domáha súdnu cestou. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdí,

že bude úver splácať v splátkach po 200 eur, ale evidentne ho nespláca, do rozhodnutia súdu prvej
inštancie do 11.04.20017 zaplatil z úveru len 43,18 eura, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť.
Ak žalovaný nespláca doposiaľ aspoň čiastočne svoj dlh, len ťažko môže súd dospieť k záveru, že
žalovaný má úprimnú snahu dlh naozaj zaplatiť a nejde mu len o oddialenie zaplatenia dlhu. Zároveň je
potrebné vychádzať tiež z toho, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej

pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia,
kedydôjdejednakkdôslednémuzisteniumajetkužalovanéhoajednakkvoľbenajvhodnejšiehospôsobu
exekúcie, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia
nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem, ale aj celkové majetkové pomery žalovaného.

13. Odvolací súd tiež nesúhlasil s názorom žalovaného, že by sa súd prvej inštancie dopustil
nesprávneho procesného postupu. Súd žalovanému písomne oznamoval zmenu termínu pojednávania
zo 14.04.2017 na 11.04.2017, ale žalovaný si zásielku neprevzal, bola mu uložená na pošte (č.l. 65).
Ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie 11.04.2017, stalo sa tak potom, ako si neprevzal písomnéoznámenie zmeny termínu na pošte. Pre úplnosť k podanému odvolaniu žalovaného v časti, v ktorej
žalovaný namieta úrok a úrok z omeškania odvolací súd dodáva, že úrok a úrok z omeškania sú dva
rozdielne nároky, úrok si žalobca uplatnil podľa § 658 ods. 1 OZ úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2

OZ a aj podľa § 52 ods. 2 OZ (podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.10.2012 strany sporu uzavreli zmluvu o poistenom OTP expres
úvere, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 8.002 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v

84 mesačných splátkach vo výške 175,95 eura. v článku I bode 2 sa strany dohodli na platení bližšie
špecifikovaného úroku, žalobca si v žalobe uplatnil úrok vo výške 17,3%. Žalobca si žalobou uplatnil
poplatky vo výške 68,37 eura, v súlade s čl. IV. zmluvy. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto ho žalobca
výzvou zo dňa 18.02.2014 vyzval na splatenie záväzku po lehote splatnosti.

15. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel s odôvodnením, že žalovaný nárok žalobcu nenamietal

a prihliadol na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 z 09.11.2016 vo veci Home Credit
Slovakia a.s., a Klára Bíróová, ktorý uzavrel, že postačuje, ak zmluva o úvere obsahuje periodicitu
splátok a nie je v rozpore s únijným právom, ak neobsahuje rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky.
Súd prvej inštancie zmluvu posúdil ako platnú, obsahujúcu všetky náležitosti a žalobcovi priznal celý
uplatnený nárok. V spise sa na č.l. 37 nachádza vyjadrenie žalovaného, ktorý vo vyjadrení k žalobe

uviedol, že súhlasí s uplatnenou istinou a úrokom z omeškania, ale namieta výšku uplatneného úroku a
navrhuje,abysúdzamietolžalobuvčastiprevyšujúcejuplatnenýzákonnýúrok.Zuvedenéhodôvodunie
je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný nenamietal výšku uplatneného nároku. Súd prvej
inštancie vôbec v rozsudku neodôvodnil, prečo, z akých dôvodov považoval uplatnený úrok vo výške
17,3% za primeraný. V tejto časti vzhľadom na námietku žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie

nepreskúmateľný.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uzavretá zmluva medzi
stranami obsahuje všetky náležitosti a s prihliadnutím k záverom vyjadreným v rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie C-42/15 z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s., a Klára Bíróová. Podľa

názoru odvolacieho súdu zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie
§ 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9
ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zo základného gramatického výkladu §
9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako
náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako

aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko
z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Podľa názoru súdu
zákonodarca pristúpil k prijatej právnej úprave po predchádzajúcich skúsenostiach, kedy bolo bežné, že
veriteľ si započítaval splátky najprv na úroky, poplatky a rôzne sankcie a až naposledy na istinu (nebolo

to v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka), čo ale spôsobovalo neprimerané zadlžovanie
spotrebiteľov a narastanie ich dlhu. Pre spotrebiteľa (dlžníka) je dôležité, aby sa splátka započítava
proporcionálne na všetky zložky, t.j. istinu a aj úroky a nie v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky
a až neskôr na istinu, pretože takýto spôsob započítavania splátky zvyšuje celkovú cenu plnenia.
Predložená úverová zmluva zo dňa 23.10.2012 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala.

Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe
predloženého splátkového kalendára výhodnosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za
úver je pre neho prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
žalobcu za poskytnutý úver. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na
to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať aj

ďalšie náležitosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to obsahovať samotná zmluva. Ak žalobca tvrdí, že
predloží spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložiltabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej
zmluvy. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v svojom rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp. zn. 7Cdo
128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.06.2016.

17. Je pravdou, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie
prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím
z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10
ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú

ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.

18. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za

ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,

v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

19. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k
akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,

ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto
medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho

práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre

priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie
je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v
súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená
zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon

o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa
nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej
zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v
prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad
sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely

(aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v
dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného
rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto
situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia. Podľa názoru odvolacieho súdu
z uvedených dôvodov preto poskytnutý úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

20. V prípade, ak by žalobca preukázal, že tomu tak nie je (uplatnené úroky a poplatky sú v súlade
s právnymi predpismi), je potrebné sa zaoberať výškou uplatnených poplatkov a úrokov (aj podľa
§ 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva). Žalobca

si uplatnil právo na zaplatenie poplatkov vo výške 68,37 eura, bližšie ich špecifikoval vo vyjadrení
doručenom súdu 05.12.2016 (č.l. 41) ako dohodnuté poplatky za poistenie 8,53 eura za 8 mesiacov.
Úroky žalobca špecifikuje v rovnakom podaní. Z obsahu spisu však nie je zrejmé, či uvedené podanie
bolo doručené žalovanému na vyjadrenie, pri úprave, z ktorej vyplýva, že súd mal doručovať vyjadreniežalovanému na č.l. 62 sa doručenka preukazujúca prevzatie vyjadrenia žalovaným nenachádza a z
ostatných doručeniek, resp. vrátených listových zásielok nie je zrejmé, že by bolo uvedené vyjadrenie
žalovanému doručené.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel v časti uplatneného úroku a poplatkov, vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania a vec vrátil v tejto zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doručiť žalovanému na vyjadrenie podanie
žalobcu doručené súdu 05.12.2016. Ak súd prvej inštancie nedospeje k záveru, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, doplní dokazovanie týkajúce sa uplatnených poplatkov a úrokov. V súlade s §
52 ods. 2 OZ a § 3 OZ je potrebné doplniť dokazovanie zamerané na zistenie obvyklých úrokov,
určených najmä k priemerným úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní podobných,
bezúčelových úverov alebo pôžičiek (t.j. v podobnej výške na podobnú dobu, bez zabezpečenia) v

čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami a následne posúdiť, či uplatnený úrok podstatne
(ne)prevyšuje obvyklý úrok žiadaný bankami v rozhodnom období. Výšku priemerných úrokových
mier úverov poskytnutých v eurách v roku 2012 je možné zistiť na internete (stránka R.) pri zadaní
slovného spojenia priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk do Google. V prípade, ak súd
po doplnenom dokazovaní zistí, že uplatnený úrok žalobou je primeraný, t.j. obvyklý a uplatnený v

súlade s dobrými mravmi, žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na zaplatenie úroku. Ak súd po
doplnenom dokazovaní zistí, že žalobca si uplatnil úrok v rozpore s dobrými mravmi v neprimerane
vysokom rozsahu, prizná žalobcovi právo na zaplatenie úroku v konkrétnej výške, ktorú vyhodnotí
ako primeranú, uplatnenú v súlade s dobrými mravmi a len vo zvyšnej (neprípustnej) výške nárok
na zaplatenie úrokov zamietne. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žalobcovi je potrebné priznať

dohodnutý úrok (v prípade ak je primeraný) do zániku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi resp. do
zosplatnenia(porovnajnapr.rozsudokKrajskéhosúduvPrešovez30.06.2015sp.zn.6Co/190/2014,ale
aj uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012-14) a následne len úrok z omeškania. Súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí odôvodní, či uplatnený ročný úrok vo výške 17,3% ročne (v 3. štvrťroku 2012) spĺňa
predpoklad primeranosti a (ne)možno ho považovať za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi. V danom

prípade bolo nevyhnutným v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie, aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania a aby bolo umožnené žalobcovi sa vyjadriť k
vykonanému dokazovaniu (aj keď informáciám získaným z internetu). Po doplnení dokazovania súd
prvej inštancie opätovne rozhodne o uplatnenom úroku a poplatkoch, pričom rozhodnutie riadne, v
súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodní.

23. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane
tohto odvolacieho konania.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).