Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207524
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814207524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: D. R., nar.
X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so
sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri
spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava - Ružinov, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.

2C/96/2014-97 zo dňa 29.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014/3040 zo
dňa 12.9. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie
nivy 17, Bratislava (výrok I.), zrušil Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014/3039 zo dňa 9.9.2014 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie nivy 17, Bratislava

(výrok II.), odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014/3040 zo dňa 12.9.2014
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie nivy 17,
Bratislava (výrok III.), odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014/3039 zo dňa
9.9.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Liščie nivy
17, Bratislava. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 20.11.2008 a dňa

20.6.2008 žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného - VÚB, a.s. dve zmluvy o
poskytnutí spotrebného úveru: č. 007450011191108 dňa 20.11.2008 - úver vo výške 697,07 Eur,
č. 003052611090608 dna 20.06.2008 - úver vo výške 1.360,95 Eur, ktoré zmluvy majú charakter
spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s tým si žalovaný voči žalobkyni uplatnil peňažnú pohľadávku z
týchto úverových zmlúv a vo veci boli vydané dva rozhodcovské rozsudky, ktorých zrušenia sa žalobca
domáha v tomto súdom konaní. Z obidvoch zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru súd prvej inštancie
zistil, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá priamo v zmluvách o poskytnutí spotrebného úveru, a

to v čl. II bod 5, keď samotný obsah zmlúv - text je formulovaný malými písmenami. Zmluva o úvere
obsahuje rozhodcovskú doložku v bode 5. čl. II. Zmluvy o úvere, a to: "Banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. oplatobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským
súdom." Súd prvej inštancie poukázal na právne závery Najvyššieho súdu SR - konkrétne z rozhodnutia
sp.zn.6MCdo/9/2012,zktoréhovyplýva,že:"Návrhnauzavretierozhodcovskejdoložkysamápredložiť

spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby
bolo zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená." Vychádzajúc z týchto záverov, súd prvej inštancie dospel k názoru,
že uvedené požiadavky pri dojednaní rozhodcovskej doložky neboli splnené, pretože tá bola dohodnutá
už podpisom zmluvy o spotrebnom úvere, ktorá bola ako predtlačený formulár a bola obsiahnutá
priamo v čl. II. bod 5 zmluvy a žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a
preto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovská doložka,

ktorá bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov. Rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská
zmluva nebola uzavretá, pretože rozhodcovská doložka je neprijateľná, a teda neplatná. Súd prvej
inštancie preto v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zákona zrušil rozhodcovský rozsudok. Zároveň
súd prvej inštancie rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 cit.

zákona, pretože právoplatný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a v prípade exekúcie na
majetokžalobkynebymohlodôjsťknenapraviteľnejujmenajejprávach,pretože,akouviedlažalobkyňa,
v exekučnom konaní nie je možné navrátenie do predošlého stavu.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s

§ 262 ods. 1, 2 CSP, s tým, že žalobkyňa mala plný úspech v konaní, a teda má nárok voči žalovanému
na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny
úradník po právoplatnosti rozsudku.

4. Voči citovanému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý

navrhoval, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo konanie zastavil.
Poukázal na to, že Zmluvy o úvere obsahujú rozhodcovskú doložku v bode 7 čl. 3 Zmluvy o úvere a
záverečných ustanovení a to, Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa čl. 10.2 Riešenie sporov Všeobecných

obchodných podmienok: 10.2.1 Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré
vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu
riešeniu sporov. 10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb,
Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a

zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a
Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b] pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné

v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu. 10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri
uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ďalej dal odvolateľ do pozornosti súdu rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberali rozhodcovskou doložkou a poukázal na znenie ust. § 93b z.
č. 483/2011 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a v znení po novele

účinnej od 1.12.2009, ako aj na ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 3 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Uviedol, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú
úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike
v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky
Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, účinné v čase uzavretia Zmlúv o úvere, ako aj v
zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok pre úvery, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, mal odvolateľ za to, že rozhodcovské doložky boli účastníkmi
platne dohodnuté v predmetnej zmluve. V ustanovení § 93b ods. 1zákona č. 483/2001 Z. z. o bankácha o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom v čase uzavretia zmluvy, nebola zákonom uložená
povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť
klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z

obchodov. Uvedená zmena Zákona o bankách, resp. uložená povinnosť bankám „preukázateľne poučiť
klienta o rozhodcovskej doložke“ vložená posledná veta do odseku 1 § 93b bola do zákona doplnená
zákonnom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom
táto zmena nadobudla účinnosť 1.12.2009.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodcovskú doložku zakomponovanú
do spodnej časti zmluvy malým ťažšie čitateľným písmom treba jednoznačne považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Tento právny názor je potvrdený rozhodnutiami krajských súdov a Najvyššieho
súdu SR. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplantá. Zastávala názor, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu viesť rozhodcovské konanie

a vydať rozsudok na základe rozhodcovskej doložky uvedenej ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Žalovaný v odvolacej replike dal do pozornosti § 243d ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z., na základe ktorého
mal za to, že pohľadávku na základe rozhodcovského rozsudku už nemožno vykonať, nakoľko nedošlo

k začatiu exekučného konania, a z toho dôvodu nemôže byť daný naliehavý právny záujem na podanej
žalobe.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania
žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalovaného ako dodávateľ
pri uzatváraní zmlúv o spotrebnom úvere zo dňa 20.11.2008 a 20.6.2008 konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou.

10. V článku II. bod 5 Zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru uzatvorených medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného dňa 20.11.2008 a dňa 20.6.2011 sa uvádza, že banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle z. č. 510/2002 Z. z. o
platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským

súdom.

11. V článku IX. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. sa uvádza, že zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú
rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa z. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku.

12. Z citovaných ustanovení zmlúv a všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že takéto
dojednania sú jednostranne formulované bankou ako dodávateľom bez možnosti spotrebiteľa -
žalobkyne sa s týmito obchodnými podmienkami vopred oboznámiť tak, aby im aj ako spotrebiteľ

porozumela. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci
konať a rozhodnúť, je ukrytá v predtlačených ustanoveniach formulárovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok, nemá osobitnú formu, resp. presné označenie, že ide o rozhodcovskú doložku,
pričom celá zmluva a obchodné podmienky sú písané drobným, ťažko čitateľným písmom.

13. Navyše z uvedených zmluvných dojednaní priamo nevyplýva, že by žalobkyni umožňovali ako
spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku odmietnuť, a teda nemala na výber buď ju prijať alebo ju odmietnuť.
Naopak, z ich znenia možno vyvodiť záver, že žalobkyňa mohla odmietnuť len celú zmluvu, resp.
nepodpísať ju a na tom ako spotrebiteľ nemala záujem, lebo chcela získať úver. Spotrebiteľovi tak bolavnútená povinnosť podrobiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu bez akejkoľvek inej
alternatívy, okrem odmietnutia zmluvy ako celku. Podľa názoru súdu preto neplatnosť rozhodcovskej
doložky možno usudzovať už z charakteru výlučnej rozhodcovskej doložky, ktorá núti spotrebiteľa

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob riešenia
prípadného sporu a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím sa mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom.

14. Okrem toho žalobkyňa ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednávala, len

jednostranne pristúpila k zmluvným podmienkam, ktorých obsah nemohla ovplyvniť. Za podmienku,
ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola vopred naformulovaná a
spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Práve na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno a mal
preukázať, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených požiadaviek (nielen formálne)
individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli zo strany žalovaného doložené
žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie

spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno
presvedčivo preukázať individuálne dojednanie. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si
dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy nesplnil.

15. Aby rozhodcovská doložka uzatvorená so spotrebiteľom bola akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne
znamená (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6M Cdo 9/2012).

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že podľa § 93b ods. l zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v

časeuzatvoreniazmluvy,nebolazákonomuloženápovinnosťbankámpripredloženínávrhunauzavretie
rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej
doložky na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Uvedená povinnosť bola bankám uložená až s
účinnosťou od 1.12.2009. Táto námietka odvolateľa nie je dôvodná.

17. V zmysle ust. § 93b ods. 1 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2008 (v
čase uzatvorenia zmlúv), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona (z. č. 510/2002 Z. z.).

18. Podľa § 93b ods. 2 druhá veta cit. zákona, klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa ods. 1, ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy podľa ods. 1 tak, prípadné spory
z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

19. Návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa citovaných ustanovení Zákona o bankách
je návrh, ktorý umožňuje spotrebiteľovi jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných
podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové
oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. O takýto návrh nejde, ak ho dodávateľ „ukryje" do článku II bod
5 zmluvy, ktorý nie je zvlášť označený tak, aby si ho spotrebiteľ všimol, keď je navyše písaný drobným,

ťažko čitateľným spôsobom. Navyše ak z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že spotrebiteľ nemohol
vedieť a nevedel, že má možnosť takúto doložku aj odmietnuť a teda splnenie podmienky, že spotrebiteľ
mohol aj rozhodcovskú doložku odmietnuť preukázané nebolo. Taktiež vklinenie rozhodcovskej doložky
do článku IX bod 3 VOP je neplatné, bolo jednostanne stanovené predchodcom žalovaného ako
dodávateľom bez možnosti toto ustanovenie ovplyvniť a oboznámiť sa s ním, resp. porozumieť jeho

obsahu. Toto nedôsledné naplnenie zámeru vyvoditeľného z ust. § 93b bod ods. l a 2 Zákona o bankách
viedlo k neskoršej právnej úprave účinnej od 1.12.2009 doplnením povinnosti poskytnúť klientovi
možnosť voľby a tiež zodpovedajúceho poučenia.

20. Pokiaľ žalovaný s poukazom na znenie § 243d ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti, namietal, že pohľadávku na základe rozhodcovského rozsudku už nemožno
vykonať, nakoľko nedošlo k začatiu exekučného konania a z toho dôvodu nemôže byť daný naliehavý
právny záujem na podanej žalobe a z toho dôvodu navrhoval konanie zastaviť, táto námietka jeneopodstatnená, keďže zrušením rozhodcovského rozsudku nedochádza k zániku pohľadávky, o ktorej
bolo v rozhodcovskom konaní rozhodované.

21. Odvolací súd uzatvára, že rozhodcovská doložka v podobe, v akej bola zakotvená v čl. II bod 5 zmlúv
o úvere a v článku IX. bod 3 VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tým - s poukazom na § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka - absolútne neplatnou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

22.Vdôsledkuneplatnéhodojednaniarozhodcovskejdoložkyrozhodcovskérozsudkyvydalorgán,ktorý
na to nemal právomoc, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď predmetné rozhodcovské
rozsudky zrušil a zároveň rozhodol o odklade ich vykonateľnosti.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane odvolacieho konania vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)