Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113232143
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113232143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunay a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu X. C., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v A., V. Č.. XX,
zastúpeného JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4,
IČO:00585441,ozaplatenie1.089,11€spríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Košice I č.k. 19C/29/2014-178 zo dňa 2.12.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/29/2014-178 zo dňa 2.12.2016
zamietolžalobužalobcu,ktorousaodžalovanéhodomáhalzaplatenia1.089,11€s5,5%ročnýmúrokom
z omeškania od 17.8.2013 do zaplatenia titulom poistného plnenia, ktorý nárok vznikol žalobcovi pri
poistnej udalosti zo dňa 1.5.2013 - škoda na motorovom vozidle. Žalovanému priznal náhradu trov
konania v 100 % výške a štátu vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu vynaložených nákladov vo výške
100 %.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.5.2013 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, v
dôsledkuktorejbolanamotorovomvozidležalobcu,značkyMercedes-BenzE-240,ev.č.A.,spôsobená
škoda spočívajúca v poškriabaní a v prasknutí zadného nárazníka. Účastníkmi dopravnej nehody bol
žalobca, ktorý je zároveň poškodeným a D.. F. K., ktorý nehodu spôsobil ako vodič a prevádzateľ
motorového vozidla Audi RS6, ev. č. A.. F. K., ktorý nehodu spôsobil je vo vzťahu k žalovanému
poistníkom a poisteným, na základe poistnej zmluvy č. 6558863902, t.j. subjektom, ktorý má v zmysle §
4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo, aby žalovaný za neho nahradil poškodenému uplatnené

a preukázané nároky na náhradu škody. F. K. riadne škodu nahlásil a dňa 6.5.2013 došlo k obhliadke
poškodeného motorového vozidla žalobcu technikom žalovaného. Následne si žalobca objednal v
spoločnosti Autocars s.r.o. opravu tohto vozidla v rozsahu podľa pokynov technika žalovaného, ktorý
auto obhliadal. Išlo o výmenu a lakovanie poškodeného zadného nárazníka a jeho súčasti, oprava
poškodeného zadného ľavého svetla, za čo bola opravujúcou spoločnosťou dňa 13.5.2013 vystavená
žalobcovi faktúra č. 13052013 spolu so súpisom prác, znejúca na žalovanú sumu, ktorú žalobca
následne aj zaplatil. Žalobca požiadal žalovaného o preplatenie uvedenej sumy titulom náhrady škody

za poisteného, žalovaný však listom z 23.5.2013 oznámil negatívne stanovisko s tým, že na vozidle
žalobcu boli poškodenia, kde nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s nehodou a žalobcovi odmietol
z povinného zmluvného poistenia plniť. Žalovaný aj v konaní žiadal žalobu zamietnuť s tým, že pri
prešetrovaní poistnej udalosti zistil, že na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačnedaná príčinná súvislosť s nehodou ale v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok,
ako pri kontakte vozidiel uvádzaných v oznámení poistnej udalosti. Keďže pre rozhodnutie súdu na
posúdenie skutočností boli potrebné odborné znalosti, navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie jednak listinnými dôkazmi, výpoveďami sporových strán,
ale aj svedkov a následne nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava. Súdom
ustanovený znalec D.. P. A. vo svojom znaleckom posudku č. 119/2015 zo dňa 2.7.2015 dospel k
záveru, že poškodenie motorového vozidla žalobcu nespôsobilo vozidlo Audi RS6, pričom stret - náraz

týchto vozidiel, ako uvádza žalobca, sa nedá vylúčiť. Podľa tohto posudku je technicky neprijateľné, že
poškodenie vozidla Mercedes Benz E-240 dňa 1.5.2013 spôsobilo vozidlo Audi RS6 a že poškodenie
- roztrhnutie zadného nárazníka a okolité škrabance zadného nárazníka vozidla Audi RS6 nevznikli
pri cúvaní, ale pri jazde dopredu. Znalec podrobne vyhodnotil poškodenie vozidiel z pohľadu rozsahu,
charakteru a kompatibility ich poškodení.

4.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§427ods.1,§428,§442ods.1Občianskehozákonníka,
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a
predpisov a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Dôvodil, že medzi stranami sporu
neboli sporné skutkové okolnosti, že žalovaný k 1.5.2013 mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6558863902

prepovinnézmluvnépoisteniemotorovéhovozidlaspoistníkomapoistenýmD..F.K.,ktorýbolžalobcom
označený ako vinník dopravnej nehody z 1.5.2013, pri ktorej malo dôjsť k tvrdenému poškodeniu
motorového vozidla žalobcu. Nebolo tiež sporné, že žalovaný realizoval obhliadku motorového vozidla
tak žalobcu, ale aj motorového vozidla, na ktoré sa poistná zmluva vzťahovala a začal šetrenie poistnej
udalosti. Súd mal preukázanú aj výšku sumy, ktorú uhradil žalobca opravujúcej spoločnosti na základe

faktúry (Autocars s.r.o.). Medzi stranami sporu bola sporná otázka ohľadne príčinnej súvislosti medzi
poškodením motorového vozidla žalobcu a tvrdenou dopravnou nehodou. Právne uzavrel, že ust. §
15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla počíta s tým, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody
voči zodpovednostnému poisťovateľovi. Žalobca pri uplatnení nároku okrem iného musí však preukázať

vznik škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdenou nehodou a tvrdenou škodou. Súd prvej inštancie nemal
pochybnosti o tom, že žalobca skutkovo tvrdil určitý priebeh nehody, ktorý sa v podstate zhodoval s
výpoveďami svedkov. Napriek tomu, vzhľadom na závery znaleckého posudku, súd dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uvedenou nehodou a škodou. V tomto smere považoval
súd za jednoznačné závery znalca a neprijal argumenty zástupcu žalobcu o tom, že závery znalca

si protirečia. Znalec totiž zistil, že hoci nemožno vylúčiť priebeh popísanej nehody prezentovanej
žalobcom a potvrdenej svedkami, teda že k stretu uvedených vozidiel mohlo dôjsť, súčasne je technicky
neprijateľné, aby poškodenie vozidla žalobcu (v uvedenom rozsahu) spôsobilo vozidlo D.. K., inak
povedané, rozsah poškodenia vozidla žalobcu, z ktorého si žalobcu uplatňuje predmetný nárok, nie
je v príčinnej súvislosti s tvrdeným stretom týchto dvoch vozidiel. Žalobca v spore nedoložil znalecký

posudok, ktorý by odlišným spôsobom posúdil otázku, na ktorú zodpovedal znalec, ani nenavrhol doplniť
dokazovanie o tejto otázke, preto súd konštatoval, že ohľadne preukázania príčinnej súvislosti ako
základného predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a jeho žaloba bola zamietnutá.

5.Výrok o náhrade trov konania medzi sporovými stranami súd oprel o ust. § 255 ods. 1 v spojení s
ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania v peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia samostatným uznesením súdom prvej inštancie. Výrok o náhrade trov štátu
oprel o ust. § 259 CSP, keďže zo štátnych prostriedkov bola za podaný znalecký posudok predbežne

vyplatená peňažná suma D.. P. A. 110,53 €. Keďže v danom prípade išlo o vynaložené výdavky na
unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, ktorý bol však v konaní neúspešný v plnom rozsahu,
analogicky súd použil ust. § 252 CSP a na náhradu nákladov štátu zaviazal neúspešného žalobcu s tým,
že aj o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

6.V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalobca nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a má za to,
že vykonané dôkazy súd jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil nesprávne, na základečoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon na ich podklade aj nesprávne rozhodol.
Záver o nedôvodnosti nároku žalobcu súd prvej inštancie oprel prakticky výlučne o znalecký posudok
s tým, že síce neodmietol priebeh skutkového deja tak, ako ho opísal žalobca a dvaja svedkovia, v

duchu znaleckého posudku však nepričítal tomuto deju tie následky, ktoré žalovaný a svedkovia tvrdili.
Naďalej argumentoval, že znalecký posudok obsahuje vnútornú nelogickosť tvrdení, s ktorými sa súd
nevysporiadalanevysporiadalsaanisoskutkovýmiokolnosťami,ktorévyplynulizostatnýchvykonaných
dôkazov. Položil otázku, či môže dôjsť k preukázanému stretu dvoch vozidiel tak, že na jednom z
vozidiel vznikne nejaká škoda a na druhom vôbec nie. Žalovaný totiž po prešetrení poistnej udalosti

odmietol plniť akékoľvek poistné plnenie z dôvodu, že na vozidle žalobcu nevznikla pri zrážke vôbec
žiadna škoda, pričom podľa žalobcu ide o záver úplne absurdný. Nie je logicky totiž možné pripustiť
stret vozidiel a zároveň vylúčiť vznik akejkoľvek škody, a teda v plnej miere vylúčiť príčinnú súvislosť
a tvrdiť, že hoci došlo k zrážke, žiadna škoda z tejto zrážky vzniknúť nemohla. Pokiaľ ide o rozsah
škody žalobca má za to, že je to žalovaný, ktorý ak namieta výšku uplatnenej škody žalobcom, musí
preukázať ním tvrdenú inú výšku sám. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie považuje žalobca za

nesúladné s článkom 15 ods. 1 CSP, keďže súd jednoducho slepo dôveroval znalcovi a jeho posudku,
bez prihliadnutia na iné dôkazy, a to znamená popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca
v odvolaní tvrdil, že v plnej miere uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, pričom
vypracovanie znaleckého posudku bolo procesnou obranou žalovaného, ktorá však z dôvodu iných
dôkazov a vyššie uvedených skutočností vo vzťahu k procesnému útoku žalobcu neobstojí. Znalecký

posudok, ktorý bol v spore vypracovaný, tvrdenia a dôkazy žalobcu nevyvrátil a za danej situácie je
vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku potrebné len ak pre procesnú obranu žalovaného (ten
však jeho vypracovanie nenavrhol), keďže už vypracovaný znalecký posudok tvrdenia žalovaného
nepreukázal, resp. nevylúčil aj inú možnosť, nakoľko táto iná možnosť jednoznačne potvrdená ostatnými
vykonanými dôkazmi, súd mal pri správnom hodnotení dôkazov žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Na

základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v
plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

7.K odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny a ako taký ho navrhuje odvolaciemu súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Na argumenty

žalobcu uvádzané v odvolaní reagoval tak, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania všetkých
predpokladov zodpovednosti za škodu nesie práve žalobca. Žalovaný sa stotožnil v plnom rozsahu so
závermi súdu o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom tvrdenej škody a škodovou udalosťou
zo strany žalobcu. Tvrdenia žalobcu ohľadne nejakej vnútornej nelogickosti znaleckého posudku D..
A. sú podľa neho len účelové. Žalobca mal množstvo možností a časového priestoru, aby vyvrátil

závery znaleckého posudku, čo sa však nestalo. Už na pojednávaní dňa 18.12.2015 žalobca tvrdil,
že sa dostal k nejakým novým dôkazom, ktoré mali spochybniť závery znaleckého posudku, tieto
dôkazy sľúbil predložiť ihneď ako ich bude mať skompletizované, avšak žalovanému nie je známe, že
by také niečo žalobca predložil. Žalobca nepredložil v spore žiaden iný znalecký posudok alebo iný
dôkaz, ktorý by spochybňoval závery znaleckého posudku Ing. A.. Zo záverov znalca totiž vyplýva, že

poškodenia vozidiel, ktoré sa mali stretnúť sú rozmerovo odlišné, pričom poškodenie vozidla Audi RS6
je na menšej ploche ako poškodenie vozidla Mercedens Benz E240. Aj charakter poškodení vozidiel
je odlišný. Rovnako aj výšková kompatibilita deformácií uvedených vozidiel je úplne odlišná. Znalec
tiež načrtol mechanizmus poškodenia zadného nárazníka vozidla Audi RS6, avšak z neho je zrejmé,
že na jeho poškodení sa vozidlo žalobcu nepodieľalo. Znalec samozrejme uvažoval s poškodeniami,

ktoré mali podľa tvrdení žalobcu súvisieť so škodovou udalosťou, a teda uvažoval práve s poškodením
zadného nárazníka spočívajúcom v poškriabaní a prasknutí. Následne jednoznačne zodpovedal na
danú otázku tak, že poškodenie motorového vozidla žalobcu nespôsobilo vozidlo Audi RS6. Je totiž
technicky neprijateľné, aby poškodenie vozidla Mercedes Benz E240 dňa 1.5.2013 spôsobilo vozidlo
Audi RS6 podľa popísaného deja. Pokiaľ znalec konštatoval, že stret - náraz vozidiel sa nedá vylúčiť, z

ktorej skutočnosti žalobca odvodzuje nejaký domnelý vnútorný rozpor znaleckého posudku, tu žalovaný
uviedol, že z vety znalca vyplýva jedine to, že síce stret vozidiel sa vylúčiť nedá, avšak na druhej strane
pri tomto strete nemohlo dôjsť k takým poškodeniam motorového vozidla, ktoré tvrdí žalobca a z titulu
ktorých si uplatňuje náhradu škody v tomto konaní. K argumentácii žalobcu, že je nelogické, aby pri
preukázanom strete dvoch vozidiel na jednom z vozidiel vznikla nejaká škoda a na druhom vôbec nie,

žalovaný uviedol, že znalec sa zaoberal touto otázkou s tým, že poškodenia na vozidle domnelého
škodcunekorešpondujúspoškodeniaminavozidležalobcu,tedapoškodeniavozidladomneléhoškodcu
nemohli súvisieť so škodovou udalosťou tvrdenou žalobcom. Žalobca si uplatnil náhradu škody, ktorá
spočívalavpoškodenínárazníka,avšakbolojednoznačnepreukázané,žetietopoškodeniasoškodovouudalosťou nesúvisia. Pokiaľ teda malo motorové vozidlo žalobcu nejaké iné poškodenia ako sa to snaží
žalobca naznačiť, mal si tieto riadne uplatniť a zároveň ich aj preukázať, nie o nich teoretizovať v
podanom odvolaní. Nie je úlohou žalovaného niesť dôkazné bremeno za žalobcu.

8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Žalobca použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, CSP, ktorého podstata spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení

dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že

by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil
aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,

preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s
prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:

13. Odvolateľ sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi tvrdenou nehodou a uplatnenou škodou na motorovom vozidle žalobcu, keďže

súd pri rozhodovaní vychádzal prakticky len zo znaleckého posudku. Podľa názoru odvolacieho
súdu však súd prvej inštancie správne na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie za účelom
zistenia, či rozsah poškodenia na motorovom vozidle žalobcu zodpovedá tvrdenej dopravnej nehode
zo dňa 1.5.2013, keďže žalovaný odmietal realizovať poistné plnenie práve pre spochybnenie príčinnej
súvislosti poškodenia v súvislosti s nehodou, na základe ktorej bola poistná udalosť hlásená. Išlo o

otázku, ktorá jednoznačne vyžaduje odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje a jej zodpovedanie
nemožno nahradiť napr. výpoveďami sporových strán alebo svedkami tvrdeného stretu vozidiel žalobcu
a p. K. dňa 1.5.2013. Znalec aj podľa odvolacieho súdu dostatočne jasne a dôsledne zodpovedal
na súdom položenú otázku a žalovaný jeho závery do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie
hodnoverne nevyvrátil. Nie je totiž nelogický záver znalca o tom, že nie je vylúčené, že k stretu týchto

vozidiel aj došlo, ale vzhľadom na rozmery, tvar vozidiel, nemohlo dôjsť pri žalobcom opísanom strete
k takému poškodeniu (čo do rozsahu a charakteru) jeho vozidla, pre ktoré bola vykonávaná oprava, a
za úhradu ktorej žiada žalobca poistné plnenie.

14. Príčinná súvislosť je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami

konania. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou.
Nevyžaduje sa, aby išlo o jedinú príčinu, pre ktorú škoda vznikla, ale vyžaduje sa, aby išlo o príčinu
podstatnú, bez ktorej by ku škode nedošlo. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, o existencii
alebo neexistencii robí skutkový záver súd. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnejskutkovej podstaty. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti, nasvedčujúce jej
existencii, príčinnú súvislosť vždy treba preukázať, rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a
túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach (6MCdo 7/2013).

15. V tomto konkrétnom prípade súd urobil (a správne) skutkový záver o nepreukázaní existencie
príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu (p. K.) pri predmetnej nehode a škodou, za ktorú sa požaduje
náhrada, lebo pri takomto strete týchto konkrétnych vozidiel uvedené poškodenie na vozidle žalobcu
nemohlo nastať. Nemožno preto požadovať od žalovaného, aby preukazoval, aká výška škody by bola

možná pri tomto strete, pretože by išlo iba o špekulácie vo všeobecnej rovine, že pri strete vozidiel
(svedkovia počuli náraz) musí ku škode dôjsť. V tomto smere odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu,
že prípadný nový znalecký posudok by mal predkladať žalovaný ako prostriedok procesnej obrany.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
vrátane výroku o náhrade trov konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).