Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 55Cbi/309/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001899810
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1001899810.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr.

Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Katarína Cibulková,
správca konkurznej podstaty spoločnosti MANAZ spol. s r.o., Veľký dvor 12, 937 01 Želiezovce, IČO: 34
124 756, práv. zast. Lion Law Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Komenského 14A, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: PRAN, a.s., Hraničná 55, 821 05 Bratislava, IČO: 35 734 906, zast. JUDr.
Peter Kubík, advokát, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy
a zaplatenie sumy 165.969,59 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má p r á v o na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2001 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy
uzavretej medzi spoločnosťou MANAZ, spol. s r.o. (úpadcom) a žalovaným dňa 27.10.1998, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. O. a zapísaným
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom O. na LV č. XXXX ako pozemok - zastavaná
plocha, parc. č. XXXX o výmere 1157 m2 a dom súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX. Kúpna cena
bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 2.100.000,- Sk. Žalobca poukázal na to, že predmetnú

nehnuteľnosť pôvodne nadobudla spoločnosť MANAZ, spol. s r.o. od predávajúceho - SLOVENSKÉ
LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.08.1997 za kúpnu cenu
vo výške 5.000.000,- Sk. Mal za to, že úpadca predajom nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2.100.000,- Sk,
keď pred rokom tú istú nehnuteľnosť kúpil za cenu 5.000.000,- Sk, znížil kúpnu cenu bez bližšieho
opodstatneného racionálneho dôvodu o čiastku 2.900.000,- Sk a ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich
veriteľov, nakoľko týmto právnym úkonom vznikol prospech žalovanému a to vo výške približne 60
% pôvodnej kúpnej ceny a úpadca zmenšil svoj majetok na úkor svojich veriteľov. Žalobca poukázal

na to, že ide o lukratívnu nehnuteľnosť v centrálnej časti O., ktorá nemohla za obdobie 14 mesiacov
stratiť na hodnote viac ako polovicu svojej pôvodnej hodnoty pri jej zakúpení v r. 1997. V súvislosti s
úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, poukazoval na personálnu a majetkovú prepojenosť úpadcu
a žalovaného.

2. Žalovaný žalobu navrhol zamietnuť, nakoľko nebol preukázaný úmysel dlžníka napadnutou kúpnou
zmluvouukrátiťsvojhokonkurznéhoveriteľa,ataktiežniejepreukázanávedomosťžalovanéhooúmysle

dlžníka ukrátiť svojho konkurzného veriteľa predmetným právnym úkonom. Bránil sa tým, že pri realizácii
kúpnej zmluvy bolo vykonané ocenenie znalcom Ing. Jánom Almanom, pričom cena nehnuteľnosti bola
znaleckým posudkom určená na sumu 2.017.974,- Sk. Uviedol, že dohodnutá kúpna cena bola v časepredaja primeraná, pretože nehnuteľnosť bola značne zničená. Tiež namietal, že žalobca nepreukázal
úmysel poškodenia veriteľov.

3. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, podľa ktorého má
znalec stanoviť "všeobecnú trhovú (reprodukčnú nadobúdaciu)" hodnotu spornej nehnuteľnosti, a to
podľa stavu v októbri 1998, tento dôkaz považoval za zmätočný. Poukázal na to, že sporná nehnuteľnosť
bola v čase sporného úkonu znalecky ocenená podľa vtedy platných predpisov na cenu 2,1 milióna SK
Znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Almana zo dňa 9. 9. 1998 v zmysle vtedy platných predpisov o

oceňovaní nehnuteľností a podľa tohto ocenenia bola stanovená kúpna cena, čo je skutkovo nesporné.
Zdôraznil, že žalobca je povinný uniesť dôkazné bremeno, preukázať, že vo vzťahu ku Kúpnej zmluve
z 27. 10. 1998 existovali v čase jej uzavretia skutkové okolnosti zakladajúce odporovateľnosť právneho
úkonu v zmysle vtedy platnej úpravy. Žalobca teda musí tvrdiť a skutkovo preukázať, že:
úkon veriteľov ukrátil na uspokojení pohľadávok, úkon bol urobený v posledných troch rokoch pred
vyhlásením konkurzu, úkon bol urobený v úmysle veriteľa ukrátiť a tento úmysel bol druhej strane

známy.

4. Žalovaný taktiež nesúhlasil s návrhom žalobcu na výsluch svedka M.. B. O., nakoľko v čase uzavretia
zmluvy, ktorá je predmetom konania nepôsobil ani v jednej zo spoločností, ktoré boli účastníkmi
predmetnej zmluvy. Zdôraznil, že M.. O. neuzatváral predmetnú zmluvu a nezúčastnil sa rokovaní o

jej uzavretí a je zrejmé, že nemal s vecou v čase uskutočnenia sporného úkonu nič spoločné. Bol toho
názoru, že v čase úkonu neboli splnené podmienky odporovateľnosti podľa § 15 ods. 4 písm. d) ZKV.
Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu a poukázal na to, že súd podmienky odporovateľnosti uvedené
v § 15 ZKV skúma z toho hľadiska, či boli splnené v čase úkonu a nie, či nastali niekedy v neskoršom
čase. Odporovateľnosť úkonu tak nemožno hodnotiť vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých tento úkon

nenastal, ale prípadne nastali niekedy inokedy neskôr. V súvislosti s navrhnutým svedkom poukázal na
to, že tento svedok môže vypovedať o udalostiach, ktoré sa odohrali o pol roka neskôr, než napadnutý
právny úkon, ktorý je predmetom skúmania v tomto konaní.

5. V priebehu konania žalobca žiadal pripustiť ako žalovaného 2/ do konania spoločnosť J&T Finance

Group, a.s., a to podaním zo dňa 20.11.2002, z dôvodu, že medzičasom bola táto spoločnosť zapísaná
ako vlastník predmetných nehnuteľností titulom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. V tomto
podaní tiež poukázal na to, že pôvodne Slovenské liečebné kúpele, štátny podnik nadobudli predmetné
nehnuteľnostiodreštituentovvroku1994zacenu9.500.000,-Sk.Žiadalustanoviťsúdnehoznalca,ktorý
by stanovil tržnú cenu prevádzanej nehnuteľnosti v rozhodnom období. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu v

predmetnom podaní, že nehnuteľnosť bola odpredaná za nevýhodných finančných podmienok uviedol,
že nie je nič neobvyklé, ak spoločnosť, ktorá je v úpadku, odpredáva svoj majetok pod cenu určenú
všeobecným právnym predpisom, čo však v danom prípade ani nebolo.

6. Uznesením č.k. 55Cbi/309/2001-61 zo dňa 18.06.2003 súd pripustil, aby do konania ako žalovaný 2/

pristúpila spoločnosť J&T Finance Group, a.s. Neskôr vzal žalobca žalobu voči spoločnosti J&T Finance
Group, a.s. späť a súd preto konanie voči žalovanému 2/ zastavil.

7. Uznesením č.k. 55Cbi/309/2001-62 zo dňa 18.06.2003 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka
SLOVENSKÝCHLIEČEBNÝCHKÚPEĽOVPIEŠŤANY,a.s. Navýzvusúdu,čiintervenientmáajnaďalej

právny záujem zúčastňovať sa na konaní popri žalovanom (§ 81 a nasl. Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), spoločnosť SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s.
dňa 11.01.2017 doručila oznámenie, v ktorom uviedla, že nemá ďalej právny záujem zúčastniť sa na
konaní popri žalovanom a z konania vystupuje. Výstup intervenienta z konania súd oznámil stranám na
pojednávaní konanom dňa 06.04.2017.

8. Žalobca podaním zo dňa 16.10.2009 navrhol rozšíriť petit žaloby o výrok, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 165.969,59 eur, a to z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k zmene vlastníctva
nehnuteľnosti tvoriacej predmet odporovaného právneho úkonu a žalovaný prestal byť jej vlastníkom.
Vlastníctvo prešlo na spoločnosť B. titulom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalobca

poukázal na to, že veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu, má voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá
týmto úkonom. Tiež žiadal vypočuť M.. B. O., ktorý mal byť štatutárnym zástupcom tak úpadcu ako aj
žalovaného, pričom podľa jeho názoru sama táto skutočnosť zakladá odporovateľnosť právneho úkonu.9. Súd uznesením č.k. 55Cbi/309/2011-225 zo dňa 28.12.2009 v spojení s uznesením č.k.
55Cbi/309/2011-252 zo dňa 29.10.2010 a uznesením č.k. 55Cbi/309/2011-252 zo dňa 23.11.2011

rozhodol a pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.

10. Žalovaný vzniesol voči uplatnenému peňažnému nároku námietku premlčania. Uviedol, že
žalobca si tento nárok uplatnil dňa 16.10.2009 a o prechode vlastníckeho práva na tretiu osobu mal
preukázateľne vedomosť najneskôr 14.06.2003, pričom v katastri bola táto skutočnosť zapísaná už v

roku 2002. K navrhovanému výsluchu M.. B. O. uviedol, že pokiaľ nebol štatutárom oboch spoločností v
deň uzavretia právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje, tak odporovateľnosť podľa § 15 ods. 4 ZKV
nie je daná.

11. Žalobca s námietkou premlčania nesúhlasil a poukazoval na to, že o zabezpečovacom prevode
sa dozvedel na pojednávaní dňa 03.12.2008, kde spoločnosť J&T Finance Group, a.s. predložila

zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. O zmene vlastníctva z verejných listín nemal
v objektívnom nazeraní dostatočné množstvo relevantných skutkových informácií, na základe ktorých
by vôbec mohol odôvodniť zmenu petitu. Tiež zdôrazňoval, že už v podaní zo dňa 20.11.2002 navrhol
pripustiť vstup nového vlastníka nehnuteľnosti do konania a vyhradil si právo ďalšej dispozície so
žalobným návrhom.

12. V písomných podaniach zo dňa 16.09.2014, 27.04.2016 a 09.12.2016, ako aj na súdnych
pojednávaniach, žalobca opätovne zdôrazňoval potrebu vykonania znaleckého dokazovania za účelom
stanovenia všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti v čase jej prevodu dňa 27.10.1998 a v stave, ktorý
vyplynul zo znaleckých posudkov Ing. Františka Doktora a Ing. Jána Almana. Mal za to, že tento stav

zodpovedá stavu pred vykonaním prestavby a tvorí minimálny objektívny obraz o hodnote nehnuteľnosti
v čase jej prevodu. Trval na výsluchu svedka M.. B. O., ktorý by podľa jeho názoru mohol objasniť
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci. Tiež navrhol zistiť vlastníka akcií žalovaného dopytom na
Centrálny depozitár cenných papierov SR (CDCP SR) počas celej doby jeho existencie, čo môže mať
dopad na správne použitie právnej kvalifikácie a odhaliť neznámu vlastnícku štruktúru žalovaného.

13. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinami tvoriacimi obsah spisu, a to: Kúpna zmluva
zo dňa 09.08.1994, Kúpna zmluva zo dňa 07.08.1997, Kúpna zmluva zo dňa 27.10.1998, Znalecký
posudok vypracovaný Ing. Jánom Almanom č. 85/98, Znalecký posudok vypracovaný Ing. Františkom
Doktorom č. 76/1997, Žiadosť o vydanie stavebného povolenia spoločnosti Manaz, s.r.o. Zmluva o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.03.2002, Výpis z LV č.
XXXX, Zoznam konkurzných pohľadávok vo veci 4K/427/1999 úpadcu MANAZ, a.s., Zmluvy o pôžičke
zo dňa 17.08.2000, 22.11.2000, 03.01.2001, Oznámenie žalobcu zo dňa 13.05.2010 - stav konkurzu
4K/427/1999, výpis z OR úpadcu a žalovaného, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K/427/99-9
zo dňa 20.12.1999. Súd vypočul štatutárneho zástupcu žalovaného - T.. C. A., svedkov O.. P. I., T..

B. C., T.. V. U.U.. Po novej právnej úprave v súlade s ust. § 204 CSP dokazovanie ďalšími listinami
ich čítaním alebo oboznámením ich obsahu na súdnom pojednávaní nevykonal, nakoľko odpisy listín
tvoriacich obsah spisu boli v priebehu konania stranám doručené a ich obsah nebol spochybnený. Na
základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

14. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K/427/99-9 zo dňa 20.12.1999 bol na majetok dlžníka
MANAZ spol. s r.o. vyhlásený konkurz.

15. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 09.08.1994 súd zistil, že T.. C. A. Q. V.. I. C. ako pôvodné vlastníčky
previedli predmetné nehnuteľnosti štátnemu podniku Slovenské liečebné kúpele, štátny podnik za cenu

9.500.000,- Sk, pričom znaleckým posudkom T.. W. F. bola určená administratívna cena nehnuteľností
v celkovej výške 2.922.920,- SK.

16. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 07.08.1997 vyplýva, že spoločnosť SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE
PIEŠŤANY, a.s. previedla na spoločnosť Manaz, spol. s r.o. (úpadca) predmetné nehnuteľnosti za

dohodnutú kúpnu cenu vo výške 5.000.000,- Sk, pričom podľa znaleckého posudku Ing. Františka
Doktora bola cena nehnuteľnosti podľa cenového predpisu zistená vo výške 2.885.673,- Sk.17. Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že úpadca následne ako predávajúci, v mene ktorého
konala T.. V. U. - konateľka a žalovaný ako kupujúci, v mene ktorého konal T.. B. C. - predseda
predstavenstva, uzavreli dňa 27.10.1998 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod pozemku p.č.

XXXX o výmere 1157 m2 a na ňom postavená budova, súp. č. XXXX - Z. M., kat. úz. O., zapísané na
LV č. XXXX pre katastrálne územie O., vedeného Okresným úradom O., katastrálny odbor. Hodnota
prevádzaných nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Jánom Almanom
podľa vyhl. č. 265/93 Z.z. na sumu 2.017.974,- Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene
2.100.000,- Sk. Túto kúpnu zmluvu považuje žalobca za odporovateľný právny úkon.

18. Zo Znaleckého posudku č. 85/98 zo dňa 9. 9. 1998 vypracovaného Ing. Jánom Almanom súd zistil, že
znalecstanovilcenuuvedenýchnehnuteľnostíatrvalýchporastovzistenúpodľaplatnejcenovejvyhlášky
ku dňu vypracovania posudku vo výške 2 017 974,-Sk. Objednávateľom znaleckého posudku bol úpadca
a úlohou znalca bolo zistiť cenu nehnuteľnosti, ktorá sa následne stala predmetom Kúpnej zmluvy zo
dňa 27. 10. 1998. Zo Znaleckého posudku č. 76/1997 zo dňa 27. 7. 1997 vypracovaného Ing. Františkom

Doktorom súd zistil, že znalec stanovil cenu zostatkovú - zistenú vo výške 2.885 673,- Sk. Žiadateľom
na vypracovanie znaleckého posudku boli SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s. pre účely
predaja predmetnej nehnuteľnosti.

19. Súd zo svedeckej výpovede T.. C. A. zistil, že nehnuteľnosť v roku 1998 kupovali ako investičnú

príležitosť a že jednala s pani U., B.U. a p. C. za spoločnosť PRAN, a.s. ako kupujúcim. Tiež uviedla,
že podpísala Zmluvu o zabezpečovacom práve zo dňa 07.03.2002, pretože nehnuteľnosť bola v
dezolátnom stave a potrebovali kryť náklady z cudzích zdrojov, predpokladané náklady boli 25 miliónov
Sk. Na otázku žalobcu, koho majetkové záujmy reprezentovala, neodpovedala a uviedla, že ona nie je
akcionárkou žalovaného.

20. Svedkyňa P. I. vypovedala ako bývalá členka dozornej rady žalovaného a uviedla, že členkou bola
od novembra 1998. Okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy si nepamätala. Na otázku žalobcu, koho
majetkové záujmy reprezentovala, uviedla, že si to nepamätá.

21. Svedok T.. C. vo svojej výpovedi uviedol, že vystupoval ako manažér spoločnosti žalovaného a s
odstupom času si na okolnosti uzavretia zmluvy nepamätal. Uviedol, že nehájil nikoho záujmy a nevie,
ako to bolo s akcionármi.

22. Svedkyňa T.. V. U., konateľka úpadcu vo svojej výpovedi uviedla, že si nepamätá okolnosti uzavretia

kúpnej zmluvy, ani to, kedy bola nehnuteľnosť kupovaná a aký osud predmetnú nehnuteľnosť postihol.
Vyjadrila sa, že reprezentovala len svoje záujmy.

23. Žalobca aj vzhľadom na výpoveď T.. C. A., ktorá odmietla odpovedať na otázku, koho záujmy
reprezentovala, žiadal, aby súd zisťoval majiteľa akcií žalovaného počas celej doby jeho existencie

dopytom na CDCP SR. Súd dňa 25.04.2016 vyžiadal od CDCP SR informáciu ohľadom vlastníctva
akcií spoločnosti PRAN, a.s. Z odpovede CDCP SR vyplýva, že žalovaný mal zriadený účet odo dňa
20.02.2002, pričom od tohto dátumu boli evidované cenné papiere na účte majiteľa CP. Ďalej súd z
odpovede zistil, že uvedená spoločnosť má zriadený účet majiteľa cenných papierov u člena centrálneho
depozitára B. K., Q..A.., O. J. K., na ktorom sú evidované cenné papiere. Spoločnosť žalovaného nebola

ku dňu 01.07.1999 registrovaná ako akcionár listinných akcií na meno. Ako vlastník akcií bola na účtoch
spoločnosti žalovaného evidovaná spoločnosť J. SK, Q..A.. Q. J., A.. A. P..U..

24. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.03.2002
súd zistil, že prevodca PRAN, a.s. previedol na nadobúdateľa B. Y. W., Q..A.. predmetné

nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávok nadobúdateľa voči prevodcovi na splatenie pôžičiek
s príslušenstvom, ktoré boli prevodcovi poskytnuté nadobúdateľom na základe Zmlúv o pôžičke zo dňa
17.08.2000, 22.11.2000 a 03.01.2002.

25. Z oznámenia žalobcu zo dňa 13.05.2010 - stav konkurzu 4K/427/1999 súd zistil, že stav na účte

úpadcu k 30.04.2010 bol 450.613,04 eur a pohľadávky prihlásených veriteľov predstavovali spolu sumu
7.617.462,54 eur a pohľadávky proti podstate sumu 240.000 eur.

26. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:27. Podľa § 15 ods. l zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinnom od 1. februára 1998 (ďalej
ZKV), konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony

podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú
voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy,
ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol
uspokojený.

28. Podľa § 15 ods. 2 ZKV, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť
druhej strane známy.

29. Podľa § 15 ods. 4 ZKV, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý

je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom;
b) osobou blízkou osobe uvedenej v písmene a);
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď
sa uskutočňuje tento právny úkon; alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to
však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka

ukrátiť konkurzného veriteľa.

30. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi
dlžníka, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu, ktoré sú inak platné,
ale ktorými dlžník spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalobca žalobu podal včas

v trojročnej hmotnoprávnej lehote, nakoľko predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi úpadcom
a žalovaným dňa 27.10.1998 a konkurz na majetok dlžníka MANAZ spol. s r.o. bol vyhlásený dňa
20.12.1999.

31. Nevyhnutným predpokladom na to, aby súd vyslovil neúčinnosť právnych úkonov dlžníka, je

ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky konkurzných veriteľov. Žalobca musí v konaní túto
skutočnosť preukázať. K ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov dôjde vtedy, ak
právnymi úkonmi dlžníka sa jeho majetok zmenšil, pričom majetok, ktorý dlžníkovi naďalej ostal a
môže slúžiť na uspokojenie konkurzných veriteľov, nepostačuje na ich úplne uspokojenie. Úprava
odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka ZKV má umožniť, aby sa do konkurznej podstaty získala

náhrada za majetok, o ktorý bola právnymi úkonmi dlžníka zmenšená na úkor konkurzných veriteľov.

32. Ustanovenie § 15 ods. l ZKV rieši zákonom predpokladané podmienky úspešnej odporovateľnosti
a ďalšie odseky uvádzajú jednotlivé odporovacie dôvody, pričom rozdiel medzi dôvodmi upravenými v
odseku 2 a dôvodmi uvedenými v 4 je predovšetkým v tom, či zákon vyžaduje úmysel strán alebo ho

nevyžaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi dlžníkom a nadobúdateľom, ktorý je personálny alebo
kapitálový (odsek 3 a 4). V tomto prípade je možné odporovať ukracujúcim právnym úkonom aj vtedy,
ak tu nebol úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa. Žalobca v priebehu konania poukazoval na personálnu
prepojenosť medzi úpadcom a žalovaným prostredníctvom M.. B. O..

XX. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že súd skúma podmienky odporovateľnosti úkonu
uvedené v ust. § 15 ods. 4 písm. d) ZKV z toho hľadiska, že boli splnené v čase úkonu. Z gramatického
výkladu ustanovenia § 15 ods. 4 ZKV vplýva, že zákon vyžaduje kapitálové alebo personálne prepojenie
v čase uskutočnenia právneho úkonu len v prípadoch pod bodom c/ a e/. Pre prípad uvedený pod
písmenom d/ sa nevyžaduje prepojenie v čase uskutočnenia právneho úkonu, pretože v tomto prípade

zákonodarca vypustil slovné spojenie "v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon".

34. V danej veci to znamená, že M.. B. O. nemusel byť členom štatutárneho orgánu úpadcu a
žalovaného v tom istom období, kedy sa uskutočnil právny úkon, ale postačuje existencia tejto jehopozícievktoromkoľvekčasovomobdobí.M..B.O.jespoločníkomakonateľomúpadcuod22.06.1996po
súčasnosť, pričom členom štatutárneho orgánu žalovaného bol v období od 31.03.1999 do 26.07.2001.
Tým je prezumovaná personálna prepojenosť oboch spoločností v zmysle § 15 ods. 4 písm. d) ZKV,

čo znamená, že nie je potrebné preukazovať úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Zákon je v tomto
prípade prísnejší a pre úspešnú odporovateľnosť stačí: 1. preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky, 2. včasnosť uplatnenia nároku a 3. prepojenie dlžníka a druhej zmluvnej strany niektorým
zo spôsobov uvedených v zákone. Zákon tu však umožňuje druhej zmluvnej strane v konaní namietať,
že nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Dôkazné

bremeno ohľadom tejto skutočnosti je v takom prípade na žalovanom.

35. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok sa však musí preukázať bez ohľadu na to,
podľa ktorého ustanovenia § 15 ods. 2 až 6 ZKV sa žalobca odporovateľnosti domáha. K ukráteniu
uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe
odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná. Pre posúdenie či došlo alebo nedošlo

kukráteniuveriteľovtrebavychádzaťzovšetkýchokolnostíkonkrétnehoprípadu,t.j.zvýškykúpnejceny,
z účastníkov zmluvných strán, zo spôsobu úhrady kúpnej ceny, z výšky pasív úpadcu v čase vyhlásenia
konkurzu, z množstva majetku tvoriaceho konkurznú podstatu, z výšky záväzkov a množstva veriteľov
v čase uskutočnenia úkonov.

36. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť M.. B. O. ako svedka, preto návrh žalobcu na vykonanie
tohto dôkazu zamietol. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd
rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 CSP), pričom toto rozhodnutie závisí od toho,
či podľa úvahy súdu majú význam pre rozhodnutie. Podľa názoru súdu nebolo potrebné tento dôkaz
vykonať,nakoľkoskutočnosť,žeM..O.jespoločníkomakonateľomúpadcuod22.06.1996posúčasnosť

a členom predstavenstva žalovaného bol v období od 31.03.1999 do 26.07.2001, je preukázaná výpisom
z OR a keďže v čase predaja nehnuteľnosti nezastával túto funkciu, nemohol by sa relevantne k
posudzovanej veci vyjadriť. Žalobca ani neuviedol, k akým konkrétnym okolnostiam má byť tento svedok
vypočutý. M. v čase prevodu nehnuteľností nepôsobil ani v jednej zo spoločností, ktoré boli účastníkmi
zmluvy a nezúčastnil sa tak ani rokovaní o nej. Rovnako vo vzťahu k vlastníctvu akcií žalovaného

žalobca len vágne uviedol, že ich zistenie môže mať dopad na správne použitie právnej kvalifikácie
a odhalenie vlastníckej štruktúry žalovaného. Neuviedol však tvrdenia dôležité z pohľadu právneho
posúdenia veci a čo vlastne chce preukazovať a ako súvisia so zákonnými kritériami dôležitými pre
rozhodnutie. Treba však podotknúť, že vzhľadom na personálnu prepojenosť úpadcu a dlžníka osobou
M.. O., majetková prepojenosť prostredníctvom vlastníctva akcií žalovaného, ďalej nebola pre právnu

kvalifikáciu veci významná a tiež súd poukazuje na to, že z odpovede CDCP SR nevyplývajú žiadne
relevantné skutočnosti.

37. Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania peňažného nároku, ktorý si žalobca
uplatnil rozšírením žaloby. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pokiaľ veriteľ nemôže uspokojiť svoju

pohľadávku z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má právo na
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Toto právo má veriteľ len vtedy, ak s úspechom
odporoval právnemu úkonu, ktorý dlžník previedol. Z toho je potrebné vyvodiť, že veriteľ musí najprv
svojou žalobou dosiahnuť vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka a až následne môže
žiadať náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Súd má za to, že ešte nemohlo dôjsť

k premlčaniu peňažného nároku, nakoľko premlčacia doba nezačala ani plynúť. Peňažný nárok
žalobcovi môže vzniknúť až právoplatnosťou rozsudku o určení neúčinnosti právneho úkonu. Podľa
rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/19/2008: "Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v
zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu
neúčinnosťcharakterizujesamotnýzákontak,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávky

z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného
právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne
domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že
na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by

k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt ( t. j. na odporcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu ) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u odporcu, priznáva
zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.
Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal odporca z odporovateľného právneho úkonu.Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny
dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť veriteľa domáhať sa

uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku,
a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až právoplatnosťou rozsudku,
ktorým bude takejto žalobe vyhovené."

38. S poukazom na uvedené, súd je toho názoru, že premlčacia doba sa odvíja od právoplatnosti

rozsudku, ktorým bola vyslovená odporovateľnosť. Námietka premlčania je preto nedôvodná, predmetný
nárok si žalobca uplatnil predčasne, pretože mu ešte nevznikol.

39. Pokiaľ ide o preukázanie ukrátenia veriteľov, konajúci súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že cena prevádzaných nehnuteľností nebola ekvivalentná jej
skutočnej hodnote. Súd návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Skutočnosť, či

cena bola adekvátna alebo nie, závisí od množstva okolností, napr. od technického stavu nehnuteľnosti
a množstva finančných prostriedkov, ktoré by bolo potrebné do nej investovať. Súd má za to, že
s odstupom času takmer dvadsiatich rokov nemožno vykonať adekvátne znalecké dokazovanie na
zistenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti v čase jej predaja. Znalecký posudok, pri ktorom by súdny znalec
pri oceňovaní nehnuteľnosti vychádzal z informácii v znaleckých posudkoch, ktoré boli vyhotovené

v relevantnom období znalcami Ing. Františkom Doktorom a Ing. Jánom Almanom, by nebol presný,
nakoľko znalec by nemohol sám posúdiť predmet ocenenia a nemal by k dispozícii informácie potrebné
pre ohodnotenie nehnuteľnosti podľa súčasne platnej vyhlášky o oceňovaní nehnuteľností. Úpadca
pri prevode nehnuteľností vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom, pričom skutočnosť, že
nehnuteľnosťnadobudolzavyššiucenuneznamená,žeautomatickysimalbyťvedomý,ženehnuteľnosť

ďalej prevádza podhodnotenú. Znalecké určenie všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti právne
predpisy v čase uskutočnenia právneho úkonu nepoznali. Súd zdôrazňuje, že kúpna cena bola
stanovená podľa znaleckého posudku vypracovaného v zmysle vtedy platných predpisov o oceňovaní
nehnuteľností, znalec Ing. Alman ako je zrejmé zo záveru znaleckého posudku č. 85/98 cenu
predmetných nehnuteľností zistil podľa platnej cenovej vyhlášky ku dňu vypracovania posudku.

40. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že nehnuteľnosť už v stave, v akom bola v čase prevodu,
neexistuje, nakoľko bola prestavaná a zmenená, čo nepopiera ani žalobca. Ten dokonca v určitom
štádiu konania sám uznal nadbytočnosť znaleckého dokazovania, keď na pojednávaní dňa 18.03.2009
uviedol, že ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by porovnalo hodnotu nehnuteľnosti v čase uzatvorenia

zmluvy v roku 1998, vzhľadom na dlhé časové obdobie a prestavbu nehnuteľnosti, by bolo nadbytočné.
Rovnako v podaní zo dňa 13.10.2009, keď uviedol, že vzhľadom na podstatné stavebné zmeny
predmetnej nehnuteľnosti a s poukazom na výšku žalovaným vnesených investícií do nej, nebude
možné s najväčšou pravdepodobnosťou, a to ani znaleckým dokazovaním zistiť cenu nehnuteľnosti v
čase jej predaja. Následne však opätovne žiadal vykonať znalecké dokazovanie. Podľa názoru súdu

v tomto smere trpí žalobca dôkaznou núdzou, pretože nie je možné preukázať výšku trhovej hodnoty
nehnuteľnosti v roku 1998. V tejto súvislosti súd dodáva, že ani samotná skutočnosť, že trhová hodnota
nehnuteľnosti by bola vyššia, než za akú ju spoločnosť úpadcu predala, sama o sebe neznamená, že
úpadca si bol vedomý jej skutočnej hodnoty, keďže pri jej stanovení vychádzal zo znaleckého posudku.
Nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o lukratívnosti nehnuteľnosti. Je na žalobcovi, aby preukázal, v

akom rozsahu sa majetok úpadcu v čase uskutočnenia právneho úkonu zmenšil a aký majetok mu ostal
nauspokojenieveriteľov.Podľanázorusúdusamajetokúpadcuvrozhodnomobdobínezmenšil,žalobca
aninepreukázal,žedlžníkpredvykonanímkonkrétnehoodporovateľnéhoúkonumajetoknauspokojenie
veriteľov mal a po jeho vykonaní už majetok na uspokojenie pohľadávok veriteľov nepostačoval, preto
uvedenými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných

veriteľov dlžníka.

41. Odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne
úkony. Na základe porovnania kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve a hodnoty určenej Znaleckým

posudkom č. 85/98 vypracovaným znalcom Ing. Jánom Almanom dospel súd k záveru, že kúpna
cena bola ekvivalentná hodnote zistenej znalcom. Súd poukazuje na to, že kúpna cena podľa zmluvy
o prevode vlastníctva bytu bola stanovená vo výške 2.100.000,- Sk, pričom vychádzala z uvedeného
znaleckého posudku, ktorý pri oceňovaní hodnoty nehnuteľnosti použil vyhlášku č. 265/1993 Zb., ktorábola platná a účinná v čase prevodu predmetu kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu by nebolo možné
porovnávať takto určenú cenu s hodnotou určenou prípadným znaleckým posudkom vypracovaným
ustanoveným súdnym znalcom, ktorý by pri oceňovaní použil právny predpis, ktorý nadobudol účinnosť

dňa 01.09.2004, teda až po prevode nehnuteľností. Súd má za to, že rozdiel, ktorý by vznikol, by bol len
logickým dôsledkom toho, že pri určení cien bol použitý rozdielny právny predpis.

42. Keďže žalobca nepreukázal základ žaloby, teda zmenšenie majetku úpadcu a v dôsledku toho
ukrátenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní a
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na plnú náhradu trov konania.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému

rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku po a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania
sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je

prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§127 ods.1 CSP).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).