Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/97/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209202328
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8209202328.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobkyne: I. R.,

T. XXX N. XXX/XX, XXX XX A., zastúpená K.. R. U., R. X, XXX XX V., proti žalovanej: T. F., nar.
XX.XX.XXXX, J.. L. XXX/XX, L., právne zastúpenej JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, Garbiarska 5, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobkyňa I. R., rod. U., nar. X. X. XXXX, bytom T. XXX N. XXX/XX, XXX XX A., je
výlučnou vlastníčkou parcely č. XX/X o výmere 1235 m2, záhrada v k. ú. Q., obec Q., okres F., graficky
podľa stavu zmien vyznačenej na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotovenom Geo Comp
Bardejov s.r.o. so sídlom v Bardejove dňa XX. X. XXXX, autorizačne overeného dňa XX. X. XXXX a

úradne overeného dňa XX. X. XXXX Správou katastra v Bardejove.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa X.X.XXXX domáhala určenia, že
nadobudla vlastnícke právo k pozemku, parcele č. XX/X / diel 6/ zmien výkazu výmer GP o výmere
719 m2 a parcele číslo XX/X / diel 7/ o výmere 1235 m2 v KN k.ú.Q., ktoré sú graficky podľa stavu
zmien vyznačené na GP na určenie vlastníckeho práva, vyhotoveného Geo Comp Bardejov, s.r.o., so
sídlom v Bardejove dňa XX.X.XXXX, autorizačne overeného dňa XX.X.XXXX a úradne overeného dňa

XX.X.XXXX Správou katastra Bardejov vydržaním ku dňu 27.7.1998.“ (Podľa geometrického plánu číslo
XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX, ktorý pripojila žalobkyňa k žalobe išlo o určenie
vlastníckeho práva k parcele CKN XX vytvorenej z parciel č. XX/X a XX/X).

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe rozhodnutia č. H. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX
nadobudla spolu so súrodencami dňom XX.X.XXXX (dňom úmrtia otca) viaceré nehnuteľnosti. Tvrdila,
že vtedy vstúpila do užívania nadobudnutých nehnuteľností spolu s nehnuteľnosťami - pozemkom,

časťou parc.č. XX/X /diel 6/ výkazu zmien ku GP o výmere 719 m2 a časťou parc.č. XX/X /diel 7/ o
výmere 1235 m2, ktoré boli už od roku 1958 užívané jej otcom. Uviedla, že po smrti otca sa v ich užívaní
pokračovalo tak, že parcely č. XX/X /diel 6/ o výmere 719 m2 a parc.č. XX/X /diel 7/ o výmere 1235 m2
boli užívané spolu s parc.č. XX/ X až X, parc.č. XX a parc.č. XX v domnení, že tieto sporné
parcely sú taktiež predmetom dedičstva po jej nebohom otcovi, ktorý tieto plotom ohradené parcely tiež
nerušene užíval. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že až v roku 2008 zistila, že parc.č. XX/X /diel 6/ o výmere
719 m2 a parc.č. XX/X /diel 7/ o výmere 1235 m2, sú celé formálne vedené na R. F., avšak tieto

parcelyužodsmrtijejotcadňaXX.X.XXXXpodľadohodydedičovužívalaaužívaona,pričomichužívala
nepretržite, viac ako 10 rokov, rovnako ako jej otec dobromyseľne ako svoje vlastné, nikým nerušená,
preto sa domnieva, že k nim nadobudla vlastnícke právo vydržaním ku dňu XX.X.XXXX, pričom je jej
právnym záujmom dať užívací stav do súladu so stavom v katastri nehnuteľností.3. Právny predchodca žalovanej sa k nej vyjadril písomne tak, že nárok žalobkyne neuznáva. Tvrdenia
žalobkyne označil za nepravdivé a účelové. Podľa neho je z dedičského rozhodnutia č. H. XXX/XX zo

dňa XX.X.XXXX zrejmé, že žalobkyňa a jej dvaja súrodenci nadobudli po ich nebohom otcovi vlastnícke
právo v podiele každý 1/3 k majetku pozostávajúcemu z nehnuteľností, ktoré sú v tomto rozhodnutí
presne a zrozumiteľne vymedzené a nie je teda možné si ich mysle zameniť s inými
nehnuteľnosťami. Tvrdil, že je nepravdepodobné, aby si zo štyroch dospelých dedičov nikto neuvedomil
a nepostrehol to, že v dedičskom rozhodnutí sporné parcely nie sú obsiahnuté, hoci podľa tvrdenia

žalobkyne tieto mali patriť už jej otcovi, pričom je zrejmé, že ak by nebohý otec žalobkyne bol ich
vlastníkom, tak už vtedy by sa prejavil nesúlad právneho a skutkového stavu a už vtedy by bol záujem
o súdne uplatnenie určenia vlastníckeho práva vydržaním. Tvrdenia žalobkyne o jej užívaní pozemku-
parcely číslo XX/X /diel 7/ o výmere 1235 m2 označil za pravdivé, avšak tvrdil, že žalobkyňa ju užíva nie
ako nehnuteľnosť svoju vlastnú, ale ako nehnuteľnosť v jeho vlastníctve a tak isto ju užíval aj jej nebohý
otec. Tu poukázal na to, že v minulosti bol medzi ním a otcom žalobkyne súdny spor z ktorého vyplýva,

že otec žalobkyne musel vedieť že sa nejedná o jeho vlastníctvo, preto nemohol nehnuteľnosť užívať
ako svoju ale iba ako cudziu a aj žalobkyni muselo byť zrejmé, že ju užíva ako cudziu, lebo v minulosti
sa niekoľkokrát za prítomnosti svedkov uskutočnilo jednanie smerujúce k prevodu vlastníckeho práva
na žalobkyňu, nedošlo však k dohode o výške kúpnej ceny.
4. Podaním zo dňa 4.2.2011 právny predchodca žalovanej súdu oznámil, že svoje vlastnícke právo k

pozemku - parcele č. XX/X /diel 7/ o výmere 1235 m2, za ktorého vlastníčku titulom vydržania chce byť
určená žalobkyňa previedol darovacou zmluvou č. U. XXXX/XXXX na T. F., nar. XX.XX.XXXX.

5. Tunajší súd uznesením zo dňa X.X.XXXX č.k. XC/XX/XXXX konanie v časti o určenie vlastníckeho
práva k pozemku - parcela číslo XX/X /diel 6/ o výmere 719 m2 (teraz zapísaná v LV č. XXX ako parcela

č. CKN XX/X o výmere 719 m2) zastavil a vyslovil, že o trovách celého konania bude rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí. Dňa XX.X.XXXX toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, predmetom konania
tak ďalej ostalo určenie vlastníckeho práva už len k pôvodnej parcele č. XX/X /diel 7 z parcely CKN XX/
o výmere 1235 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. Q..

6. O návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalovaného rozhodol tunajší
súd uznesením zo dňa X.X.XXXX č.k. XC/XX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX
tak, že tomuto návrhu vyhovel a pripustil, aby na miesto žalovaného R. F. do konania ako žalovaná
vstúpila T. F., nar. XX.XX.XXXX.

7. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom svojho splnomocnenca na podanej žalobe trvala.
Zopakovala, že spornú časť pozemku, ktorá je riadne ohradená, užíval už jej nebohý otec, a to od roku
1958 s tým, že po jeho smrti jeho dedičia a ona ako jedna z nich vychádzali z toho, že táto otcom užívaná
časť oploteného pozemku je ich a neskúmali, na koho je napísaná. Podľa žalobkyne od smrti
jej otca v roku 1988 nikto zo žalovanej strany neprišiel a nepovedal, že to nie je jej, až v máji 2008 keď

chceli vyporiadať pozemky zistili, že parcela č. XX je zapísaná ako vlastníctvo R. F.. Žalobkyňa tvrdila,
že ako užívateľka spornej časti pozemku platila zaň obci Q. dane, pričom po smrti jej otca pozemok
spolu so svojim manželom dvakrát ročne obhospodarovala. Tvrdila, že jej držba bola dobromyseľná,
keďže až do roku 2008 jej držbu nikto nenamietal a aj v tomto konaní bolo oboma účastníkmi zhodne
potvrdené, že pozemky boli jej rodinou užívané už od 50-tych rokov.

8. Predchodca žalovanej R. F., ako aj žalovaná na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne
trvali na tom, že žaloba je nedôvodná, lebo nie sú naplnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Nepopreli, že tak otec žalobkyne ako aj žalobkyňa spornú nehnuteľnosť
užívali od roku 1958, avšak absentuje tu podľa nich dobromyseľnosť užívania veci ako vlastnej, lebo

v minulosti došlo niekoľkokrát k jednaniam medzi účastníkmi, pri ktorých žalobkyňa ako užívateľka
prejavila vôľu spornú nehnuteľnosť odkúpiť. Taktiež bola z ich strany namietaná absencia podmienky
nepretržitého užívania žalobkyňou, lebo podľa nich po smrti jej otca nebola sporná časť nehnuteľnosti
nikým užívaná. Tak pôvodne žalovaný R. F. ako aj T. F., ktorá ako žalovaná v priebehu konania vstúpila
na jeho miesto na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrili presvedčenie, že žalobkyni

muselo byť zrejmé, že sporné nehnuteľnosti boli vlastníctvom R. F.. Na pojednávaní dňa 25.10.2012
právna zástupkyňa žalovanej T. F. poukázala na to, že zo strany žalobkyne nemohlo ísť o dobromyseľnú
držbu.9. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XC/XX/XXXX zamietol žalobu a
priznal žalobkyni náhradu trov konania.

10. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok a uložil súdu vyhodnotiť dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 48, prípadne vypočuť
starostu obce Q., preskúmavať okolnosti držby a jej dobromyseľnosti počas celej doby, kedy mala
mať žalobkyňa pozemok vo svojej držbe, teda od roku 1988, preskúma dôvody, ktoré viedli pôvodne
žalovaného k jeho nečinnosti, k pasivite, preskúma kto a kedy postavil oplotenie sporného pozemku,

ako boli určené hranice sporného pozemku, aké dôvody viedli žalovaného pre povolenie užívať sporný
pozemok žalobkyňou. Zároveň odvolací súd vyslovil, že samotná okolnosť, že v roku 2008 navštívila
žalobkyňaajejpríbuznížalovaného(pôvodného)zaúčelomvyrovnaniavzťahovkpozemkuneznamená,
že je možné prijať záver o zamietnutí žaloby pre nepreukázanie splnenia podmienok vydržania sporného
pozemku žalobkyňou.

11. Súd sa pôvodne oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení účastníkov, vykonal vo veci
dokazovanie výsluchom žalobkyne a výsluchom pôvodne žalovaného R. F., výsluchom svedkov K..
T. F. a S. R., oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov. Riadiac sa vysloveným
názorom odvolacieho súdu v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania súd
vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom starostky obce a doplnením skutkových tvrdení žalovanej

k okolnostiam držby žalobkyne, potvrdením z obecného úradu o platbách za nehnuteľnosť zo dňa
24.10.2016, vyjadrením obec Q. k žiadosti (č.l. 190-191 spisu) a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi
listinnými dôkazmi a doplnil zistený skutkový stav. Pôvodne vykonaným dokazovaním bolo zistené
nasledovné:

12. Predmetom konania pred súdom je nárok žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k pozemku
vydržaním.

13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Bardejov bolo zistené, že ako vlastník
parcely č. XX/X v katastrálnom území Q. bol na ňom v čase podania žaloby zapísaný R.W. F.. V priebehu

konania došlo na základe darovacej zmluvy číslo U. k prevodu vlastníckeho práva k tejto parcele tak, že
dňa X.X.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva pre T. F., ktorá následne na návrh žalobkyne bola
súdom pripustená do konania ako žalovaná na miesto pôvodne žalovaného R. F..

14. Z účastníckej výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 13.2.2013 bolo zistené, že spornú parcelu

užíva so svojim manželom 24 rokov, predtým ju užíval jej otec. Uviedla, že počas tých 24 rokov celé
leto od júla do septembra boli deň aj noc s výnimkou času stráveného v práci v Q., kde majú 7 rokov
prechodný pobyt, trvalý majú v A., pričom sadili tam zemiaky, zbierali a zavárali jablká, slivky, manžel tam
kosil. Uviedla, že sa nikdy nestarala o to, komu sporná parcela vlastnícky patrí, užívala ju s tým, že je jej,
pričom si pamätá, že na nej vždy pracovali už jej rodičia, a až keď tam s manželom začali bývať poprosila

brata, aby tie veci dal do poriadku, pričom počas obdobia ako s manželom parcelu obhospodarovali,
neboli žiadne výhrady z ničej strany. Žalobkyňa potvrdila, že sa zúčastnila dvakrát jednania s pôvodne
žalovaným R. F. ohľadom vyporiadania spornej parcely u neho doma s tým, že najskôr chceli, aby im
spornú parcelu daroval, ale on za ňu chcel peniaze, sumu 45.000,-Sk, pričom takú sumu v tom čase by
bez pôžičky s manželom nevedeli zaplatiť.

15. Z výpovede pôvodne žalovaného R. F. súd zistil, že v roku 2008 ho niekoľkokrát navštívila žalobkyňa,
jej manžel a brat za účelom odkúpenia sporných nehnuteľností avšak nedošlo k dohode o cene pričom
manželovi žalobkyne poslednýkrát povedal, že za 45.000,- Sk im to predá, ale ten uviedol, že toľko
peňazí nemá, musel by si zobrať úver no skončilo sa to tak, že žalobkyňa podala žalobu. Poukazoval na

rozsudok sp. zn. XC/XXX/XX s tým, že tam bolo potvrdené jeho vlastnícke právo k spornému pozemku.
Pôvodne žalovaný R. F. poprel tvrdenie žalobkyne, že od roku 1988 nepretržite užívala pozemok a tvrdil,
že táto po smrti otca sa odsťahovala do A. a do Q. chodila len raz - dvakrát do roka.

16. Svedok K.. T. F., ktorý je otcom žalovanej uviedol, že čo si pamätá cca od smrti svojho deda v roku

1973, tak parcelu č. XX/X užívala žalobkyňa, pričom parcela bola ohradená, ale oni F. vedeli, že patrí
im, pričom na vyporiadanie netlačili, lebo nikto tam nechodil a mali za to, že pozemok nikdy nemôže
stratiť na hodnote. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že v roku 2008 prebehli rokovania žalobkyne sR. F. ohľadom vyporiadania pozemkov, pričom popis týchto rokovaní svedkom zodpovedal tomu, ako
ich opísala žalobkyňa a R. F..

17. Svedok S.X. R., manžel žalobkyne, uviedol, že sporná parcela bola užívaná od 50-tych rokov najprv
jeho svokrom a svokrou, potom od roku 1988 ju užíval on so žalobkyňou. Tvrdil, že už so svokrom
ju chodil kosiť pričom po jeho smrti tam chodil s manželkou kosiť, ošetrovať stromy, zbierať plody,
čistiť studňu, vymenili tiež oplotenie. Na otázku, či mal počas obdobia keď užíval s manželkou parcelu
vedomosť o nejakých sporoch ohľadom vlastníctva k nej svedok uviedol, že raz po svokrovej smrti mu

p. F.Č., keď na druhej strane kosil povedal, že aj jeho je tam niečo, a na základe toho prišiel na to,
že sporný pozemok je vo vlastníctve p. F..

18. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XC XXX/XX bolo zistené, že
uvedeným rozsudkom Okresný súd Bardejov, rozhodujúc o žalobe žalobcu R. F., nar.XX.X.XXXX proti
žalovaným E. R. a Y. R. F. o určenie vlastníckeho práva určil, že R. F., nar.XX.X.XXXX je vlastníkom

nehnuteľností zapísaných v záp. č. XX, mpč. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, k.ú. Q. v podieloch
vedených pod B rad. č. XXb, č. XXb na mene E. R. F. a pod rad. č. XX na mene starší Y. R. F. celkom
v podiele 47/72.

19. Doplneným dokazovaním z vyjadrenia obce Q. (č.l. 190-191 spisu) plynie, že žalobkyňa platila daň

z nehnuteľností za obdobie od účinnosti zákona o dani z nehnuteľnosti (zákon č. 317/1992 Zb.) od roku
1993 až do roku 2016.

20. Z výsluchu svedkyne E. Z.E., starostky obce Q., súd zistil, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia
užívali pozemok odkedy si pamätá, pričom žije v obci svojho od narodenia. Za uvedený pozemok

sústavne platila každoročne daň žalobkyňa, oplotenie dávno postavil právny predchodca žalobkyne
postavili, a to nebohý Y. U.. Žalovaná vlastní pozemok, ale ten je cez cestu oproti pozemku žalobkyne.
21. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 27.6.2016 nevedela uviesť, či je pozemok ohradený,
nevedela sa vyjadriť k plateniu daní, rozporne uvádzala, že tam kosil jej právny predchodca, potom
uviedla, že nevie kto obhospodaroval pozemok a kto na ňom hospodáril.

22. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 27.6.2016 uviedol na margo nezáujmu žalovanej o
plnenie si zákonnej povinnosti len to, že si ju neplnila, lebo na ňu nebola vyzývaná. Zároveň spomenul,
že ani samotná žalobkyňa netušila, že užíva parcelu, ktorú nezdedila.

23. Súd po doplnení dokazovania v súlade s názorom odvolacieho súdu, vyhodnotil dôkazy podľa svojej
úvahy, jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

24. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo

b/ nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),
c/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,
d/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

25. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej

žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom
určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase
vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý
právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto

určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo
neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť
právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).
Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a
predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

26. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho
poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzenýaj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,
boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná

novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k

pozemku vydržaním.

27. Podľa § 129 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s
vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

28. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak

sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

30. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno

nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

31. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať ius
utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo
vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o
východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných

vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené
zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas

zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj
z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím

na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

32.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa

nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhotonadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/271/2007).

33. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia
tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je
vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti,
ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je
rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným.

34. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.

35. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná dobromyseľnosť žalobkyne.

36. Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že starý otec sa stal výlučným
vlastníkom - parcely č. XX/X a XX/X na základe titulu nadobudnutia H. XXX/XXXX a XC/
XXX/XX - XX (rozhodnutie súdu). Ďalej to, že žalobkyňa užívala sporný pozemok od roku 1988 po

smrti svojho otca.

37.Vprejednávanejvecižalobkyňatvrdilaapreukazovala,žedodržbytohtospornéhopozemku vstúpila
po smrti svojho otca v roku 1988 a za vlastníka sporného pozemku mal byť považovaný aj jej právny
predchodca.

38. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,

nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

39. „Ak zdedí niekto vec, ktorá v skutočnosti poručiteľovi nepatrila, stane sa oprávneným držiteľom v
prípade, že bude so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že vec patrila poručiteľovi“ (viď.
Rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1848/98, Soudní rozhledy č. 7/2000).

40. Na nariadenom pojednávaní súd v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX realizoval jednak hodnotenie dôkazu, potvrdenia obce Q. (č.l. 48
súdneho spisu), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa užíva parcelu XX nepretržite od úmrtia svojho otca ako
svoju vlastnú a o tom, že obec nemá vedomosť o tom, aby niekto žalobkyňu rušil v užívaní tejto parcely

s tým, že vypočul starostku uvedenej obce. Tá potvrdila skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej právny
predchodca a samotná žalobkyňa užívali a užívajú spornú nehnuteľnosť dobromyseľne. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že ani žalobkyňa netušila, že užíva parcelu, ktorú nezdedila, z čoho plynie, že
musela byť dobromyseľnou pri realizácii držby.

41. K skutočnostiam ohľadom záujmu o nehnuteľnosť musí súd podotknúť, že ani samotná žalovaná
sa na pojednávaní nevedela vyjadriť k neplneniu si daňovej povinnosti, ani k tomu, či bol pozemok
ohradený, kto postavil oplotenie, atď.. Rozporne sa vyjadrila aj vo vzťahu k vedomosti, o ktorý pozemok
sa jedná, resp. nevedela uviesť, kto obhospodaroval uvedený pozemok a či je pozemok ohradený.

42. Súd v súlade s doktrínou RAVEN vyhodnotil výpoveď svedkyne E. Z., ktorá po zákonnom poučení
a následkoch krivej výpovede uviedla, že vie, kto užíval predmetný pozemok, keďže celý život prežila v
obci Q.. Vzhľadom na to, že je starostkou obce, vedela, o ktorý pozemok sa jedná. Zároveň spomenula,
že na tej záhrade mala žalobkyňa, resp. jej predchodcovia ovocné stromy, dokonca si pamätala aj na
konkrétne stromy (čerešňu). Ďalej uviedla, že plot postavil právny predchodca žalobkyne (Y. U.). Za

uvedenú záhradu sústavne platila daň žalobkyňa.

43. Pasivitu vo vzťahu k nezáujmu o plnenie si daňovej povinnosti žalovaná a jej právny zástupca
odôvodňovalinedoručenímplatobnéhovýmeru,čonemožnohodnotiťinakakonezáujemonehnuteľnosťa nenáležitú starostlivosť vlastníka pozemku. Dôvody pasivity mali spočívať v predchádzajúcich dobrých
vzťahoch medzi právnymi predchodcami strán konania. Takéto dôvody absolútneho nezáujmu a pasivity
všakpodľanázorusúduajvovzťahukvýpovedisvedkyneE.Z.,absencieakéhokoľvekzáujmužalovanej

(ajejprávnehopredchodcu)oplneniesizákonnejpovinnostiplatiťdaňztejtonehnuteľnosti,preukázanej
skutočnosti o postavení plota predchodkyňou žalobkyne, rozpornej výpovedi žalovanej, ktorá najprv
uvádzala, že pozemok kosil otec s dedom, a potom potvrdila, že to bola žalobkyňa a jej predchodcovia,
neobstoja.

44. Záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti
a všeobecné názory nakladá s vecou. Podľa názoru súdu však nemožno považovať za riadny
výkon vlastníckeho práva a nakladanie s vecou taký stav, kedy sa vlastník pozemku akýmkoľvek
spôsobom nezaujíma o nehnuteľnosť, o ňu sa akokoľvek nestará, neplní si daňovú povinnosť, prenechá
postavenie oplotenia inému, akýmkoľvek spôsobom ju neopatruje a nerealizuje oprávnenia vyplývajúce
z vlastníckeho práva, vediac o skutočnosti, že tieto vlastnícke oprávnenia (držať, užívať, požívať, brať

úžitky) a starostlivosť vykonáva niekto iný (zdôrazniac, že vyše pol storočie), za relevantný záujem
vlastníka o svoje vlastníctvo, resp. o preukázanie realizácie corpus possessionis; teda v danom prípade
že by žalovaný a jeho právni predchodcovia realizovali svoju moc nad vecou, fakticky ju ovládali, s ňou
nakladali ako s vlastnou. Práve tieto skutočnosti sú skutočnosťami vonkajšieho sveta, z ktorých možno
usudzovať dobromyseľnosť žalobkyne. Práve objektívne skutočnosti vonkajšieho sveta preukazujú to,

že držba žalobkyne bola oprávnená. Pokiaľ žalovaný a jeho právna predchodkyňa vediac o skutočnosti,
že spornú nehnuteľnosť v ich vlastníctve užíva niekto iný, sa realizácie oprávnení vyplývajúcich z
vlastníckeho práva a zásahov do vlastníckeho práva, nedomáhali viac ako 50 rokov a nezaujímali sa
o plnenie zákonných povinností, nemožno neurčité tvrdenie právneho predchodcu žalovanej svedkovi
R. považovať za relevantné spochybnenie dobromyseľnosti žalobkyne. Práve naopak pokojné užívanie

nehnuteľnosti a realizácia oprávnení (držanie, užívanie, požívanie, branie úžitkov) žalobkyňou a jej
právnym predchodcom a zároveň plnenie si zákonných povinností (platenie dane z nehnuteľnosti)
preukazujú skutočnosť, že zo strany žalobkyne išlo o oprávnenú držbu.

45. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva, tzv. panstvo nad

vecou. V danom prípade u žalobkyne a jej právnych predchodcov boli naplnené predpoklady oprávnenej
držby a to vôľa vec nakladať ako s vlastnou, teda animus possidendi a faktické ovládanie veci (corpus
possessionis). Námietky právneho zástupcu žalovanej ohľadom absolútneho nezáujmu žalovanej o
platenie daní a nezáujmu o pozemok (resp. nepreukázaného žiadneho záujmu o uvedenú nehnuteľnosť)
len z dôvodu, že predtým mali mať právni predchodcovia dobré vzťahy a preto k sporu nedošlo,

vzhľadom na už spomenuté, považoval súd za nedôvodné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalovaná ani jej právni predchodcovia nespochybňovali a nerozporovali, že predmetnú nehnuteľnosť
od roku 1958 užívali žalobkyňa a jej právni predchodcovia, a že sa o ňu starali, obhospodarovali ju.
Zároveň túto nehnuteľnosť právni predchodcovia žalobkyne aj ohradili už v roku 1960, čo len preukazuje
skutočnosť, že držba nimi realizovaná bola oprávnená. Fakt, ktorý potvrdzuje skutočnosť vonkajšieho

sveta, ktorým bola dobromyseľnosť žalobkyne a jej predchodcov prejavená navonok, potvrdil výsluch
svedkyne, starostky obce, ktorá po zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede zreteľne
uviedla poznajúc pomery, keďže v obci žije už od svojho narodenia, že nehnuteľnosť užívala žalobkyňa a
jej právni predchodcovia od jej mladosti, hrávali sa na pozemku, žalobkyňa a jej predchodcovia tam mali
ovocné stromy a postavili si tam aj plot, s nehnuteľnosťou teda nepochybne nakladali ako s vlastnou.

Žalovaná ani jej právni predchodcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by oprávnenia vyplývajúce z
vlastníckehoprávarealizovali,nakladalisvecouakovlastnouazákonnépovinnostisnímsúvisiaceplnili.

46. Na margo námietok právneho zástupcu žalovanej, ktorý argumentoval odkazom na vyjadrenie
svedka R. (č.l. 100 spisu) tu sa žiada poukázať práve na skutočnosť, že uvedené vyjadrenie svedka,

resp. právneho predchodcu žalovanej bolo absolútne neurčité, nekonkrétne, vo vzťahu k prípadnému
prerušeniu plynutia vydržacej doby a tiež vo vzťahu k spochybneniu dobromyseľnosti žalobkyne
relevantné. Je nutné spomenúť, že samotné neurčité tvrdenie pri ďalšej pasivite právneho predchodcu
žalovanej a žalovanej v nerozporovaní držby, nerealizácii vlastníckych oprávnení a zákonných
povinností trvajúce ďalších 20 rokov len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná ani jej právny predchodca

nespochybňovali okrem uvedeného neurčitého tvrdenia iným spôsobom oprávnenosť držby a žalobkyňa
užívala nehnuteľnosť dobromyseľne. Naviac uvedenú dobromyseľnosť potvrdzuje aj skutkové tvrdenie
potvrdené oboma stranami na pojednávaní, že ani samotná žalobkyňa netušila, že užíva parcelu,
ktorú nezdedila, čo podľa názoru súdu len preukazuje, že pokiaľ nehnuteľnosť užívala a vykonávalaoprávnenia vlastníka, musela byť dobromyseľnou v tom, že jej nehnuteľnosť patrí. Súd vyššie uvedenú
námietku hodnotil aj s poukazom na závery odvolacieho súdu, ktorý sa pri vydávaní rozhodnutia a
určovaní úloh prvostupňovému súdu, nepochybne zaoberal dovtedy realizovaným dokazovaním.

47. Žalobkyňa podľa názoru súdu uniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností týkajúcich
sa oprávnenej držby a preukázala, že minimálne od roku 1988 odo dňa úmrtia otca, mala nehnuteľnosť,
ktorú obhospodaroval jej právny predchodca, bral z nej úžitky, ohradil ju, v dobromyseľnej držbe, keď
ju v jej užívaní nikto žiadnym relevantným spôsobom nerušil, ani nespochybnil oprávnenosť držby

nehnuteľnosti. Naopak žalovaná neuviedla relevantné dôvody, pre ktoré nedošlo z jej strany, resp. zo
strany jej právneho predchodcu k namietaniu užívania pozemkov žalobkyňou. Pasivitu odôvodňovala
predchádzajúcimi dobrými vzťahmi medzi právnymi predchodcami, avšak podľa názoru súdu takéto
tvrdenie vo vzťahu k temer 50 ročnej pasivite (plot právnym predchodcom žalobkyne bol postavený v
roku 1960) a nezáujmu a nestaraniu sa o vlastníctvo, neobstojí.

48. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku parcely
CKN 90, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Q..

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešnou v danom prípade bola

žalobkyňa v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške
týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 C.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).