Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209635
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415209635.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený : Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti povinnému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, K. G., o vymoženie sumy 1.294,57

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
18Er/37/2015-22 zo dňa 29. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Er/37/2015-22 zo dňa 29. apríla 2016
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

3. Uviedol, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v
ustanovení § 52. Ďalej doplnil, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru

bola do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (s účinnosťou od 11.06.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ).

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v predmetnej exekúcií sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, na základe rozhodcovskej

doložky, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal.

5. Uviedol, že uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere (v danom prípade išlo o zmluvu
o bežnom účte) a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, berúc do
úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská
doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). V
tomto smere upriamil pozornosť na článok 6 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51
judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/
EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť

vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii
potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či
je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných

podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvym, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že

slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležité naplánovať, sú plne namieste. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

7. Dodal, že za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska

reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na
ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako
absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa

vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

8. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolal (odvolanie bolo podané na pošte posledný deň lehoty).

9. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to
skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť
konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na znenie ustanovenia § 243d odsek 1,
2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že

exekučný súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Inak povedané, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému

súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie
nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2009 sp. zn. 4Cdo
159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal tiež na prekročenie zákonných
limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej

doložky súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda
je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR,nakoľko štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri
konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť

spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej
veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal
účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že
oprávnený ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s
ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom zdôraznil, že pôvodný veriteľ postupoval v súlade s ust.
§ 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky odmietnuť. Poukázal
i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie
§ 153 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v

rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti
oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého
stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať
pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej
únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal

pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal
účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal
na to, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe
jeho postavenia. Uviedol, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané

exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko
uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto
oblasti.

10. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu

predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15.03.2015 na vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014-6731 zo dňa 07.11.2014
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 03.01.2015. Súdny exekútor podaním zo dňa 28.04.2015
(doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.05.2015) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvého stupňa

vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvnépodmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak
súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

15. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie

poverenia zamietne.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

21. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

23. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie

vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom naustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

24. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-6731 zo dňa 07.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť

dňa 03.01.2015, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe predmetnej zmluvy o bežnom
účte. V bode 11.5 všeobecných obchodných podmienok k predmetnej zmluve o bežnom účte je
uvedené doslovné znenie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že svoje
vzájomné spory budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie podľa
jeho rozhodcovský pravidiel.

25. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV.
ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v
predmetnejvecispotrebiteľomosobitnevyjednaná,alevyplývazoVšeobecnýchobchodnýchpodmienok
štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o bežnom účte a tento právny vzťah teória i prax

považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú
vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o bežnom
účte bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

26. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo
vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani
námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej doložky si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu
mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať.

Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto
postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu

nárokupriznanémurozhodcovskýmrozsudkom,nakoľkobolisplnenépodmienkynazamietnutienávrhu,
ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvejinštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.