Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/393/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209287
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215209287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, Y., v konaní zastúpenej W. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. XX/XX, F. B., proti žalovaným: 1. AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s., so sídlom Panónska
cesta 39, Bratislava, IČO: 47 918 101, v konaní zastúpenému Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, so
sídlom Tešedíkova 59, Bratislava, 2. Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 46 806 491, v konaní zastúpenému Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. mája 2017 č. k. 14C/338/2015-117 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní v 1. a 2.
rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 34 Občianskeho zákonníka a § 137 písm. c) CSP a uviedol, že predmetom konania je
určenie neplatnosti faktúry č. FVNZ2330_140138 zo dňa 26. 04. 2014, poistnej zmluvy č. CGS_016748

zo dňa 26. 04. 2014, žiadosti o úver č. ZUDTA14/61010143 zo dňa 26. 04. 2014 a splátkového
kalendárakúverovejzmluveč.UDTA14/61001160zodňa26.04.2014.Zkúpnejzmluvyuzavretejmedzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014 vyplýva, že jej predmetom bola kúpa motorového
vozidla zn. Dacia Logan za kúpnu cenu 1.674 eur s DPH. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky pri predaji vozidiel. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy sa kupujúca
(žalobkyňa) zaviazala zaplatiť kúpnu cenu vozidla tak, že sumu 300 eur uhradila predávajúcemu
(žalovaný v 1. rade) v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 1.374 eur mala

byť uhradená z titulu zmluvy o úvere č. 1461010143 uzatvorenej medzi kupujúcou a žalovaným v 2. rade
najneskôr do 7 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Dňa 26. 04. 2014 žalovaný v 1. rade vystavil žalobkyni
faktúru č. FVNZ2330_140138 znejúcu na sumu 2.253 eur. Predmetná faktúra bola vystavená v súvislosti
s predajom motorového vozidla Dacia Logan, keď do ceny uvedenej vo faktúre boli zahrnuté aj ďalšie
položky nad rámec samotnej kúpnej ceny vozidla. Splatnosť faktúry bola stanovená na deň 06. 05. 2014.
Ako vyplynulo z kópie príjmového pokladničného dokladu č. PKNZEU_1401004, žalobkyňa dňa 26. 04.
2014 žalovanému v 1. rade v súvislosti s kúpou motorového vozidla uhradila čiastku 300 eur. V ten

istý deň žalovaný v 1. rade vystavil výdavkový pokladničný doklad č. PKNZEU_1401005, z ktorého
vyplynulo, že v ten deň žalobkyňa obdržala od žalovaného sumu 300 eur v súvislosti s odkúpením
motorového vozidla Škoda Felicia, EČV: KN XXXBE. Dňa 26. 04. 2014 bola zo strany žalobkyne
podpísaná žiadosť o poskytnutie úveru na dopravnú techniku pre fyzické osoby nepodnikateľovZUDTA14/61010143, ktorú vypísal zamestnanec žalovaného v 1. rade a ktorú žalobkyňa podpísala,
pričom túto žiadosť následne prevzal dňa 26. 04. 2014 žalovaný v 1. rade. Dňa 26. 04. 2014 bola
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade uzavretá zmluva o úvere č. UDTA14/61001160. Predmetom

úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru za účelom úhrady zvyšnej časti kúpnej ceny motorového
vozidla Dacia Logan nadobudnutého žalobkyňou na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014 v celkovej výške 2.253 eur po odpočítaní sumy 300 eur
uhradenej žalobkyňou pri podpise kúpnej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo všeobecné
obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou žalovaného v 2. rade. K úverovej zmluve

bol vystavený splátkový kalendár, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 26. 04. 2014, pričom prevzatie tejto
listiny potvrdila svojim podpisom. Ako vyplynulo z kópie vernostného poukazu, žalovaný v 2. rade
poskytol žalobkyni vernostný poukaz uplatniteľný u žalovaného v 1. rade a to v hodnote 400 eur,
ktorá mala byť započítaná proti kúpnej cene. Tento vernostný poukaz prevzala žalobkyňa dňa 26. 04.
2014, keď prevzatie listiny potvrdila svojim podpisom. Ako vyplynulo z poistnej zmluvy č. CGS_016748,
túto uzavrela žalobkyňa ako poistník s poistiteľom: obchodnou spoločnosťou Jubilee Insurance, Lloyd's

Syndicate 5820, One Lime Street, Londýn, Veľká Británia zastúpenou samostatným finančným agentom
- žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Dacia Logan,
pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli poistné podmienky poistiteľa. Uviedol, že právne úkony
sú najvýznamnejšími občianskoprávnymi skutočnosťami, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik
občianskoprávnych vzťahov. Právne úkony sú ľudským správaním, ktoré je determinované právom

uznanou vôľou subjektov, zameranou k vyvolaniu určitých následkov. V zmysle § 34 Občianskeho
zákonníka je právnym úkonom prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Žalobami podľa § 137 písm. c) CSP nie
sú žaloby, ktorými sa síce žiada určenie práva, avšak u ktorých absentuje naliehavý právny záujem
na určení. Určovacou žalobou sa žalobca nedomáha prisúdenia plnenia, teda nedomáha sa vydania

exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo existuje alebo
neexistuje. Žalobca podaním určovacej žaloby deklaruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie,
danie mu istoty práva. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie
samotnejprávnejskutočnosti,alelenpráva.Určovaciežalobymajúpreventívnufunkciu,smerujúktomu,
aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Existencia/neexistencia práva sa určuje vždy vo vzťahu

k prítomnosti, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku. Zásadnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom
prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi,
a to existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, existencia ohrozenia
práva, ktorú nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom, existencia potreby odstránenia neistoty,

resp. ohrozenia práva alebo právneho záujmu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na určení
je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
Nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda
nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností k iným subjektom. Táto funkcia určovacej
žaloby korešponduje práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Na to, aby sa niekto stal
účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí,
ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v

takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a

na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej

povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd vecnú
legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán
sporu nenamieta. Nakoľko predmetom konania v tejto veci sú určovacie žaloby, súd bol povinný sa vo
veci sa vysporiadať s otázkou vecnej legitimácie strán sporu, otázkou existencie naliehavého právnehozáujmu na určení, ktorého sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, ako aj s otázkou, či dokumenty
označené žalobkyňou v petite žaloby je možné definovať ako právny úkon, pričom týmito otázkami sa
zaoberal v tomto konaní ako s otázkami predbežnými. Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie neplatnosti

faktúry č. FVNZ2330_140138 zo dňa 26. 04. 2014, žalobkyňa v konaní nepreukázala pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v 2. rade vo vzťahu k tomuto určovaciemu petitu žaloby, keď žalovaný v 2. rade
predmetnúfaktúrunevystavilatiežanineexistovalžiadenzmluvnývzťahmedzižalobkyňouažalovaným
v 2. rade, na základe ktorého mala byť predmetná faktúra vystavená. Vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade, nakoľko tento nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nakoľko tento bol subjektom, ktorý vystavil predmetnú faktúru,
súd vykonaným dokazovaním, skúmajúc naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobkyňa
domáha, dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti tohto dokladu, keď faktúru ani nie je možné považovať za právny úkon v zmysle § 34
Občianskeho zákonníka, nakoľko faktúra nie je prejavom vôle smerujúcim najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, ale je to doklad

osvedčujúci skutočnosti vyplývajúce z právneho úkonu (v tomto prípade z kúpnej zmluvy). Preto podanú
žalobuvtejtočastiivovzťahukžalovanémuv1.radezamietol.Pokiaľideovecnúlegitimáciustránsporu
vo vzťahu k určovaciemu petitu žaloby v časti poistnej zmluvy, súd dospel k záveru, že nakoľko poistná
zmluvač.CGS_016748zodňa26.04.2014bolauzavretámedzižalobkyňouaobchodnouspoločnosťou
Jubilee Insurance, Lloyd's Syndicate 5820, One Lime Street, Londýn, Veľká Británia, pričom žalovaný v

1. rade vystupoval len ako finančný agent v tomto zmluvnom vzťahu, žalobu bolo potrebné vo vzťahu k
obom žalovaným zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Žalovaní v 1. a 2. rade
vo vzťahu k určeniu neplatnosti poistnej zmluvy nie sú subjektom hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko
nebolizmluvnoustranouvtomtoprávnomvzťahu.Žalobkyňasapodanoužaloboutieždomáhalaurčenia
neplatnosti žiadosti o úver č. ZUDTA14/61010143 zo dňa 26. 04. 2014. V danom prípade žiadosť o

poskytnutie úveru možno považovať za jednostranný právny úkon žalobkyne, ktorý smeroval k uzavretiu
zmluvného vzťahu so žalovaným v 2. rade. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a 2.
rade, súd mal za to, že táto zo strany žalobkyne preukázaná nebola, keď žalovaní v 1. a 2. rade ohľadne
tohto jednostranného právneho úkonu neboli nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti z titulu tejto
žiadosti. Hmotnoprávna povinnosť žalovaného v 2. rade bola založená až momentom uzavretia úverovej

zmluvy, resp. akceptáciou návrhu žalobkyne na uzavretie tejto zmluvy. V danom prípade preto súd,
konštatujúc nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k obom žalovaným, ako aj konštatujúc
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tohto jednostranného právneho úkonu
žalobu v tejto časti voči obom žalovaným zamietol. Pokiaľ ide po žalobu v časti o určenie neplatnosti
splátkového kalendára k úverovej zmluve č. UDTA14/61001160 zo dňa 26. 04. 2014, súd túto zamietol z

rovnakých dôvodov ako v časti o určenie neplatnosti faktúry. Súd v prvom rade konštatoval, že splátkový
kalendár nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, keď splátkový kalendár je
len doklad obsahujúci rozpis jednotlivých splátok (ich výšku a dátum splatnosti) vystavený k právnemu
úkonu, ktorým bola v tomto prípade úverová zmluva. Splátkový kalendár nie je právny úkon, ktorý
žalobkyňu zaväzoval k povinnosti plnenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. K povinnosti plnenia

žalobkyňu zaväzovala úverová zmluva. Preto súd, konštatujúc, že splátkový kalendár nie je právnym
úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorého neplatnosti sa možno podanou žalobou na súde
domáhať, ako aj konštatujúc, že žalobkyňa nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a
2. rade vo vzťahu k tejto listine (ktorú síce vystavil žalovaný v 2. rade, avšak z tejto listiny mu nevzniklo
žiadne právo vo vzťahu k žalobkyni) a v súvislosti s tým ani naliehavý právny záujem na určení, súd

žalobu i v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu boli žalovaní v 1. a 2. rade v konaní plne úspešnou
stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana má byť nepochybne
chránenáprotinečestnýmpraktikám.Poukázalanaoznámeniesúdu,podľaktoréhosúdnávrhžalobkyne
na vstup intervenienta do konania prihliadať nebude, nakoľko nie sú splnené podmienky podľa §

81 CSP. Ako intervenient malo do sporu vstúpiť občianske združenie na ochranu spotrebiteľa AFH-
Asociácia Finančne Hendikepovaných. Uviedla, že vo faktúre žalovaný v 1. rade uvádza cenu vozidla
bez akontácie 1.674 eur, pribudla položka za predaj vozidla + služby vo výške 191 eur s DPH. Táto
služba nie je uvedená v zmluve a ani nebola dohodnutá pri kúpe vozidla. Ďalšie položky ako koberecdo auta, lekárnička, hasiaci prístroj, reflexná vesta spolu v hodnote 63,40 eura tiež neboli objednané.
Spolu 579 eur. Tieto veci tvoria príslušenstvo vozidla a podľa kúpnej zmluvy sú započítané do ceny
vozidla. Vo faktúre je uvedená cena za poistenie vozidla Carlife Garance vo výške 325 eur napriek

tomu, že žalobkyňa v zázname o rokovaní uviedla, že nežiada poistiť vozidlo. Vo faktúre je uvedená
celková cena za motorové vozidlo 2.253 eur. V čiastke 2.253 eur je už podľa faktúry zahrnutá zľava
325 eur. Žalovaný v 2. rade v zmluve o úvere č. UDTA14/61001160 uvádza celkovú výšku úveru 1.953
eur na dobu 48 mesiacov, výška jednotlivých splátok 85,45 eura. Celková čiastka zaplatená klientom je
4.101,60 eura. Priemerná hodnota RPMN 25,63%. Podľa portálu finančnej osvety a ochrany finančného

spotrebiteľa MF SR je RPMN poskytnutého úveru 55,13%. Podľa súhrnnej informácie o údajoch o
novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 za úvery s platnosťou do 5
rokov vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur je RPMN 18,01%. Veriteľ pri uzatvorení úverovej zmluvy
odovzdal prostredníctvom predajcu bezodplatne klientovi vernostný poukaz vo výške 400 eur, ktorý vraj
bol uplatnený zápočtom proti kúpnej cene motorového vozidla. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade
poskytol zľavu na motorové vozidlo vo výške 325 eur a žalovaný v 2. rade tiež poskytol zľavu 400 eur

vo forme poukazu, ktorý bol uplatnený zápočtom proti kúpnej cene motorového vozidla výška úveru
zostala 1.953 eur. Táto čiastka bola rozpísaná aj v splátkovom kalendári, ktorý poskytol žalovaný v 2.
radežalobkyni.Žalobkynibolipredloženédokumentynapodpistak,ževždypodpisovalaaktuálnustranu
na zadnej spodnej časti. Takýmto spôsobom podpísala 11 dokumentov, s ktorými nemala možnosť sa
oboznámiť a nemohla ovplyvniť ich obsah. K tomu ešte mala prečítať všeobecné obchodné podmienky

žalovaného v 1. a 2. rade, čo je 14 strán a sú písané mimoriadne drobným až nečitateľným písmom.
Žalovaný v 2. rade ich považuje za jasné a zrozumiteľné a individuálne dohodnuté. Súd zamietol žalobu
s tým, že faktúra, poistná zmluva, žiadosť o úver a splátková kalendár nie je možné považovať za
právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto dokumenty nie sú prejavom vôle
smerujúcim najmä vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností alebo len preto, lebo súd

konštatovalnepreukázaniepasívnejvecnejlegitimácievovzťahukobomžalovaným,akoajneexistenciu
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu. V čase podania žaloby bol v
platnosti OSP, pričom podľa § 43 ods. 1 sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby neprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie

vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle
súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie
dosť času na to, aby žalobkyňu vyzval na opravu podania. Žalobkyňa je presvedčená, že existencia
naliehavého právneho záujmu bola zo strany súdu zamietnutá práve preto, aby bol dôvod na zamietnutie
žaloby. Na základe rozsudku žalovaní môžu naďalej praktizovať nekalú obchodnú praktiku. Pri skúmaní

podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP, umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu
súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy
o úvere má spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty. Jeho
postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za neplatenie odplaty, ktorá je v rozpore

s dobrými mravmi. Podľa CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje v celom rozsahu
za nedôvodné. Žalobkyňa v odvolaní opakuje skutkové tvrdenia, s ktorými sa súd už vysporiadal v
rozsudku. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10. 05. 2017 oznámil stranám sporu v súlade s
ustanovením § 181 ods. 2 CSP predbežné právne posúdenie veci a v nadväznosti naň umožnil stranám
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa žalovaného v 1. rade v dnom prípade neboli vôbec

splnenépodmienkypreto,abysúdeštezaúčinnostipredchádzajúcejprocesnejnormyvyzvaluznesením
žalobkyňu na doplnenie a opravu žaloby. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 OSP je nevyhnutným
predpokladom pre tento postup súdu to, že podanie musí byť buď nesprávne alebo neúplné, alebo
nezrozumiteľné. Zrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. V tomto prípade žaloba
obsahovala všetky procesnými normami vyžadované náležitosti. Z jej obsahu bolo zrejmé, čoho sa

žalobkyňadomáhalaaňouformulovanompetitesúdmoholrozhodnúť.Pokiaľžalobkyňanamieta,žesúd
postupoval v rozpore s aktuálnou právnou úpravou a judikatúrou posilňujúcou postavenie spotrebiteľov,
pretože nepripustil vstup občianskeho združenia ako intervenienta do konania, podľa žalovaného
tento postup súdu zodpovedá aktuálne účinnej úprave, keďže v zmysle § 81 intervenient má právnyzáujem na výsledku konania. Pritom návrh na vstup uvedeného občianskeho združenia za intervenienta
na strane žalobkyne nemohol byť úspešný práve z dôvodu, že toto nemalo žiaden právny záujem
na výsledku konania. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania podanie žaloby odôvodnila tvrdeniami o

neprijateľných zmluvných podmienkach a klamlivých obchodných praktikách, súd prvej inštancie tieto
správne posudzoval a vyhodnotil vo vzťahu k žalobnému návrhu žalobkyne. Napriek procesnému
poučeniu žalobkyne zo strany súdu, žalobkyňa nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na ňou
požadovanomurčeníneplatnostifaktúry,žiadostioúverasplátkovéhokalendáravovzťahukžalovaným,
preto je rozhodnutie súdu správne. Stotožňuje sa tiež so zamietnutím žaloby v časti o určenie neplatnosti

poistnej zmluvy z dôvodu nedostatku pasívne vecnej legitimácie na strane žalovaných. Žalovaný sa s
názorom žalobkyne o jej práve na zvýšenú ochranu ako spotrebiteľa stotožňuje a dopĺňa, že súd riadne
a v súlade s príslušnými právnymi predpismi toto procesné postavenie žalobkyne nielenže rešpektoval,
ale aj poskytol žalobkyni priestor pre uplatnenie jej práv v súlade s čl. 6 ods. 1 CSP a ustanovenia §
290 a nasl. CSP. Skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľom, neznamená automaticky, že v konaní
bude úspešná. Žalovaní v priebehu konania preukázali nedôvodnosť podanej žaloby, preto je napadnuté

rozhodnutie súdu vecne správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje
za zavádzajúce, zmätočné a účelové, žalobkyňa neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Vo vzťahu k faktúre č. FVNZ2330-140138, ktorú vystavil žalovaný v 1.
rade vo vzťahu k žalobkyni, žalovaný v 2. rade uviedol, že nie je oprávnený vyjadriť sa k okolnostiam
dohodnutým medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a následne k údajom uvedeným v uvedenej
faktúre, nakoľko tu absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade vo vzťahu k určovaciemu
petitu žaloby v časti určenia neplatnosti faktúry a poistnej zmluvy. Vo vzťahu k ostatným častiam

poukázal na svoje vyjadrenia a uviedol, že RPMN bola v zmluve v deň uzavretia zmluvy uvedené vo
výške 52,05% a priemerná RPMN vo výške 25,63%. Žalovaný v 2. rade uviedol v zmluve o úvere
priemernú hodnotu RPMN 25,63%, keďže v čase jej uzatvárania bol povinný vychádzať z priemernej
RPMN vo výške 28,42% zverejnenej Ministerstvom financií SR za 1. štvrťrok 2014. Žalovaný v 2.
rade nevychádzal z údajov za 2. štvrťrok 2014, nakoľko tieto neboli v čase uzatvárania zmluvy o

úvere zverejnené. RPMN dohodnutá v zmluve o úvere vo výške 52,05% je o jeden percentuálny bod
nižšia ako uvádza žalobkyňa vo výške 55,13% a preukazuje v prílohe odvolania. Námietku ohľadom
nesprávneho uvedenia priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa preto považuje za neopodstatnenú.
Vo vzťahu k výške odplaty v zmluve o úvere uviedol, že dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom
zavedenia povinnosti pri stanovení výšky odplaty vo forme neprekročenia limitu najvyššej prípustnej

odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 01. 09. 2014. Vo
vzťahu k uvádzaniu kúpnej ceny vozidla a jej výšky v zmluve o úvere, ako aj vernostnému poukazu
dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom dôvodov a okolností, z ktorých vychádzal žalovaný v 2. rade
pri dohodovaní výšky úveru. Aj túto námietku považuje za neopodstatnenú. Vo vzťahu k námietke

žalobkyne, že nemal možnosť oboznámiť a s obsahom zmluvnej dokumentácii k zmluve o úvere, má
za to, že dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom poskytnutia dostatočného časového priestoru na
podpísanie všetkých súvisiacich dokumentov so zmluvou o úvere dobrovoľne a bez nátlaku. K námietke
ohľadom veľkosti písma zmluvnej dokumentácie má za to, že dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom
zavedenia povinnosti vyhotovovať zmluvnú dokumentáciu v konkrétnej veľkosti písma a až s účinnosťou

od 01. 01. 2015. Stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol a súhlasí aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods.
1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 34 CSP) a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť.

6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov: faktúry č.
FVNZ2330_140138 vystavenej žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014, poistnej zmluvy č. CGS_016748

uzatvorenej so žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014, žiadosti o úver č. ZUDTA14/61010143 zo
dňa 26. 04. 2014 podpísanej so žalovaným v 1. rade a splátkového kalendára k úverovej zmluve
č. UDTA14/61001160 zo dňa 26. 04. 2014 označeného žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie
zamietnutie žaloby odôvodil jednak nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určenía tiež nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, pričom dôvody uviedol vo vzťahu ku
každému z určujúcich výrokov.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobkyňou v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa

§ 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam
uvedeným v odvolaní žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).

12. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

13. Určovacia žaloba (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c) OSP a od 01. 07. 2016 podľa § 137
písm. c) CSP) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu

právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo
všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste
žaloba na splnenie povinnosti). To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie
tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má
charakter prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením

práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
(ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný
základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).

14. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom
každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.
Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiukonania preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,
aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny

určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby.

15. Výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 137 písm. c) CSP. Nejde o

výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované
zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom je aj
v takomto prípade požiadavka žalobcovho právneho záujmu. Právny záujem nie je potrebné spravidla
dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb v zmysle § 137 písm. c) CSP, pri ktorých je nutné preukázať
kvalifikovaný právny záujem), lebo vyplýva priamo z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s

úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby neuvedenej v § 137 CSP, je teda
spravidla podmienená tým, že podaná žaloba má oporu v právnych predpisoch.

16. Rozhodovacia prax súdov je zajedno v tom, že v konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy
môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného)

všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia. V opačnom prípade, teda
keď sa konania o určenie platnosti, či neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej účastníci, nemožno
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok o takejto žalobe
nebude záväzný pre všetkých účastníkov zmluvy. Takejto žalobe preto nemožno vyhovieť. Otázka
vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní

nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP.
Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je
povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach. Poučenie vecnej legitimácie by bolo
poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania: takéto určenie by ale presiahlo
poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov

konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012 sp. zn. 3Cdo 197/2010).

17. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne
nedostatku naliehavého právneho záujmu a nedostatku pasívnej legitimácie na požadovanom určení.
Závery súdu prvej inštancie sú správne, preto potom nebolo potrebné sa už inými, žalobkyňou tvrdenými

skutočnosťami zaoberať.

18. K námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní odvolací súd ešte dodáva, že podľa § 82 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o
spore podľa § 86 písomným podaním. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem

všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku
konania (§ 82 ods. 3 CSP). Keďže v danej veci nebol návrh na vstup do konania podaný zo strany
intervenienta, ale podala ho žalobkyňa, ktorá vstup intervenienta do konania nemôže navrhnúť, nešlo
o návrh v zmysle ustanovenia § 82, preto jeho vstup ani nebol oznamovaný stranám sporu, ktoré by
následne mohli podľa § 83 CSP jeho vstup do konania namietať, a teda, pokiaľ súd prvej inštancie o

vstupe intervenienta do konania nerozhodol, nedošlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu postupu
v konaní.

19. K ďalšej námietke žalobkyne, a to, že súd prvej inštancie ju v čase účinnosti OSP nevyzval postupom
podľa § 43 OSP na doplnenie žaloby, odvolací súd dodáva, že postup podľa § 43 OSP prichádzal do

úvahy v prípade nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, pričom o takýto prípad v
danej veci nešlo. Výzva o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne
poučenie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie by bolo poučením o hmotnom práve, nie o práveprocesnom, preto sa ustanovenie § 43 OSP na tento prípad nevzťahuje. Aj táto námietka žalobkyne je
z uvedeného dôvodu nedôvodná.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).