Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30Csp/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617207806
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617207806.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu: R Collectors

s.r.o., IČO: 50094297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária
RELEVANSs.r.o.,Dvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,protižalovanému:W.P.,nar.XX.XX.XXXX,
U. XX, W. R., o zaplatenie príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 5.000,00 Eur
od 08.06.2017 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia

istiny 5 000,- Eur, dlžného úroku z istiny do 07.06.2017 vo výške 3 874,80 Eur, zmluvného úroku vo výške
21,90% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že na základe zmluvy postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.06.2017 medzi H. T., a.s. a žalobcom bola
pohľadávka Poštovej banky, a.s. vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 1472643341 postúpená na žalobcu.
Na základe úverovej zmluvy poskytol pôvodný veriteľ žalovanému peňažné prostriedky v sume 5 000,-
Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôvodnému veriteľovi istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné

plnenia. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru vyhlásil
pôvodný veriteľ dňa 03.11.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaný úver neuhradil, ani len z časti.

2. Tunajší súd vydal dňa 06.11.2017 vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v časti.
Súd priznal platobným rozkazom žalobcovi istinu 5 000,- Eur, dlžný úroku z istiny do 07.06.2017 vo
výške 3 874,80 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017

do zaplatenia a náhradu trov konania. V ostatnej časti a to úroku z istiny vo výške 21,90% ročne zo
sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia súd platobný rozkaz nevydal. Platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2018. Predmetom ďalšieho konania preto zostal zmluvný úrok
vo výške 21,90% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

3. Uplatnenie zmluvného úroku 21,90% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia po
zosplatnení žalobca odôvodnil tým, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom

vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti,
zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva,
že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Zosplatnenie úveru je právom
veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť.Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť
úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku
úveru jednorazovo a nie po častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo

vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade
zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času
riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru.
Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej
Zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím

žalobcu bezdôvodne ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Ani sankčný úrok nie je
kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie
finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako
podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných
prostriedkov. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka
s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z

akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi,
zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno
posudzovať rozdielne.

4. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43co/1/2018 zo dňa

25.01.2018, ktorým skonštatoval „Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých
finančných prostriedkov, preto má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento
úrok za skutočnú dobu ich používania t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si
strany zmluvy o úvere nedohli niečo iné.“

5. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17co/122/2017 zo
dňa 21.03.2018, ktorým skonštatoval „Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobkyne je,
či je možný súbeh úrokov z úveru aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Ustanovenie
§ 503 Obchodného zákonníka neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, iba
splatnosť úrokov a dispozitívne v odseku 3 poslednej vete povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za

dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov dlžníkom pred dobou určenou v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej
zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody
účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých

peňažných prostriedkov vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aplikovateľná
v Slovenskej republike vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov
poskytnutých spotrebiteľom.“

6. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred
ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd doručoval žalovanému predvolanie
na adresu trvalého pobytu. Predvolanie má žalovaný doručené dňom 10.08.2018. Žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu

a žalovaného.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o úvere dostupná pôžička zo dňa
25.06.2014, obchodnými podmienkami Poštovej banky a.s. pre úver dostupná pôžička, všeobecnými
obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017,

výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.11.2014, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
10.10.2014, listinou - aktuálny stav úveru zo dňa 27.06.2017 a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Dňa 25.06.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - H. T., a.s. a žalovaným uzavretá
zmluva o úvere dostupná pôžička č. 1472643341, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému úver vo výške 5 000,- Eur, splatný v 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky
103,- Eur, pri výške úrokovej sadzby 21,90% ročne, pri RPMN 24,24%, pri priemernej RPMN 17,94 %,
s celkovou čiastkou úveru 12 137,54 Eur, splatnosťou prvej mesačnej splátky 15.deň v mesiaci ku dňu
15.07.2014, termínom konečnej splatnosti dňa 15.06.2024.10. Vzhľadom na to, že žalovaný neplatil úver riadne a včas, zostal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 5
000,- Eur, dlžného úroku z istiny do 07.06.2017 vo výške 3 874,80 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,15

% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia. Tunajší súd preto vydal dňa 06.11.2017 vo
veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v časti. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 23.01.2018. Predmetom ďalšieho konania zostal zmluvný úrok vo výške 21,90%
ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

13. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.

16. Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.19. Žalobca svoj nárok na zmluvný úrok vo výške 21,90% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017
do zaplatenia odvodzoval od všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že pôvodný

veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 03.11.2014. Z uvedeného možno konštatovať, že
žalobca tým určil splatnosť dlhu. Ak teda žalobca požaduje od žalovaného úroky z úveru (vo výške
21,90%) odo dňa 08.06.2017 je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti úveru. Súd je toho názoru, že takto
určenýúrokžalobcovinepatrí.SúdpritomvychádzalzuzneseniaÚSIV476/2012z18.09.2012,vzmysle
ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi

patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami
sporu. V prípade zosplatnenia úveru svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo

získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný
stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a

plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči

spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru,
a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy.

20. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1
prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité

peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s
dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného
zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka
zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina úveru
ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty

zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi
do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie
zákona absolútne neplatná. Súd preto zamietol zostávajúci nárok žalobcu na zmluvný úrok vo výške
21,90% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

21.SúdvtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave10Co/136/2017,vktorom
odvolací súd uviedol: „Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí z zmysle ceny obetovanej príležitosti
veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk a práve
absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách stanovil zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa
od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11, AZIZ), keď „Článok 3
ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „značná nerovnováha" ku škode
spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných vprípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere,
je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie
zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek

požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)", treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ,
ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento
spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní". Zákonodarca opakovane
pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný nárast zadlženia obyvateľstva
z úverových vzťahov, keď z dôvodovej správy k novele nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., vykonanej nar.

vl. č. 586/2008 Z. z. vyplýva, že „Cieľom predkladaného návrhu je docieliť vyváženú právnu úpravu v
oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných praktík v spotrebiteľských veciach. Reaguje sa
na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné praktiky, pri ktorých sa síce nedojednáva vysoký
úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez množstvo zmluvných pokút a iných sankcií sa
ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky. Podľa článku 8 Smernice Rady 93/13/EHS z
05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, môžu štáty prijať prísnejšie

opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Navrhovaná právna
úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri
sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa, keď spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom
neprimeraných ziskov...". Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj
obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na

určitú dobu (do splatnosti), podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od
začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť,
avšak niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie

finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta) s tým, že uvedenej dispozície zákona sa evidentne dotýka
dohoda o úrokoch po splatnosti, popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách, pričom
ak evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje neprimeraný nárast dlhu, zákonite nastupuje otázka
povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a

ďalších sankciách. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že taký odklon od dispozície právnej
normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách, je v neprospech žalovanej.
Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z
omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v
§ 3a nar. vlády 87/1995 Z. z.. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania, sú nielen odklonom

od zákona v neprospech žalovanej, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému
pravidlu v ust. § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny z čoho vyplýva, že rozdiel stavu výhody splátok
a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá

povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a
za tento stav nedostatku a úverovania, patrí veriteľovi úrok, pričom jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený

sankčnýmjednostrannýmpredčasnýmzosplatnenímúverstým,žesprotiprávnymstavomsaprirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Je nutné zároveň uviesť, že úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú

odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu
narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti
navyšujúcenuzaužívaniefinančnýchprostriedkovzaobdobiedodohodnutejalebopredčasnevyvolanej
doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa
ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škodespotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.“

22. K argumentácii žalobcu v žalobe poukazujúcej na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 43co/1/2018 zo dňa 25.01.2018 a Krajského súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 17co/122/2017 zo dňa 21.03.2018 súd uvádza, že predmetné rozsudky vychádzajú z právneho
názoru, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Tento právny názor je však prekonaný ustálenou
judikatúrou súdov Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, ktorá uvádza právny záver,

že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou aj keď uzavretou podľa Obchodného zákonníka, avšak
podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a režimu Občianskeho zákonníka a jeho úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
· trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu
patrí náhrada trov vo výške 100%. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní nečinný a nevznikli mu
žiadne trovy konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).