Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109220536
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3109220536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu J. G., štátneho občana
Slovenskej republiky, bytom A. - F., Y. XXX/XX, zast. JUDr. F. D., advokátkou, so sídlom J. L.,
M. XX/XX, proti žalovanému C. Y., štátnemu občanovi R. republiky, bytom A., V. XXX/XX, zast.
JUDr. J. B., advokátom, so sídlom G. nad Y., M. I. XX/XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12 júla
2017, č.k. 26C/174/2009-497 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. augusta 2017 č.k.
26C/174/2009-507, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. o veci samej potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným mení
tak, že žalobca ani žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. o trovách konania štátu mení tak, že štát má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.

IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo k pozemku reálnou deľbou. Vychádzal z názoru vysloveného v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu o existencii prístupu žalobcu na sporný pozemok cez
pozemok tvorený korytom potoka a žalobcovi prikázal novovzniknutý pozemok susediaci práve s
pozemkom tvoriacim koryto potoka. Súd prvej inštancie nevykonal žalovaným žiadanú ohliadku, ktorá
mala preukázať negatívnu zmenu prístupových pomerov spočívajúcu v medzičasom dokončených

stavebných úpravách koryta potoka. Podľa súdu prvej inštancie bol rozsah a spôsob úpravy potoka
zrejmý z rozhodnutia Okresného úradu A., odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorýmbolapovolená"I.".Totoboložalovanýmpredloženévsporedňa05.11.2014,tedapredzrušujúcim
rozhodnutím odvolacieho súdu. Čo sa týka zábradlia na moste o výške cca 80cm (označené žalobcom
na pojednávaní dňa 12.07.2017), toto nemôže byť podľa súdu prvej inštancie relevantnou prekážkou,
ktorá by bránila žalobcovi dostať sa k svojmu pozemku. V konaní neúspešnému žalovaného zaviazal k
náhrade trov konania žalobcu a štátu v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie a pozemok
prikázať v celosti do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalobcu vo výške 5.131 eur.
Namietal faktickú nemožnosť prístupu k pozemku cez pozemok tvoriaci koryto potoka, a to z dôvodupodstatných zmien uskutočnených dokončením stavebnej úpravy koryta F.. V dôsledku dokončenia tejto
stavebnej úpravy má pravý breh výšku cca 135 cm, ľavý breh výšku cca 243 cm a vzdialenosť medzi
hranami brehov je cca 450 až 500 cm. Na moste od ul. L. je osadené zábradlie. Pokiaľ nebude v potoku

výnimočne minimálna hladina, ako bola v čase podania odvolania bude prístup pri normálnej hladine
ešte komplikovanejší. Ak by bol aj prístup na pozemok cez koryto potoka možný, je mimoriadne rizikový
a pre účely obhospodarovania záhrady úplne nevyhovujúci. R., š.p. síce vo svojom stanovisku zo dňa
15.8.2014 súhlasil s prístupom cez potok, no výslovne nepripustil vykonávať technické opatrenia ako
schody, lávky a premostenia. Nosenie náradia a úrody cez potok je potom úplne vylúčené. Uvedená

zmena vyžadovala podľa žalovaného opätovnú ohliadku, pretože významným spôsobom došlo k zmene
pomerov, keď v čase prvej ohliadky sa jednalo o rozostavanú stavbu. Súd prvej inštancie preto
pochybil, keď navrhovaný dôkaz ohliadkou nevykonal. Žalovaný žiadal, aby ohliadku vykonal odvolací
súd. Žalovaný poukázal aj na znalecký posudok Ing. P., podľa ktorého je prístup cez koryto potoka
nemožný. Rovnako vyznelo stanovisko OÚ A., ktorý za vlastníka komunikácie na moste so zábradlím
nesúhlasil s prístupom na sporný pozemok cez koryto potoka. Rozdelenie pozemku nie je pre uvedené

podľa žalovaného dobre možné a je potrebné vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo inak ako
reálnym rozdelením. V tomto smere žalovaný poukázal na správnosť určenia ceny Ing. P. vo výške 7
eur/m2.

3. Žalovaný namietal aj správnosť rozhodnutia o trovách konania a poukazoval na skutočnosť, že ani

žalobca nepovažoval prístup na pozemok cez potok za možný už od počiatku. Jeho žaloba bola totiž
prvotne spojená aj so zriadením vecného bremena práva prechodu. Obdobné stanovisko zaujal aj vo
svojom odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie a možnosť prostého rozdelenia akceptoval
až v stanovisku zo dňa 15.6.2017. Ani súdom prvej inštancie prijaté rozdelenie tak nemožno považovať
za úspech žalobcu.

4. Žalobca sa v stanovenej lehote a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

6. Podstatou odvolania žalovaného čo do veci samej je možnosť prístupu žalobcu na pozemok, ktorý
vznikol na základe napadnutého rozhodnutia reálnym rozdelením predtým spoločného pozemku. V
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd k otázke faktického prístupu žalobcu na prípadný

novovzniknutý pozemok uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je vedená ako ovocný sad. Sám žalobca
na pojednávaní dňa 6.6.2014 uviedol, že v prípade rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti by túto užíval
ako záhradu a peší prístup k nej by mu stačil. Takáto forma prístupu je dostatočne zabezpečená aj
cez pozemok tvorený korytom vodného toku - potoka s brehovými časťami, ktoré boli práve v priebehu
konania R. upravované.

7. Na svojom stanovisku o vyhovujúcom prístupe nezmenil žalobca nič ani po dokončení stavebných
úprav koryta potoka a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu. I keď § 142 ods. 1 OZ uvažuje kritérium
deliteľnosti veci ako objektívne, nie je úplne bez významu, že v tomto prípade namieta neprístupnosť
novovzniknutej žalobcovej parcely žalovaný, teda ten, koho ním tvrdený komplikovaný prístup

nezaťažuje. Žalovaný má na svoju novovzniknutú parcelu prístup ako doposiaľ. Naproti tomu žalobca,
teda ten, kto bude uvažovaný prístup pozemkom koryta potoka používať, tento prístup nenamieta. Ak
je teda reálna deľba objektívne možná, nemožno ju nerealizovať, ak je ochotný jej dôsledky znášať
ten, komu užívanie veci takáto deľba skomplikuje. V tomto prípade žalobca. Neobstojí tvrdenie, že
novovzniknutá parcela žalobcu nie je prístupná vôbec, čo by možnosť reálnej deľby skutočne vylučovalo.

Faktická možnosť pešieho prístupu žalobcu po pozemku tvoriacom koryto potoka je daná samotnou
skutočnosťou, že vo vzťahu k údržbe a kontrole vodného toku vrátane brehových častí, existuje nemálo
povinností správcu vodného toku (viď zákon o vodách), ktoré sú realizovateľné jedine s prístupom
na pozemok vodného toku. Pokiaľ sa teda prístup na pozemok vodného toku nedá realizovať pre
osadenie zábradlia na moste, ako to tvrdí žalovaný, musia tu stále existovať iné možnosti prístupu

na pozemok vodného toku, ktoré bude na prístup využívať samotný správca vodného toku pri plnení
zákonných povinností. A keďže z dokazovania vyplýva, že správca vodného toku s prístupom žalobcu
na vyporiadavaný pozemok súhlasil, je zrejmé, že žalobca môže na pozemok vodného toku vstupovať
aj iným spôsobom, ako len cez novoinštalované zábradlie. Jeho existencia, ako aj nesúhlas obce A. sprekračovaním daného zábradlia nie je teda dôvodom, ktorý by vylučoval možnosť vstupu žalobcu na
pozemokvodnéhotoku.Čosatýkasamotnéhovstupuzpozemkukorytavodnéhotokunanovovzniknutú
parcelu žalobcu, jedná sa nesporne o komplikovanejší spôsob prístupu ako po ceste či chodníku. No

pre obsluhu záhrady to je aj podľa odvolacieho súdu prístup dostatočný. V istom minimálnom režime
úrodnosti je záhrada obhospodarovateľná ľahkým ručným náradím, ktoré býva bežne používané aj na
údržbubrehovýchporastovvodnýchtokov(kosa,krovinorez).Pokiaľjetedastakýmtonáradímprístupný
pozemok vodného toku, čo z potreby jeho údržby vyplýva, je s týmto náradím dostupná aj priľahlá
záhrada.

8. Je potrebné pripustiť, že prístup žalobcu na jeho novovzniknutú parcelu, tak ako je uvažovaný v
napadnutom rozhodnutí, neumožňuje naplno využiť plodonosné schopnosti pôdy, a záhrada žalobcu
nebude práve pre spôsob prístupu vhodná na intenzívne pestovanie ovocia a zeleniny. Takýto spôsob
využitiazáhradjevšakvostatnomobdobínaústupe.Naopak,jepotrebnévnímať,žepozemkysastávajú
formou investície, alebo spoľahlivým prostriedkom uchovania majetku. A pre tieto účely je novovzniknutá

parcela žalobcu aj s jej špecifickým prístupom plne vyhovujúca. Žalobcovi týmto spôsob totiž ostáva
zachovaná možnosť disponovať so svojim nehnuteľným majetkom v budúcnosti, kedy v dôsledku zmeny
pomerov u ktoréhokoľvek zo susedov novovzniknutej parcely môže byť jemu prikázaná parcela predajná
za podstatne výhodnejších podmienok ako za 7 eur/m2 ponúkaných žalovaným.

9. Ako uviedol odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, reálna deľba zabezpečí, že
sa obom doterajším spoluvlastníkom dostane práve taká majetková hodnota, ktorou v zásade každý z
nich disponoval aj za trvania podielového spoluvlastníctva a významne sa eliminuje riziko nepresnosti
spojené s určením hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ktoré, súdiac podľa výsledkov posudkov, bolo
v danom prípade vysoké. Na tomto stanovisku odvolací súd zotrval aj z vyššie uvedených dôvodov a

napadnuté rozhodnutie vo veci samej potvrdil.

10.Čosatýkarozhodnutiaotrováchkonaniažalobcu,žalovaného(1/)aštátu,vtomtosmeresaodvolací
stotožnil so žalovaným, že žalobca rozhodnutím o zrušení a vyoporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedosiahol to, s čím vstupoval do sporu. Na začiatku konania totiž žalobca žiadal tiež zriadiť vecné

bremeno k novovzniknutej parcele a až v priebehu konania považoval za dostatočné prosté reálne
rozdelenie. Aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je náhrada trov konania
ovládaná princípom úspechu v spore (§ 255 CSP). K otázke úspechu v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M
Cdo 10/2012 tak, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového

spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa
márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v
súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

11. Aplikujúc uvedené závery Najvyššieho súdu SR na toto konanie, je zrejmé, že výsledok konania

nezodpovedá presne takému vysporiadaniu, ktoré požadoval žalobca na začiatku sporu a pred jeho
začatím. Nemožno teda uvažovať o plnom úspechu žalobcu a na oboch stranách sporu sa jedná o
úspech čiastočný. Pre nemožnosť jeho jednoznačnej kvantifikácie považuje odvolací súd za spravodlivé
nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu a napadnuté rozhodnutie vo výroku
o trovách konania žalobcu a žalovaného (1/) preto zmenil a žiadnemu z nich nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania nepriznal.
12. V dôsledku uvedeného čiastočného úspechu oboch strán v spore zmenil odvolací súd aj rozhodnutie
o trovách štátu, na náhradu ktorých zaviazal žalobcu a žalovaného (1/) rovným dielom, vychádzajúc
z inak nezmenených ostatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie ohľadom náhrady
trov štátu.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi by patril nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, tieto mu však v odvolacom konaní nevznikli, pretože do rozhodnutia odvolacieho súdu bol v
odvolacom konaní nečinný.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.