Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811211017
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3811211017.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza,
proti povinnému: Y. W.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie istiny 109,88 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. novembra 2016, č. k.
16Er/2140/2011-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil
a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 07.07.2011 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi
č.k.XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 22.03.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora bolo súdom udelené dňa 21.07.2011. Z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie preukázané,
že povinný zomrel dňa 26.02.2014 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Prievidza

sp.zn. 4D/37/2014, Dnot 103/2014 zo dňa 25.04.2014 zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa.
Dňa 30.04.2014 nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po povinnom
ako poručiteľovi bolo zastavené pre nedostatok majetku, súd prvej inštancie považoval za preukázané,
že povinný bol nemajetný. Exekúciu bolo preto potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na §

196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP tak, že
priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V závere rozhodnutia
súd prvej inštancie uviedol, že po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne v zmysle ust. § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že

nesúhlasí s výrokom o trovách konania, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti
povinného. Namietal, že súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex.
poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že úmrtím povinný
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti výroku o
trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie. V prípade, že by povinný ako poručiteľ zanechal majetok, ktorý by bol prejednaný v
dedičskom konaní, v exekučnom konaní by sa pokračovalo s dedičmi poručiteľa. Keďže však povinný

žiaden majetok nezanechal, exekučné konanie má byť zastavené z dôvodu nemajetnosti. V prípade
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, a to podľa § 203
ods. 2 Ex. poriadku. V danom prípade zákon jasne udáva povinnosť oprávneného znášať náhradu trov
exekúcie bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného mohol predvídať, prípadne či nesie procesné
zavinenie na zastavení exekúcie.

4. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, skúmal, či odvolanie
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený
(oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa.
5. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď z obsahu

odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje
voči samotnému zastaveniu exekúcie (oprávnený navrhuje rozhodnúť rovnako o zastavení exekúcie),
no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť
napadnuté rozhodnutie len vo výroku o trovách exekúcie.

9. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za
odvolanie len do výroku II. o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku II. rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona
prípustné nie je.

10. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo

v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,
preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

11. Odvolací súd doplňuje, že súd prvej inštancie strany konania nesprávne poučil o možnosti podania
opravného prostriedku pokiaľ sa jedná o odvolanie proti výroku
o nároku na náhradu trov exekúcie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).