Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201547
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617201547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a sudcov JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v spore žalobcu : H. R., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. C. XX, t. č. U. I., M. XX, T., 2/ Ing. I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C. XX, t.
č.bytomA.E.,K.L.R.E.XXXX/XX,protižalovanému:Československáobchodnábanka,a.s.,sosídlom
Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 8.785,81 Eur, o určenie neplatnosti zmluvy a zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur,o odvolaní žalobcu v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 6Csp/31/2017-121 zo dňa 10.10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdLiptovskýMikulášrozsudkomč.k.6Csp/31/2017-121zodňa10.10.2017zamietolžalobu.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 22.02.2017 žalobcovia v 1/ a 2/ rade žiadali určiť,
že úver zo Zmluvy č. 88380-1432040, uzavretý dňa 26.05.2015 medzi stranami právneho vzťahu je

bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného vydať im bezdôvodné
obohatenie z tohto úveru vo výške 8.785,81 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 22.02.2017 do
zaplatenia, ďalej žiadali určiť, že uvedená Zmluva zo dňa 26.05.2015 je neplatná a žiadali tiež zaviazať
žalovaného zaplatiť finančné zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur ako aj trovy konania. Žalobcovia
uviedli, že vzhľadom na svoju finančnú tieseň, uzatvorili so žalovaným danú Úverovú zmluvu, na základe
ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 1.500.000,- Sk (49.790,88 Eur). Zmluva bola žalovaným vopred
naformulovaná a vzhľadom na akútny nedostatok finančných prostriedkov žalobcovia boli nútení riešiť

vzniknutú situáciu pôžičkou. Za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 49.790,88 Eur zaplatili do dňa
vypracovania žaloby čiastku 58.576,69 Eur. Tvrdili, že Úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné
podmienky a v dôsledku toho sa odvolávali na európsku Smernicu na ochranu spotrebiteľa č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázali aj na právnu úpravu § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Nárok na určenie, že Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov odôvodnili
tým, že konali ako spotrebitelia podľa Občianskeho zákonníka, a preto na nich dopadá v celom rozsahu
spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úverochainýchpôžičkáchaúverochprespotrebiteľovazákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.
Poukázali ďalej na to, že v Úverovej zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN, čo je potrebné
považovať za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a porušenie povinnosti dodávateľa
podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. V Zmluve absentuje takisto rozlíšeniejednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez
rozlíšenia, pričom poukázali na ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. V priebehu úverového vzťahu
došlozichstranykvážnymfinančnýchťažkostiam,čomalodopadnaschopnosťnaďalejpravidelneúver

splácať, a keďže počas doby splácania úveru boli uvedení do omylu, neschopnosť splácať malo značne
negatívny vplyv na ich zdravie a hlboké narušenie rodinných vzťahov, preto žiadali o zadosťučinenie
vo výške 1.000,- Eur.
Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka , § 1 ods. 2
písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 137 ods. 1 písm. d) CSP, § 37, § 39, § 43,

§ 451 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3,5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vykonaným
dokazovaním mal preukázanú nedôvodnosť uplatneného nároku. Súd prvej inštancie predovšetkým
ukazuje na rozpor I. a III. žalobného petitu, keď žalobcovia sa na jednej strane domáhali určenia, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, to znamená, že úverovú zmluvu považovali za platnú, len úver žiadali
posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov a v III. výroku tej iste žaloby sa domáhali určenia neplatnosti
úverovej zmluvy. Žiadali určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu, že v úverovej

zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN a že úverová zmluva neobsahuje údaj o priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov ako aj to, že v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu,
úroky a iné poplatky. Jedná sa teda o náležitosti zmlúv, na ktoré sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských
úveroch. Úverová zmluva bola uzavretá 26.05.2005, pričom podľa vtedy platného ustanovenia § 4 ods.
2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver bolo možné považovať za bezúročný

a bez poplatkov iba za predpokladu, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov. Až účinnosťou od 01.01.2008 bolo zmenené znenie
§ 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatku
aj za predpokladu absencie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzby, výšky,
počtu a termínov splátok úveru a iných poplatkov, ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. V čase uzavretia úverovej zmluvy bolo pritom platné ust.
§ 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že sa jedná síce o spotrebiteľskú zmluvu, ale nejedná sa o spotrebiteľský úver, na
ktorý by sa vzťahovali ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aplikáciu tohto zákona na daný zmluvný

vzťah vylučuje ust. § 1 ods. 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože bez ohľadu na to,
či žalobcom boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 1.500.000,- Sk alebo 1.470.000,- Sk vždy sa
jedná o hodnotu v Slovenských korunách prevyšujúcu 20.000,- Eur. Preto nie je právne významné, že
úverová zmluva neobsahuje platné dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN totiž v sebe
zahŕňa okrem iného aj úrokovú sadzbu, ktorá bola dojednaná vo výške 6,35 %, takže pokiaľ zmluva

obsahuje údaj o RPMN 3,03 %, jedná sa o údaj neplatný), nakoľko uvedený nedostatok by mal za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť iba vtedy, ak by sa jednalo o spotrebiteľský úver, na ktorý by
sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských úveroch. Preto v tej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ako
nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcov v časti pokiaľ sa domáhali určenia neplatnosti úverovej
zmluvy, pretože zo žiadneho predpisu nevypláva právo dlžníka domáhať sa neplatnosti úverovej zmluvy

ako právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP). Pokiaľ by zmluva bola neplatná, žalobcovia by sa mohli
domáhať iba plnenia podľa § 137 písm. a) CSP, pričom otázku platnosti zmluvy by riešil súd v rámci
tohto konania ako predbežnú. V časti o zaplatenie sumy 8.785,81 Eur žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno, nakoľko nepreukázali, že prijatím plnenia 58.576,69 Eur sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne
obohatil v rozsahu sumy 8.780,81 Eur. Žalobcovia nespochybnili skutočnosť, že žalovaný (jeho právny

predchodca) im poskytol finančné prostriedky vo výške dojednanej úverovou zmluvou. Podľa názoru
súdu v čl. II. Úverovej zmluvy bola jednoznačným spôsobom dojednaná výška úveru ako aj poplatok
30.000,- Sk. Tento poplatok bol dojednaný individuálne, jednoznačným, určitým spôsobom, takže
žalobcovia nemohli mať žiadne pochybnosti o tom, že sumy 1.500.000,- Sk budú povinní zaplatiť banke
poplatok 30.000,- Sk. Boli uzrozumení s tým, že buď zaplatia banke 30.000,- Sk a v takom prípade im

budú poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500.000,- Sk alebo ak tento poplatok nezaplatia, banka
si ho zrazí a vyplatí im iba čiastku 1.470.000,- Sk. Zmluvné podmienky boli individuálne dojednané,
žalobcovia si boli vedomí toho, že sa jedná o úver a že ako dlžníci okrem skutočne poskytnutých
finančných prostriedkov budú povinní banke zaplatiť (okrem individuálne dojednaného poplatku 30.000,-
Sk) aj úroky vo výške 6,35 % ročne s tým, že úroková sadzba bola dojednaná ako pohyblivá. Žalobcovia

následne požiadali banku o odklad splátok, v dôsledku čoho bol dňa 12.08.2009 Dodatok č. 2 k
Úverovej zmluve, ktorým bolo dohodnuté posunutie termínu splatnosti úveru do 15.01.2021. Odklad
splátok od 15.08.2009 do 15.01.2010, dohodnutá bola nová mesačná splátka po 439,42 Eur a výška
úrokov 6,70 % ročne ako variabilná. Opäť sa jedná o individuálne dojednané podmienky splácaniaúveru, navyše dojednané určito, jasne a zrozumiteľne, tak že sa nejedná o neprijateľné podmienky
§ 53 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nepreukázali, že by právny úkon - úverovú zmluvu a jej
dodatky neboli urobili slobodne a vážne, tak že keď plnili banke formou splátok vyššiu sumu ako im

v skutočnosti bolo poskytnuté (podľa tvrdenia žalobcov „preplatili" poskytnuté finančné prostriedky o
8.785,81 Eur) nepreukázali, že by týmto plnením žalovaný získal bezdôvodné obohatenie v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcov na zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur, keď z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že nárok
na finančné zadosťučinenie vznikne spotrebiteľovi iba za predpokladu úspešného uplatnenia porušenia

práva alebo povinnosti ustanoveného týmto zákonom. Nakoľko žalobcovia v pozícii spotrebiteľa neboli
úspešní pri uplatňovaní svojho nároku, nepatrí im ani finančné zadosťučinenie, a preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s ust. § 262
ods. 1, 2 CSP, keď žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovi v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v písomne podanom odvolaní uviedli, že: „sa odvolávajú proti rozsudku
v celom rozsahu pre rozpor s a Ústavou Slovenskej republiky a pretože neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a bolo

nám odňaté ústavné právo podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Súd úplne odignoroval rozsiahlu
judikatúru vnútroštátnych súdov, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou
EU a nepriznala nám zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V predmetnom konaní
boli vytýčené len jedno pojednávanie. V každom z nich bolo jasné, že súd nemá záujem sa zaoberať
námietkami mňa ako žalobkyne. Na pojednávaní dňa 10.10.2017 sa zúčastnila iba žalobkyňa 2. a

splnomocnená zástupkyňa za žalobcu 1. Hneď na začiatku pojednávania splnomocnená zástupkyňa
poukázala na nesprávne uvedenú RPMN a uviedla, že tento údaj sa používa u spotrebiteľských úveroch,
preto keď žalobcovia žiadali o spotrebiteľský úver mysleli si, že ho aj dostali. Ako priemerní spotrebitelia
nedokázali vyhodnotiť či predmetná úverová zmluva obsahuje klauzule, ktoré sú v ich neprospech,
pretože ani jeden z nás nemá právnické vzdelanie. Ako spotrebitelia sme plne dôverovali inštitútu akou

je banka, ani by nás vo sne nenapadlo, že budeme už pri podpise zmluvy oklamaní. Ďalej poukázala na
úrokovú sadzbu, ktorá bola vo výške 6,35% ale RPMN je len 3,03%, čo je v rozpore nie len s dobrými
mravmi, ale aj s matematickým výpočtom, nevieme totižto akým spôsobom vypočítal žalovaný údaj
vpísaný do úverovej zmluvy. Rozporovali sme aj poplatok za úver. Súd bol toho názoru, že tento bol
individuálne dojednaný, no náš názor sa s tým nestotožňoval, hoci som ako žalobkyňa 2. hovorila, že na

účte sme nemali žiadne prostriedky a preto som nevedela s určitosťou povedať či bol poplatok strhnutý z
úveru alebo bol úver v celej sume poukázaný na účet. No s určitosťou viem, že na zmluve bola uvedená
suma úveru 1.500.000,00SKK a pod touto sumou uvedená suma 30.000.00SKK ako poplatok 2% z
úveru. Podľa nášho názoru nie je zrejmé či táto suma 30.000,00SKK mala byť započítaná do výšky
úveru, alebo mala byť z neho odpočítaná, to v zmluve nie je nikde uvedené, preto sa stotožňujeme s

prednesom splnomocnenej zástupkyne, že predmetná zmluva nebola platne dojednaná s poukazom na
§ 43 a násl. Občianského zákonníka, nakoľko zmenou výšky úveru bol podaný nový návrh zo strany
žalovaného, ktorý nebol nami prijatý. Na preukázanie svojich tvrdení sme žiadali aby banka dodala
prevod, ktorý vykonala v čase poskytnutia výšky úveru na bežný účet, tento dôkaz bol zo strany súdu
zamietnutý čím boli porušené práva na spravodlivý súdny proces. Ak by sme v roku 2005 mali vedomosť,

že v roku 2017 sa budeme s bankou súdiť určite by sme si dané výpisy odkladali. Žalovaný ich však
má k dispozícii až do ukončenia úveru. Nevidíme teda vôbec dôvod, aby nespolupracoval na výzvu
súdu. V článku čl. 6 obchodných podmienok k úveru, kde je uvedený limit úveru maximálne 1 milión
korún, tieto sme nikdy nečítali, ale je zarážajúce, že nám banka aj keď mal na predmetný úver limit,
sama ho nedodržala a svoje obchodné podmienky porušila. Chceme ešte poukázať na skutočnosť,

ktorá je opísaná v zápisnici z pojednávania, na čo mal byť predmetný úver poskytnutý. Máme za to,
že žalovaný keďže sme mali možnosť založiť nehnuteľnosť, postavil zmluvu tak, aby sme v prípade
súdneho sporu, neboli považovaný za spotrebiteľov a predmetný úver za spotrebiteľský, hoci sme ho
použili na bežnú spotrebu, za tým účelom sme aj oslovili banku, teda žalovaného. Na záver chcemeešte uviesť, že stále trváme na späťvzatí žaloby v časti určovacích výrokov, ktoré súd na pojednávaní
neakceptoval, čiže sa určením súd nemal vôbec zaoberať. Poukázali sme aj na rozhodnutia iných súdov
v tej istej veci Úverovej zmluvy, ktorú tieto vyhodnotili ako spotrebiteľský uver aj napriek založeniu

nehnuteľnosťou, súdy poukázali nato, že zmluva nebola individuálne dojednaná, bola formulárová a
spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť ani nijak do nej zasahovať, dostal ju na podpis a ak chcel
dostať úver musel ju podpísať ako celok. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť,
že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti
Š.,rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa

9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci
sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR Csp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004,
III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo
dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5 .2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie
je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s

ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti) pričom ide o porušenie ústavného práva na spravodlivý
súdny proces. Máme zato, že sudkyňa Judr. Iveta Žišková v tejto časti nesprávne právne posúdila
predmetné zmluvy, vydala Rozsudok v rozpore zo zákonom a smernicami Rady EU, Ústavou Slovenskej

republiky, čím nám uprela práva na spravodlivý súdny proces. Mnohé všeobecné a odvolacie súdy
Slovenskej republiky opakovane a spravodlivo konštatujú, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu
nemôže byt' na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch,
kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné

podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa a úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať
neprijateľnosť zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky
neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Podľa Civilný sporový poriadok § 365
Odvolacie dôvody
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti',
j) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa Civilný sporový poriadok § 366 Novoty v odvolacom konaní
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mat' za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť' v konaní pred súdom prvej
inštanciePri prejednávaní veci č. 6Csp/31/2017 neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože :
Rozsudok č. 6Csp/31/2017 zo dňa 10.10.2017 vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne

konanie. Súd nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu
a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci
b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je
c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie ex offo
d súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky

e) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky
f) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.
Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, na základe predložených listinných dôkazov nedostatočne
právne posúdil predmetnú zmluvu. Žiadame súd, aby nám poskytol náležitú súdnu ochranu v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky Právo na súdnu ochranu podľa Čl. 46, Čl. 48 ods. 2 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Pretože vo veci

podanejžalobysúdyzúradnejpovinnostiposkytujúspotrebiteľovisúdnuochranupodľaspotrebiteľského
práva, ktorá mu v plnej miere a nespochybniteľné prináleží podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky a Unijného práva, najmä Smernice Rady 93/13/EHS. Právo na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR nespočíva iba v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie

súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu U.
ÚS26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak
sa niekto (..každý") domáha svojho práva na súde, no súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná resp.
nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08)."
Na základe uvedeného žiadajú, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcovia podali zjavne
nedôvodnú žalobu, ktorá je neopodstatnená v celom rozsahu. Je vnútorne rozporná, zmätočná, preto
súd správne žalobu zamietol. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne a právne

správny potvrdil.

4. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v podanej replike uviedli:
„Vo svojom odvolaní podľa názoru odvolateľov dostatočne opísali, čím sa súd nezaoberal a preto
rozhodnutie vo veci vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Máme za to, že súd nevykonal

všetky dôkazy, dokonca nám uprel právo na spravodlivý súdny proces, pretože nepripustil v konaní nami
navrhnuté dôkazy.
Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia, kde údajne účinne vyvrátil
našu argumentáciu, tieto tvrdenia popierame a uvádzame, že predmetná zmluva nebola dostatočne
preskúmaná súdom, v obchodných podmienkach pri poskytovaní samotného úveru išiel žalovaný sám

protisvojimobchodnýmpodmienkamaposkytolnámúvernadrámecpodmienokúveru.Čímsámporušil
samotnú zmluvu ešte pred jej podpísaním. Zmluva je zmätočná, zavádzajúca a poplatok za uzatvorenie
zmluvy nebol oboma stranami dohodnutý, bol to len jednostranný úkon dodaný žalovaným a aj z týchto
finančných prostriedkov nám boli vypočítané úroky, aj keď sme reálne tieto peniaze nikdy neobdržali. Je
tu veľa sporných skutočností, ktoré neboli preskúmané."

Z týchto dôvodov žalobcovia trvajú na svojom odvolaní a žiadajú, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu v
zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v
spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že prvostupňový súd v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s

ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací v plnom rozsahu
stotožnil. Preto s poukazom na cit. ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia, keď okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré zrozumiteľne vysvetlil.

8. Preto s poukazom na vyššie uvedené, keďže s rozhodnutím súdu prvej inštancie, s jeho právnym
posúdením ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods.

2 CSP a na tento poukazuje a vzhľadom na skutočnosť, že odvolatelia k veci samej neuviedli žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté závery, keď v jeho odvolaní zotrvávajú na svojich tvrdeniach, s ktorými
sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Odvolací súd nemohol potom prisvedčiť
námietkam, na ktorých odvolatelia založili svoje odvolanie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako

vecne správny. Odvolací súd odvolanie žalobcov v 1/ a2 / rade považoval vyslovene za účelové a
nedôvodné.

9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolatelia v odvolacom konaní neboli úspešní, úspešní v odvolacom
konaní bol žalovaný, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcom v 1/ a 2/ rade právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)