Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201547
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617201547.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu H. Š., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom C.F. C. XX, t. č. U. I., M. XX, T., v 2. rade O.. I. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C.Ä. C. XX, t. č. bytom A. E., K. L. Š. E.L. XXXX/XX, proti žalovanému Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8 785,81 eur, o určenie neplatnosti zmluvy a
zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1 000,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22. 02. 2017, doručenou súdu dňa 23. 02. 2017 a doplnenou podaním, doručeným
súdu dňa 24. 03. 2017 (takisto zo dňa 22. 02. 2017), žalobcovia žiadali určiť, že úver zo Zmluvy č.
88380-1432040, uzavretý dňa 26. 05. 2015 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
Ďalším výrokom žiadali zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z tohto úveru vo
výške 8 785,81 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 22. 02. 2017 do zaplatenia. Tretím výrokom
žiadali určiť, že uvedená Zmluva zo dňa 26. 05. 2015 je neplatná. Žalovaného žiadali zaviazať aj na
zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1 000,- eur a žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalobcovia uviedli, že vzhľadom na svoju finančnú tieseň, uzatvorili so žalovaným Úverovú zmluvu č.
88380-1432040 zo dňa 26. 05. 2005 (ďalej len „Úverová zmluva“), na základe ktorej im bol poskytnutý
úvervovýške1500000,-Sk(49790,88eur).Zmluvabolažalovanýmvoprednaformulovanáavzhľadom
na akútny nedostatok finančných prostriedkov žalobcovia boli nútení riešiť vzniknutú situáciu pôžičkou
s tým, že bol to žalobca, ktorý mal postupoval v súlade s dobrými mravmi - § 2 písm. u/ a § 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 49

790,88 eur zaplatili do dňa vypracovania žaloby čiastku 58 576,69 eur. Tvrdili, že Úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a v dôsledku toho sa odvolávali na európsku Smernicu na
ochranu spotrebiteľa a najmä na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Poukázali aj na právnu úpravu § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok na určenie,
že Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov odôvodnili tým, že konali ako spotrebitelia podľa
Občianskeho zákonníka, a preto na nich dopadá v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách a

úveroch pre spotrebiteľov a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázali na to, že v
Úverovej zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN, čo je potrebné považovať za zavádza nie
spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a porušenie povinnosti dodávateľa podľa § 4 ods. 5, § 5 ods.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V Zmluve absentuje takisto rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu,úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, pričom poukázal
na ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. a rozhodovaciu činnosť niektorých slovenských súdov. Ako
nekalé podmienky v Zmluve označili žalobcovia Dohodu o zrážkach zo mzdy, keď veriteľ výšku dlhu

jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Spotrebiteľ sa potom podpisom Zmluvy
musí podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej
zmluve a teda text zmluvy, ktorý s ním nebol individuálne dojednaný. K poplatkom uviedli, že sa jedná
o čisto administratívnu agendu a o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej
stránke nie sú dodané a v skutočnosti slúžia len záujmu dodávateľa. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu,

poukázali na rozsudok Okresného súdu Komárno. K vyhláseniu spotrebiteľa, že súhlasí a oboznámil
sa so zmluvnými podmienkami, poukázali na skutočnosť, že sa jedná o hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy
podľa Zmluvy sa mali spravovať Obchodným zákonníkom, čo je v rozpore s rozhodovacou činnosťou
súdov, na ktoré poukázali. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnili tým, že samotná
Zmluva o úvere v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok odporuje zákonu, zákon

obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. V tomto smere poukázali
na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o označenie žalovaného uviedli, že
Zmluvu uzatvárali s pôvodným veriteľom O., a.s. a keďže došlo k jej zlúčeniu s Č. Z. T., uplatnili nárok
voči tomuto subjektu. V čase uzatvárania Zmluvy, ako spotrebitelia, nemali vedomosť o neprijateľných
zmluvných podmienkach a nekalých obchodných praktikách. V priebehu zmluvného úverového vzťahu

došlo z ich strany k vážnym finančných ťažkostiam, čo malo dopad na schopnosť naďalej pravidelne
úver splácať, nakoľko počas celej doby trvania splácania úveru boli uvedení do omylu, neschopnosť
splácať malo značne negatívny vplyv na ich zdravie a hlboké narušenie rodinných vzťahov, preto žiadali
o zadosťučinenie vo výške 1 000,- eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe označil žalobu za nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu.
Podanie žalobcov označil za vnútorne rozporné a zmätočné, keď obsahuje navzájom sa vylučujúce
výroky a už len z toho dôvodu nie je možné žalobe vyhovieť. Poukázal nielen na Úverovú zmluvu
predloženú žalobcovi, ale ja Dodatky k Úverovej zmluve a Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, ktoré priložil k svojmu vyjadreniu. Na Úverovú zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia

zákona č. 258/2001 Z. z., pretože na jej základe bola žalovaným poskytnutá suma vo výške 49 790,88
eur. Podľa § 1 ods. 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z. z. sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o
poskytnutí úveru nad hodnotu v SK zodpovedajúcu 20 000,- eur. Vyššie uvedené potom popiera aj
argumentáciu žalobcov o údajnej absencii náležitostí v Úverovej zmluve. Spochybnil argumentáciu
žalobcov o prítomnosti ustanovení o zmluvnej pokute a dohode o zrážkach zo mzdy a poplatkoch.

Úverová zmluva totiž neobsahuje ustanovenie, ktorým by si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu.
Navyše dodal, že zmluvnú pokutu si uplatňovať nebude, rovnako ako si zmluvnú pokutu neuplatňuje ani
v iných prípadoch. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodu o zrážkach
zo mzdy nie je možné a priori pokladať za nepriaznivú zmluvnú dohodu. Ak dlžník riadne plní svoje
zmluvné povinnosti, tak reálne k uplatneniu dohody o zrážkach zo mzdy ani nedôjde a teda rozsah

zrážok je nula. V prípade žalovaných dohoda o zrážkach zo mzdy nebola nikdy uplatnená a uplatnená
ani nebude. S ohľadom na uvedené bolo toho názoru, že Úverová zmluva v zmysle ustanovení § 37 a §
39 Občianskeho zákonníka je platným právnym úkonom a neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle
ustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka.Poukázalajnaskutočnosť,žeprítomnosťneprijateľnej
zmluvnej podmienky nemá automaticky za následok neplatnosť zmluvy ako celku. Ak by teda súd aj

posúdil niektorú so žalobcami namietaných zmluvných podmienok ako podmienku neprijateľnú, tak toto
posúdenie by nemalo vplyv na neplatnosť zmluvy ako celku, ale na neplatnosť tejto konkrétnej zmluvnej
podmienky. Poukázal na novú procesnú úpravu Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nie je
možné požadovať určenie neplatnosti zmluvy (ani samostatne) tak, ako to formulujú žalobcovia v III.
výroku ich žalobného petitu. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 10. 2017, na ktoré sa neustanovil žalobca v 1. rade,
ani žalovaný, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd preto rozhodol o vykonaní pojednávania aj v
ich neprítomnosti.

5. Na pojednávaní žalobkyňa v 2. rade, zastúpená inou fyzickou osobou, zobrala žalobu späť v časti o
určenie, že úver zo Zmluvy č. 88380-1432040, uzavretý dňa 26. 05. 2005 medzi žalobcom a žalovaným
je bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšku na žalobe zotrvala v celom rozsahu. Tvrdila, že sa jedná
o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z., pričom v čl. 3 bod 2 je údaj o RPMN 3,03%, čo nezodpovedá ani úrokovej sadzbe, dojednanej vo výške 6,35 %. Preto sa jedná o zavádzajúci
údaj. Navyše RPMN banky uvádzali iba pri spotrebiteľských úveroch z čoho vyplýva, že žalovaný tento
úver považoval sám za spotrebiteľský. Neplatnosť Zmluvy odôvodňovala ustanovením § 43 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko výška úveru bola dojednaná 1 500 000,- Sk, avšak žalobcom bola
poskytnutá nižšia suma, len 1 470 000,- Sk, keď banka si zadržala
2 %-ný poplatok z hodnoty úveru. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nevie zdokladovať skutočnú výšku
poskytnutéhoúveru,apretožiadala,abytentodôkazzabezpečilodžalovanéhosúd.Úverbolposkytnutý
potom len vo výške 48 795,07 eur, takže nedošlo k dohode o výške úveru a tým ani k platnému

dojednaniu Zmluvy. Navyše, O. nemala v tom čase oprávnenie poskytovať hypotekárne úvery, a preto
poskytnutie tohto úveru žalobcom kvalifikovala ako obchádzanie zákona. Ako obchádzanie zákona je
potrebné posudzovať aj podrobenie sa Obchodnému zákonníku.
6. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky, získané Úverovou zmluvou,
potrebovala pre svojich rodičov, nakoľko títo podpísali u notára listinu, ktorou založili svoj rodinný dom
na zabezpečenie pôžičky pre jej brata. Brat žalobkyne v 2. rade mal pôžičku od fyzických osôb (teda

nie od žalovaného) a nakoľko dlh prestal splácať, veritelia sa obrátili na rodičov, ktorí boli z toho
šokovaní. Takúto sumu bola ochotná poskytnúť žalobkyni a jej manželovi O., úver vybavovali asi mesiac
a nakoniec bola rada, že tento dostala. Zmluvu pred podpisom si síce prečítala, ale nie detailne a úver
splácala riadne až do minulého roka. Dozvedel sa totiž, že úvery, poskytované nebankovými subjektmi
a aj niektorými bankami, nemajú náležitosti, takže sú bezúročné a bez poplatkov. Preto sa obrátila na

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou o usmernenie, odkiaľ dostala odpoveď,
ktorú k žalobe pripojila. Nakoľko ministerstvo spravodlivosti zaujalo stanovisko, že úver je bezúročný a
bez poplatkov, lebo obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, podala na banku žalobu a úver zároveň
prestala splácať. Zostalo neuhradených ešte asi 20 000,- eur, pričom určite nedopustí, aby jej rodičia
prišli o dom, ktorý má podstatne vyššiu hodnotu. Banka sa totiž na rodičov už obrátila za účelom

uspokojenia dlžnej sumy a to napriek podaniu tejto žaloby skôr, ako súd o nej rozhodol. Žalobkyňa v 2.
rade sa nevedela jednoznačne vyjadriť, aká suma im bola na základe Úverovej zmluvy vyplatená, ale
nakoľko s manželom nemali v hotovosti 30 000,- Sk, ktorú by zaplatili banke v zmysle čl. 2 Úverovej
zmluvy, tak zrejme im bola vyplatená suma 1 500 000,- Sk, po odpočítaní čiastky 30 000,- Sk.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby

rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. V predmetnej veci žalobkyňa v 2. rade na prvom pojednávaní zobrala žalobu späť v časti, pokiaľ sa
domáhala určenia, že Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. K tomuto prednesu žalobkyne
však súd nemohol prihliadnuť z toho dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade nárok uplatnili spoločne a

nerozdielne, pričom žalobca v 1. rade v tejto časti nevzal žalobu späť a nesplnomocnil v 2. rade, ani D.
B. (ktorú splnomocnila zastupovaním na pojednávaní žalobkyňa v 2. rade), aby ho na tomto pojednávaní
(alebo vo veci) zastupovali. Potom nedošlo k účinnému späťvzatiu žaloby, nakoľko žalobkyňa v 2. rade
sama nebola oprávnená disponovať so žalobným návrhom. Nakoľko nedošlo k účinnému späťvzatiu
žaloby (navyše podanie, obsahujúce späťvzatie žaloby, je možné v zmysle § 123 ods. 2 a § 125 ods. 1

CSP urobiť písomne - v listinnej podobe, alebo elektronicky, ale nie ústne na pojednávaní), a preto súd
rozhodoval o celom predmete sporu tak, ako bol tento označený žalobcami v žalobe.

10. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

15. Z listinných dôkazov, predložených stranami sporu, mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade,
ako dlžníci, uzatvorili s O., I..J.. T. (veriteľom), dňa 26. 05. 2005 Úverovú zmluvu. Podľa čl. II. tejto zmluvy
bol žalovaným poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1 500 000,- Sk, s dobou splatnosti do 15. 06. 2020,
úrokovou sadzbou pohyblivou 6,35 %, maximálnou mesačnou splátkou 12 951,- Sk a poplatkom 2 %
z hodnoty úveru vo výške 30 000,- Sk. Jednalo o spotrebný úver, poskytnutý žalobcom na základe ich

písomnej žiadosti zo dňa 04. 05. 2005. V čl. IV. bola určená lehota na čerpanie úveru do 30. 06. 2005.
Zároveň v Zmluve bolo jednoznačným spôsobom určené, že veriteľ povolí čerpanie úveru po zaplatení
jednorazového poplatku vo výške 30 000,- Sk za poskytnutie úveru a po splnení všetkých podmienok
zabezpečenia úveru, ktoré sú špecifikované v čl. VI. Zmluvy. Článok VI. Zmluvy obsahuje záväzok
dlžníka zabezpečiť návratnosť úveru zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v

kat. území S. Q., ktoré boli zapísané na LV č. XXX, dom súpisné číslo XXX, hospodárska budova a
pozemky, ktoré boli v tom čase v bezpodielovom spoluvlastníctve vlastníkov Š. S. a jeho manželky. Bod 1
čl. VI. - Zabezpečenie úveru, bol obsahom aj Dodatku č. 1 k Úverovej zmluve, ktorý bol uzavretý písomne
dňa 28. 03. 2006. Dňa 12. 08. 2009 žalobcovia, ako dlžníci, uzatvorili so žalovaným (Č., a.s.) Dodatok č.
2 k Úverovej zmluve, ktorým došlo k zmene dojednania čl. II. s tým, že zmenená bola splatnosť úveru do

15. 01. 2021, úroková sadzba 6,70 % ročne a maximálna mesačná splátka 439,42 eur (13 237,97 Sk).
Takisto došlo k zmene čl. V. a to Podmienky splácania úveru, úrokov a poplatkov, keď došlo k dohode
o odklade splátok istiny úveru od 15. 08. 2009 do 15. 01. 2010 a za toto obdobie sa dlžníci zaviazali
splácať úver zo zostatku úveru formou inkasa z bežného účtu.

16. Vzhľadom na takéto jednoznačné dojednanie a výpoveď žalobkyne v 2. rade, súd nevykonal dôkaz
označený žalobkyňou v 2. rade prvýkrát na pojednávaní dňa 10. 10. 2017 a to na výšku poskytnutých
finančných prostriedkov žalobcom na základe Úverovej zmluvy. Žalobkyňa v 2. rade totiž jednoznačne
uviedla, že v čase vybavovania úveru s manželom nedisponovali finančnými prostriedkami, ktoré by im
umožnili vyplatiť individuálne dojednaný poplatok 30 000,- Sk, pričom žalobkyňa potvrdila, že finančné

prostriedky podľa Úverovej zmluvy im banka poskytla (prevodom na ich účet). Nakoľko podľa čl. IV. bod
2 Úverovej zmluvy zo dňa 26. 05. 2005 podmienkou čerpania úveru bol jednorazový poplatok vo výške
30 000,- Sk a z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplýva, že túto sumu nezaplatili je nesporné, že právny
predchodca žalovaného vyplatil žalobcom úver 1 500 000,- Sk po odpočítaní dojednaného poplatku 30
000,- Sk, čo je 1 470 000,- Sk. Všetky ostatné dôkazy, označené stranami sporu, boli vykonané.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), v znení účinnom do 31. 12. 2007,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu 12. 08. 2009 (Dodatok č. 2 k Úverovej
zmluve),
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.19. Podľa § 1 ods. 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, v znení
účinnomdo30.06.2006(ďalejlen„ZSÚ“),zákonsanevzťahujenazmluvyoposkytnutíúverudohodnoty

v Sk zodpovedajúcej 200,- eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000,- eur; ak je na rovnaký účel
uzatváraných viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 43 Obč. zák., účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

24. Podľa § 451 Obč. zák.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 3 ods. 3, 5 prvá a posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov,
(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákona s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

26. Vzhľadom na vykonané dôkazy a citovanú právnu úpravu mal súd preukázanú nedôvodnosť
uplatneného nároku. Súd v prvom rade poukazuje na rozpor I. a III. žalobného petitu, keď žalobcovia
sa na jednej strane domáhali určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov (to znamená, že Úverová
zmluvu považovali za platnú, len úver žiadali posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov) a v III. výroku

tej istej žaloby sa domáhali určenia neplatnosti Úverovej zmluvy.

27. Žalobcovia žiadali určiť, je úver je bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu, že v Úverovej
zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN, že Úverová zmluva neobsahuje údaj o priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov, ako aj to, že v Zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu,

úroky a iné poplatky. Jedná sa teda o náležitosti zmlúv, na ktorú sa vzťahuje ZSÚ.

28. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 26. 05. 2005, pričom podľa vtedy platného ustanovenia § 4
ods. 2 písm. g/ ZSÚ spotrebiteľský úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov iba
za predpokladu, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, neobsahovala

ročnú percentuálnu mieru nákladov. Až s účinnosťou 01. 01. 2008 bolo zmenené znenie § 4 ods. 2
ZSÚ tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatku aj za predpokladu absencie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzby, výšky, počtu a termínov splátok úverov a
iných poplatkov, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov. V čase uzavretia Úverovej zmluvy bolo pritom platné ustanovenie § 4 ods. 5 ZSÚ, podľa

ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa jedná síce o spotrebiteľskú zmluvu (žalobcovia
konaliakofyzickéosoby,nepodnikatelia,pričomvypočutímžalobkynev2.radebolopreukázané,žeúver
im nebol poskytnutý na účely povolania, zamestnania alebo podnikania), ale nejedná sa o spotrebiteľský

úver, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia ZSÚ. Aplikáciu tohto zákona na daný zmluvný vzťah vylučuje
totižust.1ods.2,písm.d/ZSÚ,pretožebezohľadunato,čižalobcombolivyplatenéfinančnéprostriedky
vo výške 1 500 000,- Sk, alebo 1 470 000,- Sk, vždy sa jedná o hodnotu v Sk prevyšujúcu 20 000,- eur.
Preto nie je právne významné, že Úverová zmluva neobsahuje platné dojednanie ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN totiž v sebe zahŕňa, okrem iného, aj úrokovú sadzbu, ktorá bola dojednaná

vo výške 6,35 %, takže pokiaľ zmluva obsahuje údaj o RPMN 3,03 %, jedná sa o údaj neplatný),
nakoľko uvedený nedostatok by mal za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru iba vtedy, ak
by sa jednalo o spotrebiteľský úver na ktorý by sa vzťahoval ZSÚ. Preto súd v tejto časti žalobu, ako
nedôvodnú, zamietol.

30. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcov v časti, pokiaľ sa domáhali určenia neplatnosti

Úverovej zmluvy, pretože zo žiadneho predpisu nevyplýva právo dlžníka domáhať sa neplatnosti
Úverovej zmluvy ako právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). Pokiaľ by zmluva bola neplatná,
žalobcovia by sa mohli domáhať iba plnenia podľa § 137 písm. a/ CSP, pričom otázku platnosti zmluvy
by súd riešil v rámci tohto konania ako predbežnú.

31. V časti o zaplatenia sumy 8 785,81 eur žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali
že prijatím plnenia 58 576,69 eur sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil v rozsahu sumy 8
785,81 eur. Žalobcovia nespochybnili skutočnosť, že žalovaný (jeho právny predchodca) im poskytol
finančné prostriedky vo výške dojednanej Úverovou zmluvou. Podľa názoru súdu, v čl. II. Úverovej
zmluvy bola jednoznačným spôsobom dojednaná výška úveru a aj poplatok 30 000,- Sk. Tento poplatok

bol dojednaný individuálne, jednoznačným, určitým spôsobom, takže žalobcovia nemohli mať žiadne
pochybnosti o tom, že zo sumy 1 500 000,- Sk budú povinní zaplatiť banke poplatok 30 000,- Sk - boli
uzrozumení s tým, že buď zaplatia banke 30 000,-Sk a v takom prípade im budú poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1 500 000,- Sk, alebo ak tento poplatok nezaplatia, banka si ho zrazí a vyplatí im
iba čiastku 1 470 000,- Sk. Zmluvné podmienky boli individuálne dojednané, žalobcovia si boli vedomí

toho, že sa jedná o úver a že ako dlžníci, okrem skutočne poskytnutých finančných prostriedkov budú
povinní banke zaplatiť (okrem individuálne dojednaného poplatku 30 000,- Sk), aj úroky vo výške 6,35
% ročne s tým, že úroková sadzba bola dojednaná ako pohyblivá. Žalobcovia následne požiadali banku
o odklad splátok, v dôsledku čoho bol dňa 12. 08. 2009 uzavretý Dodatok č. 2 k Úverovej zmluve,
ktorým bolo dohodnuté posunutie termínu splatnosti úveru do 15. 01. 2021, odklad splátok od 15. 08.

2009 do 15. 01. 2010, dohodnutá bola nová mesačná splátka po 439,42 eur a výška úrokov 6,70 %
ročne (ako variabilná). Opäť sa jedná sa o individuálne dojednané podmienky splácania úveru, navyše
dojednané určito, jasne a zrozumiteľne, takže sa nejedná o neprijateľné podmienky podľa § 53 Obč. zák.
Žalobcovia nepreukázali, že by právny úkon - Úverovú zmluvu a jej dodatky, neboli urobili slobodne a
vážne, takže keď plnili banke formou splátok vyššiu sumu, ako im v skutočnosti bolo poskytnuté (podľa

tvrdenia žalobcov „preplatili“ poskytnuté finančné prostriedky o 8 785,81 eur) nepreukázali, že by týmto
plnením žalovaný získal bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

32. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcov na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo
výške 1 000,- eur. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že nárok na finančné

zadosťučinenie vznikne spotrebiteľovi iba za predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinnosti, ustanoveného týmto zákonom. Nakoľko žalobcovia, v pozícii spotrebiteľa, neboli úspešní
pri uplatňovaní svojho nároku, nepatrí im ani finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalovaný si vo vyjadrení k žalobe síce uplatnil nárok na náhradu trov konania, ale tieto doteraz
nešpecifikoval a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú. Z toho dôvodu súd rozhodne o výške náhrady
trov konania po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník,
len za predpokladu, že žalovaný si trovy konania vyčísli. Inak o trovách žalovaného súd rozhodovať

nebude.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.