Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915201327
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7915201327.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
X, XXX XX Z., 2/ M. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 1.931,32
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.086,55 Eur spolu s
úrokomvovýške12,90%ročneznezaplatenejistinyvovýške1.931,32Eurod11.01.2015dozaplatenia,
úrokzomeškaniavovýške5%ročne,atoznezaplatenejistiny1.931,32Eurod11.01.2015dozaplatenia
a z nezaplatených úrokov vo výške 92,05 Eur od 11.01.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1/ a 2/ rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť
mu istinu 1.931,32 Eur, nezaplatené poplatky 62,19 Eur, úrok vo výške 92,05 Eur, úrok z omeškania 0,99
Eur, úrok 12,90 Eur z nezaplatenej istiny vo výške 1.931,32 Eur od 11.01.2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.931,32 Eur a nezaplatených úrokov 92,05 Eur od
11.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 31.01.2014

uzavrel so žalovanými úverovú zmluvu č. 102380, na základe ktorej im poskytol peňažné prostriedky
vo výške 2.000 Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných mesačných
anuitných splátkach a celý úver s príslušenstvom boli žalovaní povinní splatiť do 18.01.2024. Žalovaní
porušili svoje povinnosti, preto ich žalobca listom zo dňa 19.12.2014 vyzval na predčasné splatenie
úveru do 10.01.2015.

2. Súd vo veci vydal dňa 12.03.2015 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému v 1/ rade

do vlastných rúk, preto súd uznesením zo dňa 19.10.2015 platobný rozkaz zrušil a žalovanému v 1/ rade
ustanovil opatrovníka v osobe vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Michalovce.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

4. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili.

6. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Dňa 31.01.2014 uzavrel žalobca ako banka so žalovanými ako klientami úverovú zmluvu č. XXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za
podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach a to výške úveru
2.000 Eur s úrokovou sadzbou 12,90 % ročne, výškou anuitnej splátky 29,83 Eur, termínom splatnosti

prvej splátky 18.01.2014, počtom anuitných splátok 120. Splátky boli dojednané mesačne, konečná
splatnosť úveru k 18.01.2024, výška RPMN 15,41 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy
19,35 %. Celková čiastka, ktorú museli žalovaní ako klienti zaplatiť predstavovala 3.679,60 Eur.

7. Podľa článku 4. bodu 4.1 úverovej zmluvy, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo
na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia.

Podľa článku 4 bodu 4.2 úverovej zmluvy, ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok
vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle
predchádzajúceho bodu 4.1 alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou,
banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok

uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach.

8. Listom zo dňa 19.12.2014 žalobca vyzval žalovaných k zaplateniu omeškaných splátok úveru
poskytnutého na základe úverovej zmluvy č.. zo dňa 31.01.2014. Súčasne žalovaných vyzval uhradiť
celý dlh vo výške 2.069,57 Eur do 10.01.2015.

9. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ust. § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369 ods. 3 cit. Zákona, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnním peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy
(ďalejlenzákonč.129/2010Z.z.),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Zmluva o úvere č. XXXXXX uzavretá medzi stranami dňa 31.01.2014 je v zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola
uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti
poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme úveru. Žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípad upravený v
ust.§1ods.3zákonač.129/2010Z.z.,tedaoprípad,kedynejdeozmluvuospotrebiteľskomúverepodľa
tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou teda spĺňa charakteristiku štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorenýpriestornadojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmenypredichuzavretím.Súčasťouzmluvy
sútiežvšeobecnézmluvnépodmienky,ktoréspotrebiteľnemôžeovplyvniť,pretožesúpripravenévopred
a pre veľký počet spotrebiteľov. Z týchto dôvodov súd na uvedený právny vzťah použil ustanovenia o
spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za
dôvodnú v celom rozsahu.

12. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaní po poskytnutí úveru v sume 2.000 Eur
úver v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 29,83 Eur nesplácali. Súd preskúmal náležitosti

úverovej zmluvy zo dňa 31.01.2014 a zistil, že zmluva obsahuje obsahové i formálne náležitosti v
zmysle § 9 ods. 1 , 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Povinnosťou žalovaných bolo splácať úver v dohodnutých
splátkach vo výške 29,83 Eur mesačne so splatnosťou vždy k 18. dňu v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Žalovaní mali povinnosť prvú anuitnú splátku úveru uhradiť dňa 18.02.2014 a poslednú dňa
18.01.2024, avšak žiadnu splátku nezaplatili, žalobca preto dňa 19.12.2014 o predchádzajúcej výzve

rozhodol v súlade s článkom 4 bodom 4.2 zmluvy o predčasnej splatnosti úveru.

13. Súd preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 1.931,32 Eur, zmluvný úrok
z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru vyčíslený na 92,05 Eur, úrok
z omeškania z neuhradených splátok úveru podľa článku 4 bodu 4.1 zmluvy do dátumu predčasnej

splatnosti úveru vyčíslený na 0,99 Eur a úrok 12,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.931,32 Eur
od 11.01.2015 do zaplatenia.

14. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. V súlade s vyššie citovanými ustanovenia súd zaviazal žalovaných zaplatiť aj úrok z omeškania
podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny
vo výške 1.931,32 Eur a úrokov vo výške 92,05 Eur a to od 11.01.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po
dni, do ktorého mali žalovaní na základe výzvy na predčasné splatenie úveru zaplatiť žalobcovi dlžnú

sumu, až do zaplatenia.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol,
že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovaným. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.