Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222810
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116222810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: H. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. H. XX, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so
sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, právne zastúpeného De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského
22, 811 04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa zmenu žaloby tak ako je uvedená na č. l. 37 spisu podania žalobcu doručeného súdu dňa
11.05.2017.

II. Určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570301563 zo dňa 05.12.2013 uzavretý medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 570301563
uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 05.12.2013, v znení:

„Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona (ďalej len celkové náklady) sú tvorené súčtom

úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou
sumou 610,30 €. Zákazník splatí Providentu dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. 570301563 dňa 05.12.2013 nachádzajúca sa v článku
1. bode 2. v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú
odmenu vo výške 1 368,50 €. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 100 pravidelných splátkach,
a to v 99-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 13,68 € a poslednú splátku vo
výške 14,18 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva
siedmy kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu pre poskytovateľa

za to, že zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste svojho trvalého
bydliska, alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a poskytovateľ zabezpečí
prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

VI. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 09.11.2016 sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.12.2013,

konkrétne zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za garantovanú službu. Ďalej sa domáhal
vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok úveru
uzavretej toho istého dňa 05.12.2013.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 05.12.2013 uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 570301563. Žalovaný mu poskytol bezúčelový úver vo výške 2 300 €. Zároveň
došlo aj k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mal zaplatiť za službu žalovaného

spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 1 368,50 €. Úver mu bol poskytnutý vo výške 2300
€ za úrokovú sadzbu 21,50 % ročne a poplatok za garantovanú službu vo výške 610,30 €. Spolu teda
za sumu 2 300 € mal žalobca zaplatiť 4 825,53 € (86 %). Žalovanému dosiaľ uhradil sumu vo výške
1 307,53 €.
1.2. Žalobca sa tiež domáha vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nedostatku

zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne náležitostí uvedených v § 9 ods. 2
písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., teda tvrdí, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (písm. f)) a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm.
k)).
1.3. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, žalobca má za to, že tento nebol podmienkou

individuálne dojednanou. Túto zmluvnú podmienku vníma vo svetle toho, že za ideálnych okolností
nebude obsah tohto poplatku nikdy naplnený a žalovaný prijíma platbu od spotrebiteľa za neúčelné
služby, ktoré snáď niekedy v budúcnosti môže jeho klient využiť. Následne rozoberá jednotlivé služby,
ktoré sú zahrnuté v poplatku za garantovanú službu s tým, že tieto sú len imaginárne, prípadne, že k ich
využitiu vôbec zo strany klienta - spotrebiteľa nemusí dôjsť.

1.4. Vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok úveru, poukazuje na to, že odplata za túto službu
predstavuje 51,50 % z poskytnutej istiny úveru, a to u všetkých zmlúv bez ohľadu na to, či v praxi
obchodný zástupca za účelom výberu finančnej sumy od spotrebiteľa prejde rovnaký počet km. Žalobca
poukazuje na vyjadrenie Európskej komisie vo veci sp. zn. C-372/14, kde túto obchodnú praktiku komisia
považovala za klamlivú najmä z dôvodu, že zmluva týkajúca sa výberu splátok bola ako vedľajšia

služba prakticky neoddeliteľná od úverovej zmluvy. Odmena za osobné preberanie splátok tvorí natoľko
podstatnú časť celkovej sumy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, že je otázne, či by spotrebiteľ pristúpil k
dohode o zabezpečení splátok za stanovenú odmenu, ak by mal úplnú autonómiu vôle rozhodnúť sa.
Komisia zároveň vyjadrila názor, že nezarátaním poplatkov za hotovostný výber splátok do RPMN prišlo
k porušeniu smernice Rady 87/102 EHS. Náklady na tieto doplnkové služby by sa mali zahrnúť do

celkových nákladov.
1.5. Žalobca cituje § 567 ods. 1 OZ a vyjadruje znepokojenie nad tým, žeby mal platiť za niečo, načo má
právo podľa zákona. V prípade, ak by sa vyberanie splátok nevykonávalo v mieste bydliska dlžníka ale
na inom mieste, môže si podľa § 4a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. dodávateľ účtovať poplatok
iba do výšky skutočných nákladov. Keďže služba zabezpečenia hotovostného preberania splátok ani

administratívne práce a úkony súvisiace s poskytnutím úveru nepredstavujú podľa žalobcu základné
plnenie z úverovej zmluvy, podliehajú možnosti preskúmania súdom aj z hľadiska ich primeranosti.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 30.03.2017 (č. l. 12-29), v
ktorom uviedol nasledujúce:

2.1. Žalobná argumentácia sa mu javí skôr ako obchodné úvahy žalobcu a nie ako právny spor. Podľa
žalovaného totiž nie je úlohou súdov rozhodovať o tom, čo by sa malo poskytovať zadarmo, čo je pre
zmluvnú stranu dostatočný benefit a čo už nie, alebo ako a prečo si oferent stanovil cenu tak ako ju
stanovil.
2.2. K otázke nedostatku zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že

vzhľadomnapetitžalobyvytýkanietýchtonedostatkovvovzťahukpredmetukonanianemážiadnysúvis.
2.3. Pokiaľ ide o prijateľnosť garantovanej služby, žalovaný poukazuje na petit žaloby, pričom uvádza,
že nič z toho, čo sa v ňom tvrdí ako neprijateľné, nie je na prospech žalovaného. To, či zákazník svoje
práva vyplývajúce z garantovanej služby využije alebo nie, je výsostne na ňom. Žalovaný má zároveň
za to, že výška poplatku za garantovanú službu je otázkou ceny služby a s poukazom na § 53 ods. 1

OZ veta druhá, má za to, že predmetom skúmania nemôže byť. Zastáva názor, že zákonná úprava §53 OZ nerozlišuje v prípade ceny hlavnú cenu a vedľajšiu cenu ale používa iba jediné označenie cena,
bez ohľadu na to, z akých zložiek sa skladá. Žalovaný zastáva názor, že podstata garantovanej služby,
ako aj poplatok za garantovanú službu sú v zmluve o úvere vymedzené jasne, určito a zrozumiteľne,

čo vylučuje, žeby sa mohlo jednať o neprijateľnú podmienku. Zároveň skúmanie primeranosti ceny je
podľa § 53 ods. 1 OZ vylúčené.
2.4. Pokiaľ ide o vytýkaný nedostatok náležitostí zmluvy o úvere, žalovaný uvádza, že zmluva obsahuje
nasledujúce ustanovenie - „Termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a
dlžnej sumy, je siedmy deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy.“ Podľa žalovaného zmluva o úvere

teda obsahuje konkrétny jeden deň konečnej splatnosti, presne tak ako sa toho domáha žalobca.
Zároveň žalovaný poukazuje na to, že v slovenskom jazyku pojmy termín a dátum nie sú synonymami,
čo vyplýva priamo aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zákonodarca používa tieto pojmy
odlišne v rovnakom právnom predpise. Argumentáciu žalobcu považuje za nelogickú, keďže pojem
„termín“ žalobca bez akéhokoľvek vysvetlenia stotožňuje s pojmom „dátum“, a to napriek tomu, že
zákon o spotrebiteľských úveroch tieto pojmy rozlišuje. Pokiaľ ide o nedostatok tvrdený žalobcom, a to

neuvedenie tzv. rozpisu splátok na istinu, úrok a poplatky, žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora vo veci Home Credit Slovakia a.s. C - 42/15, podľa ktorého amortizačná tabuľka nie je povinnou
súčasťou zmluvy, ale túto si má spotrebiteľ právo kedykoľvek od dodávateľa vyžiadať. Vo vzťahu k
zmluve o zabezpečení splátok úveru, žalovaný uvádza, že táto zmluva je samostatnou akcesorickou
zmluvou k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Odmena za túto doplnkovú službu je

cenovým dojednaním, a preto táto cena nemôže byť predmetom preskúmavania poukazujúc na § 53
ods. 1 OZ. Odmena za dojednanú službu je v zmluve o zabezpečení splátok úveru hlavným zmluvným
dojednaním, nejde o žiadne vedľajšie zmluvné dojednanie. Dojednanie o cene preto nemôže byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ žalobca poukazuje na § 567 ods. 1 OZ, podľa žalovaného
uniklo jeho pozornosti, že medzi stranami sporu bolo jasne dohodnuté miesto plnenia. V tom je rozdiel

oproti § 567 ods. 1 OZ, ktorý sa týka prípadov, ak miesto plnenia zmluvne určené nie je.

3. Listom zo dňa 20.04.2017 vyzval súd žalobcu, aby tento preukázal svoje tvrdenia o tom, že poplatok
za garantovanú službu a poplatok za zabezpečenie splátok úveru je odvodený od výšky poskytnutého
úveru a je teda u každého spotrebiteľa závislý od výšky sumy úveru.

4. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.05.2017 (č. l. 35-73 vrátane príloh),
v ktorom uviedol nasledovné:
4.1. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, má za to, že tento spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná

skutočnosťou, že táto zmluvná podmienka, ktorá sa netýka hlavného predmetu plnenia ani odmeny
za toto plnenie, je dohodnutá celkom zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď za bližšie neurčené
fiktívne a neuskutočnené služby žalovaného musí spotrebiteľ zaplatiť neprimeraný poplatok vo
výške 610,30 €, ktorý prevyšuje aj úroky za poskytnutie celého úveru, ktoré mali výšku 546,73 €. V
skúmanej verzii spotrebiteľskej zmluvy, nahradil žalovaný formuláciou „poplatok za garantovanú službu“

formuláciu „administratívny poplatok používaný v starších verziách spotrebiteľských zmlúv“, ktorý bol
vo viacerých súdnych konaniach označený ako neprijateľný. Žalovaný sa len snaží sofistikovanými
nekalými praktikami rozložiť neprimerané úroky do rôznych poplatkov a odmien za virtuálne služby.
4.2. Vo vzťahu k neprijateľnosti poplatku za zabezpečenie splátok úveru žalobca uviedol, že tento je
neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý, neprimerane navyšuje náklady na doplnkovú službu

spojenú s hotovostným inkasovaním splátok a ukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť za služby, na ktoré
má zo zákona právo. Navyše žalovaný nezahrnutím tohto poplatku do výpočtu RPMN obchádza jej
správny výpočet, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Aj keď sa na
prvý pohľad javí, že služba hotovostného preberania splátok úveru nie je podmienkou uzavretia úverovej
zmluvy, realita je iná. Táto služba mu bola podsunutá na podpis spolu s úverovou zmluvou, pričom nemal

možnosť odmietnuť podpísať predložené množstvo listín, ak chcel získať úver.
4.3. Žalobca zároveň súdu predložil tri formulárové zmluvy žalovanej spolu so zmluvami o zabezpečení
splátok úveru, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poplatok za garantovanú službu a poplatok za
zabezpečenie splátok úveru je určovaný percentuálne z výšky poskytnutého úveru, a to tak, že a)
poplatokzagarantovanúslužbutvorí20,1%zosumyposkytnutéhoúveruab)poplatokzazabezpečenie

splátok úveru tvorí 51,5 % zo sumy poskytnutého úveru. Zároveň žalobca má za to, že nezarátaním
poplatkov za výber splátok do predpokladov na výpočet RPMN došlo k určeniu RPMN v neprospech
spotrebiteľa, ktoré by pri započítaní sumy za výber splátok predstavovalo výšku 142,14 %.4.4. V tomto podaní žalobca zároveň rozšíril predmet konania o určenie, že úver o zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 570301563 zo dňa 05.12.2013 je bezúročný a bez poplatkov, a zároveň
špecifikoval ďalšie dva petity, a to že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere

ako poplatok za garantovanú službu je neprijateľná a rovnako, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve
o zabezpečení splátok úveru vo vzťahu k výške sumy ako odplaty za túto službu je neprijateľná. Súd
zmenu žaloby pripustil postupom podľa § 139 C.s.p. - Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu
meniťžalobu.a§142ods.1C.s.p.-Oprípustnostizmenyžalobysúdrozhodnespravidlanapojednávaní,
na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako

bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis ako aj listín, ktoré strany sporu
predložili na pojednávaní a zistil nasledujúce:
5.1. Dňa 05.12.2013 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere (č. l. 5). V tejto zmluve sa uvádza, že Provident poskytuje zákazníkovi

spotrebiteľský úver v sume 2 300 €, pričom celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a
poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 21,5 % ročne zo sumy
úveru, čo predstavuje výšku 546,73 € a poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou sumou
610,30 €. Celkové náklady vyjadrené vo forme RPMN tak predstavujú 57,17 %. Na základe tejto zmluvy
zákazník, teda žalobca mal zaplatiť celkovo sumu 3 457,03 €, a to v 100 týždenných splátkach, pričom

výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 34,58 € a výška poslednej splátky je
33,61 €. Úver sa poskytuje na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej
splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň stého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Na druhej strane
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme a grafickej úprave, ktorou sa bežne vyjadrujú všeobecné
obchodné podmienky, o čom svedčí aj to, že táto strana nie je opatrená podpisom zmluvných strán, sa

v bode 4 uvádza:
„Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné:
- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo
listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy,
-podporuprostredníctvomzákazníckejtelefonickejlinkyakontaktnýchcentiernapobočkáchProvidentu,

ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a
v právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy,
- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo
poškodenia,
- službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa

tejto zmluvy,
- na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto
zmluvy najmenej 4 týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných
splátkach rozdelených najviac na 4 týždňov, a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume
právo na odstúpenie zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa článku 10.“

5.2. V bode 16. na tejto strane zmluvy sa nachádza ustanovenie: „Zákazník súhlasí s tým, že práva
Providentu z tejto zmluvy vrátane vyberania splátok dlžnej sumy, môže v mene Providentu uplatniť
oprávnený zamestnanec Providentu alebo oprávnený obchodný zástupca Providentu.“

6. Rovnakého dňa ako zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzatvorená aj zmluva o zabezpečení

splátokúverupodľa§51OZ,podľaktorejbodu1.1.Poskytovateľsazaväzuje,žezákazníkovizaodmenu
podľa ods. 1, 2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Prevzatie peňažnej hotovosti sa
bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou
vzájomnou dohodou zmluvných strán.

6.1. Podľa bodu 1.2 zmluvy - zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1. zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 1 368,50 €, zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 100
pravidelných splátkach, a to v 99-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 13,68 €
a poslednú splátku vo výške 14,18 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť

prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje
odplatu pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo
v mieste svojho trvalého bydliska, alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje aposkytovateľ zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského
úveru.
Podľa bodu 1.3 zmluvy - v prípade, ak suma, ktorú zákazník odovzdá poskytovateľovi za účelom úhrady

splátky, je nižší ako suma splátky, ktorú je zákazník povinný uhradiť podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, právo poskytovateľa na odmenu vo výške podľa ods. 1, 2 tým zostáva nedotknuté. Právo
poskytovateľa na odmenu zostáva nedotknuté aj v prípade, ak poskytovateľ vykonal alebo je pripravený
vykonať všetky úkony potrebné pre poskytnutie služby podľa ods. 1.1, najmä sa dostaviť na určené
miesto prevzatia peňažnej hotovosti, avšak výlučne z dôvodov na strane zákazníka, napríklad kvôli

predčasnému splateniu viacerých splátok alebo kvôli neprítomnosti zákazníka na určenom mieste
prevzatia hotovosti v dohodnutom čase, nebolo možné alebo účelné službu poskytnúť.
Podľa bodu 1.10 zmluvy - zákazník týmto vyslovuje svoj súhlas s tým, že poskytovateľ môže výkonom
svojich práv z tejto zmluvy poveriť svojho zamestnanca alebo obchodného zástupcu. Zákazník tiež
vyslovuje svoj súhlas s tým, že poskytovateľ môže svoje práva z tejto zmluvy previesť na inú právnickú
osobu, pričom v takomto prípade je poskytovateľ povinný o tom zákazníka upovedomiť bez zbytočného

odkladu.

7. Žalobca ďalej súdu predložil rozsudok KS v PO č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, ktorý sa
zaoberá aj problematikou, ktorú žalobca napáda svojou žalobou. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol,
že podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie

platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského
úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.
Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne
presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a

skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako
bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho
poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok
úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu,
ktorej plnením korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že

nielen s poukazom na vyššie uvedené ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene
vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.
Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú

spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v
zmysle ustanovenia § 39 OZ.
8.ŽalobcaďalejsúdupredložilrozsudkyOSPOsp.zn.38C/140/2010,14C/92/2013akoaj11C/22/2014,
z ktorých je podstatné to, že na základe výsluchu obchodných zástupcov žalovaného v konaní
vykonaných, títo potvrdili, že bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru by nebola s nimi

podpísaná ani zmluva o poskytnutí úveru, teda možnosť výberu formy splácania poskytnutého úveru
spotrebiteľom bola iba predstieraná, v skutočnosti podmieňoval veriteľ, teda žalovaný poskytnutie úveru
podpísaním zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

9. Na pojednávaní strany sporu predložili ďalšie listiny týkajúce sa prejednávanej veci.

9.1. Žalobca predložil súdu list, ktorý dostal od Providentu s názvom „Oznámenie o postúpení
pohľadávky/pohľadávok“.Ztohtolistudatovanéhodňom16.12.2016vyplýva,žepohľadávkažalovaného
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je predmetom tohto konania, bola postúpená zo spoločnosti
Provident Financial s.r.o. na spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika.
9.2. Žalobca ďalej súdu predložil list s názvom „Odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č. 570301563“ zo dňa 07.06.2017, ktorý korešponduje s ústnym vyjadrením právneho zástupcu
žalovaného, že od predmetnej úverovej zmluvy z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka, teda žalobcu,
Provident odstupuje.
9.3. Žalobca rovnako súdu predložil k nahliadnutiu manuál pre obchodných zástupcov žalovaného spolu
s prefotením jednej zo strán, kde je uvedené, že výhodou pôžičky s výbermi vo vzťahu k obchodnému

zástupcovi je, že obchodný zástupca dosiahne vyšší zárobok z dôvodu provízie za výbery. Zároveň sú
tam uvedené výhody, ktoré mal obchodný zástupca prezentovať klientovi tak, aby ho viedol k uzavretiu
zmluvy o hotovostnom výbere splátok, a zároveň mu mal prezentovať nevýhody a ťažkosti spôsobené
s tým, ak by klient takúto zmluvu neuzavrel.10. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
10.1. Podľa § 137 písm. c) CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
10.2. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca v podstate požadoval
určenie, že žalovaný z prejednávanej úverovej zmluvy nemá právo na úroky a poplatky, pretože
došlo k vade, ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na to,

že žalobca nemá inú možnosť ako zistiť, či jeho úver je/nie je bez úrokov a bez poplatkov, najmä
nemá k dispozícii žalobu o plnenie (k preplateniu poskytnutej istiny z jeho strany do rozhodnutia
súdu nedošlo, čo by umožňovalo podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by otázky
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola skúmaná ako otázka predbežná), je naliehavý právny
záujem na požadovanom určení daný. V Rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1MCdo1/2009 - „Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p.(teraz § 137 písm.c/

Csp - pozn. OS Prešov) považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z
právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 224/2008). Pri

skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm.c/ O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho
vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú

otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka). V preskúmavanej veci nemožno tiež opomenúť (v súvislosti s argumentáciou odvolacieho
súdu), že na podanie žaloby o peňažné plnenie je aktívne legitimovaný iba veriteľ, teda nebankový

subjekt, ktorý takúto žalobu nepodal a ani nepodá, keďže v danom prípade nastala okolnosť (žalobca
nezaplatil dve po sebe idúce splátky), ktorá spôsobila zročnosť celého dlhu. Žalobca by nemal pri
takomto výklade možnosť žiadať o posúdenie platnosti úverovej zmluvy, čo je odňatie spravodlivosti.“
10.3. Súd má teda za to, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. Tento naliehavý
právny záujem neodpadol ani tvrdeným odstúpením žalovaného od úverovej zmluvy, pretože súd

pri odstúpení od spotrebiteľskej úverovej zmluvy majúcej formu zmluvy o úvere podľa Obchodného
zákonníka aplikuje na odstúpenie § 506, to znamená, že v prípade platného odstúpenia má veriteľ právo
na vrátenie dlžnej sumy spolu s úrokmi. Preto je potrebné vyriešiť otázku, či z predmetnej zmluvy patria
alebo nepatria žalovanému ako veriteľovi úroky a poplatky. Zároveň treba poukázať na to, že po začatí
súdneho konania žalovaný vykonal také kroky, ktoré právny vzťah medzi stranami sporu zneprehľadňujú

na ujmu spotrebiteľa, a preto stále zostáva naliehavý právny záujem na určení, či spotrebiteľ z
predmetného úverového vzťahu má alebo nemá platiť úroky a poplatky. Toto zneprehľadnenie spôsobil
žalovaný tým, že napriek oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 (pričom pohľadávka
bola postúpená po začatí súdneho konania, ktoré sa začalo dňa 09.11.2016), kde v tomto oznámení
žalovaný inštruuje žalobcu - spotrebiteľa, že pohľadávku z úverovej zmluvy je ďalej povinný plniť

spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika s.r.o., došlo v rozpore s týmto oznámením o postúpení
pohľadávky k odstúpeniu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 07.06.2017 z dôvodu jej neplnenia
žalobcom, a to zo strany žalovaného, pričom v poslednom odseku tohto odstúpenia sa uvádza, že
bezdôvodné obohatenie v sume 992,47 € je žalovaný povinný zaplatiť žalovanému, a to napriek
tomu, že pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy mala byť postúpená spoločnosti Kruk Česká

republika. Odôvodnenie týchto rozporov právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní bolo chaotické
a nezrozumiteľné, pričom sa žiada, aby súd zaujal záver k postúpeniu pohľadávky ako aj odstúpeniu
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
10.4. Súd predovšetkým zdôrazňuje to, že k týmto krokom zo strany žalovaného, ktoré sú inak
krokmi legálnymi, došlo až v súvislosti so súdnym konaním, ktoré ako už bolo uvedené sa začalo

dňa 09.11.2016, pričom zmluva so žalovaným bola uzavretá už 05.12.2013 a úver mal byť zo strany
žalobcu splatený v 100 týždenný splátkach, teda posledná splátka bola splatná pred koncom roka
2015. Napriek tomu teda, že žalobca bol s plnením svojich záväzkov v omeškaní, žalovaný pred
začatím súdneho konania nepristúpil ani k postúpeniu pohľadávky, ani k sankčnému odstúpeniu odúverovej zmluvy. Tým, že tak urobil po začatí konania v spojení s jeho argumentáciou o tom, že v
konaní už by nemal byť pasívne vecne legitimovaný, resp. že predmet konania odpadol, chápe súd
tieto právne úkony ako právne úkony urobené výslovne so zlým úmyslom v snahe presvedčiť súd o

tom, že niet o čom rozhodovať a viesť ho k tomu, aby sa meritórne k predmetu žaloby, teda najmä
k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok nevyjadril. Ako tvrdené postúpenie pohľadávky, tak aj
tvrdené odstúpenie od úverovej zmluvy, ktoré sú inak úkonmi právom aprobovanými, považuje súd
za neplatné z dôvodu ich hrubého rozporu s dobrými mravmi (§ 39 OZ - Neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.; § 3 ods.1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.) v snahe vyhnúť sa možnému vysloveniu neprijateľnosti zmluvných podmienok žalovaného,
ktoré by malo pre neho z dôvodu § 53a ods.1 OZ (Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky
s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj
vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny

nástupca dodávateľa.) význam nielen pre prebiehajúce súdne konanie. Úkony žalobcu spočívajúce v
postúpení pohľadávky a následne v odstúpení od úverovej zmluvy, teda považuje súd za rozporné s
dobrými mravmi z dôvodu, že boli urobené šikanózne výlučne v snahe vyhnúť sa možnosti vyslovenia
neprijateľnosti napádaných zmluvných podmienok v prejednávanej veci. V rámci právnej argumentácie
k tejto problematike poukazuje súd na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo/1967/2014 - Postup soudu

podle § 3 odst. 1 obč. zák. má proto místo jen ve výjimečných situacích, kdy k výkonu práva založeného
zákonem dochází z jiných důvodů, než je dosažení hospodářských cílů či uspokojení jiných potřeb, kdy
hlavníneboalespoňpřevažujícímotivacíjeúmyslpoškoditčiznevýhodnitpovinnouosobu(tzv.šikanozní
výkon práva), případně kdy je zřejmé, že výkon práva vede k nepřijatelným důsledkům projevujícím se
jak ve vztahu mezi účastníky, tak na postavení některého z nich navenek.

V posuzované věci odvolací soud rozhodl v intencích výše uvedeného výkladu. Závěr, že uplatnění
práva na úroky z prodlení je v rozporu s dobrými mravy, nedovodil jen ze samotného zjištění, že žalobce
přistoupil k jejich soudnímu vymáhání až sedm let poté, co se žalovaný ocitl v prodlení s plněním jistiny;
k úsudku, že požadavek na zaplacení úroků z prodlení je výkonem práva v rozporu s dobrými mravy (tzv.
šikanózní výkon práva činěný za účelem poškození a znevýhodnění žalovaného), dospěl po zohlednění

toho, že žalobce uplatnil nárok na úroky z prodlení teprve v souvislosti se zhoršením vzájemných vztahů
účastníků, jež nastalo poté, co vyšlo najevo, že žalobce nepřihlásil do dědictví po zemřelé manželce
polovinu z částky 2,554.842,- Kč, a co došlo k vzájemnému napadení účastníků a jejich manželek ve
společném domě, jež vyústilo v rozsáhlé trestní a přestupkové řízení. Dovodil-li, že za této situace je
soudní vymáhání úroků z prodlení šikanózním výkonem práva žalobce, činěným za účelem poškození

a znevýhodnění žalovaného, který umožňuje výjimečně za použití korektivu dobrých mravů takovému
výkonu práva odepřít soudní ochranu, neodchýlil se od ustálené judikatury Nejvyššího soudu.
10.5. Na základe uvedeného teda súd konštatuje, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní
zostala zachovaná a ako už bolo vyššie uvedené, je tu daný naliehavý právny záujem na určení
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Najpodstatnejším údajom pri spotrebiteľských úverových vzťahoch je uvedenie RPMN. RPMN je totižto
najúplnejším údajom pre rozhodovanie spotrebiteľa - potenciálneho dlžníka o tom, či vstúpi alebo
nevstúpi do určitého úverového vzťahu. RPMN nemožno stotožňovať s úrokovou sadzbou, pretože
úroková sadzba o skutočnej hodnote úveru, ako to vyplýva aj z tohto prípadu, nevypovedá. Skutočná
hodnota úveru totiž závisí od všetkých poplatkov, ktoré sa budú od spotrebiteľa v úverovom vzťahu

vyžadovať. Ak tieto poplatky sú vopred známe, musia byť zahrnuté do RPMN, aby táto skutočne plnila
úlohu, ktorú má v rámci stanovovania výhodnosti, či nevýhodnosti spotrebiteľského úveru plniť. Súd
zastávanázor,žeodmenazapreberaniesplátokúverujednoznačnepatrídozákladuvýpočtupreRPMN,
a na základe uvedeného platí, že pri nezahrnutí sumy za hotovostný výber splátok do základu pre RPMN
je RPMN určená nižšie, a teda v neprospech spotrebiteľa. Súd teda má za to, že v prejednávanej veci

je skutočne úver bezúročný a bez poplatkov stotožňujúc sa s argumentáciou žalobcu a KS v PO vo veci
vyššie citovanej a v súlade s ustanovením § 11 ods.1 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.Neprijateľnosť zmluvných podmienok.

11. Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa 53 ods.4 písm.v) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa 53 ods.11 OZ - Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať,

dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou
a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s
povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 226/12: existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby
výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný
ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej
skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako
zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu

práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou
prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.
Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 26/13: Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje

nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 415/11: Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá,

že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok,
- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny
preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a

rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po
individuálnom dojednaní.12. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobcom napádané zmluvné podmienky
predstavujú také cenové dojednania, ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu.
12.1. Ustanovenie § 53 ods.1 OZ treba podľa súdu vykladať v súlade s Článkom 4. ods.2 Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie
nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú
cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej
strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
12.2. Okresný súd zastáva názor, že § 53 ods. 1 OZ rozlišuje medzi hlavným a vedľajším predmetom

plnenia a medzi cenou hlavného a vedľajšieho predmetu plnenia, pričom vedľajšie cenové ujednanie
môže byť predmetom súdnej kontroly z hľadiska prijateľnosti, či neprijateľnosti. Je teda zrejmé, že
nekalosť zmluvnej podmienky možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
12.3. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ako aj o poplatok za hotovostný výber splátok, súd

má za to, že ich neprijateľnosť je daná z presvedčivého dôvodu preukázaného žalobcom, a teda, že tieto
sú závislé od výšky poskytnutého úveru, a teda iné pre každého spotrebiteľa, na základe hľadiska, ktoré
inak relevantné nemôže byť. Nie je žiadnym spôsobom racionálne a v súlade s odbornou starostlivosťou
dodávateľa ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú službu, alebo za hotovostný výber splátok mal
vyššiu sumu pri poskytnutí totožnej služby zaplatiť ten, kto dostal vyšší úver.

12.4. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí
zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom
spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že
dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať
právnu povahu darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje

záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov
nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť. Súd je presvedčený, že
priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej
uzavretiu nikdy nepristúpil.
12.5. Neprijateľnosť poplatku za hotovostný výber splátok súd vidí ďalej v tom, že zmluvné ustanovenia

uvádzajú, že za hotovostný výber splátok je spotrebiteľ povinný platiť aj v prípade, ak sa hotovostný
výber splátok z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, napr. preto, že klient práve nemá prostriedky na
úhradu, alebo že vykonal úhradu vopred, a teda dodávateľovi žiadne náklady spočívajúce v dostavení
sa na dohodnuté miesto nevzniknú. Aj z uvedeného vyplýva, že poplatok za hotovostný výber splátok
nie je úhradou nákladov na dostavenie sa žalovaného k výberu splátky ale je zvyšovaním zisku

žalovaného sofistikovane nezahrnutého do úrokov a teda za zdania sa výhodnej úrokovej sadzby danej
spotrebiteľovi.
12.6. Zároveň má súd za to, že zmluvu o hotovostnom výbere splátok treba považovať za zmluvnú
podmienku napriek tomu, že je formulovaná ako osobitná zmluva. Nemožno pripustiť obídenie ochrany
spotrebiteľa tým, že forma splácania úveru, ktorá je vždy integrálnou súčasťou úverových zmlúv, sa

vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá
by práve preto, že nie je súčasťou textu úverovej zmluvy alebo jej obchodných podmienok, nemala
podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa.
12.7. Súd ďalej poukazuje aj na žalobcom citovaný § 567 ods. 1 OZ, podľa ktorého má skutočne
peňažný dlh tzv. charakter odnosný. OZ nehovorí nič o tom, žeby pri výbere splátok veriteľom mali

byť zo strany dlžníka platené nejaké poplatky, a preto ich dojednanie je zároveň v rozpore s § 54
ods.1 OZ (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.). Súd však túto podmienku vyhlásil za neprijateľnú (nepovažoval ju teda ex offo za absolútne

neplatnú), a teda neplatnú z dôvodu, že umožňuje výber splátok aj z iného miesta ako miesta bydliska
dlžníka, ktoré je uvedené v § 567 ods. 1 OZ, pričom však je nutné zvýrazniť, že výber z iného miesta
je iba iluzórny, pretože dlžník si nemôže slobodne vybrať, na ktoré miesto sa má veriteľ pre výber dlhu
dostaviť, pretože toto iné miesto musí byť určené dohodou s veriteľom, a teda bez súhlasu veriteľa sa
výber z miesta, ktoré je pre dlžníka vhodné, uskutočniť nemôže.

12.8. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že niet dôvodu na aplikáciu § 567 ods.1 OZ - Dlh sa plní na
mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo
dlžníka., pretože miesto plnenia bolo zmluvou určené ako miesto bydliska dlžníka alebo iné dohodnuté
miesto, tak vo vzťahu k miestu bydliska dlžníka ide o špekulatívny postup žalovaného, ktorému nemožnoposkytnúť ochranu. Ide o typický príklad, keď sa zmluvne spotrebiteľovi priznáva právo, ktoré mu patrí
zo zákona. Vychádzajúc aj z vyššie citovaných rozhodnutí SDEÚ považuje súd zmluvnú podmienku
odplaty za hotovostný výber splátok na neprijateľnú vzhľadom na ustanovenia OZ, ktoré by sa aplikovali

pri jej neexistencii, a z ktorých žiadna povinnosť platby pre spotrebiteľa nevyplýva.
12.9. Zároveň zo strany žalobcu bolo preukázané, že skutočne nemal možnosť výberu, a teda možnosť
nepodpísať zmluvu o hotovostnom výbere splátok bez následku spočívajúcom v tom, žeby s ním nebola
uzatvorená zmluva o úvere. Naopak, už aj spoločné predkladanie listín bez upozornenia pracovníka
veriteľa, že ich nemusí podpísať všetky pre dosiahnutie úveru, je nekalou obchodnou praktikou. O tom,

že zmluva o hotovostnom výbere splátok musí byť podpísaná spolu so zmluvou o úvere svedčí aj vyššie
citované ustanovenie bodu 16. zmluvy o úvere, kde sa priamo počíta s tým, že výber splátok sa bude
uskutočňovať prostredníctvom poverených zamestnancov žalovaného dodávateľa, z čoho vyplýva, že
spotrebiteľ je vždy nútený podpísať aj zmluvu o hotovostnom výbere splátok.

13. Súdsijevedomý,žežalovanýjepodnikateľskýmsubjektom,ktoréhohlavnýmcieľomjedosahovanie

zisku. Aplikácia práva však musí mať aj sociálny charakter. Existuje totiž rozdiel vo faktickej sile
účastníkov vzťahu - napr. uzatváranie práve adhéznych zmlúv, ktoré cestou „privátneho zákonodarstva“
menia via facti zákonné dispozitívne právo. Zmluvná sloboda sa stáva fiktívnou kulisou pre výkon
neoficiálnej nadvlády nad inými prostredníctvom súkromného práva. To má za následok vzrastajúcu
úlohu intervencie verejného práva do súkromnoprávnych vzťahov (napr. zákon č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a tam uvedené povinnosti dodávateľa) ako aj vzrastajúcu úlohu súdov pri
posudzovaní týchto vzťahov a ich udržania v spravodlivých medziach aspoň v rovine právnej.
13.1. Uvedené výstižne vyplýva aj z rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3308/16 - Takovým ústavním
principem korigujícím v soukromém právu uplatnění zásady autonomie vůle je bezpochyby princip
rovnosti, a to v jeho materiálním či faktickém pojetí (čl. 1 Listiny). Základní ústavní princip rovnosti

lze pojímat ve dvou rovinách - jako rovnost formální nebo rovnost faktickou. Není pochyb o tom,
že úlohou zákonodárce je zajistit při tvorbě právního řádu všem adresátům právních norem formální
rovnost, avšak s ohledem na skutečnost, že v reálném světě přírody i společnosti existuje z řady důvodů
faktická nerovnost, musí zákonodárce v odůvodněných případech zvažovat i případy normativního
zakotvení nerovnosti, která například odstraní faktickou nerovnost nebo jiný handicap. I tam, kde se

zákonodárce nevydal cestou vědomého zvýhodnění „slabšího“, aby pro konkrétní životní situaci dal
přednost rovnosti faktické před formální, ponechává orgánu, který pozitivní právo aplikuje, prostor pro
řešení napětí mezi neúplností psaného práva a povahou konkrétního případu cestou aplikace ústavních
principů v materiálním pojetí právního státu (soudcovská diskrece). Právní doktrína k otázce rovnosti
v soukromoprávních vztazích uvádí (Hurdík, Jan a Lavický, Petr. Systém zásad soukromého práva.

1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2010, str. 115-120), že soukromé právo garantuje každému co
nejširší míru možnosti svobodného jednání, avšak právě proto, že ji garantuje každému, musí ji zároveň
u některých omezit, aby byla zaručena všem. Ze střetu autonomie vůle a z ideje rovnosti potom
vyplývá ochrana slabší smluvní strany, a to s cílem dosažení vyvážené pozice, tj. spravedlnosti, ekvity
či rovnováhy zúčastněných zájmů. Ve vztazích, v nichž vystupují strany, jejichž výchozí pozice jsou

značně nerovnovážné (například ve vztahu podnikatele se spotřebitelem), se nelze spokojit s tím, že
oběma stranám budou poskytnuty stejné právní prostředky, tedy jakási formální rovnost, neboť ve
skutečnosti nerovnost výchozích prostředků způsobuje i nerovnost ve výsledku samotném. Řešení této
situace spočívá v nerovnovážné úpravě subjektivních práv a povinností účastníků soukromoprávního
vztahu tím, že slabší smluvní straně (typicky spotřebiteli) je přiznáno více práv a silnější smluvní

straně (dodavateli) je uloženo více povinností. Účelem dané právní úpravy je tedy snaha o dosažení
skutečné rovnováhy tím, že budou právně vyrovnány výchozí ekonomické, informační, odborné a jiné
rozdíly, jež mezi stranami panují. Jinak řečeno, aby bylo dosaženo rovnosti jako cíle, je nutno nerovnost
výchozích pozic korigovat stejně nerovnou úpravou práv a povinností. V této souvislosti hovoří doktrína i
judikatura o zajištění rovnosti prostředků. Přiznáním vyšší právní ochrany fakticky slabší smluvní straně

Ústavní soud nezpochybňuje zásadu pacta sunt servanda (smlouvy nechť jsou dodržovány) ani ochranu
autonomie vůle. Tyto principy je nicméně třeba hodnotit v kontextu principu spravedlivého rozhodování
jakožto vůdčího a zásadního principu fungování soudní moci. Je proto třeba rozlišovat situaci, kdy
vstupují do právního vztahu dva subjekty nacházející se v obdobném postavení (např. podnikatelé),
a situaci, kdy dochází ke vzniku právního vztahu mezi podnikatelem (tedy v daném oboru činnosti

profesionálem) a nepodnikatelem, tedy subjekty, jež zásadně nejsou v rovném postavení.
13.2. Vyššie citované rozhodnutie ako aj judikatúra týkajúca sa prípustnosti výšky úrokov pri finančných
službách tak dáva odpoveď na námietku žalovaného, že v prejednávanej veci sa žaloba javí akoobchodné úvahy žalobcu a nie právny spor tak, že aj ziskovosť dodávateľa nemôže byť bezbrehá ale
musí zodpovedať pravidlám primeranosti a slušnosti v súkromnoprávnych vzťahoch.

14. Náhrada trov konania. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
V konaní plne úspešnému žalobcovi (keďže súd iba upravil znenie navrhovanej neprijateľnej podmienky)
priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.