Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoZm/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214213088.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
KohútovejaJUDr.RomanaRizmanavsporežalobcu:UniCreditBankCzechRepublicandSlovakia,a.s.,
Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ 649 48 242, týkajúceho sa organizačnej
zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A,
813 33 Bratislava, IČO 47 251 336 proti žalovaným: 1. PENAD s.r.o. v reštrukturalizácii, Slovenská 67,

080 01 Prešov, IČO 36 588 440 a 2. Ing. Peter Jaroš, nar. 11.7.1978, Nová 3, 040 18 Košice -Krásna,
obaja žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice,
IČO 36 863 947 o zaplatenie 241 166,75 eura s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 15.12.2016 č. k. 29CbZm/13/2015-270 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal oslobodenie od
súdnych poplatkov.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci súd prvej inštancie rozhodol zmenkovým platobným

rozkazom dňa 20.3.2015 č. k. 29Zm/16/2014-53, proti ktorému podali žalovaní včas námietky.
Uznesením zo dňa 20.5.2015 č. k. 29CbZm/13/2015-63 súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za námietky vo výške 14 469,50 eura. Po doručení
uznesenia v lehote na podanie odvolania žalovaní doručili súdu prvej inštancie dňa 7.7.2015 žiadosť o
oslobodenie od súdnych poplatkov a tlačivá pre dokladovanie pomerov fyzickej a právnickej osoby.

3. Z predloženého tlačiva o majetkových pomeroch žalovaného v l. rade súd prvej inštancie zistil, že
žalovaný v prvom rade má siedmich veriteľov s uvádzaným dlhom celkom vo výške 723 281,33 bez
uvedenia meny, zostatky na účtoch v bankách - G. bank, a.s. - 0,-, S. a.s. 493,37, M. banka, a.s. 56,47
a I. banka, a.s. - 29,42 bez udania meny a podľa zoznamu pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou
starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, má piatich
dlžníkov s pohľadávkami v celkovej výške 19 842,87 bez udania meny. Žalovaný v l. rade uviedol, že

má hnuteľné veci - motorové vozidlá v hodnote 183 000,- a vlastné imanie 26 555,14 bez udania meny
a má bankový úver vo výške 239 628,33 bez udania meny, ktorá mesačne spláca po 5 000,- tiež bez
udania meny, kde spoludlžníkom je žalovaný v 2. rade.

4. Vlastným šetrením súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v l. rade je vlastníkom nehnuteľností -
zastavané plochy a nádvoria zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. V., obec V. - V., je vlastníkom

24 motorových vozidiel (dve osobné motorové vozidlo, autobus, nákladné vozidlá, špeciálne vozidlá, 2
ťahače, príves, 2 návesy) a je tiež držiteľom ďalších 17 nákladných vozidiel s iným vlastníkom (leasing)5. Z tlačiva žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie zistil, že je zamestnancom žalovaného v l. rade,
kde pracuje ako riaditeľ spoločnosti s príjmom za 1. polrok 2015 priemerne vo výške 380,- bez udania

meny, býva v rodinnom dome v V. - V., ktorého vlastníkom je T. R. st., vlastní motorové vozidlo U. S. a
iný majetok nemá, má pôžičku v sume 70 000 bez udania meny, je ženatý, manželka je nezamestnaná
a poberá podporu v nezamestnanosti a má tri nezaopatrené deti.

6. Vlastným šetrením súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom nehnuteľností

a podľa oznámenia dopravného inšpektorátu je vlastníkom nákladného prívesu,, nákladného vozidla,
dvoch osobných vozidiel, motocykla. malého motocykla a špeciálneho vozidla. Zistil tiež, že žalovaný v
2. rade je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PENAD SERVICES s.r.o., Košice a jediným
spoločníkom a konateľom žalovaného v l. rade.

7. Súd prvej inštancie posúdil žiadosť žalovaných o oslobodenie od súdnych poplatkov s odkazom na

ustanovenie § 471 ods. 2 C. s. p. podľa § 138 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č.
99/1963 Zb.) a uviedol, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý súvisí s podnikaním.
Na základe údajov uvádzaných žalovanými a získaných vlastným šetrením dospel k záveru, že žalovaní
majú dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku a nepreukázali, že by ich pomery
odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v obchodných sporoch pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych
poplatkov nie je dôležité, aké sú finančné príjmy podnikateľa; že uplatňovanie pohľadávok súvisiacich s
podnikaním je súčasťou podnikateľskej činnosti a podnikateľ si musí vytvoriť alebo zadovážiť prostriedky
potrebné na krytie výdavkov a o dostatku finančných prostriedkov žalovaných svedčí aj to, že v konaní

sú zastúpení advokátom, ktorého služby sa spoplatňujú podľa osobitných predpisov. Zastával názor,
že len nedostatok finančných prostriedkov na strane žalovaného (zrejme v 1. rade) neznamená, že
jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, lebo aj nepriaznivá finančná
situácia je dôsledkom skutočností, ktorých pôvod je v podnikaní a s podnikaním súvisia, preto ak by
nepriaznivá finančná situácia bola dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by

to prenesenie časti rizika spojeného s podnikaním na štát. Súd prvej inštancie súčasne zdôraznil,
že nespochybňuje právo právnickej osoby ako podnikateľa podať návrh na oslobodenie od súdnych
poplatkov, pre posúdenie jeho dôvodnosti však podľa jeho názoru nemožno použiť kritériá platné pre
fyzickú osobu - nepodnikateľa. Uviedol, že dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov podnikateľa
je jeho nepriaznivá majetková situácia spôsobená nepredvídanými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v

podnikaní, ako je požiar, prírodné živly a pod., takýmito okolnosťami však žalovaný v 1. rade nepriaznivú
finančnú situáciu neodôvodnil. Poukázal na to, že žalovaný v l. rade neuviedol v tlačive úplné informácie,
lebo neuviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území a vlastníkom 24 motorových
vozidiel, preto zastával názor, že žalovaný v 1. rade vyplnil tlačivo pre deklarovanie pomerov účastníka
konania pre oslobodenie od súdnych poplatkov účelovo.

9. K žiadosti žalovaného v 2. rade o oslobodenie od súdnych poplatkov súd prvej inštancie uviedol,
že nepreukázal pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia. Zastával názor, že žalovaný v
2. rade neuviedol v žiadosti úplné údaje, lebo neoznámil, že je vlastníkom siedmich vozidiel, že je
spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PENAD SERVICES s.r.o. a jediným spoločníkom a

konateľom žalovaného v l. rade, čo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd prvej inštancie uviedol, že
nie je možné, aby žalovaným v 2. rade na tlačive deklarovaný príjem bol jeho jediným príjmom, preto
tlačivo považoval za vyplnené účelovo.

10. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že nie sú splnené podmienky pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovaným, pretože sú spôsobilí súdny poplatok zaplatiť.

11. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a žalovaným priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 100%.

Odvolanie odôvodnili nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov.12. Žalovaný v l. rade uviedol, že ako právnická osoba má rovnaké procesné práva vrátane práva na
oslobodenie od súdnych poplatkov, ako to jeho majetkové pomery odôvodňujú a nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie,

že u podnikateľov súd berie zreteľ aj na povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku,
platobnú schopnosť a pod. Zdôraznil, že pre posúdenie dôvodnosti oslobodenia od súdnych poplatkov
sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery účastníka, výška súdneho poplatku, povaha
nároku a tiež možnosť zadovážiť si prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Žalovaný v 1. rade
poukázalnato,ževýškasúdnehopoplatkujeblízkamaximálnejúhradesúdnehopoplatku;ževymáhaná

pohľadávkavzniklazdôvodujehosekundárnejplatobnejneschopnosti,lebomuneuhrádzalijehodlžníci;
že v jeho prospech bola povolená reštrukturalizácia; že aj keď vlastní majetok, bolo by neúčelné
speňažovať ho za účelom úhrady dlhov vrátane súdneho poplatku, lebo by sa tým popierala podstata
a zmysel reštrukturalizácie; že pohľadávka vznikla po zosplatnení zostávajúcej časti kontokorentného
úveru žalobcom, išlo o nečakaný a náhly vznik pohľadávky vo výške, ktorá bola neúmerne vysoká
oproti bežným príjmom žalovaného v 1. rade, preto nemal možnosť vytvoriť si osobitnú rezervu na

úhradu súdnych poplatkov a uviedol, že podnikateľskú činnosť teraz vykonáva pod kontrolou správcu
s tým, že podstatnú časť príjmov prenecháva veriteľom na úhradu ich dlhov a zvyšok skonzumuje
zabezpečenie vlastnej prevádzky. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zastával názor, že jeho
majetkové pomery, neúmerne vysoká výška súdneho poplatku a neschopnosť naakumulovať dostatok
voľných finančných zdrojov bez toho, aby to ovplyvnilo plnenie reštrukturalizačného plánu, výplaty miezd

zamestnancom, vlastnú prevádzku a pod. odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku.
Uviedol, že prihliadať na podnikateľské riziko a oslobodenie od súdnych poplatkov obmedzovať výlučne
na okolnosti nemajúce pôvod v podnikaní nemá oporu v zákone.

13. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že jeho majetkové ani príjmové pomery mu neumožňujú

zaplatenie súdneho poplatku. Poukázal na to, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ním vlastnené
motorové vozidlá sú zastaralé, v niektorých prípadoch aj nepojazdné, ktorých trhová hodnota je nepatrná
a nevlastní žiaden iný hnuteľný majetok. Uviedol, že je vlastníkom 2/3 obchodného podielu spoločnosti
PENAD SERVICES, s. r. o., ide však o spoločnosť ekonomicky napojenú na žalovaného v 1. rade,
ktorá aktuálne dosahuje zanedbateľný zisk, ktorý by ani celý nepostačoval na úhradu súdneho poplatku.

Poukázal na svoj príjem zamestnanca žalovaného v 1. rade, ktorý mesačne dosahuje výšku minimálnej
mzdy.

14. K odvolaniu pripojil žalovaný v 2. rade čestné prehlásenie, že jedno osobné motorové vozidlo mu

odcudzili asi pred 12 rokmi a ponuku inej obchodnej spoločnosti na výkup troch vozidiel a nákladného
prívesu za cenu od 220,- eur do 1 000,- eur s upozornením, že všetky vozidlá sú v nevyhovujúcom
technickom stave a nie sú vhodné na premávku po cestných komunikáciách. Predložil tiež fotokópie
technických preukazov týchto vozidiel, z ktorých vyplýva, že ide o vozidlá staršie ako 10 rokov. Následne
doručil súdu prvej inštancie cenovú ponuku inej spoločnosti na odkúpenie motocykla za cenu 950,- eur,

lebo má poškodený motor a zjavné poškodenie rámu po páde motocykla.

15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380
Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov v roku 2015 po
tom,akoimbolodoručenéuzneseniesúduprvejinštancieovyrubenísúdnehopoplatkuzanámietkyproti
zmenkovému platobnému rozkazu. V žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 24.6.2015

uviedli, že žiadajú o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, pretože do pomery obidvoch
účastníkovodôvodňujúanejdeosvojvoľnéaniozrejmebezúspešnéuplatňovaniealebobráneniepráva.
Podaním zo dňa 6.7.2015 doplnili svoju žiadosť o tlačivo pre dokladovanie pomerov fyzickej osoby a
právnickej osoby.

17. Súd prvej inštancie s odkazom na prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 C. s. p. posúdil návrh
žalovaných na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku, teda
právneho predpisu účinného v čase podania žiadosti. Uvedené prechodné ustanovenie upravuje postup
súdu po účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. po 1.7.2016 v už skôr začatých konaniacho zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze, ktoré sa právoplatne neskončili do účinnosti nového
civilného procesného predpisu, v ktorom úprava tohto konania absentuje. Aj keď návrh na oslobodenie
od súdnych poplatkov podali žalovaní v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, takýto návrh môže

strana sporu podať v akomkoľvek konaní, teda neviaže sa len na zmenkové konanie, preto súd prvej
inštancie mal návrh posudzovať podľa procesného predpisu platného v čase vydania rozhodnutia (§
378 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p.). Použitie nesprávnej normy však nie je takou vadou
konania, v dôsledku ktorej by odvolací súd musel napadnuté uznesenie zrušiť, keďže úprava podmienok
oslobodenia od súdnych poplatkov v Civilnom sporovom poriadku je obdobná.

18. Podľa 254 ods. 1 C. s. p. súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.

19.Prerozhodnutiesúduooslobodeníodsúdnychpoplatkovmusiabyťsplnenésúčasnedvepodmienky
- musí tu byť návrh strany na jej oslobodenie od súdneho poplatku a oslobodenie od súdneho poplatku

musia odôvodňovať pomery žiadajúcej strany. Súd pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku
prihliada aj na výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť
takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby návrh bol odôvodnený preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú
dočasnejaleboprechodnejpovahyaopodstatňujúzáver,žepoplatníkcelkomalebosčastinemôžesplniť
poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej

povinnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie jej
splnenia ohrozilo uspokojenie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by prekážku realizácie
ústavného práva strany sporu na súdnu ochranu. Pomery strany sporu - fyzickej osoby predstavujú
spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové a zárobkové možnosti, počet osôb,
ktoréjepoplatníkpodľazákonapovinnývyživovať,jehooprávnenépotreby(bývanie,strava,uspokojenie

bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb). Po zohľadnení uvedených skutočností súd posúdi, či
konkrétne okolnosti prípadu a predmetný poplatok predstavujú obmedzenie, ktoré narušuje právo strany
sporu na prístup k súdu.

20. V predmetnej veci požiadali o oslobodenie od súdneho poplatku (poplatku za podané námietky proti

zmenkovému platobnému rozkazu) obaja žalovaní - žalovaný v l. rade ako právnická osoba - obchodná
spoločnosť a žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že žalovaní nepreukázali, že súdny poplatok nie sú schopní zaplatiť. Nepriznanie oslobodenia
od súdneho poplatku im nebráni k prístupu k súdu, pokračovať v konaní a brániť svoje právo, keďže
súd o ich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu môže konať a aj konal bez toho, aby bol

zaplatený súdny poplatok za námietky.

21. Žalovaný v l. rade je právnickou osobou a ako obchodná spoločnosť je založený za účelom
podnikania. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalovaný ako obchodná spoločnosť v súvislosti
s podnikaním musí rátať nielen s úspechom a ziskom, ale aj s možnosťou strát. Samotná okolnosť, že

podnikateľ (tak fyzická ako aj právnická osoba) nie je úspešný v podnikateľskej činnosti, nie je dôvodom
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. To však neznamená, že obchodnej spoločnosti ako strane sporu
nemožno oslobodenie od súdneho poplatku priznať, pretože ustanovenie § 254 C. s. p., ani skôr platné
ustanovenie § 138 O. s. p., nestanovuje osobitné podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov pre
fyzické osoby a pre právnické osoby, prípade pre podnikateľov a nepodnikateľov. Pre všetky sporové

stranyprocesnýpredpisstanovujerovnaképodmienkyajeúlohousúduposúdiť,čivkonkrétnomprípade
u konkrétneho žiadateľa boli splnené a či a v akom rozsahu prizná žiadateľovi oslobodenie od súdneho
poplatku. Žiadateľ - tak právnická ako aj fyzická osoba však musí preukázať, že jeho majetkové pomery
zaplatenie súdneho poplatku neumožňujú a z predložených dôkazov musí nepochybne vyplývať, že nie
je spôsobilá súdny poplatok ani sčasti zaplatiť.

22. V návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov žalovaný v 2. rade neuviedol konkrétne dôvody,
pre ktoré súdny poplatok nie je spôsobilý zaplatiť, odcitoval len v tom čase platné ustanovenie § 138
O. s. p. a doložil tlačivo pre dokladovanie pomerov. Z tohto tlačiva vyplýva, že má majetok slúžiaci
jeho podnikateľskej činnosti, na účtoch nemá peňažné prostriedky, má záväzky, ale má aj pohľadávky,

pri ktorých uviedol, že je predpoklad, že budú uhradené do 30 dní od podania žiadosti a ich celková
výška prevyšuje požadovaný súdny poplatok. Navyše, žalovaný v l. rade neuviedol všetok svoj majetok,
ako zistil súd prvej inštancie vlastnou činnosťou, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o úplnosti a tým
aj pravdivosti údajov uvádzaných žalovaným v l. rade v predloženom tlačive pre dokladovanie jehopomerov. Je pravdou, že za roky 2014 a 2015 bol žalovaný v 1. rade podľa výkazu ziskov a strát v strate,
zarok2016všakužvykázalzisk.Predloženélistinnédôkazypreukazujú,žežalovanýv1.radeajnaďalej
podniká, aj keď pod dohľadom reštrukturalizačného správcu, čo ani v odvolaní nespochybnil, a teda má

zrejme aj prostriedky, ktorými zabezpečuje výkon svojej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd má za to,
že predloženými listinami žalovaný v l. rade nepreukázal, že nemá, resp. nemôže si zabezpečiť peňažné
prostriedky na úhradu súdneho poplatku, že vzhľadom na výšku súdneho poplatku jeho reálne možnosti
mu zaplatenie súdneho poplatku neumožňujú, prípadne jeho zaplatenie by malo pre neho likvidačné
následky. Prechodný nedostatok peňažných prostriedkov, keď žalovaný v 1. rade nepochybne realizuje

svoju podnikateľskú činnosť a vykazuje už zisk, nie je dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

23. Žalovaný v 2. rade v tlačive pre dokladovanie pomerov uviedol len to, že jeho manželka je
nezamestnaná, má tri nezaopatrené deti a za prvý polrok roku 2015 mal príjem vo výške priemerne
380,- eur. Ani tento žalovaný neuviedol v tlačive úplné údaje o svojich majetkových pomeroch, keďže súd
prvej inštancie zistil, že žalovaný v 2. rade je spoločníkom aj v spoločnosti PENAD SERVICES, s.r.o.,

ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a nie je v strate. Žiadnym objektívnym dokladom žalovaný v 2.
rade nepreukázal skutočnú výšku platu v spoločnosti žalovaného v 1. rade a ani v odvolaní sa nevyjadril,
či má, príp. v akej výške príjem v ďalej spoločnosti.

24. Oslobodenie od súdnych poplatkov môže súd priznať len na návrh strany sporu. Súd (spravidla)

nie je informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa, preto je to žiadateľ, ktorý o svojich
pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy,
že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú (dôkazná povinnosť). Súd iba posúdi,
či doklady (dôkazy) sú úplné z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa, či v tomto smere nevyvolávajú
pochybnosti a pod. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ o oslobodenie od súdneho poplatku má nielen

povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť - predložiť, resp. označiť dostatočné doklady, resp. dôkazy,
že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdneho poplatku. Dôsledkom neunesenia dôkaznej
povinnosti je, že návrhu žiadateľa súd nemôže vyhovieť. Pokiaľ žalovaní nemôžu zaplatiť súdny poplatok
naraz, môžu požiadať Justičnú pokladnicu, ktorej funkciu vykonáva podľa zákona č. 65/2001 Z. j.
o správe a vymáhaní justičných pohľadávok Krajský súd v Bratislave, o povolenie splátok súdneho

poplatku.

25. V predmetnej veci žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, pretože nepreukázali, že ich majetkové
pomery neumožňujú zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému
rozkazu. Súd prvej inštancie preto dôvodne ich návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku nevyhovel.

26. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255

ods. 1 C. s. p. a stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaní neboli v tomto
konaní úspešní a žalobcovi trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).