Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213646
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414213646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne E. K., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XX/XX, XXX XX G. K., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 970,87
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 19C/194/2014-60 zo dňa 24. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 24. 02. 2015 žalobu žalobkyne o zaplatenie 970,87 Eur s
príslušenstvom zamietol (prvý výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancii konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
dňa 28. 11. 2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 970,87 Eur s príslušenstvom z
titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 28. 01. 2010 uzavrela so žalovaným

zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške
800,- Eur. Táto zmluva bola uzavretá podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného
v čase uzavretia zmluvy, pričom v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona mala zmluva obligatórne obsahovať
aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V prípade, že zmluva
tieto náležitosti neobsahuje, sa v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovanému uhradila na základe tejto úverovej zmluvy celkovo

sumu 1770,87 Eur, pričom v zmysle vyššie uvedených ustanovení mal žalovaný nárok len na vrátenie
poskytnutej istiny vo výške 800,- Eur, vo zvyšnej časti ňou zaplatenej odplaty v rozsahu 970,87 Eur
sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, preto požadovala vydanie tohto majetkového prospechu spolu s
príslušným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy.
1.3.Súdprvejinštanciiďalejpoukázalnavykonanédokazovanie,zktoréhozistil,že„žalobkyňauzavrela
so žalovaným dňa 28. 01. 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni sumu vo
výške 800,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala túto sumu žalovanému vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo

výške 772,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1572,- Eur v 12 mesačných splátkach po 131,- Eur, počnúc
dňom 09. 02. 2010. V zmluve súčasne žalobkyňa prehlásila, že jej finančné prostriedky boli poskytnuté
na výkon zamestnania. Podľa priloženého zoznamu splátok, žalobkyňa splácala úver pravidelnýmimesačnými splátkami od 10.02.2010, pričom poslednú splátku vo výške 1115,87 Eur poukázala na úver
dňa 07.12.2010.“
1. 4. Následne súd prvej inštancie poukázal na konkrétne ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v dobe uzavretia úverovej zmluvy [§ 2 písm.
a) a b), § 3 a § 4 ods. 2] a konštatoval, že: „Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že
žalobu žalobkyne je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jej práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia
charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil

s názorom žalobkyne, že dňa 28.01.2010 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu a to konkrétne
zmluvu u spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Žalobkyňa vystupovala v danom
zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalovaný vystupoval ako
právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom,
vzhľadomktomu,žeúverbolžalobkyniposkytnutýzaúčelomvýkonuzamestnaniasúduvádza,žezjeho
rozhodovacej činnosti mu je známe, že v obdobných formulárových zmluvách o úvere uzatváraných so
žalovaným, uvádza žalovaný nepravdivé informácie ohľadne toho, že spotrebitelia mali daný úver čerpať
za účelom výkonu povolania, zamestnania, resp. podnikania, pričom jednoduchým preverením týchto

skutočností bolo zistené, že tieto skutočnosti nie sú pravdivé. (...) Obdobne aj v danom prípade bolo
výsluchom žalobkyne zistené, že v čase čerpania predmetného úveru pracovala v Domove sociálnych
služieb ako fyzioterapeutka, pričom všetky pomôcky, ktoré potrebuje k výkonu tejto činnosti jej poskytuje
zamestnávateľ. Obchodnej zástupkyni pri podpise zmluvy povedala, že si berie úver pre domácnosť,
pretonevieprečonáslednezaškrtlakolónkuvýkonuzamestnania.Nazákladeuvedenéhosúdpovažoval

tvrdenia žalovaného, že úver bol žalobkyni poskytnutý za účelom výkonu povolania za účelové a
zavádzajúce, s účelom obísť ustanovenia predmetného zákona a neprihliadol na ne.“
1. 5. Po tom, ako súd prvej inštancie podrobil predmetnú úverovú zmluvu prieskumu v zmysle zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom v dobe jej uzatvorenia)
konštatoval, že „zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania

neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru ani údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, konečnej splatnosti úveru, ktoré
údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon
sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (...) Z uvedeného
dôvodu je správne tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyňa za

poskytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá jej bola z tohto titulu poskytnutá, bez právneho dôvodu.“
1. 6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania, prvoinštančný
súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a konštatoval, že dospel k záveru, že je dôvodná.
V tejto súvislosti uviedol, že „daný zmluvný vzťah považuje za občianskoprávny vzťah, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ, preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu (zákona o

spotrebiteľských úveroch) a pokiaľ ide o inštitúty súkromného práva, ktoré nie sú v danom špeciálnom
predpise upravené, na tieto je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je
Občiansky zákonník. Tak je tomu i v prípade posudzovania vznesenej námietky premlčania nároku
vzniknutého z titulu bezdôvodného obohatenia.“ Následne poukázal na to, že „právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v subjektívnej

dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr,
než objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia je desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a nemôže začať

plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo
k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Pokiaľ ide o
objektívnu premlčaciu dobu, súd sa zaoberal tým, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia,
teda kedy žalobkyňa poukázala splátky na účet žalovaného a zistil, že poslednú splátku poukázala

dňa 07.12.2010, pričom žalobu na súd podala dňa 28.11.2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej
premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, keďže svoje
právo neuplatnila v zákonom predpísanej premlčacej dobe.“ Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že
„sa nestotožnil s názorom zástupcu žalobkyne, že v danom prípade by mala byť aplikovaná 10 ročnápremlčacia doba na plnenie práva z bezdôvodného obohatenia, keďže v konaní nezistil žiadne okolnosti
svedčiace o tom, že sa mal žalovaný svojím konaním úmyselne na úkor žalobkyne obohatiť. Uvedené
konanie žalovaného nemožno, podľa názoru súdu jednoznačne dovodiť z toho, že v čase uzatvárania

zmlúv neuvádzal do zmlúv úplné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluva obligatórne mala
obsahovať, pretože takéto konanie žalovaného by bolo iracionálne, keďže by musel súčasne vedieť,
že zákon neuvádzanie týchto skutočností sankcionuje tým, že úvery sa budú považovať za bezúročné
a bez poplatkov a rozdiely by musel spotrebiteľom vrátiť, ako by tomu bolo v tomto prípade. Súd v
konaní žalovaného nevzhliadol jednoznačný úmysel získať svojím konaním majetkový prospech na úkor

žalobkyne.“
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a keďže žalovanému, ktorý bol v
spore úspešný, žiadne trovy konania nevznikli a ani si žiadne trovy konania neuplatnil, náhradu trov
konania mu nepriznal.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo (aktuálne - nárok) na náhradu trov odvolacieho
konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že „v prejednávanom spore ide v celom rozsahu o občiansko-

právnu zmluvu a aplikuje sa inštitút premlčania upravený v Občianskom zákonníku“, pričom konkrétne
poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 z ktorého vyplýva, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V predmetnom spore je potrebné považovať konanie žalovaného za
úmyselné a preto je potrebné na tento právny spor aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o 10

ročnej premlčacej dobe. Na základe dlhoročného konania žalovaného je možné vyvodiť, že je pre neho
oveľa prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa, neuvádzať vo svojich
zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje, požadovať od spotrebiteľov nezákonne vysokú
odplatu,atovšetkozatýmúčelom,abysaobohatilnaúkorspotrebiteľov,odktorýchobjektívnenemožno
požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpisu. Takéto konanie

je preňho preukázateľne výhodnejšie, ako dodržiavanie zákona. Pre žalovaného je jasne výhodnejšie
úmyselne porušovať zákon, čo aj dlhodobo robí napriek mnohým rozhodnutiam súdov, ktorého na to
upozorňujú. V tejto súvislosti poukázal žalobca na konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom

súdu prvej inštancie. Nárok žalobkyne je premlčaný nielen v subjektívnej lehote, ale aj v zákonnej
trojročnej objektívnej lehote, ktorá márne uplynula. Je bezpredmetné skúmať 10 ročnú premlčaciu dobu,
nakoľko on poskytol žalobkyni úver v dobrej viere a v žiadnom prípade nebol preukázaný jeho úmysel
obohatiť sa. Naopak, ona ho svojim konaním uviedla do omylu. Zároveň uviedol, že má za to, že
predmetnú zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv. Žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej
odvolaniu uviedla, že opätovne zdôrazňuje, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo
úmyselne, pričom poukázala „na dlhoročnú prax žalovaného“ a na „bohatú judikatúru súdov, ktorá sa s

týmto stanoviskom stotožnila“. Konštatovala, že ďalej trvá na podanom odvolaní.

5. Odvolanie žalobkyne bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP z ktorého vyplýva, že „právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. V prejednávanom spore je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala uplatňovaného nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia a že žalovaný vzniesol v priebehu súdneho sporu námietku premlčania.
Primárnou úlohou súdu prvej inštancie preto bolo vysporiadať sa s touto námietkou. Ako už bolo
uvedené vyššie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade došlo k márnemu uplynutiu

všeobecnej trojročnej objektívnej premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného preto žalobu žalobkyne zamietol. Argumentáciu žalobkyne, že v tomto prípade ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda na tento prípad by sa mala vzťahovať desaťročná premlčacia
doba, súd prvej inštancie neakceptoval.

8. 1. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
8. 2. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8. 3. Podľa ustanovenia § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.
8.4.Podľaustanovenia§458ods.1,vetaprváOZ,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodným
obohatením.
8. 5. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. 6. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8. 7. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
8. 8. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

9. 1. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“) , ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a to v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
9. 2. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 451 ods. 2 OZ upravuje štyri skutkové
podstaty získania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v žalobe presne nešpecifikuje konkrétnu
skutkovú podstatu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, ale z jej skutkových tvrdení možno
vyvodiť, že žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a
poplatky z úveru poskytnutého žalobkyni mu nárok podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001

Z.z. nevznikol.

11. Vo veci nebolo sporné, že strany sporu (pôvodne - účastníci konania) uzatvorili dňa 28.01.2010
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 800,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť navýšený o

príslušný poplatok vo výške 772,- Eur, v 12-tich splátkach po 131,- Eur, teda celkovo mala žalovanému
zaplatiť 1.572,- Eur, pričom prvú splátku mala uhradiť 09. 02. 2010 a poslednú dňa 09. 01. 2011. Z
prehľadu splátok vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému v 6. splátkach sumu 1770,87 Eur, pričom
poslednú splátku sume 1115,87 Eur uhradila dňa 07. 12. 2010.

12. Po oboznámení sa s uvedenou zmluvou o úvere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom
žalobcu, že zo strany žalovaného prijaté plnenie týkajúcej sa úrokov a poplatkov je v rozpore s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v rozsahu uplatňovanej
istiny sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu.

13. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku dňa
07. 12. 2010 a teda týmto dňom začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 07. 12. 2013. Keďže
žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 28. 11. 2014 a žalovaný vzniesol v spore námietku premlčania,

súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď jej žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní, že v prejednávanom
spore plynie podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ desaťročná premlčacia doba, „pretože v tomto prípade
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného“, nakoľko úmysel žalovaného získať

bezdôvodné obohatenie neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve (resp.
i ďalších náležitosti špecifikovaných prvoinštančným súdom) preukázaný nebol. Občiansky zákonník
podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto pri posúdení úmyslu žalovaného je potrebné
vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona jezavineniebudovanénadvochzložkách-vedomostnejavôľovej.Podľastupňavôľovejzložkysarozlišuje
úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho
zákonníka ide vtedy, ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním

získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten kto sa
na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad,
že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobkyne o zaužívaní praxe žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom

na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia
na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou predmetnú zmluvu o úvere podľa typového označenia v
zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Jedná sa o úverové zmluvy, kde sa veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vykonaným dokazovaním mal

odvolací súd preukázané, že žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo
forme poplatkov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel
získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvorenia zmluvy v roku 2010 žalovaný nemohol vedieť a ani
predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobkyňou ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti a teda, že bude posudzovaná

ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu pri posúdení či ide o úmyselné
konanie nemožno totiž vychádzať z aktuálneho stavu, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy
a preto neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že aj v iných prípadoch konal obdobným spôsobom a
uzatvoril obdobné zmluvy o úveroch. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že
nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty desaťročnú premlčaciu dobu.

15. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobkyne z dôvodu
premlčaniauplatňovanéhonárokuzamietol,jevecnesprávny apretohopodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

16.Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešnýapretomupodľa§396ods.1spoužitím§255ods.1CSP

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a keďže existenciu trov odvolacieho konania žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani
zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).