Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210206566
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6210206566.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, zast. Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, usadeným
euroadvokátom, so sídlom Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, proti povinnej: H. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. X/XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 464,71,- Eur s prísl.
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, Exekútorský úrad Radlinského 27/B, 811 07

Bratislava, pod sp. zn. EX 560/2010, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 6Er/207/2010-81 zo dňa 21. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Er/207/2010-81 zo dňa 21. marca 2018 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č.
k. 6Er/207/2010-81 zo dňa 21. marca 2018 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený požiadal dňa 18. októbra 2010 súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie pri povinnej. Žiadal vymôcť sumu 464,71 Eur s 0,5 % denným úrokom z omeškania od 18.
februára 2002 do zaplatenia, trovy konania 23,24 Eur, a to na základe exekučného titulu Rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Cb/95/05-52 zo dňa 27. marca 2006, ktorý sa stal právoplatným dňa
18. apríla 2006 a vykonateľným dňa 21. apríla 2006. Povinná podaním doručeným exekučnému
súdu dňa 16. mája 2017 požiadala o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie z dôvodu

preklúzie exekučného titulu a rozporu s verejným poriadkom. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa
16. februára 2018 k podaniu povinnej uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnene na
základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. K námietke povinnej ohľadne preklúzie
pohľadávky oprávnený poukázal na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj

o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu
navrhnutý výkon rozhodnutia. Exekučný súd ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko nebol splnený
žiadny zo zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V predmetnej veci exekučný titul
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Cb/95/05-52 zo dňa 27. marca 2006 nadobudol

právoplatnosť dňa 18. apríla 2006 a vykonateľnosť dňa 21. apríla 2006. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný dňa 20. októbra 2010 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera,
pred uplynutím premlčacej doby, t. j. v lehote do 10 rokov od vykonateľnosti rozsudku. Teda, v tejto
súvislosti, exekučné konanie môže ďalej pokračovať bez obmedzenia, a to až do vymoženia vymáhanej
pohľadávky a jej príslušenstva od povinnej. Súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma,
či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Tiež skúma, či exekučný titul,

na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných
ustanovení, vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Nakoľko v základnom konaní (8Cb/95/2005) povinnáv zákonnej lehote správnosť a relevantnosť predmetného rozhodnutia nijako nespochybnila, nenapadla
ho opravným prostriedkom, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa riadnym podkladom
pre vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je však možné už prihliadať iba na to, čo sa udialo

po vydaní exekučného titulu. V zmysle uvedeného a na margo námietky povinnej ohľadne rozporu
exekúcie s verejným poriadkom, exekučný súd uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať,
či je vykonávané súdne rozhodnutie meritórne správne alebo nie. Čo sa týka návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie preto, že sa stala neúčinnou z dôvodu preklúzie pohľadávky, exekučný súd uviedol,
že preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Ak je teda v

spojitosti s určitou lehotou stanovenou na vykonanie či uplatnenie práva výslovne v zákone uvedené, že
jej uplynutím právo zaniká, ide o preklúziu. Pri každom prípade preklúzie je osobitne stanovená dĺžka
prekluzívnej doby ako aj to, kedy začína plynúť a kde treba právo uplatniť. Exekučný súd uviedol, že
v predmetnej veci neexistuje lehota, v ktorej si oprávnený mala uplatniť svoje právo na pohľadávku, a
teda že by bolo dôvodné tvrdenie povinnej, že plnenie už nie je možné vynútiť si súdnou cestou, teda
že by došlo k zániku práva, ktorá skutočnosť by bola dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto potom

návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná.
Namietala, že podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvá raz. Uvedená doba

podľa povinnej začala plynúť dňom 18. februára 2002, kedy veriteľ vyzval dlžníka formou predžalobnej
upomienky, aby uhradil jednorázovo dlžnú sumu. Veriteľ pristúpil k vymáhaniu dlžnej sumy návrhom na
vykonanie exekúcie, pričom nedodržal zákonom stanovenú dobu 3 rokov. Žiadala, aby exekučný súd
vyzval súdneho exekútora na predloženie vyčíslenia trov exekúcie za účelom rozhodovania o trovách
exekúcie,pričom navrhla,abyexekučnýsúdžiadnemuzúčastníkovkonanianeuložilpovinnosťnehradiť

trovy exekučného konania s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko k
zastaveniu exekúcie má dôjsť na základe objektívnej skutočnosti a to uplynutia času. Ďalej namietala, že
táto zmluva má podobu formulárovej zmluvy, ktorá bola podpísaná v tiesni a pod nátlakom a ako každá
spotrebiteľská zmluva o úvere sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Uviedla, že poskytnutý úver
a považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),s),z) a aa). Ďalej uviedla, že oprávnený nemôže trvať na úrokoch z
omeškania vo výške 0,5% denne, čo je podľa povinnej preukázateľne úžera. V závere navrhla, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory, ktoré v základnom konaní viedli k vydaniu exekučného titulu,
ani preskúmavať, či bol v konaní predchádzajúcom výkonu náležite zistený skutkový stav veci a aké
skutkové zistenia a právne závery boli vyvodené zo skutkového stavu. K námietke povinnej ohľadne
premlčania oprávnený poukázal na § 112 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie exekučného súdu potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie exekučné súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa ust. § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.8. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa ust. § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť.

10. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

11. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 20. októbra

2010 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 464,71,- Eur a príslušenstva
pohľadávky na základe exekučného titulu Rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn.
8Cb/95/05-52 zo dňa 27. marca 2006, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti
18. apríla 2006 a vykonateľnosti 21. apríla 2006. Z obsahu exekučného súdu ďalej vyplýva, že exekučný
súd dňa 03. novembra 2010 vydal poverenie č. 5610 019664*, ktorým poveril súdneho exekútora

vymožením uloženej povinnosti zaplatiť 464,71,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5%
denne od 18. februára 2002 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 23,24 Eur a trovy
exekúcie. Dňa 16. mája 2017 bolo exekučnému súdu doručené podanie povinnej nazvané ako „Žaloba
na zastavenie EX 560/2010“, v ktorom uviedla, že požiadala o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenie z dôvodu preklúzie exekučného titulu a rozporu s verejným poriadkom Následne exekučný

súd vydal uznesenie č.k. 6Er/207/2010-81 zo dňa 21. marca 2018, ktorým návrh povinnej na zastavenie
exekúcie zamietol.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že exekučným titulom, ktorým
v predmetnom prípade je rozsudok bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 14

000,- Sk, istinu s 0,5 % úrokom z omeškania za každý aj začatý deň omeškania, počnúc od 18.
februára 2002 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 700,- Sk, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa
21. apríla 2006. Podľa citovaného ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo

podľa rozhodnutia plniť. V danom prípade bolo právo priznané rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným
a vykonateľným dňa 21. apríla 2006, pričom v rozhodnutí bola uvedená lehota na plnenie 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného dôvodu desaťročná premlčacia lehota na podanie návrhu na
vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka by uplynula až dňa 21. apríla 2016. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho

exekútora dňa 20.októbra 2010, ktorým dňom podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo
predmetné exekučné konanie, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty na jeho vykonanie.
Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žeexekučnýsúdvsúladescitovanýmust.§110ods.1Občianskeho
zákonníka posúdil plynutie desaťročnej premlčacej lehoty a na základe toho dospel k záveru, že
pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nie je premlčaná.

13. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ si oprávnený v premlčacej dobe uplatnil svoje právo
vyplývajúce z exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Cb/95/05-52 zo dňa
27. marca 2006 v tomto exekučnom konaní, podľa ust. § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia
doba od tohto uplatnenia po dobu tohto konania (do skončenia tohto exekučného konania) neplynie.

14. Pokiaľ ide o ďalšie uplatnené námietky povinnej, tak k týmto odvolací súd plne poukazuje na
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/556/2012-63 zo dňa 24. apríla 2013, ktorým
odvolací súd potvrdil uznesenie exekučného súdu, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie
zamietnutý, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že „ak povinná nesúhlasila s predmetným rozsudkom

Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 8Cb 95/05 z 27.03.2006, mala možnosť voči nemu podať v
zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom by mohla uplatniť všetky svoje uvádzané
námietky v exekúcii) čo však neurobila; v dôsledku toho uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosťa vykonateľnosť; uvedený rozsudok je spôsobilým exekučným titulom (podkladom) na vykonanie
exekúcie“.

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).