Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214223074
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214223074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č.
XXX, zastúpeného AK: JUDr. Peter Múčka, so sídlom Šamorín, Hlboká cesta 1719/4, proti žalovaným:
1/ T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P., I. ul. XXX/XX, 2/ X. K., nar. X.X.XXXX, bytom P., I. ul. XXX/XX, o
zaplatenie 4.963,83 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 14C/352/2015-102 zo dňa 12. apríla 2017 - lehoty na plnenie (I. výrok), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie p o t v
r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva vočižalovanej1/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej 1/ a žalovanému 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.963,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 4.963,83 Eur od 1.10.2014 až do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 451 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 566,

§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., poukazom aj na procesné
ust. § 232 ods. 1 až 3, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 11C/113/2010-28 z 18.3.2011 bolo manželstvo žalovaných rozvedené (právoplatné dňa 8.4.2011).
Žiadosťou o zápis zmeny do listu vlastníctva z 11.6.2014 požiadala žalovaná 1/ o zmenu zápisu
na LV č. XXXX v časti B a to podiel 1 k celku pri oboch vlastníkoch, teda žalovanej 1/ a žalovaného 2/

(podpisy oboch žalovaných). Ponukou na predkupné právo spoluvlastníkovi z 8.7.2014 bola žalovaná 1/
vyzvaná na možnosť využitia svojho predkupného práva. Vyčíslením predčasného splatenia podpory vo
forme úveru z 18.9.2014, veriteľ vyčíslil dlh žalovaných v celkovej výške 9.927,67 Eur k 13.10.2014.
Žiadosťou o výmaz záložného práva z 8.10.2014 požiadal veriteľ o výmaz ťarchy V7760/2007 z dôvodu
vyrovnania pohľadávky. Výzvou z 3.11.2014 žalobca vyzval žalovanú 1/ na plnenie 1 zaplateného dlhu,
teda sumu vo výške 4.963,83 Eur. Poštovou poukážkou z 30.9.2014 bola veriteľovi uhradená suma
9.927,67 Eur veriteľovi.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba je dôvodná, keď žalobca vyplatil dlh za žalovaných dňa
30.9.2014 voči ich veriteľovi v sume 9.927,67 Eur, pričom listom zo dňa 8.10.2014 potvrdil vyrovnanie
pohľadávky voči žalovaným. Žalovanú 1/ vyzval na plnenie vo výške 4.963,83 Eur, na ktoré žalovaná1/ nereagovala, pričom žiadala povoliť dlh splácať po 50,- Eur mesačne, ktoré však už tri roky neplatí.
Záväzok žalovaných sa vyrovnal plnením žalobcu voči ich veriteľovi, a teda žalobca dôvodne žiadal
vydanie bezdôvodného obohatenia od oboch žalovaných, ako bývalých manželov súdiac, že predmetný

úverčerpaliakomanželia,atedamajúbyťobajaspoločneanerozdielnezaviazanínaplnenie.Vzhľadom
na žiadosť žalovanej 1/ s poukazom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, umožnil zaplatiť dlh v lehote do
60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca si v spore uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 4.963,83 Eur od 1.10.2014 do zaplatenia, teda počnúc od výzvy na plnenie, a to dôvodne, preto
okresný súd aj v tejto časti žaloby vyhovel.

5. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie výlučne žalovaná 1/, ktorým navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby sumu 4.963,83 Eur mohla splácať v splátkach (I. výrok).

Argumentovala tým, že na jej strane nebola snaha bezdôvodne sa obohatiť na úkor iného. Od ŠFRB
sa dozvedela, že úver je už splatený a následne dostala výzvu od žalobcu, ponúkla mu žiadanú sumu
splácať v splátkach, s čím nesúhlasil. Nepopiera, že úver bol za ňu, síce bez jej vedomia splatený, je
ochotnápriznanúsumuvyrovnať,avšaknievjednejsumudo60dníodprávoplatnostirozsudku.Natento
účel nemôže získať pôžičku alebo úver, keďže pred dvoma mesiacmi začala pracovať ako súkromná

podnikateľka vo svojom odbore, ohľadom úveru od G., ktorý zobral exmanžel počas manželstva, po
rozvode nesplácal, je vedená ako neplatička. Nevie, prečo sa okresný súd nezaoberal jej žiadosťou o
povolenie splátok uvedenej v odpore.

7. Žalovaný 2/ ani žalobca odvolanie nepodali, k odvolaniu žalovanej 1/ sa písomne vyjadril žalobca

a uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu navrhuje potvrdiť. Ak by okresný súd žalovanej 1/
povolil splátky, neprimerane dlho by čakal na svoje finančné prostriedky. Od uhradenia pohľadávky
Štátnemu fondu rozvoja bývania dňa 30.9.2014 uplynulo viac ako 3 roky, pričom žalovaná 1/ neuhradila
žalobcovi ani časť vymáhanej pohľadávky. Žalovaná 1/ sa týmto spôsobom snaží vyhnúť uhradeniu
pohľadávky.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

9. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby
doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovanej 1/ nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie

je (v napadnutej časti lehoty na plnenie) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

10. Žalovaný 2/ odvolanie voči rozsudku nepodal, voči nemu rozsudok nadobudol právoplatnosť,
vzhľadom na to, že so žalovanou 1/ netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP. Odvolací

súd poukazuje na to, že pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné,
je určujúca povaha predmetu sporu vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide
tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne
voči každému spoločníkovi. Súdna prax aj právnická literatúra vychádzajú z toho, že osoby zaviazanék solidárnemu plnenia sú spoločníkmi samostatnými (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 20 Cdo 2599/98, uverejnený v časopise Soudní judikatura č. 8, roč. 2000 pod č. 90,
ďalej i Občanský zákoník II., komentár. 1. vydanie. Praha: CH Beck, 2009, s. 1531). Pri

samostatnom spoločenstve koná každý zúčastnený sám za seba, voči každému zo zúčastnených môže
byťsamostatne(iodlišne)rozhodnuté,lehotanapodanieodvolaniaplyniedoručenímrozsudkukaždému
spoločníkovi samostatne (nerozlučný spoločník oproti tomu môže podať odvolanie včas, ak tak urobí
v čase, kedy aspoň jednému z nich odvolacia lehota plynula), jej márnym uplynutím nadobúda vo
vzťahu k tomuto spoločníkovi rozsudok právoplatnosť a len čo uplynie lehota na plnenie, stáva sa aj

vykonateľným. Ďalej platí, že pri solidárnom záväzku je možné požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
zo solidárne zaviazaných dlžníkov (§ 511 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Zároveň odvolací
súd poukazuje Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016, podľa hmotného práva je
len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe.
Už z toho, že založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa,

vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.

11. Žalovaná 1/ nepodala odvolanie voči uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.963,83 Eur s
príslušenstvom, preto rozsudok v tejto časti (aj) voči žalovanej 1/ nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej 1/
bolo(výlučne)posúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolvovecisprávne,akprisúdenúsumu(4.963,83Eur,
úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 4.963,83 Eur od 1.10.2014 do zaplatenia) uložil (aj) žalovanej
1/ zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej
1/, a to s poukazom na odvolacie dôvody.

13. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti

splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

15. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu

(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne
preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom
existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už
pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti.

16.Nazákladeustálenejsúdnejpraxejepriúvaheourčenílehotynasplneniepovinnostialebopriurčení,
že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd
musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením

vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj
to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov
veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia;súdtedamusílehotunaplnenieurčiťtak,abyjejdĺžkanepoprelasamotnýúčelsúdnehokonania

a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami; záver
súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti
rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

17. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je tiež pravidlo, podľa ktorého by k

zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom
nanajvýš nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už
praktickým donútením žalobcu uplatniť právo na súde.18. Odvolací súd má za to, že okresný súd správne uviedol a aplikoval v danom prípade
zákonné ustanovenia § 232 ods. 1 až 3 CSP, ktoré umožňujú súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie ako 3 dni

(aj formou splátok), hoci dostatočne neskúmal a nevyhodnotil zárobkové a majetkové pomery žalovanej
1/, keď sa uspokojil len s jej vyjadrením (na pojednávaní dňa 12.4.2017 č.l. 100), bez skutočného
preukázania jej pomerov.

19. Žalovaná v podanom odvolaní žiadala prisúdenú sumu povoliť splácať v splátkach, poukázala

pritom na svoje nepriaznivé pomery - nedostatok príjmu pre krátku dobu výkonu podnikateľskej
činnosti ako aj vedenie v zozname neplatičov pre nesplácanie dlhu v G., a.s., ktoré jej bránia zaplatiť
priznanú pohľadávku žalobcu v súdom prvej inštancie určenej lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Tieto svoje pomery (ani v odvolaní) však žiadnym spôsobom nepreukázala, tieto sú založené len na
tvrdeniach, preto odvolací súd uvedenú požiadavku nepovažoval za dôvodnú s ohľadom na skutočnosť,
že už súd prvej inštancie zohľadnil osobitné okolnosti na strane žalovanej 1/ (nepriaznivú finančnú

situáciu) a určil jej dlhšiu lehotu na plnenie, a to 60 dní od právoplatnosti s odôvodnením, že na jej
nepriaznivú finančnú situáciu. Zároveň je potrebné dodať, že žalovaná 1/ svoje pomery, ktoré majú
odôvodňovať ňou požadované povolenie splátok (v zmysle podaného odvolania) nepreukázala.

20. V priebehu konania žalovaná 1/ výšku žalovanej sumy nespochybňovala, poukazovala na

nemožnosť jej jednorazového zaplatenia a schopnosť jej úhrady iba formou splátky vo výške 50,- Eur
s poukazom na obsah odporu zo dňa 17.4.2015 na čl. 20. Ani v konaní pred súdom prvej
inštancie, ani v odvolacom konaní žalovaná nepreukázala, že od doby, ako prvýkrát požiadala o úhradu
dlhu v splátkach, by žalobcovi poukázala čo i len čiastočné plnenie, doposiaľ z dlhu nič neuhradila,
nepreukázala svoje osobné, majetkové, zárobkové pomery, ani v priebehu tohto sporu, ani po vyhlásení

rozsudku súdom prvej inštancie, resp. doposiaľ, žalovaná 1/ nepreukázala, že by dlh žalobcovi začala
splácať.

21. S námietkou žalovanej 1/, že okresný súd sa nezaoberal jej žiadosťou o povolenie splátok, sa
odvolací súd nestotožnil s poukazom na uvedené v odseku 18, keď uvedené práve zohľadnil tým, že

určil aj žalovanej 1/ dlhšiu lehotu na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že stranám sporu nič nebráni aj v rámci mimosúdneho rokovania
dohodnúť sa možnosti plnenia aj v splátkach, samozrejme vo výške prijateľnej pre obe strany, na
základe ich konsenzu, pričom odvolací súd vzal do úvahy doterajší laxný prístup žalovanej 1/ k plneniu

svojich záväzkov, keď tejto nič nebránilo splácať doteraz svoj záväzok v takých splátkach, ktorých výšku
samu navrhla a aké jej finančná situácia dovoľovala a tým dlh postupne znižovať, čo však neurobila
a aj vo svetle takéhoto prístupu sa jej požiadavka na určenie splátky vo výške 50,- Eur mesačne javí
ako neprimeraný. Ďalej je nutné konštatovať, že neprimeranosť požadovanej splátky podčiarkuje aj
skutočnosť, že v prípade splátky 50,- Eur by prisúdenú sumu splácala viac ako 8 rokov, pričom prisúdené

boli aj úroky z omeškania, čo nie je v súlade s rozhodovacou praxou uvedenou v odseku 17.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
obochstránsporuisozreteľomkokolnostiamvlastnýmtejtokonkrétnejveci(sprihliadnutímkfaktickému
oddialeniu splnenia povinnosti podaním odvolania, tiež ku skutočnosti, že žalovaná 1/ od podania žaloby

neuhradila dlh ani čiastočne) zodpovedá lehota na plnenie, ako je to uvedené v napadnutom I. výroku
rozsudku(iba)včastilehotynaplnenie,pričombolonutnézohľadniťajčl.16ods.3Základnýchpríncípov
CSP (zása reformatio in peius).

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti lehoty plnenia v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanej 1/ priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).