Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216373
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615216373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovanej U. K., nar. X.X.XXXX, bytom U., B. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom
v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17, pre zaplatenie 1.034,28 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku č.k. 2C/387/2015-86 z 8.9.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej časti o zamietnutí istiny 69,79 € s prísl. tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi 69,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 69,79 € od

16.7.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v
rozsahu 86,50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 2C/387/2015-86 z 8.9.2016
žalobuanávrhžalobcunaprerušeniekonania dorozhodnutiaoprejudicionálnejotázkepredEurópskym
súdnym dvorom zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu
JUDr. Jána Burociho, náhradu trov konania vo výške l00% z uplatnenej náhrady trov konania.
Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1034,28 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1034,28 eur od 16. 7. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady

zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi
právnym predchodcom (Všeobecná úverová banka a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola
dňa 24. 9. 2010 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe
ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 450 € s úrokom vo výške 22,80 % a táto bola povinná
postupcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 15 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy a žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške stanovenej v

súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s nar. vlády SR č- 87/1995 odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti,
t.j. od 16. 7. 2015 do zaplatenia.
Žalobca žalovanú sumu vo výške 1034,28 eur špecifikoval a uviedol, že debetné operácie pozostávajú z
výberu v hotovosti a prevodu dlžného zostatku vo výške 520 eur, poplatku vo výške 231,89 eur za správukartového účtu, z nákladov vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, z poplatku za postúpenie
pohľadávky na vymáhanie, z poplatku za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny, z poplatku za
správu rizikovej pohľadávky, z poplatku za znovu vydanie karty, z poplatku za bezhotovostný prevod,

z nákladov z mandátnej správy pohľadávky, z nákladov vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti,
riadneho úroku vo výške 613,88 eur, úroku z omeškania vo výške 118,72 eur. Kreditné operácie boli
vo výške 450,21 eur. Súčet debetných operácií tak predstavuje sumu vo výške 1484,49 eur a rozdiel
debetných a kreditných operácii vo výške 1034,28 eur tak predstavuje dlžnú sumu.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovanej, ktorá nesúhlasila s podanou žalobou tvrdiac, že jej

dlh nevznikol, zároveň, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko žalobca nedodržal
svoje povinnosti uviesť údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z..
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,3,5, § 54 ods. 1,2, § 565, § 526
ods. 1,2 Obč.zákonníka spolu s § 1 ods. 1, § 2 písm. a/,b/,d/, § 9 ods.2 ,§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou bola

uzatvorená dňa 24.9.2010 úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy. Po preskúmaní predloženej Zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. súd konštatoval, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov. Nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky
a iné poplatky. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný
spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Uvedená informácia je pritom významná pre
spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie,
či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť

celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že predmetný spotrebiteľský úver je podľa § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z .bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho má žalobca nárok len na vrátenie
skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 450 eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila
žalobcovi celkove sumu 450 eur, preto súd návrh žalobcu čo do uplatnenej istiny v celom rozsahu

zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalovanej
náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.Protiuvedenémurozhodnutiupodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanieprotizamietajúcej

časti o zaplatenie 69,79 € s prísl. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako
bezúročného a bez poplatkov, avšak mal za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil.
Poukázal na špecifikáciu uplatneného nároku zo dňa 26.4.2016, z ktorej je zrejmé, že žalovaná čerpala
finančné prostriedky v sume 520 € a uhradila sumu 450,21 €. Zároveň uvedené úhrady, ako aj čerpanie

finančných prostriedkov vyplýva z predloženej platobnej histórie s prehľadom vykonaných transakcií
od 1.10.2010 do 30.6.2015, ktoré boli do spisu doložené. Nakoľko aj z predloženej platobnej histórie
je zrejmé, že žalovaná v predmetnom zúčtovacom období čerpala sumu 520 € a nie 450 € tak, ako
to uvádza súd, pričom uhradila sumu 450,21 €, neuhradená tak ostáva istina 69,79 €, ktorá mala
byť žalobcovi pri posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov priznaná. Na základe uvedeného

žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že vyhovie žalobe v
sume o zaplatenie 69,79 €, resp., aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca prvýkrát až v odvolacom konaní tvrdí, koľko

finančných prostriedkov žalovanej poskytol a to s odkazom na predloženú platobnú históriu. Žalovaná
si nie je vedomá, že by jej žalobca poskytol sumu 520 €, nakoľko bola limitovaná úverovým rámcom vo
výške 450 € a zároveň poukázala na to, že debetná položka 520 € obsahuje okrem výberu hotovosti aj
prevod dlžného zostatku. Vzhľadom na to, že splatila sumu 450,21 € považuje prvostupňové rozhodnutie
za správne a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

V ďalšom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a
z opatrnosti namietla premlčanie práva na zaplatenie sumy 69,67 eur nakoľko podľa prehľadu výberov
žalobcu boli tieto vykonané v roku 2011 a žaloba bola podaná v roku 2015. Zároveň žalovaná považuje
tvrdenia žalobcu o termínoch a výške výberov za novoty v odvolacom konaní, ktoré nie sú prípustné.4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.12.2016 reagoval na vznesenú námietku premlčania tak, že túto ako
hmotnoprávnu námietku nemožno vzniesť v odvolacom konaní v zmysle ust. § 149, 153 ods. 1,2,3 a

154 CSP, ktoré citoval. Zároveň uviedol, že termíny a celková suma výberov peňažných prostriedkov
žalovanej vyplývajú z platobnej histórie a špecifikácie uplatňovaného nároku zo dňa 26.4.2016, ktoré
boli doručené súdu pred rozhodnutím, a preto uvedené nie je možné považovať za novotu v odvolacom
konaní v zmysle § 366 CSP. Žalobca teda zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby mu odvolací súd
v plnom rozsahu vyhovel.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
(za ktorým účelom nariadil odvolacie pojednávanie v súlade s § 385 CSP) a preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom
odvolacími dôvodmi a námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné .

6. Odvolací súd zdôrazňuje , že rozsudok (ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá) bol
odvolaním napadnutý iba v časti zaplatenia 69,79 eur s prísl., ktorá bola predmetom preskúmavania
(zvyšná časť zamietavého výroku nadobudla právoplatnosť).

7. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, t.j. podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods.1 písm. h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže súd
prvej inštancie síce vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil
podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach, zároveň skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich
správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, avšak došlo k pochybeniu -

matematickej nesprávnosti.

10. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalovanej bola poskytnutá kreditná karta s
úverovým rámcom vo výške 900 €, pričom je potrebné zohľadniť, že kreditná karta je druh platobnej
karty, z ktorej čerpá klient úver, ktorý neskôr spláca, kde na rozdiel od bankového úveru alebo pôžičky,

sa kreditná karta odlišuje revolvingovým typom úveru (okrem iných odlišností). Revolvingový úver je
automatickyobnovovanýúver,ktorýmožnočerpaťopakovanevždydovýškydisponibilnýchprostriedkov
na karte, vychádzajúc z nastaveného úverového limitu dojednaného pri vydaní kreditnej karty (do výšky
ktorého si môže klient peniaze požičiavať). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ
(potom, ako posúdil úver za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho uzavrel, že žalobca má nárok

len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru po odpočítaní úhrady zo strany žalovanej) považoval
za skutočne poskytnutý úver iba sumu 450 € vychádzajúc z úverového limitu. Súd tak nezohľadnil v
konanípreukázanédebetnéoperácievcelkovejvýške520€tak,akotovyplývazplatobnejhistórie,ktorú
žalobca pripojil už k žalobnému návrhu a na ktorú poukazoval aj pri špecifikácii nároku. Odvolací súd
zdôrazňuje, že vzhľadom na typ bankovej karty (t.j. kreditná karta charakterizovaná vyššie uvedeným

revolvingovýmtypomúveru)vobdobí,kedyžalovanápriebežnečerpalaprostriedkyazároveňuhrádzala
jednotlivé splátky bolo možné, že celkové čerpanie tak presiahlo dojednaný úverový limit. S poukazom
na tieto skutočnosti odvolací súd má za preukázané, že žalovaná čerpala prostriedky 520 €, uhradila
prostriedky vo výške 450,21 €, preto suma zodpovedajúca neuhradenej poskytnutej pôžičke bez úrokov
a bez poplatkov činí 69,79 € (520 - 450,21 €). Túto sumu je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 69,79 € od 16.7.2015 do zaplatenia.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej o tom, že žalobca prvýkrát až v odvolacom
konaní uviedol, koľko finančných prostriedkov jej poskytol s odkazom na predloženú platobnú históriu.Platobná história bola prílohou žaloby doručenej súdu 28.8.2015, z ktorej vyplývajú debetné transakcie
v období od 1.10.2010 do 30.6.2015, z ktorých mimo poplatkov a úrokov vyplývajú aj debetné transakcie
- čerpanie realizované žalovanou (mimo poplatkov) nasledovne: 1.10.2010 - 300 €, 10.6.2011 - 20 €,

11.6.2011 - 10 €, 3.10.2011 - 20 €, 22.12.2011 - 50 €, 23.12.2011 - 50 €, 27.12.2011 - 50 €, 28.12.2011 -
20 €, t.j. spolu debetné transakcie (mimo úhrad poplatkov a úrokov) vo výške 520 €. Uvedené vyplýva aj
zo špecifikácie, ktorá bola zo strany žalobcu na základe výzvy doručená súdu 2.5.2016, v zmysle ktorej
výber hotovosti a prevod dlžného zostatku činí 520 €, poplatky 231,89 €, riadny úrok 613,88 € a úrok
z omeškania 118,72 €, t.j. spolu debetné operácie vo výške 1.484,49 €, oproti čomu kreditné operácie

činili 450,21 €. Zároveň z tejto špecifikácie vyplýva spôsob akým započítaval žalobca prijaté úhrady na
istinu, riadne úroky z omeškania a poplatky, ktorý spôsob je však bez relevancie vzhľadom na posúdenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov, ktoré žalobca nerozporoval. Z uvedeného dôvodu je potrebné teda
iba zohľadniť výšku debetných operácií očistenú od poplatkov, riadnych úrokov a úrokov z omeškania,
ktorá činí 520 €, oproti úhradám, ktoré boli realizované vo výške 450,21 €.

12. K námietke premlčania, vznesenej žalovanou vo vyjadrení k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že
námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, a teda v zmysle ust. § 149 CSP je prostriedkom
procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie pritom možno v odvolí použiť len za podmienok ustanovených v § 366 CSP,

t.j. ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a/), ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu (písm. b/) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/) alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/). Zároveň prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za

splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

13. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky preto, aby odvolací súd mohol prihliadnuť na túto
námietku premlčania, pretože nebola splnená podmienka, že ju žalovaná nemohla bez svojej viny
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že žalobca už

v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, koľko finančných prostriedkov žalovanej poskytol,
čo preukazoval predloženou platobnou históriou.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietavého
výroku žaloby o zaplatenie 69,79 € s prísl. podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

15.Odvolacísúd vsúlades§396ods.2CSPnanovorozhodolotrováchkonanianasúdeprvejinštancie
zohľadniac, že pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal zo svojho rozhodnutia,
ktoré bolo odvolacím súdom zmenené. V danom prípade si žalobca uplatňoval žalobou sumu 1.034,28

€ s prísl., z ktorej bol v časti zaplatenia 69,79 € úspešný a v prevyšujúcej časti úspešný nebol, t.j. pomer
úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej je 6,75 % ku 93,25 %. V zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1,2 CSP odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie vo výške 86,50 % (93,25 - 6,75 %).

16.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdzohľadniac,ževodvolacomkonaníbolžalobca
plne úspešný, preto mu priznal proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).