Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206612
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415206612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu,

PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne B. E., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. C. XXXX/XX, XXX XX J. E., právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava (do 14. 02. 2008
so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26), IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2006, na

základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/201/2015-49
zo dňa 27. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 27. 10. 2016 rozhodol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa
21.12.2006 uvedená v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatná (prvý výrok).

Zároveňrozhodol,žežalovanýjepovinnýnahradiťžalobkynitrovykonaniapredstavujúcetrovyprávneho
zastúpenia vo výške 218,76 €, k rukám jej právneho zástupcu, v lehote troch dní po právoplatnosti
rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu dňa 03.06.2015 domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2006 je neplatná. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa
21.12. 2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške

2 609,17 € ( 78 604,- Sk), ktorý sa zaviazala splácať v 18-tich mesačných splátkach po 221,30 € ( 6
667,- Sk). Na účet žalovaného poukázala celkom sumu vo výške 3 540,86 €. Z nevedomosti v oblasti
spotrebiteľských zmlúv nedokázala posúdiť kvalitu predmetnej úverovej zmluvy. Predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do jej majetku a to z dôvodu, že takýto zásah
do jej majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, či iným nezávislým tribunálom. Predmetná
zmluva o úvere je neprehľadná, nečitateľná a pre bežného spotrebiteľa nepochopiteľná. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej

je založená na nekalých podmienkach. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje väčšie množstvo
ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj ustanovení, ktorú sú v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Výška RPMN za poskytnutie úveru dosiahla úroveň 82,02 %, čo
je v priamom rozpore so zákonom i s dobrými mravmi. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že zo zmluvyo úvere je zrejmé, že obligatórne údaje zmluvy o úvere boli do zmluvy doplnené až po prijatí návrhu
na uzavretie zmluvy zo jej strany. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podala dňa 20.12.2006,
pričom až dňa 21.12.2006 bola táto žiadosť doplnená o údaje v bode 6 Zmluvy a tak isto došlo k zmene

údajov o RPMN. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že veriteľ v danom smere pochybil a nedodržal základnú
povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť.
Ďalejpoukázalanato,žezospôsobuuzatváraniatejtozmluvyvyplýva,ženávrhzmluvyorevolvingovom
úvere bol dňa 21.12.2006 doplnený a sčasti zmenený, preto nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere.

1. 2. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia strán sporu a
vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: „Žalobkyňa uzavrela dňa 21.12.2006
so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobkyni úver vo výške 78 604,- Sk a žalobkyňa sa zaviazala splácať predmetný úver splátkami vo
výške 6 667,- Sk v celkovom počte 18 splátok. Zmluvné strany dojednali výšku RPMN za úver 82,02%
ročne. Súčasťou predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere bola v bode 7/ aj dohoda o zrážkach

zo mzdy uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka
(žalobkyne) povinný vykonávať v prospech veriteľa (žalovaného) mesačne zrážky zo mzdy dlžníka
minimálne vo výške mesačnej splátky v riadnom výplatnom termíne na účet veriteľa (žalovaného).
Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 4Er 1644/2011 -27 zo dňa 06. 06. 2012 vyhlásil
tunajší súd exekúciu, ktorá bola vedená voči povinnej (žalobkyni ) na podklade pohľadávky oprávneného

(žalovaného) zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2006 z exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. RK - 914/07-EK zo dňa 22.10.2007 za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Žiadosťou zo dňa 12.05.2015 sa žalovaný obrátil na zamestnávateľa žalobkyne U., S. a žiadal
ho o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na podklade uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy. V
žiadosti uviedol, že sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 6 110,08 € k

dátumu 12.05.2015 vykonávaním zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov žalobkyne na jeho účet, k čomu
dal dlžník (žalobkyňa) v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy svoj výslovný súhlas. Z výpisu z účtu
žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa celkove na účet žalovaného poukázala 16 splátok vo výške 221,30 €,
teda sumu celkom vo výške 3 540,80 €. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že si od žalovaného
zobrala bezúčelový úver na opravu auta. Na základe inzerátu kontaktovala manželov C., ktorí robili

sprostredkovateľov spoločnosti žalovaného. Sprostredkovatelia jej ponúkli bezúčelový úver vo výške 78
000,- Sk, pričom im povedala ústne informácie ohľadne jej príjmu, bonity a pod. Po tomto stretnutí jej na
účet prišli peniaze, avšak z týchto peňažní si strhli poplatok za sprostredkovanie. Následne predmetný
úver pravidelne splácala, občas meškala so splátkami. Celkove na úver poukázala 16 splátok v celkovej
výške 3540,80 €. Úver nebol ešte ukončený, avšak žalovaný chce stále viac a viac peňazí, stálej jej

ukladali nejakú pokutu, preto prestala úver platiť, nakoľko mala za to, že ho už dostatočne zaplatila. Keď
prešiel určitý čas, tak ju žalovaný dal na exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, avšak v rámci
exekúcie sa voči tomuto rozhodnutiu bránila a tunajší súd ju zastavil a súčasne vyslovil, že exekúcia
je neprípustná. Uvedenú záležitosť preto považovala za ukončenú, avšak v marci v r. 2015 jej prišla
žiadosť k zamestnávateľovi ohľadne vykonávania zrážok zo mzdy z titulu uvedenej pohľadávky. Preto

spolu s právnym zástupcom podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, na základe ktorého jej
zamestnávateľ prestal vykonávať zrážky zo mzdy.“
1. 3. Následne súd prvej inštancie poukázal na zákonné znenie v tej dobe platného a účinného
ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), na ustanovenia § 551 a §
39 Občianskeho zákonníka a na § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

a konštatoval: „Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o určovací výrok, súd skúmal, či je splnená
podmienka prípustnosti určovacej žaloby, ktorou je naliehavý právny záujem na strane žalobkyne.
Súd má za to, že existencia naliehavého právneho záujmu je v danom prípade splnená, nakoľko len
vyhovujúci rozsudok súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom na podklade dohody o
zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa využila aj iné prostriedky právnej ochrany v prebiehajúcej exekúcii, ktorá

bola na základe jej námietok vyhlásená za neprípustnú a zastavená, avšak žalovaný sa naďalej domáha
vykonávania zrážok z jej mzdy zamestnávateľom na podklade predloženej dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Preto je v danom prípade na mieste obrana žalobkyne
na podklade určovacieho výroku.“
1. 4. Ďalej prvoinštančný súd v tejto súvislosti uviedol, že vykonaným dokazovaním „dospel k záveru,

že návrh žalobkyne je dôvodný, a preto mu vyhovel. Preskúmaním obsahu dohody o zrážkach zo mzdy
súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z viacerých dôvodov.
Predovšetkým súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou
formulárového znenia zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne bola dojednaná v bode 7/ predmetnejzmluvy o revolvingovom úvere, ktorý je do zmluvy vpísaný malým ťažko čitateľným písmom. Do
obsahu znenia samotnej zmluvy ako aj znenia tohto ustanovenia zmluvy žalobkyňa ako spotrebiteľka
nemala možnosť nijakým spôsobom zasiahnuť, zmluva neumožňovala žalobkyni vylúčiť znenie tohto

ustanovenia, a preto nie je namieste tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa k dohode o zrážkach zo mzdy
pristúpila bez akýchkoľvek námietok. Uvedená dohoda je v texte zmluvy umiestnená tak, že priemerný
spotrebiteľ nemá možnosť si text tak dôležitého obsahu pri podpise zmluvy všimnúť a s tým zrejme
žalovaný počíta. Navyše vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, mala žalobkyňa možnosť buď
zmluvu ako celok podpísať, alebo k jej uzavretiu nepristúpiť. Akékoľvek ďalšie dojednanie ohľadne

odmietnutia časti tejto zmluvy - napr. časti, v ktorej bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy,
predmetná zmluva neumožňuje, a taktiež predmetná zmluva neumožňuje žalobkyni od nej odstúpiť
resp. ju vypovedať. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že uvedená zmluvná podmienka bola dojednaná
neprijateľným spôsobom a preto je v súlade s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako taká neplatná.“
1. 5. Okrem toho prvoinštančný súd poukázal na to, že „novelou č. 102/2014, ktorou bol doplnený
zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o § 5a bolo zavedené, že je neprípustné zabezpečenie

upokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy aj dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou, že táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. Predmetná novela nadobudla účinnosť 01.05.2014. V prechodných ustanoveniach k
úpravám účinným od 01.05.2014 v § 29b sa uvádza, že ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods.

2,4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov ako
aj nároky vzniknuté pred 1.májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.04.2014.
Predmetnou novelou bol súčasne doplnený aj Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 o vetu «na všetky
právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.» V prípade § 5a ods. 1 písm. a)

Zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj v prípade § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka,
chýbajú prechodné ustanovenia k týmto úpravám. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko k spätnej účinnosti
tohto predpisu v rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.04.2015 podľa ktorého, ustanovenie § 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na práve vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z., že od jeho účinnosti sa

vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k tomu, že predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola dojednaná prijateľným spôsobom, teda nebola dojednaná na osobitnej listine
a žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť túto dohodu odmietnuť, je potrebné konštatovať, že
predmetná dohoda bola uzavretá neprijateľným spôsobom. Na základe vyššie uvedených výsledkov
dokazovania súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.

2006 je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s ustanovením
§ 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je uvedená na osobitnej
listine a neobsahuje poučenie žalobkyne o dôsledkoch jej uzavretia ako aj o možnosti ju odmietnuť a
takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku so spotrebiteľskej zmluvy je podľa
zákona neprípustné.“

1. 6. Z uvedených dôvodov preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná
a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
1. 7. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd na základe v tej dobe platného a účinného
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni ktorá mala v spore (pôvodne - v konaní) plný úspech, priznal
náhradu trov konania, ktorých výšku v odôvodnení rozhodnutia presne špecifikoval.

2.1.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovaný(prostredníctvomprávnehozástupcu)vzákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu žalobkyne
zamietol a priznal mu náhradu trov konania, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. 2. V odôvodnení odvolania žalovaný namietal, že súd prvej inštancie „svoje rozhodnutie založil na
záveroch, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave, ale ani v tvrdeniach žalobkyne a ktoré sú v rozpore
s jej vlastným konaním. Súd pri svojich záveroch sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so zákonnými
ustanoveniami, ktoré určujú, ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä s ustanovením §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú

formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo
k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol
urobený atď. Z obsahu súdneho spisu a najmä tvrdení žalobkyne v prvom rade nevyplýva, že by
o obsahu uzatváranej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdynevedela, nesúhlasila s ňou, mala k nej výhrady a podobne. V tomto smere ani samotná žalobkyňa
netvrdila žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali toho, že ňou prejavená vôľa (v podobe podpisu zmluvy
zahrňujúcej aj samotnú dohodu) by mala byť v rozpore s jej skutočnou vôľou. Skutočnosť, že žalobkyňa

svojímpodpisomakceptovalaobsahzmluvyorevolvingovomúvere,niejemožnévykladať resp.izolovať
v tom smere, že sa týkala iba získania finančných prostriedkov. Z komplexného hľadiska je potrebné
situáciu posúdiť tak, že žalobkyňa svojím konaním sledovala získanie finančných prostriedkov, ale so
všetkými podmienkami, s ktorými bolo poskytnutie finančných prostriedkov spojené.“
2. 3. Žalovaný ďalej namietal, že „záver súdu, podľa ktorého začlenenie dohody o zrážkach zo mzdy a

nemožnosť ju ukončiť výpoveďou, nespĺňa žiadny zo znakov neprijateľnej podmienky. Súd ani neuvádza
(okrem neurčitého tvrdenia o nerovnováhe) v čom je nerovnováha, v čom je v neprospech spotrebiteľa
a v čom je splnený znak značnej nerovnováhy. Záver, že spotrebiteľ nemá právo vypovedať dohodu
o zrážkach zo mzdy, automaticky nespôsobuje hrubú a značnú nerovnováhu v postavení strán v
neprospech spotrebiteľa.“
2. 4. Okrem toho žalovaný namietal aj záver prvoinštančného súdu, že predmetná dohoda o zrážkach

zo mzdy je neplatná pre rozpor s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. a to z
dôvodu, že „záver súdu je založený na retroaktívnej aplikácii uvedeného ustanovenia.“ V tejto súvislosti
uviedol úvahy o princípe právnej istoty. Zároveň uviedol aj konkrétne výhrady k tomu, že prvoinštančný
súd pri aplikácii uvedeného ustanovenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo
14/2014.

3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného
žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal jej náhradu trov
odvolacieho konania, ktorých výšku presne špecifikovala.
3. 2. Pomerne podrobne sa vyjadrila k argumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní, týkajúcej sa

neplatnosti resp. platnosti predmetného právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti
poukázala najmä na to, že v dobe uzatvárania tohto právneho úkonu sa nachádzala vo finančnej tiesni a
potrebovala finančné prostriedky a teda nemala na výber, či predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy na
zabezpečenie predmetného úverového vzťahu uzatvorí alebo nie. Z toho vyplýva, že uzavretie takejto
dohody o zrážkach zo mzdy nebolo riadne dojednané. K samotnej dohode o zrážkach zo mzdy uviedla,

že jej obsah nemohla pri uzatváraní nijako ovplyvniť, nemohla ju zmeniť, ani z nej vylúčiť niektoré
ustanovenia.Samotnézabezpečeniezáväzkudlžníkadohodouozrážkachzomzdybezvyplneniadlžnej
sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku
poskytovateľa úveru. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršuje svoje postavenie voči
dodávateľovi, a to bez toho, aby bol na to výslovne upozornený, resp. poučený o dôsledkoch zahrnutia

takejto dohody do samotného textu obchodných podmienok. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je
neurčitým právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že na jej základe si žalovaný môže svojvoľne uplatňovať
ním určenú výšku dlhu, ktorý eviduje voči spotrebiteľovi (mnohokrát ide o dlh neexistujúci vzhľadom na
bezúročnosť a bezodplatnosť zmlúv o úvere) a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len
samotnou vôľovú veriteľa. Týmto spôsobom sa môže vymáhať dlh, ktorý neexistuje, resp. dlh, ktorého

výšku si veriteľ sám určí. Z týchto dôvodov preto považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolanie žalovaného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z

citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.

2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného
uvedené v odvolaní.

10. 1. Vzhľadom na charakter žalobkyňou uplatňovaného nároku, ktorým sa domáhala určenia
neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, je nesporné, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa

ustanovenia § 137 písm. c) CSP (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c/ O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia
možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
10. 2. Takéhoto určenia sa však žalobkyňa môže úspešne domáhať len vtedy, ak na jej strane objektívne
existuje naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej právne postavenie je bez tohto určenia

ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom
postavení žalobkyne odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda
vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a ktorý
možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

10. 3. V prejednávanom spore (ako správne konštatoval súd prvej inštancie) naliehavý právny záujem
na požadovanom určení je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobkyňa nachádza. Žalobkyňa len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej
dohody o zrážke zo mzdy môže následne žiadať od svojho zamestnávateľa, aby ďalej nevykonával
zrážky z jej mzdy. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, z čoho vyplýva taktiež naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 483/2014 zo dňa 18. 11. 2015).

11. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo

mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ jeho mzdy z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a
vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo
mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvej

inštancie odôvodňujúcou neplatnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Predmetná dohoda
skutočne nebola dojednaná zákonom akceptovateľným spôsobom, teda na osobitnej listine a v žiadnom
prípade nemožno hovoriť ani o tom, že bola dojednaná individuálne. Pod pojmom „individuálne
dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, teda prípady,keď o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné strany rokujú a najmä keď majú
možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred
pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté

zmluvné ustanovenia, čo sa stalo i v tomto prípade. V konečnom dôsledku, žalovaný v konaní
nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy,
čo taktiež jednoznačne preukazuje, že táto dohoda nebola dojednaná individuálne.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola

žalobkyňou podpísaná, tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že táto dohoda bola
obsiahnutá vo formulárovej predtlači pripravenej žalovaným a žalobkyňa nemala žiadnu možnosť,
aby ovplyvnila jej obsah. Dokonca z celkového kontextu možno vyvodiť, že poskytnutie úveru
bolo podmienené podpísaním tejto dohody, čo je neakceptovateľné a čo jednoznačne predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

14. Ako už bolo uvedené, žalovaný v odvolaní namietal aj záver prvoinštančného súdu, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre rozpor s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z. a to z dôvodu, že „záver súdu je založený na retroaktívnej aplikácii uvedeného
ustanovenia“, pričom spochybňoval to, že prvoinštančný súd pri aplikácii uvedeného ustanovenia
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Odvolací súd nemôže

akceptovať ani túto argumentáciu žalovaného, pretože prvoinštančný súd správne aplikoval uvedené
ustanovenie na prejednávaný spor, pričom vychádzal zo správnej interpretácie záverov vyplývajúcich
z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Len pre úplnosť odvolací súd v
tejto súvislosti uvádza, že aplikovateľnosť uvedeného ustanovenia aj na právne vzťahy založené pred
1. májom 2014 (keď uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť) je podporená konštantou judikatúrou

(viď napr. i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 2/2015 zo dňa 29. februára
2016).

15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).