Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Csp/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118200499
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:6118200499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: SPP

- distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpená: SOUKENÍK
- ŠTRPKA s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Z. W., T..
XX.X.XXXX, H. D. Ú., S. XXXX/X, o zaplatenie 957,75 euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 957,75€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
957,75 € od 31.8.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené

osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 25.4.2018 prostredníctvom advokáta žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 957,75 euro s príslušenstvom a nahradiť trovy konania vzhľadom na
to, že na odbernom mieste D. Ú., S. XXXX/X dochádzalo v období od 5.2.2014 do 11.3.2016 k
neoprávnenému odberu zemného plynu, nakoľko zemný plyn bol odoberaný bez platnej zmluvy. Po
zistení tejto skutočnosti, bola žalovanému vystavená faktúra za neoprávnený odber znejúca na žalovanú
sumu, ktorú však žalovaný neuhradil.

2. Súd žalovanej strane doručoval písomnosti na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky v zmysle §-u 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku a na tejto adrese žalovaná
strana písomnosť neprevzala.
Podľa §-u 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu podľa
§-u 106 písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie. Na základe uvedeného súdu vo veci konal a rozhodol aj bez prítomnosti
žalovanej strany na pojednávaní resp. bez toho, aby žalovaná strana mala vedomosť o konaní.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 10.8.2016, listinou o ukončení
odberu, vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom, výpočtom škody za neoprávnený
odber, montážnym listom meradla a zistil tento skutkový stav veci.

5.ZmluvaododávkezemnéhoplynunaodbernommiesteD.Ú.,S.XXXX/Xbolaskončenádňa5.2.2014.

V čase ukončenia zmluvy stav meradla bol 572 m3 v čase ukončenia neoprávneného odberu dňa
11.3.2016 bol stav meradla 4862 m3. Ako to vyplýva z potvrdenia o neoprávnenom odbere zo dňa
10.8.2016 počet dní neoprávneného odberu zemného plynu bol 766 dní. Neoprávnene bol odobratý
zemný plyn v množstve 4290 m3.Zemný plyn vo finančnom vyjadrení bol odobratý v sume 884,22 Eur. Suma 73,53 Eur činia náklad
y spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu. Celková výška
spôsobenej škody predstavuje sumu 957,75 Eur.

6. Ako to vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.8.2016 žalovanému bola fakturovaná suma
957,75 Eur a spolu s faktúrou mu bol doručený výpočet neoprávaného odberu. Žalovaný uvedenú sumu
neuhradil.

14. Podľa ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike „neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenej odberateľ
potvrdil.“
Podľa ust. § 82 ods. 2 Zákon o energetike „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu

sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu.“

15.Podľa§-u415Občianskehozákonníkakaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa §-u 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Podľa §-u 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

16. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1) protiprávny úkon,
2) spôsobenie škody,
Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných povinností alebo z

iných záväzkových povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti zo škodu vzniká záväzkovo právny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu
nahradiť. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po

spôsobení škody na majetku.

17. Z vykonaného dokazovania z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný na
odbernom mieste D. Ú., S. XXXX/X v období 5.2.2014 - 11.3.2016 neoprávnene odoberal zemný plyncez meradlo č. XXXXXXXX H. XXX U. C. pričom odoberal plyn bez platnej zmluvy, čo sa považuje
za neoprávnený odber. Na základe toho žalovanému bola vypočítaná škoda , ktorá vznikla žalobcovi
tým, že žalovaný plyn neoprávnene odoberal pričom škoda je vo výške 957,75 Eur. Na základe týchto

skutočností súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Keďže mal žalobca v spore plný úspech, žalovaná strana je povinná mu nahradiť 100% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.