Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/93/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204898488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7204898488.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: Ing. O. R., G.. XX.X.XXXX,
K. Z. O., M. XX/B, proti žalovaným, v 1. rade: B.. V. E., G.. X.X.XXXX, K. Z. C., M. XX, v 2. rade: Z.P. E.,
G.. XX.XX.XXXX, G. K. Z. C., Z. XX, v konaní o 13.277,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v
1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.11.2017, sp.zn. 32Cb/205/2004-152 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu
13.277,57 eur so 14% -ným ročným úrokom z omeškania od 1.7.2003 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný v 1/ rade je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 13.277,57 eur so 14%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.7.2003 do
zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalobca má vo vzťahu k
žalovanému v 1/ rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal spoločne a
nerozdielne pôvodne žalovaných v 1/ rade POSS, s.r.o., v 2/ rade JUDr. V. E. a v 3/ rade Z. E., na
zaplatenie sumy 400.000,- Sk, so 14% -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 600.000,- Sk od
21.7.2003 do 25.7.2003, zo sumy 500.000,- Sk od 26.7.2003 do 20.9.2003 a zo sumy 400. 000,- Sk
od 21.9.2003 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu nevrátenia poskytnutej zálohy potom, čo
došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie zistil, že Žalobca ako kupujúci a pôvodne žalovaný v 1. rade POSS, s.r.o. ako
predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu č. 2402/2003, predmetom ktorej bolo dodanie vozidle R. R. - X,X I. V.
XX.X.XXXX po úhrade finančnej zálohy a podpise zmluvy. V čl. V Zmluvy bolo okrem iného dohodnuté,
že zálohovitá platba vo výške 600.000,- Sk bude uhradená kupujúcim v deň podpísania zmluvy. Na
základe týchto dojednaní žalobca dňa 25.2.2003 uhradil spoločnosti POSS, s.r.o. sumu 500.000,- Sk
v hotovosti a dňa 28.2.2003 sumu 100.000,- Sk na jej účet. Napriek uvedeným platbám k dodaniu
predmetného vozidla v dohodnutej lehote nedošlo avšak dňa 11.6.2003 sa uskutočnilo jednanie za účasti
žalobcu a pôvodne žalovaných v 2. a 3. rade B.. V. E. a Z. E., na ktorej bolo dohodnuté, že spoločnosť
POSS, s.r.o. vráti do 30.6.2003 žalobcovi sumu 100.000,- Sk a Z. E. uznal svoj záväzok voči žalobcovi
vo výške 500.000,- Sk, z titulu nedodania vozidla a zaviazal sa ho vrátiť žalobcovi do 30.6.2003. Záznam
z jednania bol podpísaný tak žalobcom, ako aj žalovanými v 1. a 2. rade.

4. Zároveň žalovaná v 1. rade B.. V. E., v ten istý deň 11.6.2003 písomne prehlásila, že ako konateľ POSS
s.r.o. a zároveň ako fyzická osoba pristupuje k dlhu Z. E. Z.o výške 500.000,- Sk, z titulu nedodržania
kúpnej zmluvy č. 2402/2003, predmetom ktorej bolo dodanie Z. R. R. - X,X I..

5. Napriek uvedeným dojednaniam, zo sumy 600.000,- Sk bolo žalobcovi uhradených len 2 x po
100.000,- Sk a to dňa 23.7.2003 B.. E. a dňa 28.8.2003 Z. E.. Zostávajúca suma vo výške 13.277,57
eur (400.000,- Sk) nebola uhradená.

6. Z predloženého rozhodnutia súd zistil, že Okresný súd Prešov, trestným rozkazom, č.k. 4T/18/04-73,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2005, uznal Z. E. vinného, že dňa 25.2.2003 za spoločnosť
POSS s.r.o. ako obchodný asistent podpísal s Ing. O. R. ako kupujúcim kúpnu zmluvu na dodanie
motorového vozidla zn. R. R. v cene 1.319.200,- Sk v termíne dodávky auta do 20.3.2003 a že toho
istého dňa mu T.. O. R. vyplatil v hotovosti 500.000,- Sk, ktoré však obvinený nepoužil na zaplatenie za
objednané auto, ani neodovzdal spoločnosti POSS s.r.o., ale celú sumu použil na neznámy účel, čím T..
R. spôsobil škodu 500.000,- Sk. Zároveň súd zaviazal obvineného uhradiť poškodenému T.. R. škodu
vo výške 400.000,- Sk.

7. Obrana žalovaného v 1. rade spočívala v zásade v tvrdeniach, že prehlásenie zo dňa 11.6.2003
podpísal ako konateľ pôvodne žalovaného v 1. rade POSS s.r.o. a nie ako fyzická osoba a to i
v psychickom rozrušení pod hrozbou trestného stíhania ako aj v tvrdení, že zánikom pôvodného
žalovaného v 1. rade POSS s.r.o. zanikol aj jeho prípadný akcesorický záväzok. Zároveň namietal i
stanovenie príslušenstva podľa Obchodného zákonníka.

8. V danom prípade skutkový stav bol vymedzený v rozhodnutí Okresného súdu Prešov, č.k. 4T
18/04-73, podľa ktorého Z. E. dňa 25.2.2003 za spoločnosť POSS s.r.o. ako obchodný asistent podpísal
s T.. O. R. ako kupujúcim kúpnu zmluvu na dodanie motorového vozidla zn. R. R. Z. R. 1.319.200,- Sk
v termíne dodávky auta do 20.3.2003 a že toho istého dňa mu T.. O. R. vyplatil v hotovosti 500.000,-
Sk, ktoré však obvinený nepoužil na zaplatenie za objednané auto, ani neodovzdal spoločnosti POSS
s.r.o., ale celú sumu použil na neznámy účel, čím T.. R. spôsobil škodu 500.000,- Sk, nebol medzi
stranami sporu sporný. Rovnako sporná nebola ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi
dňa 23.7.2003 sumu 100.000,- Sk.

9. Vzhľadom na námietky žalovanej v 1. rade bolo nutné posúdiť, najmä z hľadiska jeho písomného
prehlásenia zo dňa 11.6.2003, či je v konaní pasívne legitimovaná.

10. Vyhlásenie ručiteľa voči veriteľovi je jednostranným právnym úkonom, ktorý zakladá vznik ručenia.
Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť
dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Ústne vyhlásenie zákon nepripúšťa.
Vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, a preto musí spĺňať aj
všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie
obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z
vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením.
Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Zákon
tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj
záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je
nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Pritom nie
je rozhodujúce, aká terminológia je použitá, ale ide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa.

11. Akcesorická povaha ručenia spočíva predovšetkým vo vyjadrení zásady, že ručením možno
zabezpečiť len platný záväzok. Neplatnosť hlavného záväzku spôsobuje neplatnosť záväzku
vedľajšieho. Ak je záväzok platný, môže ísť tak o záväzok zo zmluvy, ako aj o záväzok z porušenia práva
(napr. záväzok na náhradu škody, záväzok na zmluvnú pokutu). Zánikom právnickej osoby ( § 20a ods.
1 OZ, § 68 ods. 1 OBZ) ručiteľský záväzok nezaniká. Tým je veľmi významne posilnená pozícia veriteľa,
ktorému zostáva zachovaná pohľadávka voči ručiteľovi.

12. V predmetnom prehlásení žalovanej v 1. rade zo dňa 11.6.2003, tento jednoznačne vymedzila, že
k dlhu Z. E., ktorý bol jednoznačne identifikovaný tak z hľadiska obsahu i rozsahu, ako aj právneho
dôvodu, pristupuje a to i ako fyzická osoba, nielen ako konateľ spoločnosti POSS s.r.o., pričom následne

i čiastočne v sume 100.000,- Sk dňa 23.7.2003 plnila. Z hľadiska formálnych i obsahových náležitostí
toto prehlásenie spĺňalo podmienky pre vznik ručenia, ako jednostranného právneho úkonu a zároveň
v nadväznosti na obsah Záznamu z jednania konaného v ten istý deň a následnú čiastočnú platbu
nevzbudzovalo ani pochybnosti o úmysle žalovaného v 1. rade prijať na seba ručiteľský záväzok,
pričom nebolo rozhodujúce, aká terminológia bola použitá. Rovnako nemožno prisvedčiť ani námietke
žalovanej, že záväzok zanikol zánikom pôvodne žalovaného v 1. rade POSS s.r.o. a to jednak z dôvodu,
že zánikom právnickej osoby ( § 20a ods. 1 OZ, § 68 ods. 1 OBZ) ručiteľský záväzok nezaniká, ako
aj z dôvodu, že sa jedná o záväzok Z. E., dlžníka, ktorý bol fyzickou osobou, a tu v prípade jeho smrti
ručiteľský záväzok zásadne nezanikol, ale prechádza na dedičov.

13. Za daného stavu tak mal súd za to, že žalovaná v 1. rade je pasívne legitimovaná, z titulu ručiteľského
záväzku a je povinná nesplnený záväzok dlžníka, žalovaného v 2. rade v sume 13.277,57 eur plniť,
pričom ňou tvrdené, „psychické rozrušenie“ nemôže mať za následok neexistenciu tohto záväzku.

14. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008, aj žiadané úroky z omeškania vo výške 14%
ročne odo dňa nasledujúceho po dni 30.6.2003, ktorý bol dohodnutý ako termín dobrovoľného plnenia v
Zázname z jednania dňa 11.6.2003, do zaplatenia. Použitie Obchodného zákonníka je dané charakterom
hlavného zmluvného vzťahu, ktorý bol zmluvnými stranami v Zmluve č. 2402/2003 dohodnutý podľa
Obchodného zákonníka, ako vzťahom medzi podnikateľmi.

15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

16. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. V danom prípade mal žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v konaní plný úspech, preto mu
súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Proti rozsudku, a to výroku o povinnosti žalovanej v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 13.277,57 eur
so 14%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.7.2003 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku a proti výroku o náhrade trov konania podala odvolanie žalovaná v 1/ rade.

20. Odvolanie odôvodnila tým, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu č. 2402/2003 so spoločnosťou POSS,
s.r.o. (pôvodne žalovaným v 1/ rade), a teda pokiaľ ku realizácii kúpnej zmluvy nedošlo, záväzok vrátiť
poskytnutú zálohu vznikol tejto spoločnosti, nie Vladimírovi Tarhajovi (pôvodne žalovanému v 3/ rade).

21. Súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, „Akcesorická povaha ručenia spočíva predovšetkým vo
vyjadrení zásady, že ručením možno zabezpečiť len platný záväzok. Neplatnosť hlavného záväzku
spôsobuje neplatnosť záväzku vedľajšieho.“ V danom prípade žiaden platný záväzok Z. voči žalobcovi
nevznikol, a teda ani nemohol byť zabezpečený ručením.

22. Z uvedeného je jednoznačné, že súd zaviazal žalovanú v 1/ rade na zaplatenie dlhu, ktorý jej voči
žalobcovi nikdy nevznikol, ani vzniknúť nemohol, nie sú o takomto záväzku žiadne dôkazy, žiadne ani
v tomto konaní žalobca nenavrhoval.

23. Neobstojí tvrdenie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého žalovaná v 1/
rade dňa 23.7.2003 čiastočne plnila žalobcovi záväzok uhradením sumy 100.000,-Sk. V skutočnosti
bola táto suma žalobcovi vrátená spoločnosťou POSS, s.r.o. prostredníctvom JUDr. V. E., ako konateľky
predmetnej spoločnosti. Išlo o časť zálohy na kúpnu cenu, ktorú žalobca po podpise kúpnej zmluvy
zaslal na účet spoločnosti POSS, s.r.o., a ktorú táto spoločnosť žalobcovi, i v zmysle záznamu z jednania
konaného dňa 11.6.2003, riadne vrátila.

24. K priznaniu práva na náhradu trov konania s prihliadnutím na vyššie uvedené je nutné uviesť, že
ak niet záväzku, nemôže nastať ani omeškanie s jeho plnením, preto nedôvodná bola i žaloba v časti
uplatnenia si nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.

25. Odvolávajúc sa na uvedené je žalovaná v 1/ rade toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal
vyhodnotenie dôkazov nesprávne, v rozpore so skutočným obsahom týchto dôkazov a tento nedostatok
sa prejavil v samotnom rozhodnutí. Takýto postup má za následok nesprávne právne posúdenie veci a
predstavuje závažný zásah do práva žalovanej v 1/ rade.

26. Žalovaná v 1/ rade preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil,
žalobu proti žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

27. K odvolaniu žalovanej v 1/ rade sa vyjadril žalobca.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej v 1/ rade bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1/ rade nie je dôvodné.

30. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia
(§ 378 ods. 2 C.s.p.).

31. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za
potrebné uviesť:

32. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či pristúpenie k dlhu
žalovanou v 1/ rade je platné.

33. Z obsahu prehlásenia zo dňa 11.6.2003 jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 1/ rade pristúpila k dlhu
pána Z. E. vo výške 500.000,- Sk z titulu nedodržania kúpnej zmluvy číslo 2402/2003, predmetom ktorej
bolo dodanie vozidla Citroen C8-2,2 Hdi.

34. Z obsahu záznamu z jednania konaného dňa 11.6.2003 v Prešove za účasti žalovanej v 1/ rade
vyplýva, že jednanie sa uskutočnilo ohľadne neplnenia kúpnej zmluvy č. 2402/2003, ktorej predmetom
bolo dodanie vozidla Citroen C8-2,2 Hdi. Pán Z. E. uznal svoj záväzok voči Ing. R. z titulu nedodržania
kúpnej zmluvy za nedodanie vozidla a sumu 500.000,- Sk zaviazal vrátiť do 30.6.2003. V ten istý deň
teda dňa 11.6.2003 v písomnom prehlásení žalovaná v 2/ rade pristúpila k dlhu pána Vladimíra E. vo
výške XXX.XXX,- Sk. Teda akékoľvek spochybňovanie uvedeného prehlásenia žalovanou v 2/ rade
odvolací súd považuje za právne bezvýznamné a zodpovedá len snahe zbaviť sa v prehlásení súdnej
zodpovednosti.

35. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak zaviazal žalovanú v 2/ rade splniť ňou riadne uznaný záväzok
na peňažné plnenie.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

37. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.