Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217082
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113217082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
L., K. 713, H. T., zast. JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, proti
žalovaným 1/ Q. B., nar. 14.X.XXXX, bytom R. XXX, okres R., 2/ M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K.,
A. XX, 3/ P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Jesenná XX, 4/ V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Q. XX,
zastúpenej JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou, so sídlom Košice, Brezová 10, 5/ J.. S.
S., nar. X.XX.XXXX, bytom K., Q. trieda XX, o určenie neplatnosti zmlúv a iné, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku 13C 195/2013-129 zo 16.9.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou
4/ a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalovaným 1/, 2/, 3/ a 5/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, vo vzťahu žalobkyne a žalovaných
1/, 2/, 3/ a 5/ nepriznal stranám náhradu trov konania a žalovanej 4/ priznal voči žalobkyni právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 13C/136/2004 domáhala voči žalovanému 1/ Q. B., žalovanému 2/ V. C., žalovanému
3/ M. Váczymu, žalovanému 4/ M. A. aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi
a to žalobkyňou a žalovaným 1/ a žalovaným 4/ ako kupujúcim o prevode vlastníctva bytu č. X
s prísl. nachádzajúceho sa v K. na ulici Q. č. XX, súp. č. XXXX, k.ú. R., zapísaného na LV č.

XXXXX s podielovým spoluvlastníctvom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu so súp. č. XXXX na ulici Q. XX v K. v podiele 210/10000-cin, podielovým spoluvlastníctvom
na pozemkoch parcelné číslo XX - zastavaná plocha vo výmere 663 m2 v podiele 210/10000-cin,
je neplatná. Žalobkyňa v priebehu konania sp. zn. 13C/136/2004 požiadala o pristúpenie ďalších
účastníkov na strane žalovaných a to P. X. a V. X. (žalovaní 5/, 6/), čo súd uznesením 13C/136/2004-198
z 2.2.2007, právoplatným 21.4.2007, pripustil. Ďalší návrh na pristúpenie účastníka - Ing. S. S., na
strane žalovaných, podala žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.9.2010. Uznesením 13C/136/2004-347 z

28.7.2011, právoplatným dňa 12.3.2012, súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil
ako žalovaný 7/ J.. S. S.. Ďalej žalobkyňa žiadala určiť, že kúpna zmluva V127/2004 zo dňa 16.12.2003
uzavretá medzi predávajúcim žalovaným 4/ a kupujúcim žalovaným 7/ o prevode vlastníckeho práva
k vyššie citovanej nehnuteľnosti je neplatná. V nadväznosti na upravený okruh účastníkov, žalobkyňažiadala určiť aj to, že kúpna zmluva V8537/2006 zo dňa 24.8.2006 uzavretá medzi predávajúcim
žalovaným 7/ a kupujúcimi žalovanými 5/ a 6/ o prevode vlastníckeho práva k predmetnej vyššie
citovanej nehnuteľnosti je neplatná. Zároveň žiadala určiť, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými

spoluvlastníkmi každý z nich v podiele 1/2 v pomere k celku nehnuteľností, ktoré sú evidované na liste
vlastníctva č. XXXXX, okres K. I, obec K. - B. V., k. ú. R. ako byt č. X s prísl. nachádzajúceho sa na
Q. ulici č. XX na prízemí obytného domu Q. XX súp. č. XXXX v K., podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 210/10000-cin a podiel k pozemku druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria parcelné č. XX o výmere 663 mX o veľkosti 210/10000-cin.

3. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným 1/ boli spoločnými nájomcami bytu na Q.
ulici č. XX v K., že medzi nimi existovali rozpory, vedúce k narušeniu spolužitia, že sa odsťahovala od
žalovaného 1/, chcela sa s ním rozviesť a podala aj návrh na rozvod ich manželstva, že žalovanému
1/ nedôverovala, lebo viackrát zistila, že ňou manipuluje na získanie svojho prospechu. Uviedla, že
ona má labilnú emotivitu, v záťažových situáciách reaguje zvýšene úzkostne a depresívne, je ľahko

ovplyvniteľná, preto podľahla naliehaniu a nátlaku žalovaného 1/ a súhlasila s tým, že odkúpia byt č. 6
na Q. ulici č. XX v K. do osobného vlastníctva. Nakoľko ona je negramotná a trpí miernou mentálnou
retardáciou, nevie sa orientovať v úradných záležitostiach, prenechala obstaranie tejto veci svojmu
manželovi, teda žalovanému 1/. Konala v domnení, že všetky listiny, ktoré doposiaľ podpísala, sa týkajú
odkúpenia bytu do osobného vlastníctva. Jej predstava o právnych následkoch jednotlivých právnych

úkonov je neurčitá a bez toho, aby jej niekto podrobne a zrozumiteľne (primerane jej schopnostiam a
stavu) vysvetlil o čo ide, od seba ich neoddeľuje, nerozlišuje medzi nimi. Poukázala na to, že žalovaného
3/ (M. M.) nepozná, nikdy sa s ním nestretla a svojím podpisom ho nikdy nechcela splnomocniť na to, aby
v jej mene podpísal kúpnopredajnú zmluvu na predaj bytu č. 6 na Q. ulici č. XX v K.. V čase, keď došlo
k podpisu plnomocenstva, ani nemala vedomosť o tom, že už došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho

práva k bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 1.10.2003, domnievala sa, že všetko
je ešte v štádiu riešenia a predbežných jednaní. O tom, že sa stala vlastníčkou bytu sa dozvedela
až niekedy v roku 2004. Žalobkyňa preto tvrdila, že pri podpise splnomocnenia ku kúpnej zmluve z
28.10.2003 absentuje základná zložka právneho úkonu a to jej vôľa. Nikdy nemala v úmysle podpísať
totoplnomocenstvoavyvolaťnásledky,ktorépodpisomtohtoplnomocenstvanastali,aninevedelaotom,

že takéto plnomocenstvo podpisuje. Pred podpisom splnomocnenia z 28.10.2003 nebola oboznámená
s obsahom tejto listiny a teda si nemohla uvedomovať právne následky svojho podpisu. Splnomocnenie
ňou udelené žalovanému 3/ (M. M.) z 28.10.2003 je preto neplatné, a neplatnou je z toho dôvodu
aj kúpna zmluva, ktorú podpísal žalovaný 3/ v mene žalobkyne. Od prevodu vlastníckeho práva
predávajúcimi žalobkyňou a žalovaným 1/ na žalovaného 4/ došlo k ďalším prevodom vlastníckeho

práva predmetnej nehnuteľnosti, preto sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti aj ďalších zmlúv
o prevode predmetnej nehnuteľnosti a to medzi žalovaným 4/ ako predávajúcim a žalovaným 7/ ako
kupujúcim a medzi predávajúcim žalovaným 7/ a kupujúcimi žalovanými 5/ a 6/. Svoj naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe žalobkyňa odôvodnila tým, že len určením neplatnosti kúpnych zmlúv sa
určí,žežalobkyňaažalovaný1/súpodielovýmispoluvlastníkmipredmetnejnehnuteľnostiabudemožné

zapísať v katastri nehnuteľnosti stav pred uzavretím kúpnej zmluvy V3014/2003 zo dňa 5.11.2003.
Bez určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a určenia, že byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného 1/ nie je možné zmeniť stav v katastri nehnuteľnosti. Požadovaným určením sa odstráni
neistota v právnom postavení strán sporu a vyrieši sa tým celý obsah a dopad právneho vzťahu.

4. Po späťvzatí žaloby voči žalovaným 2/ a 3/ dňa 29.1.2013, súd dňa 13.3.2013 uznesením
13C/136/2004-395, právoplatným 16.5.2013, zastavil voči nim konanie a vylúčil na samostatné konanie
žalobu proti žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/, ktoré sa vedie pod sp. zn. 13C/195/2013. Žalovanými zostali
ako žalovaný X/Q. B., ako žalovaný 2/ M. A., ako žalovaný 3/ P. X., ako žalovaná 4/ V. X. a ako žalovaný
5/ S. S..

5. Po vykonaní dokazovania súd skutkovo uzavrel, že žalobkyňa a žalovaný 1/ ako nájomcovia uzavreli
dňa 31.7.2002 zmluvu o nájme bytu č. NZ/441/2002 s Mestom Košice ako vlastníkom a prenajímateľom,
na základe ktorej sa stali spoločnými nájomcami bytu č. 6, na prízemí, na ulici Q.. XX v K.. V. K.
ako predávajúci uzavrel so žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 1.10.2003 zmluvu o prevode vlastníctva

bytu č. 6 na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX, Q. XX v K., o prevode spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na Q. XX v K. vo veľkosti 210/10000-
cin. Vklad zmluvy o prevode vlastníctva bytu bol do katastra nehnuteľnosti povolený dňa 24.10.2003
pod č. V2829/03. Dňa 5.11.2003 bola medzi predávajúcimi žalobkyňou a žalovaným 1/ a kupujúcimM. A. (žalovaným 2/) uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č.
6, na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX, na Q. č. XX v K. v celosti a spoluvlastníckych
podielov na spoločných častiach a zariadeniach tohto bytového domu a spoluvlastníckeho podielu

na pozemku parcelné č. XX v podiele 210/10000-cin za dohodnutú kúpnu cenu 350.000 Sk. Za
žalobkyňu túto zmluvu podpísal M. M. na základe splnomocnenia, ktoré mu mala udeliť žalobkyňa dňa
28.10.2003. Pravosť podpisu žalobkyne na tomto splnomocnení bola overená na Notárskom úrade
JUDr. Kataríny Pravotiakovej dňa 4.11.2003. Žalobkyňa ním splnomocnila M. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom K., K. XX, na všetky právne úkony, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č.

XXXXX v katastrálnom území K. - R. ako byt č. X na prízemí bytového domu na ulici Q. XX v K.
a spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku na ulici Q. XX v K. v podiele 210/10000-
cin k celku. Toto splnomocnenie malo platiť aj pre zabezpečenie kúpnej zmluvy, podpísanie kúpnej
zmluvy, podpísanie zmluvy o pôžičke, podpísanie zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva,
podanie návrhu na vklad vlastníckych práv, prípadne pre potrebné doplnenie vyššie uvedených zmlúv
a návrhov alebo spätné vzatie návrhu na vklad z katastra, vrátane vzdania sa opravného prostriedku

na výrok z katastra, preberanie písomností z katastra, podpisovanie všetkých iných dokumentov, ktoré
súvisia s predajom vyššie uvedených nehnuteľností alebo súvisia s predmetnými nehnuteľnosťami
podľa uváženia splnomocneného, k podpisovaniu tlačív o ukončení odberu elektrickej energie, plynu a
podobne, taktiež k umoreniu pôžičky, k prevzatiu kvitancie vyplývajúcej z vyššie spomenutých právnych
vzťahov ako aj prevzatie kúpnej ceny alebo finančných prostriedkov súvisiacich z vyššie uvedenými v

čase, keď bude byt odkúpený do osobného vlastníctva od Mesta Košice. Zároveň sa v ňom žalobkyňa
zaviazala, že túto plnú moc nikdy nespochybní a neodvolá, nakoľko bola splnomocnením plne finančne
vysporiadaná. Zo spisu Katastrálneho úradu v Košiciach č. V3014/03 mal súd preukázané, že žalovaný
2/ ako predávajúci a žalovaný 5/ ako kupujúci uzavreli zmluvu o prevode predmetnej nehnuteľnosti,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Košiciach dňa 9.2.2005 pod č. V127/2004, že žalovaný 5/

J.. S. S. a kupujúci žalovaní 3/ a 4/ P. X. a V. X. uzavreli kúpnu zmluvu o prevode spornej nehnuteľnosti
do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený B. katastra v Košiciach dňa 20.9.2006
pod č. V8537/2006. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, MUDr. Caisovej, ustanovenej v konaní za účelom zistenia, či žalobkyňa vedela rozpoznať
následky svojho konania, keď podpisovala splnomocnenie na predaj bytu na ulici Q. č. XX v K. pre M.

M. dňa XX.XX.XXXX, či žalobkyňa trpí duševnou poruchou, či táto je trvalá alebo prechodná, či bola
žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilá na právny úkon udelenia plnej moci M. M. dňa
XX.XX.XXXX na predaj svojho bytu, či bola schopná rozpoznať následky svojho konania a ovládať svoje
konanie a či je schopná žalobkyňa chápať v zmysle súdneho konania a či sa ho môže zúčastňovať,
znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedla, že psychiatrickým vyšetrením u žalobkyne

zistila poruchu intelektu - ľahkú mentálnu retardáciu, poruchu osobnosti s labilnou až nezvládnuteľnou
emotivitou, nízkou frustračnou toleranciou a hysterickými rysmi, že žalobkyňa v zaťažovaných situáciách
reaguje zvýraznením úzkostne a depresívnej symptomatológie, že porucha intelektu u žalobkyne
je poruchou vrodenou a neliečiteľnou. Žalobkyňa však netrpí takou psychickou poruchou, ktorá by
ovplyvňovala spôsobilosť na právne úkony v najvlastnejšom slova zmysle. Znalkyňa nezistila, že by

žalovaná trpela poruchou úsudku, avšak vzhľadom na nízky intelekt a nevyrovnanú závislú osobnosť
je ľahko ovplyvniteľná. Žalobkyňa je schopná chápať zmysel súdneho konania a môže sa zúčastňovať
pojednávaní, je však dôležité, aby jej boli informácie a rozhodnutia oznámené vhodným a pre ňu
zrozumiteľným spôsobom. Žalobkyňa skončila iba 3 triedy základnej školy, vie sa iba podpísať, ináč je
negramotná, bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii kvôli žalovanému 1/ ako uviedla. Osobnosť

žalobkyne má nízku úroveň vzdelanosti a je negramotná, sugestibilná, submisívna, s intelektom na
úrovni ľahkej mentálnej retardácie, s instabilnou emotivitou.

6. Žalobkyňa argumentovala, že byt, o ktorý ide v konaní, nechcela predať, nikdy nestretla M. A., M. M.
nepoznala, aj keď je pravdou, že bola podpísať pre osobu s týmto menom na notárskom úrade plnú moc,

ale brala lieky, bola zmätená a nevedela, čo podpisuje. Ohľadne bytu nič dobrovoľne nepodpisovala,
bola k tomu prinútená vyhrážkou, že jej bude ublížené na zdraví, v čase keď podpisovala dokumenty
bola nafetovaná, neuvedomovala si čo podpisuje, žalovaný 1/ zneužil, že nevie čítať a písať, vie sa
len podpísať. Žalovaný 1/ zneužil jej občiansky preukaz a spolu s Q. E. išiel overiť jej podpis s jej
občianskym preukazom zrejme k notárovi. Poukázala na to, že sfalšovanie podpisu jedného z manželov

na zmluve nemá za následok relatívnu neplatnosť zmluvy pre neudelenie súhlasu druhým manželom,
ale absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dôvodila, že na písomné právne úkony
tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica, preto mala za to, že písomne udelené
splnomocnenie,ktorémaladaťM.M.naprevodnehnuteľností,ktorábolavjejvlastníctveavovlastníctvežalovaného 1/ malo byť udelené vo forme notárskej zápisnice. Nedodržanie písomnej formy právneho
úkonu vyžadovanej zákonom alebo formy úradnej zápisnice má za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona (súd na ňu prihliada z úradnej moci) a neplatnosť tu

pôsobí voči každému (každý sa jej môže dovolať).

7. Súd z výsluchu žalobkyne zistil, že aj v čase odkupovania spornej nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva jej a žalovaného 1/ nevedela čítať ani písať, vedela sa iba podpísať, v čase podpisu tejto
kúpnej zmluvy s Mestom Košice nemala žiadnu osobu, ktorá by jej vysvetlila, čo vlastne ide podpisovať,

vôbec nevedela čo podpisuje, teda nevedela, že ide o kúpu bytu z vlastníctva Mesta Košice do jej
vlastníctva.

X. Viliam M., ktorého žalobkyňa splnomocnila na predaj bytu plnou mocou z 28.10.2003 vo svojej
svedeckejvýpovediuviedol,žebolspoločníkomrealitnejkancelárieRealConsultingHouses.r.o.Košice,
ktorá sa zaoberá predajom a odkupovaním nehnuteľností, preto uzavieral množstvo zmlúv a nepamätal

si presne na postup pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorú podpisoval za žalobkyňu. Takisto svedok J..
V. S., vlastník realitnej kancelárie HM Real Trend od roku 2005, si podrobne nespomínal podmienky
predaja tohto bytu, potvrdil však, že sprostredkovával predaj bytu pre žalovaného 5/, od ktorého ho
odkúpili žalovaní 3/ a 4/. Žalovaný 5/ sa pri kúpe bytu nestretol s predávajúcim M. A., za ktorého všetky
právne náležitosti vybavovala realitná kancelária Hôra reality.

9. Po ustálení skutkového stavu súd vec právne posudzoval podľa § 34, § 40 ods. 1, 6 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že zmyslom ustanovenia § 40 OZ je úprava otázky platnosti
právnych úkonov so zreteľom na formu. Koncepcia ustanovenia ods. 1 vyjadruje jednoznačne zásadu
neformálnosti právnych úkonov. Povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch,

ktorých predmetom je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami. Táto forma je
však príznačná aj pre právne úkony, ktoré vyvolávajú významné právne dôsledky a z toho dôvodu musia
byť (v prípade sporu) preukázateľné bez ohľadu na výpovede svedkov. Písomná forma právneho úkonu
je dodržaná, ak: a/ text právneho úkonu podpíše konajúca osoba, b/ text právneho úkonu je podpísaný
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé vzhľadom na právne tradície a zaužívaný

právny styk, c/ sa právny úkon urobil telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,
ak je jednoznačne zachytený obsah právneho úkonu a určená konajúca osoba, d/ obsah právneho
úkonu je zachytený v úradnej zápisnici, e/ konajúci, ktorý nie je schopný čítať a písať, je schopný
sa oboznámiť s textom a obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, za predpokladu, že je schopný vlastnoručne podpísať

listinu. Ďalej uviedol, že osobou, ktorá nemôže čítať a písať, je každý človek, ktorý nevie buď čítať,
alebo písať z objektívnych dôvodov, ktoré nemusia byť totožné s analfabetizmom. Takou osobou je
aj nevidiaci, nepočujúci, slabozraký, ochrnutý človek a podobne. Úradná zápisnica, ktorá sa vyžaduje
podľa § 40 ods. 6 OZ sa spravidla stotožňuje s notárskou zápisnicou. Schopnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu znamená, že ten kto nemôže čítať a písať bežným spôsobom sa s textom

právneho úkonu oboznámi prostredníctvom technických prostriedkov anulujúcich fyzickú nevýhodu
konajúcej osoby do takej miery, ktorá umožní spoznať obsah právneho úkonu, najmä pokiaľ ide o jeho
určitosť a zrozumiteľnosť. Oboznámenie sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom zvolenej osoby
treba uskutočniť prečítaním listiny a možno pripustiť aj jej pretlmočenie napríklad pretlmočenie do reči
hluchonemých osôb. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje

neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú
zákonom, a relatívna ak ide o formu dohodnutú účastníkmi. Písomný právny úkon osôb, ktorí nemôžu
písať alebo čítať, musí byť spísaný vo forme notárskej zápisnice, a to tak pri spísaní kúpnej zmluvy,
ako aj pri spísaní dohody o plnomocenstve na urobenie všetkých právnych úkonov, ktoré sa vyskytujú
pri uzavretí kúpnej zmluvy. Do úvahy totiž prichádza nielen podpis na kúpnej zmluve, ale aj prijatie

peňazí a iných úkonov súvisiacich s kúpnou zmluvou. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa nevie
čítať ani písať, vie sa len podpísať. V nadväznosti na to súd uzavrel, že úlohu notárskej zápisnice
si vyžadovalo nielen uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ ako predávajúcimi
so žalovaným 2/ ako kupujúcim, ale aj udelenie plnej moci M. M., ktorý mal konať za žalobkyňu.
Žalobkyňa si podľa § 40 ods. 6 OZ nezvolila inú osobu, ktorá by ju oboznámila s obsahom právneho

úkonu plnomocenstva na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd ďalej argumentoval, že ani pri podpise zmluvy o
prevodevlastníctvakpredmetnémubytuuzavretejmedziMestomKošiceakopredávajúcimakupujúcimi
žalobkyňou a žalovaným 1/ nebola dodržaná forma notárskej zápisnice pre uzavretie tejto zmluvy
zo strany žalobkyne. Nedodržanie formy právneho úkonu žalobkyne vo forme notárskej zápisnicespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu od počiatku. Z uvedeného súd vyvodil, že žalobkyňa
sa nemohla stať bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu uzavretej s Mestom Košice. Z tohto dôvodu, t.j. že sa nikdy nestala vlastníčkou bytu na

Jesennej XX v K., nie je v danom spore aktívne legitimovaná, jej žaloba je nedôvodná a preto ju súd
žalobu zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa
bola v konaní neúspešná, žalovaná 4/ bola úspešná, preto jej súd priznal proti žalobkyni náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Ostatným žalovaným, aj keď boli v konaní tiež úspešní, žiadne preukázateľné
trovy v konaní nevznikli, preto vo vzťahu žalobkyne a týchto žalovaných stranám nepriznal náhradu trov
konania.

11. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil mu

vec na ďalšie konanie. Zopakovala, že M. M. nepozná, nikdy ho nestretla a nechcela ho splnomocniť
na to, aby v jej mene podpísal kúpnopredajnú zmluvu na predaj sporného bytu. Mala vedomosť o tom,
že byt nadobudla do vlastníctva, ale nemala vedomosť o tom, že byt predáva v jej mene niekto iný,
pretože nikdy nepodpísala splnomocnenie, o ktorom by vedela, že obsahuje klauzulu, že má niekto v
jej mene konať. Pred podpisom splnomocnenia nebola oboznámená s obsahom tejto listiny a nemohla

si uvedomiť právne následky svojho podpisu. Splnomocnenie, ktoré udelila M. M. je preto neplatné, a
neplatnou je aj kúpna zmluva, ktorú podpísal v jej mene. Pokiaľ ide o zmluvu o prevode vlastníckeho
práva sporného bytu, v ktorej bolo predávajúcim Mesto Košice, túto koncipovalo samotné mesto a túto
nenapadol žiaden z účastníkov konania. Namietala proti bodu 39 napadnutého rozsudku tvrdiac, že
nerozumela, čo sa jej súd pýta, poplietla si zmluvy o ktorých sa malo jednať a mala za to, že súd sa

dopytuje na zmluvu, ktorá je napadnutá v tomto konaní. Od počiatku tvrdila, že v čase, keď kupovala
byt so žalovaným 1/ do vlastníctva, vedela, o čo sa jedná, lebo žalovaný 1/ jej to vysvetlil. Namietala,
že súd ju neupovedomil o výsluchu žalovaného 1/. Nesúhlasila s názorom súdu, že nie je vo veci
aktívne legitimovaná. Pokiaľ súd rozhodoval o platnosti zmluvy uzavretej s Mestom Košice, rozhodol
nad rámec žalobného petitu. Namietala proti rozhodnutiu súdu o trovách konania, navrhla, aby súd o

trovách rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP, keďže u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre
oslobodenie od platenia trov konania a sú to dôvody zdravotné (je plne invalidná), negramotná, finančné
dôvody (právna pomoc jej bola priznaná Centrom právnej pomoci), majetkové dôvody (nevlastní žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok).

12. Na odvolanie žalobkyne reagovala len žalovaná 4/, ktorá zopakovala skutočnosti uvádzané v
priebehu konania na súde prvej inštancie, stotožnila sa s názorom súdu, že žalobkyňa nie je v spore
aktívne legitimovaná, teda nemôže byť nositeľkou práv vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov,
pretože kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim Mestom Košice a kupujúcimi žalobkyňou a
žalovaným 1/, vklad ktorej bol povolený pod V2829/03 dňa 28.10.2003 je absolútne neplatnou, keď

kúpna zmluva nebola urobená vo forme notárskej zápisnice, ktorú vyžaduje ustanovenie § 40 ods. 6
OZ na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať a čítať, čo o sebe tvrdila samotná žalobkyňa.
K námietke odvolateľky, že súd ju neupovedomil o výsluchu žalovaného 1/ uviedla, že konajúci súd
ju nemohol o tomto upovedomiť, pretože o tom rozhodoval Okresný súd Levice ako dožiadaný súd.
Žalobkyňa mala možnosť prostredníctvom tohto súdu položiť žalovanému 1/ otázky, pokiaľ tak neurobila,

nejde o pochybenie súdu. Na pojednávaní dňa 16.9.2016 sa súd jasne dotazoval žalobkyne na zmluvu
uzatvorenú medzi mestom Košice ako predávajúcim a žalobkyňou a žalovaným 1/ ako kupujúcimi.
Žalobkyňa neuviedla, že otázkam nerozumie. Dodatočné poukazovanie na to, že si myslela, že sa ju
súd pýta na zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáha, je len účelovým tvrdením žalobkyne. Pokiaľ ide o
trovy konania, zdôraznila, že ide o sporové konanie, kde je potrebné predovšetkým zohľadniť zásadu

úspechuvoveci.Použitieustanovenie§257CSPjemožnélenvcelkomvýnimočnýchprípadoch,pričom
je potrebné zohľadniť nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. V tejto súvislosti
uviedla, že je rozvedená, stará sa o maloletého syna, na výživu ktorého otec prispieva len sumou 60 €,
býva v podnájme, nakoľko v byte na Q. XX v K. žije jej bývalý manžel s novou manželkou a maloletým

dieťaťom. Jej plat učiteľky postačuje na krytie ubytovania, stravy a zabezpečenie základnej starostlivosti
o mal. syna. Jej majetkové pomery nie sú také, aby od nej bolo možné spravodlivo žiadať, aby si náklady
konania vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama. Okrem toho žalobkyňa nežiadala
v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania podľa ust. § 257 CSP a nepredložilažiadne dôkazy odôvodňujúce rozhodnúť o trovách podľa ust. § 257 CSP. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

16. Žalobkyňa pôvodnú žalobu podala 28.4.2004, súd prvej inštancie spor o vylúčenom nároku z
pôvodnej žaloby rozhodol dňa 16.9.2016, teda aj odvolanie bolo podané v čase účinnosti CSP, podľa
ktorého odvolací súd rozhodoval.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) s
tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 19.4.2018 na úradnej tabuli súdu v
súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a g/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je

vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ne ňu ako
žalobkyňu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci. Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej

inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne, vyčerpávajúco, logicky, vnútorne komplexne a zrozumiteľne
vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil, ako aj po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke.

21. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie o uplatnenom nároku.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava
obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,

v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jedencelok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

24. K argumentu odvolateľky, že súd prekročil rámec žalobného petitu, keď rozhodoval aj o platnosti
kúpnej zmluvy k spornému bytu na Q. XX v K. uzavretej medzi Mestom Košice ako predávajúcim a

žalobkyňou a žalovaným 1/ ako kupujúcimi, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď v rámci posudzovania a riešenia otázky platnosti právnych úkonov žalobkyne ako
osoby, ktorá nevie čítať a písať (čo nebolo v konaní sporné), ako predbežnú otázku skúmal, ako
sa táto skutočnosť prejavila pri uzatváraní a ne/platnosti prvotnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa bytu,
pretože od ne/platnosti tejto zmluvy sa odvíjala aj ne/platnosť ďalších kúpnych zmlúv, predmetom
ktorých bola sporná nehnuteľnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na prednes žalobkyne

(zastúpenej jej splnomocneným zástupcom W. K.) na pojednávaní dňa 13.2.2006, keď uviedla, že
„považuje navrhovateľka za neplatný aj právny úkon, ktorým sa byt odkúpil do osobného vlastníctva
od Mesta Košice“. Pokiaľ súd prvej inštancie z dôvodov, ktoré rozviedol vo svojom rozhodnutí, a s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky nielen
pre udelenie platného písomného splnomocnenia M. M.u zo strany žalobkyne a následne na to ani k

uzavretiu platnej kúpnej zmluvy M. M., konajúcim v mene žalobkyne ako predávajúcej, z tých istých
dôvodov (nedodržanie formy právneho úkonu žalobkyne - notárskej zápisnice) nebola žalobkyňou
platne uzavretá ani zmluva o kúpe sporného bytu od predávajúceho Mesta Košice. Je preto logická
úvaha súdu prvej inštancie, že keď nebola platne uzavretá zmluva, na základe ktorej sa mala stať
žalobkyňa bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu, nemala ani aktívnu legitimáciu (nebola nositeľkou práv

vyplývajúcichzhmotnoprávnychpredpisov)nato,abysaakonevlastníčkadomáhalaurčenianeplatnosti
kúpnych zmlúv k predmetnému bytu a určenia jej spoluvlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. K
námietkežalobkyne,ženapojednávanídňa16.9.2016nerozumela,čosajejsúdpýta,poplietlasizmluvy
o ktorých sa malo jednať a mala za to, že súd sa dopytuje na zmluvu, ktorá je napadnutá v tomto konaní
a nie na zmluvu, ktorá bola uzavretá s predávajúcim Mestom Košice (ku ktorej uviedla, že nevedela, čo

podpisuje, nevedela, že ide o kúpu bytu z mesta do jej vlastníctva, pozn. odvolacieho súdu) odvolací súd
poznamenáva, že zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa
namietali proti protokolácii alebo proti tomu, že žalobkyňa nerozumie otázke, nevie, na ktorú zmluvu
sa súd pýta. Odvolací súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalovanej 4/, že táto námietka v odvolaní je
len účelovým, nepreukázaným tvrdením žalobkyne. K námietke, že súd ju neupovedomil o výsluchu

žalovaného 1/ odvolací súd poznamenáva, že je pravdou, že pochybením dožiadaného súdu, tento
neoboznámilstrany,kedydôjdekvypočutiužalovaného1/.Napokonvšaksúdprvejinštancieuznesením
nepripustil navrhovaný dôkaz vypočutím žalovaného 1/ a pri svojom rozhodovaní vôbec nevychádzal zo
skutočností, ktoré uviedol na dožiadanom súde.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku (vo veci samej), ktorým žaloba
bola zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovanými 1/, 2/, 3/ a 5/ ako vecne správny.

26. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu

(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov
konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré
vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

27.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

29. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania vyplýva, že v
sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech voveci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Súd skúma
úspech vo veci vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu
sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,

ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Súčasná právna úprava umožňuje úspešnému účastníkovi v spore
nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP.

30. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že zo slovného znenia teraz platného
a účinného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen

pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či
sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ani dnes ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je

súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Úvaha súdu,
že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci.

31.Vychádzajúczobsahuodvolania,vktoromžalobkyňapoukazujenazlémajetkovéasociálnepomery,
z ktorého dôvodu jej bolo právne zastúpenie ustanovené Centrom právnej pomoci, dospel odvolací súd
k záveru, že pri rozhodovaní o trovách strán sporu je potrebné postupovať podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení a skúmať, či okolnosti na strane žalobkyne (ale aj ďalšie okolnosti) neodôvodňujú
aplikáciu ust. § 257 CSP. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní

o náhrade trov konania vôbec nezaoberal prípadným použitím ustanovenia § 257 CSP v danej veci,
komplexne nezohľadňoval pomery žalobkyne, dopad nepriznania náhrady trov (úplne alebo čiastočne)
žalovanej 4/ na jej majetkové pomery, či posudzoval všetky okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku,
a či prihliadol na postoj účastníkov v konaní.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania v právnom vzťahu žalobkyne a žalovanej 4/ zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou skúmať okolnosti danej veci v naznačenom smere a následne
vyvodiť záver, či sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 4/. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie

aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovanou 4/.

33. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 5/ boli v odvolacom konaní úspešní, ale žiadne preukázateľné trovy im v
odvolacom konaní nevznikli, neúspešná žalobkyňa v právnom vzťahu proti týmto žalovaným nemá nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd označeným žalovaným nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).