Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. október 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Pc/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617200257
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617200257.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci navrhovateľky - matky:

P. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom A. V., D. V. XXX/X proti v 1. rade mužovi, ktorého otcovstva má byť určené:
F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R. N. M. XXX, t.č. v ÚVV Bratislava, v 2. rade maloletému dieťaťu: Artur
Čermák, nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že F. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. N. M. XXX, je otcom maloletého P. Č., nar.
X.X.XXXX v Bratislave, bytom A. V., D. V. XXX/X, narodeného z matky P. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom
A. V., D. V. XXX/X.

Maloletý P. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok, s účinnosťou od X.X.XXXX.

Otec je povinný platiť výživné na mal. P. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa podľa zákona o rodine mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky
maloletého, s účinnosťou od 13.01.2017.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.01.2017 do 30.09.2018 vo výške 564,35 € sa otcovi
povoľuje splácať v pravidelných splátkach po 25,- € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

Súd styk otca s maloletým P. neupravuje .

Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva

Otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 528,52 € na účet tunajšieho súdu, a to do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého P. sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.1.2017 domáhala určenia
otcovstva k maloletému a zároveň úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V návrhu
uviedla, že s mužom, ktorého označila za otca dieťaťa, sa poznajú už dlho. Začiatkom augusta 2013
bola s týmto mužom na opekačke a potužený alkoholom mali spolu pohlavný styk. Na to navrhovateľka

otehotnela. Uvedené asi po mesiaci oznámila odporcovi. S iným mužom v tom čase pohlavný styk
nemala. Odporca otcovstvo zásadne odmieta. Nechcel sa s navrhovateľkou počas tehotenstva ani
stretnúť, komunikovali len telefonicky. Navrhovateľka ho informovala aj o narodení dieťaťa, nikdy však
nemal záujem za maloletým a navrhovateľkou prísť. Navrhovateľka s maloletým býva v dome starejmamyvjednejizbe.Včasepodanianávrhubolanarodičovskejdovolenke,jejpríjemtvorillenrodičovský
príspevok. Prispieva na elektrinu, vodu. Dieťa potrebuje jedlo, oblečenie, obuv a ďalšie veci. Ich finančná
situácia nie je dobrá. Žiadala, aby súd po určení otcovstva určil otcovi výživné vo výške 100 € mesačne.

2. V rámci pojednávania navrhovateľka sumu požadovaného výživného upravila na 150 € mesačne.

3. Muž označený navrhovateľkou za otca dieťaťa s návrhom nesúhlasil. Žiadal vykonanie testu DNA.

4. Kolízny opatrovník navrhol v prípade určenia odporcu za otca maloletého zveriť matke a otca zaviazať
na platenie výživného primerane zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
oboch rodičov s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa.

5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomavyjadreniamiúčastníkov,rodnýmlistommaloletého,znaleckým
posudkom, správami od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, od Sociálnej poisťovne, od Obce

A. V. a R. N. M. a lustráciou v ZVJS a zistil tento skutkový stav veci:

6. Výsluchom navrhovateľky, ktorá je matkou maloletého P. mal súd preukázané, že medzi ňou a
mužom, ktorého označila za otca maloletého P., prišlo začiatkom augusta 2013 k nechránenému
pohlavnémustyku.Navrhovateľkamalazato,ženemôžeotehotnieť.Vpredchádzajúcomvzťahunapriek

snahe otehotnieť nemohla. No zostala tehotná. Uvedené oznámila odporcovi, tento jej odporučil potrat.
Navrhovateľka s tým nesúhlasila, vzhľadom k veku a k tomu, že po dieťati celý život túžila, sa rozhodla
dieťa si nechať. Dúfala, že odporca svoj postoj zmení. To sa nestalo. Odporca za dieťaťom nikdy
neprišiel, ani navrhovateľke nijako finančne nepomohol. Navrhovateľka uviedla, že už raz podala návrh
naurčenieotcovstva,notentonaradumatkyzobralaspäť.Keďžejevšakdieťaväčšieanavrhovateľkaje

na tom finančne zle, rozhodla sa podať návrh znovu. Navrhovateľka poberala do mája 2017 rodičovský
príspevok, v súčasnosti poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Následne si spravila
rekvalifikačný kurz, potrebný pre prácu v tetovacom salóne, kde jej bolo od septembra 2017 prisľúbené
miesto. Napokon ale pracovala v pekárni T. v mieste bydliska. Pekáreň podľa vyjadrenia matky ukončila
činnosť, preto sa matka zamestnala v reštaurácii A. F. vmieste bydliska. Pôvodne tam varila, potom aj s

dieťaťom odišla v lete ne tri mesiace do C. ku svojej matke, po návrate sa opätovne vrátila pracovať do
reštaurácie, kde pracuje na dohodu so zárobkom cca 130 - 150 € mesačne. Má podanú žiadosť o dávku
v hmotnej núdzi. Tiež má požiadané o vyplácanie náhradného výživného. Býva aj s maloletým u starej
matky, pôvodne tam žila aj so starou mamou a jej synom a prispievala na vodu a elektrinu 25 € mesačne,
v súčasnosti býva v dome s dieťaťom sama a hradí všetky výdavky. Tieto predstavujú mesačne 70 € za

elektrinu, 20 € za vodu a 20 € za káblovú televíziu. Maloletý P. je zdravý, zvýšené výdavky s ním nie
sú. Od septembra 2017 navštevuje materskú školu, kde navrhovateľka platí mesačne 22 € za stravu a
15 € školné. Uviedla, že muž, ktorého označila za otca dieťaťa, je v súčasnosti trestne stíhaný, podľa
jej vedomosti pre pokus vraždy.

7. Výsluchom muža označeného matkou za otca maloletého P. mal súd preukázané, že tento mal
v auguste 2013 s navrhovateľkou nechránený pohlavný styk. Pokiaľ ide o jeho finančnú situáciu, je
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Vo februári 2013 sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody,
odvtedy pracoval len brigádne, naposledy pracoval na cintoríne, kde zarobil okolo 20 - 25 €, čo mohlo
byť okolo 500 € za mesiac. Táto brigáda skončila 9.10.2017, nakoľko v zimných mesiacoch ako kamenár

pracovať nemohol. Býval na ubytovni, za tú platil 240 € mesačne. Pravidelne užíva lieky na tlak, tie stoja
priemerne 3 € mesačne. Následne si podľa jeho vyjadrenia s ťažkosťou privyrobil na nájom a jedlo.

8. Kolízny opatrovník uviedol, že v minulosti sa viedlo konanie o zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti matke navrhovateľky, predbežným opatrením bol maloletý P. zverený svojej starej

matke, v septembri 2016 bolo nariadené pojednávanie vo veci samej, no matka navrhovateľky vzala svoj
návrh v auguste 2016 späť. Dôvodom konania mala byť vtedajšia drogová závislosť navrhovateľky. Na to
navrhovateľka uviedla, že to nebolo také dramatické, že tvrdé drogy nikdy nebrala, fajčila len marihuanu,
a keď sa o tom jej matka presvedčila, zobrala návrh späť.

9. Lustráciou v ZVJS mal súd preukázané, že muž označený navrhovateľkou za otca jej dieťaťa je od
XX.X.XXXX vo väzbe na základe rozhodnutia Okresného súdu Malacky sp.zn. XTp XXX/XXXX.10. Rodným listom maloletého mal súd preukázané, že v rodnom liste maloletého P., nar. X.X.XXXX je
navrhovateľka zapísaná ako matka, otec je neuvedený.

11. Zo záverov znaleckého posudku RNDr. Z. H. PhD., znalkyne z odboru genetika, odvetvie Analýzy
DNA zo dňa 31.8.2018 vyplýva, že analýzou DNA maloletého P. a DNA muža označeného matkou za
otca maloletého dieťaťa bolo zistené, že otcovstvo F. N., nar. XX.X.XXXX voči maloletému P. Č., nar.
X.X.XXXX je prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické
účely stotožniť s istotou. K výsledkom znaleckého dokazovania nemali námietky ani navrhovateľka, ani

muž označený navrhovateľkou za otca dieťaťa.

12.Správamizprešetreniapomerovvrodinematkyapomerovodporcumalsúdpreukázané,žemaloletý
P. je dieťa narodené mimo manželstva. Po narodení dieťaťa pomáhala navrhovateľke v starostlivosti o
dieťa jej matka. Časom navrhovateľka zanedbávala starostlivosť o dieťa, preto jej matka podala návrh na
zverenie dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že matka bola odsúdená

na nepodmienečný trest odňatia slobody, užíva tvrdé drogy a o dieťa sa riadne nestará. Predbežným
opatrením OS Senica zo dňa 1.4.2016 bol maloletý P. dočasne zverený starej matke, rozhodnutie bolo
dňa 11.7.2016 potvrdené aj krajským súdom. Dňa 25.8.2016 zobrala stará matka návrh v celom rozsahu
späť. Uviedla, že navrhovateľka prestala užívať drogy, o syna sa riadne stará. Uznesením OS Senica
zo dňa 9.9.92016bolo preto konanie zastavené.

Navrhovateľka býva v dome svojej matky a matkinho brata. Jedná sa štvorizbový dom. Dom je
vykurovaný na tuhé palivo. Dieťa je zdravé. V starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky.
Odporca býva na ubytovni v obci R. N. M.. Za bývanie platí mesačne 240 €. Je nezamestnaný, evidovaný
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Maloletého P. nikdy osobne nevidel. S navrhovateľkou
sa nekontaktuje. Odporca v období od 1.6.2013 do 30.9.2013 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške

62,50 €. V súčasnosti nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok. Od 20.9.2017 je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, zatiaľ mu nebola ponúknutá žiadna vhodná práca.

13. Správou od Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že ani navrhovateľka, ani odporca nepoberajú
a za posledných 12 kalendárnych mesiacov nepoberali dávky v nezamestnanosti.

14. Správou od Obce A. V. mal súd preukázané, že navrhovateľka má zaevidovaný trvalý pobyt na
adrese A. V., D. V. XXX/X. Býva v rodinnom dome. V priestupkovom konaní neboli s ňou prejednávané
žiadne priestupky. ktorých prejednávanie spadá do kompetencie obce. Obec neeviduje žiadne sťažnosti
odobčanovnanavrhovateľkuaanineboliobcouriešenésusedskéspory.Zostranyrodinysaneprejavuje

problémové správanie.

15. Správou Obce R. N. M. mal súd preukázané, že mjž, ktorého navrhovateľka označila za otca
maloletého P., je slobodný, je prihlásený k trvalému pobytu u rodičov na adrese R. N. M. XXX.

16. Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

17. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

18. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu

nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

19.Podľa§62ods.1až5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o v znení neskorších predpisov účinných od 1.7.2018 za
životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne,
sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 93,61 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

21. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
navrhovateľky na určenie otcovstva bol podaný dôvodne. Navrhovateľka aj muž, ktorého navrhovateľka
označila za otca maloletého P. zhodne uviedli, že v auguste 2013, mali spolu nechránený pohlavný styk.

Keďže muž označený navrhovateľkou súložil s matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej než 180 dní a viac ako 300 dní, jeho otcpvstvu svedčí tretia zákonná domnienka. Nakoľko
tento otcovstvo neuznal a žiadal za týmto účelom vykonanie testu DNA, súd ustanovil vo veci znalca z
odboru genetiky. Znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že otcom dieťaťa je Daniel Nagy
označený navrhovateľkou, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Dieťa

bolo zverené matke počínajúc od narodenia, tak ako sa matka aj v skutočnosti o dieťa starala.

26. Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorému z rodičov bude dieťa zverené a ktorý z rodičov bude dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok, tu súd vychádzal zo skutočnosti, že od narodenia sa o dieťa
stará výlučne matka, v určitom období za asistencie svojej matky, otec dieťa nikdy nevidel, od narodenia

o neho neprejavuje žiaden záujem, dieťa otca nepozná. Je teda v záujme maloletého P., aby i
naďalej osobnú starostlivosť o neho zabezpečovala matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky. Táto bude dieťa tiež zastupovať a spravovať jeho majetok.

27. Rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti je povinný sa podieľať na zabezpečovaní jeho

potrieb formou platenia výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádza z možností, schopností
a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého. Otec je
nezamestnaný, od 9/2017 evidovaný na úrade práce. Do 2/2018, kedy bol vzatý do väzby, v ktorej sa
nachádza do súčasnosti, pracoval len brigádne. Ako kamenár na cintoríne brigádoval len do 9/2017.
Zo zárobku, ktorý podľa otca dosahoval cca 500 € mesačne, platil 240 € mesačne za ubytovanie.

Ďalšie financie potreboval na jedlo, oblečenie a pod. Od 2/2018 sa otec nachádza v situácii, kedy nie
je objektívne možné, aby si zohnal zamestnanie a zabezpečil tak finančné prostriedky potrebné na
výživu svojho dieťaťa. Dieťa je zdravé, od 9/2017 navštevuje škôlku, kde matka platí mesačne 37 €.
Matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne, pracuje na dohodu so zárobkom cca 130€ mesačne. Z uvedených skutočností vyvodil súd ten záver, že za danej situácie nie je možné zaviazať
otca na platenie výživného vo vyššej sume, než je zákonom stanovená minimálna výška, nakoľko v
súčasnosti je vo väzbe, kde nemá žiaden príjem, predtým bol v období od 9/2017 do 2/2018 evidovaný

akonezamestnanýnaúradepráce,pričomfinanciezískavallenbrigádneatovovýške, ktorépostačovali
v zásade len na uspokojenie jeho základných potrieb. Na druhej strane dieťa začalo navštevovať škôlku,
s čím súvisia zvýšené náklady práve až od 9/2017, navyše je zdravé, žiadne nadštandardné výdavky s
nímniesú.Pretobolorozhodnutétak,akojeuvedenévtreťomvýrokurozsudkustým,žeakvbudúcnosti
príde ku zmene pomerov predovšetkým na stane otca, úprava výšky výživného nie je vylúčená. Výživné

bolourčenéododňapodanianávrhu,nakoľkotuniesúžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktoréby
odôvodňovali určenie výživného spätne odo dňa začatia konania. Naopak, navrhovateľka sama uviedla
že návrh na určenie otcovstva už v minulosti podala, ale tento bez uvedenia dôležitého dôvodu vzala
späť. Keďže výživné bolo priznané odo dňa podania návrhu na súd, pričom otec ku dňu rozhodovania
súdu na výživu maloletého neprispel žiadnou sumou, vznikol otcovi na zročnom výživnom nedoplatok za
obdobie od 13.01.2017 do 30.09.2018 vo výške 564,35 €, ktorý súd vzhľadom k jeho výške a vzhľadom

k súčasným pomerom otca tomuto povolil splácať, a to v pravidelných splátkach po 25 € mesačne spolu
s bežným výživným. V prípade neuhradenia niektorej zo splátok dlžného výživného riadne a včas stane
sa zročnou celá suma výživného naraz.

28. Styk otca s dieťaťom súd neupravoval, nakoľko toto ani otec, ani matka nepožadovali, navyše,

vzhľadom k tomu, že dieťa a otec sa v živote nevideli a vzhľadom k tomu, že otec sa v súčasnosti
nachádza vo väzbe, nebola by takáto úprava účelná a nepochybne ani v záujme maloletého dieťaťa.
Nateraz súd ponechal otázku styku na dohodu rodičov, v prípade, ak by v budúcnosti nastali v otázke
styku problémy, môžu sa rodičia domáhať určenia styku súdom.

29. Pokiaľ ide o rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania navrhovateľky, súd vychádzal z
ustanovenia § 53 a § 57 CMP, v zmysle ktorých bolo možné uvažovať o náhrade trov konania
navrhovateľky, avšak keďže táto náhradu trov konania nežiadala, nebolo možné bez návrhu náhradu
trov konania navrhovateľke priznať.

30. Pokiaľ ide o trovy štátu, tu rozhoduje súd aj bez návrhu. Nakoľko navrhovateľka bola v otázke určenia
otcovstva úspešná, trovy konania štátu, predstavujúce znalečné, znáša odporca. Suma znalečného
predstavuje 528,52 €. Preto súd rozhodol tak , ako je uvedené v poslednom výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
ch) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
v súlade s § 27 zákona č. 36/2005 Z.z. do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.