Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010093
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4115010093.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich
sudcov Ing. Pavla Kováča a Milana Kováča, v trestnej veci proti obž. Z.. R. U. pre zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa takto 09.01.2018

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z.. R. U. N. Z. Q. Z. O. F. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Q., R. I..XXX/XX

j e v i n n ý , ž e :

ako konateľ a majiteľ polovice obchodného podielu spoločnosti P.A.P. s.r.o. so sídlom v Nitre, Štúrova
ulica číslo 140, konajúci v mene daňového subjektu P.A.P. s.r.o., ktorý bol povinný podávať daňové
priznania k dani z pridanej hodnoty a daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, v účtovných

dokladoch spoločnosti deklaroval, že:
-v mesiaci február 2010 prijal od spoločnosti M.I.M. Invest s.r.o. Bratislava faktúru číslo 2010003 z
19.02.2010 na sumu 412.135,53 Eur (z toho DPH 65.803,15 Eur), od daňového subjektu H. T. - E.
prijal faktúru číslo XXXXXXX z 18.02.2010 na sumu 116.265,98 Eur (z toho DPH 18.563,48 Eur) a
vystavil tri faktúry pre odberateľa Continent Line export - import Hannover č. XXXXXXXXX z 19.02.2010,
XXXXXXXX z XX.XX.XXXX, XXXXXXXX z 25.02.2010 spolu vo výške 238.778,- Eur (z toho DPH

45.367,82 Eur), ktoré boli oslobodené od DPH, čím dosiahol nadmerný odpočet a jeho vyplatením
spôsobil Štátnemu rozpočtu SR škodu vo výške 129.734,45 Eur
-v mesiaci marec 2010 prijal od spoločnosti Galvan J.V. s.r.o. Nitra faktúru číslo XXXXXXX z 10.03.2010
na sumu 384.499,71 Eur (z toho DPH 61.390,71 Eur) a vystavil tri faktúry pre odberateľa Continent Line
export - import F. č. XXXXXXXX z 29.03.2010, XXXXXXXX z 30.03.2010, XXXXXXXX z 31.03.2010
spolu vo výške 296.450,- Eur ( z toho DPH 56 325,50 Eur), ktoré boli oslobodené od DPH, čím dosiahol
zníženie DPH spolu vo výške 117.716,21 Eur

- v mesiaci apríl 2010 vystavil štyri faktúry pre odberateľa Continent Line Export - importHannover
č. XXXXXXXX zo 14.04.2010, XXXXXXXX zo 16.04.2010, XXXXXXXX z 20.04.2010, XXXXXXXX z
23.04.2010 spolu vo výške 315.100,- Eur ( z toho DPH 59.869,- Eur), ktoré boli oslobodené od DPH,
čím dosiahol zníženie DPH spolu vo výške 59.869,- Eur
- v mesiaci júl 2010 vystavil štyri faktúry pre odberateľa Continent Line export - import Hannover
č. XXXXXXX zo 06.07.2010, XXXXXXXX z o 14.07.2010, XXXXXXXX z 20.07.2010, XXXXXXXX z

26.07.2010 spolu vo výške 351.360,- Eur ( z toho DPH 66.758,40 Eur), ktoré boli oslobodené od DPH,
čím dosiahol zníženie DPH spolu vo výške 66.758,40 Eur,
takto konal napriek tomu, že spoločnosť M.I.M. Invest s.r.o. Bratislava, H. T. - E., a E., J.V. s.r.o. Nitra
mu tovar podľa faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX v hodnote 912.901,22 Eur nedodali,
obžalovanýakokonateľspoločnostiP.A.P.s.r.o.tovarspoločnostiContinentLineexport-importHannover
v mesiacoch február, marec, apríl, júl 2010 spolu v hodnote 1.201.688,- Eur nikdy nedodal, pretože
táto spoločnosť neexistovala, preto spoločnosť nesplnila podmienky na oslobodenie od dane z pridanej

hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o daniz pridanej hodnoty, pričom vyššie uvedené deklarované zdaniteľné plnenia boli len fiktívne a k realizácii
obchodovania v skutočnosti nedošlo, zaúčtovaním všetkých vyššie uvedených fiktívnych faktúr dosiahol
zníženievlastnejdaňovejpovinnostianeoprávnenesizoŠtátnehorozpočtuSlovenskejrepublikyuplatnil

nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v rozsahu 374.078,06 Eur,

t e d a :

zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň a neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane

z pridanej hodnoty a čin spáchal vo veľkom rozsahu

t ý m s p á ch a l:

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona (zák.č. č.

300/2005 Z.z. účinný do 01.10.2012)

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 277 odsek 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného

zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7(sedem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Z..
R. U., a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, vypočutím svedkov
Z.. Z. F., Z.. R. F., Z.. J. D., R. E., Ľ. U., H. T.,Z.. J. Š., J. U., N. U., H. X. prečítaním výpovedí svedkov U.
Y., T. J. a Z. N., a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojeného spisu Okresného
súdu Nitra sp.zn. 1T/73/2000.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný Z.. R. U. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestného činu,

ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Bol konateľom a majiteľom polovice podielu spoločnosti P.A.P
s.r.o., ktorá sa zaoberala výrobou obalov, potlačou fólie, lepením, rezaním fólie, a predajom tovaru. So
spoločnosťou M.I.M. Invest s.r.o. v danom období obchodovali, táto spoločnosť im dodávala hotové
vrecká. Od H. T. E. nakupovali fóliu alebo hotové vrecká. Od roku 2006 spolupracovali so spoločnosťou
Continent Line export-import F., poslednú dodávku pre nich realizovali v júli 2010. Kontakt udržiaval

s pánom R. E., a v roku 2006 alebo 2007 bol v F., a navštívil nejakú administratívnu budovu, kde
videl že do vreciek balia nejakú kozmetiku. Existenciu spoločnosti v F. preverili cez daňový portál, a
zistili, že Continent Line export-import v Hannoveri pod IČO existuje. Táto firma im faktúry vždy uhradila,
neuhradila iba faktúry v roku 2010. Vo februári 2010 mali byť splatené faktúry z novembra 2009. Keď F.
prestal splácať faktúry, snažil sa skontaktovať s E., ale tento s nimi prestal komunikovať. Tovar vyrobený

pre F. sa zabalil na palety a preprava sa uskutočnila na kamióne. V prevažnej miere si prepravu
zabezpečila spoločnosť z F., prepravu časti tovaru zabezpečovala aj P.A.P s.r.o. prostredníctvom
autodopravcu Z.. J. D..
Obžalovaný nevedel vysvetliť neexistenciu odberateľa v F., je presvedčený, že táto spoločnosť existuje.
Na základe objednávky z Q. tovar vyrobili, zabalili, naložili na kamióny, vyfakturovali a tovar bol

zaplatený. Splatnosť faktúr pre Continent Line sa postupne predlžovala zo 14 dní, na 60 dní, 90 dní
a 120 dní, pretože o to požiadal odberateľ. V konečnom vyúčtovaní Continent Line zostala dlžná cca
600.000,- €. Dodaný tovar Continet Line hradil prostredníctvom E. priamo do poklade v hotovosti, ktoré
peniaze potom vložil priamo do pokladne alebo z pokladne uhradil splatné faktúry. V roku 2009 dodali
pre Continent Line tovar v hodnote okolo 1 200 000,- € a v roku 2009 im za dodaný tovar bolo vždyzaplatené v hotovosti. Poslednú platbu Continent Line uskutočnila v apríli 2010 za tovar dodaný asi v
novembri 2009.

Svedkyňa Z.. Z. F. potvrdila, že vykonala daňovú kontrolu u daňového subjektu P.A.P. za mesiac február
a júl roku 2010. Bola preverovaná spoločnosť Continent Line, pretože bolo zistené, že táto spoločnosť
nesídli na danej adrese a IČ DPH nepatrí tejto spoločnosti ale patrila fyzickej osobe, ktorá nemala
obchodný vzťah s P.A.P. Ďalej bolo zistené, že Continent Line nebol zapísaný v obchodnom registri v Q..
Daňovou kontrolou bolo zistené, že P.A.P. s.r.o. nesplnila podmienky na oslobodenie od dane za dodanie

tovaru do iného členského štátu EÚ. Taktiež boli preverovaní dodávatelia M.I.M., a E., a dopravca tovaru
do Q.. Zistené výsledky boli zachytené v protokole o daňovej kontrole.
Daňový subjekt v daňovom priznaní za február 2010 si uplatnil nadmerný odpočet 148.746,74 €.
Daňovou kontrolou bol zistený oprávnený nadmerný odpočet 19 012,29 €, preto vznikol rozdiel 129
734,45 €, ktorý bol neoprávnene vyplatený kontrolovanému subjektu. V daňovom priznaní za mesiac
júl 2010 si daňový subjekt uplatnil nadmerný odpočet 7 069,53 €. Po daňovej kontrole mal zaplatiť do

štátneho rozpočtu 59 688,87 €. Daňovou kontrolou bol zistený rozdiel 66.758,40 €, o ktorú sumu bol
štát ukrátený.
Ak daňový subjekt zahrnul do svojho účtovníctva faktúry z neuskutočnených daňových plnení, dosiahol
daňovú výhodu. Daňový subjekt pri oslobodení tovaru od dane má nárok na odpočítanie dane za tovar,
ktorý nakúpil, čiže má nárok na odpočítanie dane z nákladov za obstaranie tovaru, ktorý chce predať do

zahraničia. Výhodou daňového subjektu, ktorý predáva tovar do zahraničia je to, že tovar je oslobodený
od dane. Ak by tovar predal na Slovensku, je povinný daň zaplatiť do štátneho rozpočtu.
Svedkyňa Z.. Z. F. bola opätovne vypočutá aj k odbornému stanovisku daňového úradu, vyžiadaného
súdom, podľa ktorého podľa § 22 odsek 1 zák. o DPH pri výpočte DPH v prípade, ak platiteľ dane
nepreukáže splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zák. o DPH a dodávku tovaru

pôvodne fakturoval v režime oslobodenia od dane, sa má dohodnutá protihodnota medzi zmluvnými
stranami, ktorá sa platila alebo má platiť kupujúcim, znížiť o samotnú DPH, ktorú má dodávateľ odviesť
do ŠR a teda DPH vypočítať spätne z tejto protihodnoty. Svedkyňa k tomuto stanovisku uviedla, že takýto
spôsob výpočtu DPH tovaru dodaného do iného členského štátu v prípade nepreukázané oslobodenia
oddane,bolurčenýinternýmmetodickýmpokynomdaňovéhoriaditeľstvavroku2013alebo2014, podľa

ktorého základ dane tvorí protihodnota znížená o daň. V čase keď boli realizované daňové kontroly u
daňového subjektu P.A.P. s.r.o. tento metodický pokyn ešte neplatil a preto tovar oslobodený od dane sa
dodanil z ceny tovaru uvedenej na faktúre. Obžalovaný v čase obchodovania s Continent Line export-
import zadaním IČ DPH na portály Finančnej správy by zistil názov spoločnosti, ktorej IČ DPH patrí
a či IČ je platné.

Svedok Z.. R. F. potvrdil, že u daňového subjektu P.A.P. s.r.o.. vykonával daňovú kontrolu DPH
za mesiace marec a apríl 2010. Na základe daňovým subjektom predložených dokladov, preverovali
dodanie tovaru do Q.. Príslušný správca dane v Q. oznámil, že daňový subjekt označený za odberateľa
s uvedeným IČ DPH neexistuje. Pod konkrétnym IČ DPH bol v Q. registrovaný iný daňový subjekt.

Na základe toho posúdili, že dodanie tovaru do Q. nemohlo byť uskutočnené, a preto neboli splnené
podmienky na oslobodenie od dane. Toto preverenie v Q. sa vykonalo opakovane s rovnakým
negatívnym výsledkom. Preverovaní boli aj dodávatelia obžalovaného a za spoločnosť E. bol vypočutý
H. T., ktorý nepredložil potrebné doklady. Tak isto bolo preverované, či tovar do Q. bol prepravený
konkrétnym dopravcom. Výsledky daňovej kontroly boli spracované v protokoloch o daňovej kontrole.

Vzhľadom na to, že sa nepreukázalo, že tovar do Q. bol dodaný, daňový subjekt získal výhodu, pretože
nemusel odviesť za tento tovar daň. Keďže ani jemu nebol preukázateľne dodaný tovar, tak si odpočítal
daň na vstupe neoprávnene.

Svedok J. D. potvrdil, že ako autodopravca spolupracoval s P.A.P. s.r.o., robil rozvoz tovaru tejto

spoločnosti do rôznych firiem v Č. N., v J.. Raz ho oslovil obžalovaný U. a požiadal ho o neštandardnú
službu, a to o poskytnutie medzinárodného nákladného listu CMR s jeho raztíkom a údajmi jeho firmy.
V tej dobe s obžalovaným úzko spolupracoval, vychádzal s ním dobre, a preto tejto jeho požiadavke
vyhovel. V skutočnosti pre obžalovaného prepravu tovaru do Q. nevykonal. Bol kontaktovaný daňovým
úradom, a tu uviedol, že prepravu tovaru vykonal. Urobil tak preto, lebo U. ho žiadal, aby vypovedal

v prospech neho. Z tohto dôvodu požiadal svojho šoféra R. E., aby na daňovom úrade povedal, že
odšoféroval vozidlo, na ktorom viezol tovar do Q.. Od obžalovaného nezisťoval akým spôsobom chce
tovar do Q. dopraviť. Vo februári 2010 vykonával denne prepravu tovaru pre P.A.P. na vzdialenosť 30 km
- 280 km, možno až do 500 km, ale ak by vykonal prepravu tovaru do F.K., tak by faktúra bola vystavenána podstatne vyššiu sumu ako bola fakturovaná v sume 5 950 €. O vykonaných cestách pre P.A.P viedol
denné výkazy jázd, do spisu predložil súpis ciest. V areáli P.A.P. videl motorové vozidlá aj s cudzími
značkami, nevedel sa však vyjadriť k tomu aký tovar na vozidlá bol naložený. Svedok vylúčil, že by so

svojím nákladným motorovým vozidlom vykonal prepravu tovaru zo spoločnosti P.A.P. s.r.o. do Q..

Svedok R. E. potvrdil, že pracoval u Z.. J. D. ako vodič kamiónu v období rokov 2009-2013. Pre
spoločnosť P.A.P. nikdy nevykonal prepravu tovaru do Q.. Predtým než išiel vypovedať na daňový
úrad, Z.. D. ho požiadal aby na daňovom úrade povedal, že ako vodič kamiónu vykonal prepravu pre

spoločnosť P.A.P. do Q., preto takto vypovedal. D. mal iba jeden kamión, na ktorom jazdil on a D..

Svedok J.. Z. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa od roku 1997 zaoberá vnútroštátnou aj
medzinárodnou prepravou. H. T. pozná, v rokoch 2005 až 2010 vykonával pre neho prepravu tekutého
materiálu v sudoch. Nevedel potvrdiť, či pre H. T. spoločnosť E. vykonal prepravu do spoločnosti P.A.P.,
pretože ročne vykoná 900 prepráv pre rôzne spoločnosti.

Z prečítanej výpovede svedka J.. Z. X. bolo zistené, že pre fyzickú osobu H. T. - E., vykonával prepravu
rôzneho tovaru z nejakej spoločnosti z U. U., avšak uvedené prepravy realizovali do decembra roku
2008, kedy mu vystavili poslednú faktúru, pričom k tomuto predložil aj súpis adries firiem, s ktorými
obchodne spolupracoval. So spoločnosťou GALVAN. J.V. s.r.o. nikdy nespolupracoval a spoločnosť
P.A.P. s.r.o. nepozná, s touto spoločnosťou nikdy obchodne nespolupracoval.

Svedkyňa Z.. J. Š. uviedla, že v rokoch 2003 až 2010 ako externá účtovníčka viedla pre spoločnosť
P.A.P. účtovnú evidenciu. Pri spracovaní údajov vychádzala z dokladov, ktoré jej boli spoločnosťou
predložené. Nového odberateľa alebo dodávateľa preverila na stránke Finančnej správy. Pokiaľ
obžalovaný uskutočnil vývoz tovaru do zahraničia tak spracovala súhrnný výkaz. Nadmerný odpočet v

spoločnosti P.A.P. vznikol z toho dôvodu, že obžalovaný vyvážal tovar do zahraničia, kedy je tovar od
DPH oslobodený, avšak nakupoval suroviny na výrobu na Y.. Ako odberateľa účtovala aj spoločnosť
Continent Line export-import, s ktorou obžalovaný obchodoval asi 4 roky a patrila do skupiny veľkých
odberateľov. Táto spoločnosť ako aj iné, uhrádzala faktúry v hotovosti aj prevodom na účet. Spoločnosť
H. T. - E. bol klientom P.A.P. spoločnosti. So žiadnym obchodným partnerom obžalovaného sa nestretla.

Svedok J. U. potvrdil, že bol konateľom spoločnosti M.I.M Invest, ktorá sa zaoberala s nákupom a
predajom rôzneho druhu tovaru a obchodovala so spoločnosťou obžalovaného. Asi dva alebo tri krát
dodali P.A.P. nejakú fóliu. Svedok nevedel uviesť od koho fóliu nakúpili. Objednaný tovar pripravili,
zabezpečili externého dopravcu a tovar vyexpedovali. V máji alebo júni 2015 bola spoločnosť prevedená

na iného spoločníka a konateľa. Svedok sa nevedel pre odstup času bližšie vyjadriť k ročnému obratu v
spoločnosti M.I.M Invest. Nevedel sa vyjadriť ani, na ktorý účet spoločnosti MIM Invest bola poukázaná
suma 412 135,53 €, akým spôsobom bol tento obnos od P.A.P. uhradený, či v celosti alebo v častiach.
Svedok si nepamätal, či obchodoval so spoločnosťou SIDOS s.r.o.

Svedok Ľ. U. uviedol, že v minulosti podnikal v doprave. Oslovil ho U. o vystavenie faktúry, túto
účtovníčka vyhotovila, on ju podpísal a odovzdal U., a zaevidoval ju vo svojom účtovníctve. Svedok
nevedel uviesť o akú prepravu išlo, ani čo bolo predmetom prepravy, nepochopil na čo tú faktúru U.
potreboval. Obžalovaného nepozná, nikdy s ním neobchodoval.
Z prečítanej výpovede bolo zistené, že na žiadosť J. U. konateľa M.I.M. Invest vo februári 2010, vystavil

faktúru predmetom ktorej bola preprava tovaru z R. D. Q. G. S., nevedel uviesť kto bol odberateľom
a kto dodávateľom tovaru. Vzhľadom na to, že U. mal v tom čase v jeho spoločnosti nejaké záväzky,
faktúru skutočne vystavil, U. ju aj uhradil, ale v skutočnosti túto prepravu pre spoločnosť M.I.M podľa
faktúry nezrealizoval. Aké údaje má obsahovať faktúra mu povedal U..

Svedok H. T. potvrdil, že ako fyzická osoba od roku 2004 podnikal pod obchodným názvom H. T.-
E.. Predmetom živnosti bola povrchová úprava kovov, opracovávanie a práce s kovmi, veľkoobchod
a maloobchod v rámci voľnej živnosti. Ako právnická osoba podnikal pod názvom GALVAN J.V.
spol. s r.o. od r. 2007 do r. 2013, kedy bola spoločnosť zrušená. Predmetom činnosti spoločnosti s
ručením obmedzením bolo sprostredkovanie kúpy a predaja technologických zariadení, veľkoobchod,

maloobchod, oprava áut. Spoločnosti P.A.P. s.r.o. v období rokov 2007-2010 ako živnostník dodával
podľa objednávky obalovú fóliu ktorú nakupoval vo T. U. od firmy 3 DN Keramit. V priemere P.A.P. dodal
mesačne fóliu v hodnote 4.000.000,- Sk. Skladové priestory mal v objekte sídla firmy obžalovaného.
Obžalovaný mu hradil faktúry za dodanie tovaru platbami na účet, a z časti aj v hotovosti, podľadohody. Od obžalovaného nakupoval aj hotové sáčky na preskladnenie, a potom tieto sáčky predal
obžalovanému ako fyzickej osobe, za účelom vytvorenia zisku. Toto robil na základe požiadavky
obžalovaného.

Z prečítanej výpovede svedka z prípravného konania bolo zistené, že na začiatku roku 2010 obchodne
spolupracoval s konateľom spoločnosti P.A.P. pánom U.. Ako živnostník s obchodným názvom H.
T. - E. kupoval od P.A.P. vrecká a sáčky, tieto mu na nejaké čas preskladoval v areály kde mala
spoločnosťP.A.P.prevádzku,tumalprenajatéskladovépriestory,následnetietovreckáasáčkyodpredal
živnostníkovi Z.. R. U. - Q.. Za tovar spoločnosti P.A.P. s.r.o. platil prostredníctvom výdavkového

príjmového dokladu, avšak v skutočnosti k úhrade tohto pokladničného dokladu nedošlo. Na základe
toho na svoju živnosť vystavil príjmový pokladničný doklad, k úhrade ktorého zo strany U. - Q.
tiež nedošlo, on iba prostredníctvom zápočtov vyplatil rozdiel z predaja. Túto obchodnú činnosť so
spoločnosťou P.A.P. a živnosťou U. - Q. iba z dôvodu vytvorenia zisku. Spoločnosť GALVAN J.V. s.r.o.
založená v roku 2007 slúžila hlavne na preskladovanie tovaru pre obchody s U., ktoré sa realizovali na
rovnakom princípe ako to robil v pozícii živnostníka.

Rozdiely medzi svojimi výpoveďami odôvodnil tým, že si to už na hlavnom pojednávaní nepamätal,
potvrdil však, že obchodovanie s U. prebehlo spôsobom popísaným v jeho výpovedi z prípravného
konania.

Na návrh obhajoby boli vypočutí svedkovia N. U. a H. X., ktorí mali potvrdiť výrobu tovaru z fólie.

Svedkyňa N. U. uviedla, že bola spoluvlastníčkou spoločnosti P.A.P. od roku 2005. Spoločnosť sa
zaoberalavýrobouobalovéhomateriálu,mala30alebo40zákazníkov.SpoločnosťContinentLineexport
- import Hannover bola významným odberateľom v počte niekoľko desať tisícok vreciek. S partnerom E.
sa stretla, komunikoval s ním jej manžel a E. s ním hovoril „lámanou“ slovenčinou. Od E. sa dozvedela,
že sáčky používajú na balenie drogérie. Bola pri niektorých nakládkach tovaru pre túto spoločnosť.

Objednávky od Continent Line prichádzali faxom, e-mailom, sporadicky telefonicky. Na základe toho
sa objednal materiál, po výrobe potrebného množstva sáčkov sa tieto vyexpedovali, tovar sa naložil na
kamióny. E. si väčšinou zabezpečil sám prepravu tovaru zo Slovenska. Pokiaľ prepravu zabezpečoval
P.A.P. tak, prepravu realizoval dopravca pán D.. Odberateľa v Q. mal na starosti jej manžel, preto ona
žiadne doklady na prepravu tovaru nevystavovala. E. platil za nakúpený tovar v hotovosti, pričom takto

hotovosť od neho prevzala dva alebo tri krát. Hotovosť vložila buď do pokladne alebo vložila na účet
v banke. Spolupracovali s dodávateľmi H. T., ktorý dodával polypropylén, aj so spoločnosťou M.I.M,
ktorá dodala dvakrát vrecká.

Svedok H. X. uviedol, že pracoval v spoločnosti P.A.P. od roku 2009 do 2011 ako vedúci výroby. Firma

vyrábala fólie, potlač fólie, rezanie fólie, vrecká. Expedícia sa vykonávala tým spôsobom, že vyrobený
tovar bol uložený na sklade, vypísané boli dodacie listy, cez firmu D. sa zabezpečil šofér a motorové
vozidlo, potom sa tovar naložil a odviezol na určené miesto. Prepravu tovaru zabezpečovala firma pána
D., prípadne on dohodol iného prepravcu. Niektorí odberatelia si prepravu tovaru zabezpečovali sami.
Odberatelia tovaru boli M. Č., Y., M. Q.. Na jednotlivých odberateľov si svedok nepamätal. Firma E. G.

H. T. dodávali vrecká.

V rámci dokazovania boli prečítané výpovede svedkov U. Y., T. J. G. Z. N..

Z výpovede svedka U. Y. bolo zistené, že obžalovaného R. U. nepozná. Ako konateľ spoločnosti

Spoločnosť investičná a drevárenská obchodná spoločnosť SIDOS s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť,
táto spoločnosť na neho bola prevedená ako na tzv. „bieleho koňa“, so žiadnou firmou neobchodoval
ani so živnostníkom H. T. - GALVAN, nepodpisoval žiadne zmluvy, nepreberal žiadny tovar. Nikdy
nedisponoval s účtovníctvom SIDOS s.r.o. Dodávateľskú faktúru č. 201006 zo dňa 18.02.2010, na ktorej
je uvedený ako odberateľ H. T. - E. nevystavil a na faktúre sa nenachádza jeho podpis.

Z výpovede svedkyne Z. N. bolo zistené, že v roku 2010-2012 spracovávala mzdovú agendu pre H. T. -
E., pričom mu robila aj výkazy DPH za rok 2011. Či H. T. ako fyzická osoba v roku 2010 obchodovala so
spoločnosťou P.A.P. s.r.o. k tomu sa nevedela vyjadriť. Tak isto viedla mzdovú agendu pre spoločnosť
GALVAN s.r.o., ktorej konateľom bol H. T.. Podľa svedkyne táto spoločnosť v roku 2010 nevykonávala
obchodnú činnosť a nevedela sa vyjadriť, či GALVAN s.r.o. niekedy obchodovala so spoločnosťou P.A.P.

s.r.o.

Vrámci dokazovanie boli prečítané listinné dôkazy.Z výpisu Obchodného registra zo dňa 11.12.2009 vyplýva, že konateľom spoločnosti P.A.P. s.r.o. Nitra
od 18.3.2005 bol Z.. R. U., spoločníkmi Z.. R. U. a N. U.. Spoločnosti P.A.P. s.r.o. bolo pridelené daňové
identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty a platiteľom dane spoločnosť bola od 21.10.1997.

Spoločnosť P.A.P.s.r.o. Nitra, podala za mesiac 02/2010 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty a
uplatnila si nadmerný odpočet 148 746,74 Eur. Po vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
február 2010 správca dane zistil, že nadmerný odpočet daňovému subjektu vnikol z dôvodu nákupu
materiálu a tovaru na území SR a následne dodaním tovaru oslobodeného od dane do zahraničia.
V rámci daňovej kontroly boli preverované sporné odberateľské faktúry č. XXXXXXXX z 19.2.2010 na

sumu 62.268,- Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 22.02.2010 na sumu 111.610,- Eur a faktúru č. XXXXXXXX
zo dňa 25.2.2010 na sumu 64.900,- Eur (faktúry spolu na hodnotu 238.778,- €), vystavené pre
odberateľa Continent Line export -import, E. XX, F. IČ DPH: DE 156918557. Dožiadaním daňového
úradu bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádzajú lekárske ambulancie a obchod s obuvou,
číslo 28 neexistuje. Pod IČ DPH: DE 156918557 nebola zaregistrovaná spoločnosť Continent Line
export-import ale daňový subjekt F. P., U. X in XXXXX P.. Na základe medzinárodného dožiadania

bolo od F. P. zistené, že nepozná spoločnosť Continent Line, s touto spoločnosťou neobchoduje, a
tiež v odpovedi na medzinárodné dožiadanie nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru spoločnosťou
CONTINENT LINE export-import, ani priznanie a zaplatenie dane z nadobudnutia tovaru, ani preprava
tovaru. Preverované boli CMR doklady o preprave tovaru spoločnosťou Autodoprava - Z.. J. D.
odberateľovi Continent Line export - import. Ďalej boli preverované sporné dodávateľské faktúry č.

XXXXXXX z dňa 18.02.2010 na sumu 116.265,98 € vystavené daňovým subjekatom H. T. E., J. XX,
a faktúra č. XXXXXXX zo dňa 19.02.2010 na sumu 412.135,53 € vystavená daňovým subjektom
M.I.M Invest s.r.o. Gessayova, Bratislava, ktorej PP vrecká mal dodať daňový subjekt SIDOS s.r.o.
Bratislava, Drieňová 34. Tento daňový subjekt podával daňové priznania len za rok 2009 a v apríli
2010, so správcom dane nekomunikoval a na adrese sídla spoločnosti daňový subjekt nemal prenajaté

priestory. Výsledkom daňovej kontroly bolo neuznanie sporných faktúr a vypočítaný rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 129.734.45 Eur.
Spoločnosť P.A.P. s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie marec 2010 daňové priznanie daň z pridanej
hodnoty a uplatnila si nadmerný odpočet 53 022,44 €. Vykonanou daňovou kontrolou na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac marec 2010 bolo zistené, že platiteľ

dane vyčíslil do daňového priznania dodanie tovaru a služieb čiastku 371 677,21€, v ktorej bola
zahrnutá suma 296 450 € oslobodená od dane (z tejto sumy správcom dane vypočítaná DPH 56
325,50€) skladajúca sa z odberateľských faktúr XXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX vystavených
pre odberateľa CONTINENT LINE export - import, E. XX, D. F., E., IČ DPH: 156918557. Ohľadne
spoločnosti CONTINENT LINE export - import boli zistené rovnaké skutočnosti ako pri daňovej kontrole

za zdaňovacie obdobie február 2010. Správca dane zistil, že daňový subjekt si odpočítal daň z prijatých
zdaniteľných plnení - PP vrecká čisté v množstve 8100 ks na základe prijatej faktúry XXXXXXX zo dňa
10.03.2010 v celkovej výške 384 499,71 € od daňového subjektu GALVAN J.V s.r.o. J. XX, Q.. Od H. T.
bolo istené, že tovar PP vrecko čisté dodal spoločnosti P.A.P. s.r.o. a tovar mu bol dodaný spoločnosťou
M.I.M INVEST s.r.o. T. Č.. XX U.. Dožiadaním u príslušného správcu dane bolo zistené, že dodávateľom

predmetných PP vreciek spoločnosti M.I.M Invest mala byť obchodná spoločnosť SIDOS s.r.o. D. XX,
U., o ktorej boli zistené vyššie uvedené skutočnosti. Z dôvodu neuznania sporných dodávateľských a
odberateľských faktúr správca dane vyčísli celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac marec
2010 na sumu 117 716,21 €.
Spoločnosť P.A.P. s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2010 daňové priznanie daň z pridanej

hodnoty a uplatnila si nadmerný odpočet 49 562,94 €. Vykonanou daňovou kontrolou na zistenie
oprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtuzamesiacapríl2010bolozistené,žeplatiteľdane
vyčíslil do daňového priznania dodanie tovaru a služieb čiastku 414 033,15€, v ktorej bola zahrnutá suma
315 100 € oslobodená od dane (z tejto sumy správcom dane vypočítaná DPH 59 869, €) skladajúca sa z
odberateľských faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX vystavených

pre odberateľa CONTINENT LINE export - import, E. XX, D. F., E., IČ DPH: 156918557. Ohľadne
spoločnosti CONTINENT LINE export - import boli zistené rovnaké skutočnosti ako pri daňovej kontrole
za zdaňovacie obdobie február 2010. Správca dane z uvedených faktúr v celkovej výške základ dane
315 100 € neuznal, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl v sume 49 562.94 € a určil
vlastnú daňovú povinnosť v sume 10 306, 06 €, t.j. rozdiel dane celkom 59 869,- €

Spoločnosť P.A.P. s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie júl 2010 daňové priznanie daň z pridanej
hodnoty a uplatnila si nadmerný odpočet 7069,53 €. Vykonanou daňovou kontrolou na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac júl 2010 bolo zistené, že daňový
subjekt mal vo svojom účtovníctve zaevidované odberateľské faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX,XXXXXXXX,XXXXXXXX zadodanietovarusoslobodenímoddane,ktorébolivystavenépreodberateľa
CONTINENT LINE export - import, E. XX, D. F., E., IČ DPH: 156918557 v celkovej hodnote 351 360,- €.
Medzinárodným dožiadaním boli zistené skutočnosti ako pri daňovej kontrole za mesiac február 2010.

Správcadanezuvedenýchfaktúr vcelkovejvýškezákladdane351360,-€neuznal,nepriznalnadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 7 069,53 € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume
59 688,87 €, t.j. rozdiel dane celkom 66 758,40 €

Pri jednotlivých daňových kontrolách správca dane preveroval aj prepravcu tovaru od dodávateľa P.A.P.

s.r.o. Nitra odberateľovi CONTINENT LINE export-import do Q. Z.. J. D.. Obžalovaný pri jednotlivých
daňových kontrolách k faktúram predložil aj CMR doklady o preprave tovaru do Q. prepravnou
spoločnosťou - Autodoprava - Z.. J. D.. K predmetným CMR bol na hlavnom pojednávaní vypočutý Z..
J. D.. Z jeho výpovede mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovanému na jeho žiadosť poskytol
CMR doklady so svojimi identifikačným údajmi, opatrené razítkom AUTODOPRAVCA, Z.. J. D., ale
v skutočnosti žiadnu jazdu pre obžalovaného na svojom nákladnom motorovom vozidle do Nemecka

nevykonal, čo potvrdil aj jeho zamestnanec šofér R. E..

Na základe žiadosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o právnu pomoc bol v Q. vypočutý
ako svedok P. B. F., ktorý odpovedal na položené otázky. Z jeho výpovede bolo zistené, že firmu P.A.P.
s.r.o. so sídlom v Nitre nepozná, nepozná konateľa firmy P.A.P. spol s.r.o., neudržiava žiadne obchodné

vzťahy k podnikom na Slovensku, nepozná firmu Continent Line Export - Import so sídlom F., E.. XX,
ani osobu menom R. E.. Nikdy pre svoj podnik nekupoval vrecká z umelej hmoty vo väčšom množstve.
Predmetom činnosti jeho firmy je výlučne nákup obrazových ultrazvukových systémov. K predloženým
faktúramzodňa18.02.2010,29.03.2010,30.3.2010,31.3.2010,naktorýchjeuvedenéjehoidentifikačné
číslo pre daň z pridanej hodnoty, ktorými sú deklarované dodávky do F. a k sumarizujúcemu hláseniu

prihlásených dodávok v rámci spoločenstva firmou P.A.P. uviedol, že pre neho sú predložené faktúry
neznáme, uvedený tovar vo faktúrach nedostal, nepozná firmy M.I.M. Invest s.r.o. Bratislava a E. H..T..
s.r.o. zo Slovenska.

V rámci právnej pomoci uskutočnil Daňový úrad pre pátranie a trestné veci F. pátranie ohľadne

odberateľa Continent Line export-import so sídlom XXXXX F., E.. XX. Zistené bolo, že takáto firma
neexistuje.Spoločnosťneboladaňovoregistrovaná,pretoaninebolopodávanéžiadnedaňovépriznanie
k dani z pridanej hodnoty. Na faktúrach uvedené poštové smerové číslo 30110 pre F. neexistuje. Tak
isto číslo domu XX Q. E. od roku 1974 už nebolo pridelené. V oblasti čísiel domov 20 až 30 sa jedná
o pešiu zónu a hlavnú nákupnú ulicu v centre mestskej časti stred, preto sa tam nachádza množstvo

nákupných stredísk. Osobu menom R. E. nebolo možné vypátrať. Identifikačné číslo pre daň z pridanej
hodnoty DE 156918557 použité pre dodávky do Q. bolo pridelené podniku P. F. s obchodným sídlom
T. XXXXX P., U. X.

Z výpisu bežného účtu P.A.P s.r.o. Nitra č. 6627960001 vedeného v UniCredit Bank otvoreného

17.7.2006, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 neboli zistené bezhotovostným prevodom poukázané
žiadne úhrady od odberateľa CONTINENT LINE export-import, a nebol zistený ani hotovostný vklad v
obnosoch zodpovedajúcich úhrade faktúr za predaj tovaru tejto spoločnosti v mesiacoch február, marec,
apríl a júl 2010, ani v ďalších mesiacoch roku 2010. Z tohto účtu nebol bezhotovostným prevodom
uhradený ani dodaný materiál na výrobu tovaru dodávateľom M.I.M. s.r.o. a H. T..

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti

rozsudku.

Obžalovaný Z.. R. U. poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Na svoju obranu
uviedol, že tovar deklarovaný na sporných faktúrach odberateľovi Continent Line export-import do Q. bol
na Slovensku vyrobený, a vyvezený do Q., pričom preprava bola vykonaná autodopravcom Z.. J. D.,

alebo si prepravu zabezpečil odberateľ. S odberateľom ktorého zastupoval p. E. spolupracoval dlhšiu
dobu, a tento faktúry uhrádzal v hotovosti. Neboli uhradené iba faktúry vystavené za dodaný tovar v roku
2010. Aj v minulosti v P.A.P. boli vykonané daňové, kontroly a neboli u neho zistené žiadne pochybenia.Z daňových kontrol k dani z pridanej hodnoty, ktorých závery sú podrobne obsiahnuté v protokoloch
správcu dane ako aj zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že dodávateľ materiálu pre P.A.P. s.r.o.
H. T., podľa deklarovaných účtovných dokladov nakupoval materiál od M.I.M s.r.o., ktorá obchodná

spoločnosť deklarovala nákup materiálu od SIDOS s.r.o., ktorá však v žalovanom období žiadne daňové
priznania príslušnému správcovi dane nepodala. Obchodná spoločnosť SIDOS s.r.o. podľa zisťovania
správcu dane na v obchodnom registri evidovanej adrese nikdy nesídlila, posledné daňové priznanie
podala v roku 2009 a v apríli 2010 aj to na staré tlačivo, a následne daňové priznanie nebolo opravené.
Z výpovede svedka Y. mal súd jednoznačne preukázané, že za spoločnosť SIDOS nikdy s nikým

neobchodoval a bol využitý ako tzv. „biely kôň“, keď na neho bola spoločnosť prevedená a stal sa
jej konateľom. Z tejto skutočnosti možno potom bez pochybností vyvodiť, že spoločnosť SIDOS s.r.o.
bola tzv. schránkovou firmou firmou, za ktorú boli vystavené účtovné doklady bez skutočnej existencie
tovaru. Následne potom od takejto spoločnosti bez skutočnej existencie tovaru nemohol tovar nakúpiť
ani svedok H. T. (H. T.- E., resp. E. H..T.. s.r.o.) a ani svedok J. U. (M.I.M Invest s.r.o.) a dodať
ho obžalovanému na ďalšie spracovanie. Svedok H. U. potvrdil, že pre M.I.M. s.r.o. žiadnu prepravu

nevykonal, iba na žiadosť U. vyhotovil faktúru o preprave materiálu do Q. alebo S..

Daňový subjekt P.A.P. nakúpil tovar PP vrecko čisté v celkovej sume 412.135,53 Eur od dodávateľa
M.I.M. INVEST spol. s r.o. uvedený na dodávateľskej faktúre č. XXXXXXX. Konateľ spoločnosti M.I.M.
INVEST spol. s r.o. J. U. potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na predmetnej

faktúre. Uvedený tovar M.I.M INVEST s.r.o. nakúpila od spoločnosti SIDOS s.r.o., ktorá má na adrese
sídla poskytnuté len virtuálne sídlo, nemala prenajaté žiadne obchodné priestory, so správcom dane
nekomunikovala, daňové priznania nepodávala. Prepravu tovaru mal vykonať Ľ. U., ktorý potvrdil, že
ním preprava tovaru nebola uskutočnená.
Podľa dodávateľskej faktúry č. 201003 spoločnosť M.I.M. INVST s.r.o. mala dodať P.A.P. s.r.o. PP

vrecká v hodnote 412 135,53 € vrátane DPH, faktúra bola vyhotovená 19.2.2010 splatná 19.5.2010,
forma úhrady: prevodným príkazom . Z výpisu účtu P.A.P. s.r.o. súd zistil, že takáto platba pre spoločnosť
M.I.M. INVEST s.r.o. vykonaná nebola, napriek tomu, že podľa vyjadrenia do zápisnice o ústnom
pojednávaní J. U. tvrdil, že mu bankovým prevodom na účet bola dňa 20.5.2010 zaplatená suma
12.000€

Podľadodávateľskejfaktúryč.XXXXXXXH..T.-E.maladosaťP.A.Ps.r.o.PPfóliuvhodnote116.265,98
€ vrátane DPH, faktúra bola vystavená 18.2.2010, splatná 18.05.2010, forma úhrady : pp (prevodný
príkaz). Z výpisu účtu P.A.P. s.r.o. súd zistil, že takáto platba pre spoločnosť H.. T. - E. vykonaná nebola.
Podľa dodávateľskej faktúry XXXXXX SIDOS s.r.o. mala dodať odberateľovi H. T.-E. PP fóliu v hodnote
113 165,55 € vrátane DPH, faktúra bola vyhotovená 18.02.2010, splatná 19.05.2010. K predmetnej

dodávateľskejfaktúreSIDOSs.r.o.svedokU.Y.tvrdil,žesícebolkonateľomtejtoobchodnejspoločnosti,
ale bol využitý ako tzv. „biely kôň“.

OkremtohosvedokH.T.vypovedalrozporneosvojomdodávateľovi,hocizfaktúryjednoznačnevyplýva,
že jeho dodávateľom nebol firma vo T. U. ale M.I.M Invest s.r.o., resp. SIDOS s.r.o., čím súd mal

preukázané, že nemal jasno aký subjekt má označiť za dodávateľa.

Zo všetkých dodávateľských faktúr vystavených P.A.P. spol. s r.o. pre odberateľa CONTINENT LINE
export-import F. mal súd preukázané, že dodávateľ určil pre odberateľa štvormesačnú splatnosť faktúry.
Podľa názoru súdu ide o neštandardne dlhú dobu stanovenú na úhradu faktúr s poukazom na výšku

fakturovaných súm, zjavne nevýhodnú pre dodávateľa. Logicky z toho vyplýva, že obžalovaný nemal
záujemnatom,abymuodberateľminimálnevmesačnejlehotesplatnostiuhradildodanýtovarvhodnote
niekoľkých stotisíc eur, a pre obžalovaného bolo prvoradé vyplatenie nadmerného odpočtu z verejného
rozpočtu SR.

Na základe týchto dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný Z.. R. U. v mesiacoch február a marec
2010 si neoprávnene uplatňoval nárok na odpočet DPH na vstupe na základe fingovaných zdaniteľných
plnení, respektíve prebiehajúcich zdaniteľných plnení len „na oko“ medzi spriaznenými spoločnosťami.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obchodná spoločnosť Continent Line export-import v F.

nikdy nebola registrovaná v obchodnom registri v Q., a daňové identifikačné číslo uvádzané na faktúrach
bolo pridelené inému subjektu. Identifikačné číslo DPH DE 256918557 bolo platiteľovi dane F. P., U. 8
vydané dňa 5.10.2001. Táto skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi.Obhajoba na obranu obžalovaného predložila faktúru vystavenú dodávateľom CONTINENT LINE E.
XX F. pre odberateľa Základná umelecká škola J.L. U. X., preukazujúc ňou existenciu obchodnej
spoločnosti (CONTINENT LINE), s ktorou mal obchodný vzťah obžalovaný.

Riaditeľom základnej umeleckej školy H..S.. U. X. na žiadosť súdu bolo oznámené, že na základe
objednávky zo dňa 20.12.2011 umeleckej škole bol doručený tovar (hudobné nástroje a príslušenstvo)
uvedený na faktúre č. XXXXXX, žiadny ďalší tovar od danej firmy škola neobjednal.
Súd z predmetnej faktúry zistil, že dodávateľ je v záhlaví faktúry označený obchodným menom
CONTINENT LINE SUPER SOUND Musik Export a faktúra je opatrená razítkom O. S. E. XX F..

Na faktúre nie je uvedené žiadne identifikačné číslo ani daňové identifikačné číslo predajcu, a okrem
toho obchodné meno tohto dodáveteľa sa podstatne líši od obchodného mena odberateľa PP vreciek
(CONTINENT LINE export-import).

Obžalovaný sa taktiež bránil tým, že za obchodnú spoločnosť Continent Line export - import vystupoval
R. E., ktorého totožnosť nepreveroval, avšak preveroval existenciu samotnej obchodnej spoločnosti,

a zistil jej existenciu. Okrem toho s touto spoločnosťou obchodoval dlhšiu dobu, a pri už v minulosti
prebehnutých daňových kontrolách, neboli zistené v účtovníctve žiadne pochybenia spoločnosti P.A.P.
s.r.o.
K týmto tvrdeniam obžalovaného súd nevyhnutne musí konštatovať, že pokiaľ by obžalovaný skutočne
preveroval existenciu spoločnosti CONTINENT LINE - export import so sídlom v F. tak by musel zistiť,

že takáto spoločnosť v nemeckom obchodnom registri nie je evidovaná a pod daňovým identifikačným
číslom je registrovaný iný subjekt. Jeho obhajoba o nezistených pochybeniach správcom dane pri v
minulosti vykonaných daňových kontrolách je irelevantná, pretože pokiaľ by príslušný správca dane
dôsledne a do hĺbky preveroval konkrétneho odberateľa bol by zistil rovnaké skutočnosti ako boli zistené
priďalšíchdaňovýchkontrolách.Pretopokiaľdaňovéorgánykontrolovalipridaňovejkontrolelendoklady

daňového subjektu, dospeli k záveru, že je všetko v poriadku, obžalovaný si uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu a daňový orgán rozhodol o vrátení nadmerného odpočtu DPH.

Ďalšie tvrdenie obžalovaného o využití nákladného motorového vozidla autodopravcu Z.. D. na vývoz
tovaru do Q. a predložené CMR doklady o prevzatí tovaru odberateľom bolo vyvrátené svedkami Z..

D. G. E., ktorí jednoznačne potvrdili, že síce pre P.A.P. realizovali prepravu tovaru, ale nikdy nebola
realizovaná cesta do Q. na kamióne Z.. D.. Svedok Z.. D. rovnako potvrdil, že poskytol obžalovanému
tlačivá CMR opatrené s jeho firemným razítkom, urobil to však v rámci dobrej spolupráce s obžalovaným.
Obajasvedkovianahlavnompojednávanívysvetlilidôvod,prektorívypovedalivprospechobžalovaného
pri prešetrovaní veci daňovým subjektom.

Aj z výpovede svedka U. súd mal preukázané, že v skutočnosti nevykonal žiadnu prepravu, a
len poskytol identifikačné údaje pre U., čím sa v tomto „obchode“ objavil ďalší doklad síce formálne
správny, ale v rozpore so skutočnosťou. Ďalší nepriamy dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného
je skutočnosť vyplývajúca z výpovede svedka T., ktorý mal nakupovať materiál od spoločnosti M.I.M.,

uskladniť ho v skladovacích priestoroch obžalovaného a následne ho predať obžalovanému, resp.
odkupovať hotové výrobky od obžalovaného a následne ich predávať obžalovanému, čím svedok aj
obžalovaný s vysokou pravdepodobnosťou opakovane dokladovali nákup toho istého tovaru.

Podstata tohto daňového podvodu na dani z pridanej hodnoty spočíva aj v tom, že dokladovo u

obžalovaného síce bolo všetko v poriadku, ale doklady sú v rozpore so skutočným stavom veci.
Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že dokladovo deklarovaný nákup a predaj tovaru sa
uskutočnil len „na oko“.
Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že spoločnosť P.A.P. v roku 2010 vyrábala PP sáčky, k čomu vypovedal
aj svedok H. X., táto skutočnosť nebola spochybnená ani daňovými kontrolami.

Pri páchaní reťazových daňových podvodov, pri ktorých dochádza tak k znižovaniu vlastnej daňovej
povinnosti, ako aj k neoprávnenému uplatňovaniu nárokov na vrátenie DPH sa nevylučuje to,
že zároveň daňové subjekty vystupujúce v reťazci aj legálne podnikajú, a takto bolo aj v prípade
obžalovaného. Obžalovaný síce legálne podnikal, vyrábal aj PP sáčky, ale zároveň fiktívnymi účtovnými
dokladmidosiaholpodvodnaDPH.Následkomjehokonaniabolotedato,ženamiestovyčísleniavlastnej

daňovej povinnosti dosiahol vyčíslenie nadmerného odpočtu.

Obžalovaný fiktívnymi faktúrami vystavenými pre odberateľa Continent Line export-improt F. deklaroval
cezhraničný obchodný vzťah, vývoz predmetu dane mimo územia mimo územia Slovenskej republikyoslobodený od dane v zmysle §43 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH, v dôsledku čoho došlo k prevýšeniu DPH
na vstupe nad DPH na výstupe, a k uplatneniu nadmerného odpočtu DPH. Táto možnosť požadovať
vrátenie DPH od štátu obžalovanému vznikla tým, že deklaroval vývoz tovaru do cudziny bez dane,

pričom tovar zostal na území Slovenskej republiky a zostal zachovaný aj nárok na odpočet dane.

Aj keď obžalovaný U. poprel svoju vinu zo spáchania trestného činu, usvedčený je svedeckými
výpoveďami a listinnými dôkazmi z použitia fiktívnych daňových dokladov zaevidovaných v účtovníctve
obchodnej spoločnosti P.A.P. s.r.o. a následným podaním daňových priznaní dane z pridanej hodnoty v

mesiacoch február , marec, apríl, júl 2010, ktorým deklaroval jednak nákup materiálu od dodávateľov
M.I.M. Invest s.r.o., od H. T. - E., E. J.V. s.r.o. a tiež deklaroval predaj tovaru odberateľovi Continent
Line export - import F., čím dosiahol zníženie vlastnej daňovej povinnosti a neoprávne si uplatnil zo
Štátneho rozpočtu SR nárok na vrátenie nadmerného odpočatu v rozsahu 374.078,06 Eur. Uplatnil si
nadmerný odpočet za tovar, ktorý v skutočnosti do Q. nepredal, teda neuskutočnilo sa intrakomunitárne
dodanie tovaru nemeckej spoločnosti. Keďže predaj a vývoz tovaru do iného členského štátu

Európskej únie bol v zmysle zák.č. 222/2004 Z.z. podľa § 43 oslobodený od dane, kupujúcemu v
tomto prípade obžalovanému vznikol nárok na nadmerný odpočet. Následkom konania obžalovaného
bolo neoprávnené, podvodné uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktorý mu za
zdaňovacie obdobie február 2010 bol aj vrátený vo výške 129.734,45 Eur.

Obžalovaný v prejednávanej veci mechanizmus oslobodenia od dane zneužil tým, že deklaroval jednak
nákup materiálu na území Slovenskej republiky a následne dodanie tovaru do iného členského štátu
Európskej únie, v tomto prípade do Q., pričom materiál na výrobu tovaru a následne tovar ktorý
sa mal vyviezť neexistoval (jeho existenciu len predstieral). V tomto smere možno konštatovať, že
obžalovaný za účelom cezhraničného obchodovania s tovarom z fólie a následného uplatňovania si

odpočtu DPH a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, využil osobu H. T. a spoločnosť M.I.M.
Invest, ako podnikateľské subjekty, ktorých článkom bol aj sám obžalovaný Z.. U. so svojou obchodnou
spoločnosťou P.A.P. s.r.o., a v rámci nej obžalovaný organizoval chod a spracovávanie účtovníctiev
týchto subjektov tak, aby konatelia týchto obchodných spoločností vyrobili účtovné doklady (faktúry,
daňové priznania), a tým získali doklady potrebné pre uvedenie správcu dane do omylu.

Takéto doklady boli obžalovaným Z.. U., po deklarovanom nákupe materiál a vývoze produktu s fiktívnou
hodnotou, predložené ako daňové doklady aj pri daňovej kontrole, a pri neoprávnenom uplatňovaní
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a súhrnne dokumentovali fyzický a účtovný pohyb
produktu.

Obžalovaný Z.. R. U., uplatňovaný nárok na odpočet dane dokladal po formálnej stránke daňovými
dokladmi, ktoré obsahovali všetky náležitosti.
Podstatným a relevantným pre danú vec je však to, či boli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku
na odpočet dane. Uskutočnením zdaniteľného plnenia sa totiž rozumie stav faktický a nie stav formálne
vykázaný. Nestačí preto predložiť riadne doklady so všetkými náležitosťami, pretože len doklady o prijatí

zdaniteľného plnenia nemôžu byť samé osebe podkladom pre uznanie nároku na odpočet, ak nie je
preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo. Za dodanie tovaru v zmysle zákona
o DPH nie je možné považovať umelo vytvorený obchod. V takom prípade nie je možné uplatniť nárok
na odpočet dane.

Pre zneužitie práva v oblasti DPH je typické, že formálne dochádza k naplneniu zákonných podmienok,
pre získanie daňovej výhody. Samotné zneužitie práva potom v danom prípade spočívalo v tom,
že z pohľadu realizácie bežných obchodných činností bola umelo vytvorená situácia, keď mohol byť
uplatňovaný nárok na odpočet dane, k čomu by ale bez zinscenovania takejto situácie nedošlo.

Len pre úplnosť možno uviesť, že systém exportu a importu v rámci Európskeho spoločenstva bol
nahradený tzv. intrakomunitárnym plnením (t.j. dodanie tovaru do iného členského štátu platcovi dane je
všeobecne oslobodené od dane s nárokom na odpočet) v roku 1991 a to na základe smernice 91/860/
EEC. Uplatňuje sa teda princíp zdanenia podľa štátu určenia, čo znamená, že tovar je zdaňovaný až
v štáte konečnej spotreby.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd uznal obžalovaného Z.. R. U. vinným zo zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 4 Trestného zákona keďže zadržal a neodviedol
určenému príjemcovi splatnú daň a neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie danez pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnených prospech. Spôsobom akým obžalovaný
spáchal trestný čin, mal súd preukázaný jeho priamy úmysel získa pre seba neoprávnene prospech.
Trestný čin daňového podvodu je konštruovaný ako predčasne dokonaný trestný čin, nakoľko na jeho

dokonanie postačí už neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH, teda v podstate je dokonaný
už podaním daňového priznania správcovi dane a z hľadiska dokonania tohto trestného činu je preto
bezpredmetné, či bol nadmerný odpočet zo strany štátu aj vyplatený.

Pri právnej kvalifikácii súd vychádzal z Trestného zákona účinného v čase spáchania prejednávaného

trestného činu, pretože až novelou zák.č. 246/2012 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.10.2012, došlo k
vypusteniu konania, ktoré je založené na neoprávnenom uplatnení nároku na vrátenie dane z pridanej
hodnoty alebo spotrebnej dane a takéto konanie bolo novelou presunuté do nového ustanovenia § 277a
Tr. zák., ako trestný čin „Daňového podvodu“.

Obžalovaný Z.. R. U. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Vo výpise z evidencie priestupkov

má záznamy o priestupkoch za porušenie pravidiel cestnej premávky, tieto sa však týkajú obdobia
po spáchaní prejednávaného trestného činu. Podľa odpisu registra trestov ako aj pripojeného spisu,
obžalovaný bol doposiaľ jeden krát súdne riešený, na toto odsúdenie za trestný čin podvodu podľa §
250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona súd neprihliadol, pretože sa na odsúdeného hľadí akoby nebol
odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy, pričom trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby 7 rokov až 12 rokov, keď touto trestnou sadzbou je
určený druh trestu a to trest odňatia slobody.

Súd u obžalovaného ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol na to, že pred spáchaním prejednávaného

trestného činu viedol riadny život, žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil.
.
Súd u obžalovaného nezistil splnenie zákonných podmienok spočívajúcich v okolnosti prípadu alebo
v pomeroch obžalovaného, na použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Okrem toho tento
svojím postojom k prejednávanej veci si podmienky na použitie tohto ustanovenia ani nevytvoril.

Preto obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov na samej
spodnej hranici trestnej sadzby (7 rokov až 10 rokov), ktorej horná hranica bola znížená o jednu
tretinu na 7 rokov až 10 rokov 4 mesiace, z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností. Na výkon trestu
bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd zmenil svoje rozhodnutie o pribratí znalca z odboru ekonomika na základe zadováženého
odborného vyjadrenia - stanoviska z daňového úradu a návrh obhajoby na doplnenie dokazovania
pribratím znalca z odboru ekonomika a manažement zamietol. Okrem toho obžalovaný potvrdil, že
nedisponuje účtovníctvom daňového subjektu za prejednávané obdobie, pretoaže došlo k jeho strate.

V prípade absencie účtovníctva nie je schopný znalec vypracovať znalecký posudok. Výšku rozsahu
skrátenia dane bolo možné vyvodiť zo zabezpečených listinných dôkazov (faktúry, daňové priznania,
protokoly o daňových kontrolách).

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a treste, o výške škody a o náhrade škody rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.