Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115217194.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletého A. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh
otca Š. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na H. XX/X za účasti matky Bc. Ľ. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej
v P. na W. X zastúpenej Vojčík & Partners so sídlom v Košiciach na Rázusovej 28 v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 17.3.2016 č.k.

21P 103/2015-113 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňauznesenímzo17.3.2016č.k.21P103/2015-113nariadilpredbežnéopatrenie,ktorým
zverilmaloletéhoA.J.nar.XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivostiotca,zaviazalmatkuprispievaťnavýživu
maloletého 50 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu a upravil styk matky s maloletým

každý nepárny víkend v mesiaci od soboty 9:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Uložil povinnosť otcovi
dieťa na stretnutie s matkou pripraviť a odovzdať jej pred svojim bytom, kde je matka povinná dieťa
po ukončení stretnutia vrátiť.

Rozhodol tak na základe zistenia, že obaja rodičia sa v minulosti striedavo starali o syna a aj starostlivosť
otca o maloletého bola vyhovujúca. Matka starostlivosť otca nikdy nespochybnila, o čom svedčí aj

fakt, že dieťa v minulosti dlhodobo ponechala vo výlučnej starostlivosti otca a syna navštevovala len
cez víkendy. Vzhľadom k tomu, že maloletý je opakovane chorý, že jeho matka pracuje a dieťa zatiaľ
nenavštevuje základnú školu a v škôlke ešte nechodí ani do prípravnej triedy pred nástupom na ZŠ
je vhodné, aby sa otec o maloletého postaral práve vzhľadom na opakovanú chorobnosť dieťaťa.
Otec maloletého nepracuje, dieťa nebude musieť hneď po dobratí ATB nastúpiť do materskej škôlky s
oslabeným organizmom. Je predpoklad, že ak dieťa nebude opakovane choré, jeho imunita sa zlepší.

O tom, komu bude dieťa v budúcnosti zverené do osobnej starostlivosti a ako bude druhý z rodičov
prispievať na potreby maloletého, súd rozhodne v konaní vo veci samej po vykonanom znaleckom
dokazovaní.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Zdôraznila, že otec dieťaťa v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nepreukázal existenciu hroziacej závažnej ujmy a neuviedol žiadne nové
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nariadenie predbežného opatrenia odôvodňovali. Napriek absencii

nových skutočností, ktoré by odôvodňovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému,
súd nariadil predbežné opatrenie, ktoré predstavuje neprimeraný a svojou intenzitou závažný zásahdo jej rodičovských práv. Poukázala na to, že od predchádzajúceho predbežného opatrenia, ktorým
bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, uplynulo necelých päť mesiacov a z uvedeného je
zjavné, že za tento čas nemohlo a ani nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zakladala predpoklad

na nariadenie nového predbežného opatrenia. Uviedla, že maloletý začal navštevovať materskú škôlku
2.9.2015 v Košiciach, kde si ihneď našiel priateľov a vybudoval si zázemie, ktoré mu je blízke. Je
pravdou, že deti v materskej škôlke sa medzi sebou môžu nakaziť, čo je v kolektíve bežné. Ochorenia
maloletého nikdy nepodceňovala a vždy mala potvrdené od ošetrujúcej lekárky, že môže nastúpiť do
škôlky. V prípade potreby ďalšej starostlivosti o maloletého jej pomáhala matka, ktorá ako dôchodkyňa

nezištne poskytla výpomoc pri starostlivosti o dieťa. Nikdy nedávala maloletého chorého do škôlky,
preto tvrdenia otca nemožno posudzovať inak, ako tendenčne zamerané, pričom súd prvého stupňa
pri nariadení predbežného opatrenia bez náležitého odôvodnenia prihliadol výlučne na takéto ničím
nepodložené tvrdenia otca. Je zdravotná sestra a neustále venovala pozornosť zdravotnému stavu
maloletého a tiež jeho strave na rozdiel od otca, ktorý aj napriek upozorneniam z jej strany, zdravie
dieťaťa ohrozoval. S maloletým má vytvorený láskyplný materinský vzťah. Kontakt maloletého s otcom

nikdy nezakazovala, skôr naopak a pokiaľ bol maloletý zdravý, styk otcovi umožňovala v rozsahu
predbežného opatrenia, hoci maloletý viackrát odmietal s otcom komunikovať. Vyjadrila názor, že pokiaľ
prvostupňový súd vychádzal len z tvrdení otca a bez akéhokoľvek odôvodnenia, svojím rozhodnutím
odňal maloletého z jeho prirodzeného prostredia a matky, postupoval celkom jednoznačne v rozpore s
hmotnoprávnou úpravou dotýkajúcou sa skúmania záujmu dieťaťa ako aj s medzinárodnými dohovormi

garantujúcimi dieťaťu základné práva. Poukázala aj na to, že na strane otca existujú také závažné
skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré ho limitujú v bežnom (každodennom) živote.
Tento dôvod v spojení s tým, že u otca sa maloletý nachádza v neprirodzenom prostredí, ďaleko od
svojej rodiny, priateľov a škôlky, ktorú navštevuje, dáva celkom jednoznačné predpoklady k tomu, aby
maloletý bol ponechaný v jej starostlivosti a aby jeho najsilnejšie citové a sociálne väzby neboli týmto

predbežným opatrením pretrhnuté. Otec pri riešení svojho zdravotného stavu často cestuje na kontroly
do Ružomberka a Banskej Bystrice, pričom maloletého nosí so sebou, hoci dieťa ťažko znáša cesty a
neustále by musel byť pod vplyvom Kinedrylu. V P. má dieťa vybudované stále a vyhovujúce zázemie pre
sociálny a psychický vývin, dieťa nadovšetko miluje a zabezpečuje mu maximálnu možnú starostlivosť.
Nie je pravdou, že by o maloletého z jej strany nebolo postarané, naopak, otec, ktorý je nezamestnaný

a invalidný dôchodca, nemá absolútne žiadne väzby či kamarátov. Otec robí všetko preto, aby ju v
očiach dieťaťa očiernil a psychicky ničil aj tým spôsobom, že ak bol maloletý s otcom, nedvíhal telefón
a nevedela, ako sa dieťa má. Poukázala aj na to, že otec často má nekontrolovateľné prejavy agresie,
ktoré prostredie je pre maloletého absolútne nevyhovujúce. Svoje výchovné metódy riešil silou a z
pozície autority vo vzťahu k dieťaťu. Zdôraznila, že pretrvávajúci stav vytvorený predbežným opatrením,

v ktorom je maloletý syn úplne vytrhnutý z jeho prirodzeného prostredia, môže spôsobiť nezvratnú a
závažnú ujmu na rodičovskom vzťahu medzi ňou a maloletým a zároveň nezvratnú ujmu na psycho-
sociálnom vývoji dieťaťa. Na jej strane neexistujú absolútne žiadne prekážky a dôvody, pre ktoré by bolo
v súlade s platnou právnou úpravou predbežných opatrní potrebné odňať, resp. nepriznať maloletého
do jej osobnej starostlivosti. Je nesporné, pokiaľ má byť dodržaný prioritný záujem maloletého a že

pokiaľ na jej strane neexitujú výnimočné okolnosti, maloleté dieťa má prvoradý záujem na tom, aby bolo
so svojou matkou a v prostredí, ktoré mu je známe a má v ňom vytvorené sociálne väzby. Z týchto
dôvodov žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj kolízny opatrovník dieťaťa s odôvodnením,
ženebolizistenéžiadnepochybeniavstarostlivostimatkyodieťa,pretonavrholnávrhotcananariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť. Konštatoval, že Okresný súd Košice I uznesením z 9.7.2015 č.k. 21P
103/2015-7 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo 16.9.2015 č.k. 8CoP 364/2015-37
maloletého A. predbežným opatrením zveril do osobnej starostlivosti matky a uznesením z 19.10.2015

č.k. 21P 103/2015-54 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 18.12.2015 č.k. 8CoP
457/2015-99 upravil styk otca s maloletým A. každý nepárny piatok v mesiaci od 9:00 hod. do nedele
17:00 hod.. Okresný súd Košice I uznesením z 8.10.2015 č.k. 21P 103/2015-41 začal konanie bez
návrhu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., v ktorom bolo nariadené
znalecké dokazovanie a podaním znaleckého posudku súd poveril znalkyňu Mgr. A. A.. Konštatoval,

že otec dieťaťa písomne ani osobne nikdy úradu neoznámil, že starostlivosť zo strany matky o dieťa
je zanedbaná. Matka riadne s úradom spolupracovala aj pri prešetrení bytových podmienok a v čase
šetrenia bol prítomný aj maloletý A., ktorý reagoval kľudne a spokojne a nevykazoval známky ohrozenia
v domácom prirodzenom prostredí. Na základe tvrdenia otca v návrhu na nariadenie predbežnéhoopatrenia, že matka zanedbáva starostlivosť o dieťa, úrad vykonal opatrenie a požiadal detského
pediatra o aktuálnu správu, ktorá bola doručená úradu 29.3.2016 a vypracovaná ošetrujúcou lekárkou
MUDr. Q. C.. Zo správy vyplýva, že maloletý je vedený v ambulancii od 1.6.2015 a po nástupe do

materskej školy v septembri 2015 prekonal každý mesiac infekty dýchacích ciest, preto bol odoslaný
na imunoalergologické oddelenie, spolupráca s matkou, ktorá je zdravotníčka, je dobrá, je starostlivá,
o dieťa sa stará vzorne a dobre, dieťa počas vyšetrenia bolo sebavedomé a komunikatívne. Rovnako
22.3.2016 úrad písomne požiadal aj o aktuálnu správu z materskej škôlky, ktorú v čase podania
odvolania ešte nemal k dispozícii.

V priebehu odvolacieho konania bola súdu doručená správa Materskej školy na Zupkovej 37 v Košiciach
(č.l. 183 spisu), ktorá konštatuje, že maloletý navštevuje materskú školu pravidelne od 2.9.2015 s
výnimkou neprítomnosti z dôvodu onemocnenia. Matka pre dieťa chodí do zariadenia načas. Materská
škola nemá vedomosť o ohrozovaní práv a právom chránených záujmov maloletého zo strany rodičov
a nič podobné nespozorovali z verbálnej ani nonverbálnej komunikácie dieťaťa. Starostlivosť matky o

dieťa je na dobrej úrovni a výchova primerane stimulujúca. Spolupráca matky s materskou školou je
na veľmi dobrej úrovni, matka sa denne zaujíma o činnosti, ktoré dieťa v materskej škole prevádza,
o jeho správanie, stravovanie a ostatné veci súvisiace s jej dieťaťom. Dieťa je kľudné a adaptácia v
materskej škole prebehla bez problémov. V edukačnej aktivite aj v hre dieťa spolupracuje, v kolektíve
je obľúbené, priateľské a nekonfliktné. Dieťa je veľmi šikovné vo výtvarnom prejave a pomerne rýchlo

si zapamätá text básní. Do materskej školy chodí pekne a čisto oblečené a osobná hygiena dieťaťa je
na požadovanej úrovni.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ním tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia zo 4.3.2015 sú pravdivé a zdôraznil, že nikdy neohrozoval zdravie maloletého,

niekoľkokrát sa informoval v materskej škôlke, ktorú navštevoval a v Handlovej má taktiež milujúcu
rodinu, kamaráta a zabezpečuje mu rôzne aktivity, kým matka, keď bola aj na materskej dovolenke,
zriedka chodila s maloletým synom von a jej prioritou bol internet a televízne seriály. Matka ich po prvom
roku života maloletého opúšťala šesť až sedemkrát do roka na štyri až sedem dní, nikdy sa nesťažovala
na jeho starostlivosť o dieťa, to sa nedá povedať o nej, keďže opustila svojho maloletého syna vo veku 6

mesiacov a odišla pracovať do USA. Sám sa staral o všetky potreby dieťaťa dva a pol mesiaca a vlastne
od narodenia. Vyjadril názor, že kolízny opatrovník nezastupuje záujmy mal. A., ale záujmy matky a voči
nemu sa prejavuje zaujato, keďže ani po doručení uznesenia, ktorým mu bol mal. A. zverený do osobnej
starostlivosti, nekontaktoval príslušný úrad v Prievidzi, aby prešetril jeho bytové pomery a vzťah s mal.
A.Á. a šetrenie v jeho byte bolo vykonané až na jeho podnet 18.4.2016. Matka mu odmietla odovzdať

mal. A. do osobnej starostlivosti, preto pricestoval do P., aby si dieťa vyzdvihol, a pretože s matkou nie
je možná žiadna normálna komunikácia, požiadal o asistenciu Obvodné oddelenie Policajného zboru
Košice - Dargovských Hrdinov pri vydaní mal. A. do jeho starostlivosti. Matka pozvala políciu do svojho
bytu, ukázala im uznesenie o zverení dieťaťa do jej opatery a vyprevadila policajtov von. Následne
požiadal políciu o spísaní oznámenia o marení výkonu úradného rozhodnutia zo strany matky, snažil sa

dieťa nájsť aj v škôlke, kde ho nenašiel. Dňa 6.4.2016 podal na Okresnom súde Košice návrh na výkon
súdneho rozhodnutia odňatím mal. A. matke a odovzdanie do jeho osobnej starostlivosti. Dňa 14.4.2016
bol telefonicky kontaktovaný Okresným súdom Košice o mieste odovzdania mal. A. do jeho opatery a
v záujme čo najmenšieho stresu pre dieťa súhlasil, aby pri výkone súdneho rozhodnutia o predbežnom
opatrení nebola prítomná polícia ani pracovník súdu a kurately. Dňa 15.4.2016 sa maloletý sťažoval,

že je unavený a je mu zima, preto s ním navštívil ošetrujúcu lekárku, u ktorej sa podrobil vyšetreniu
a následne aj vyšetreniu na ORL. Skontaktoval sa s matkou, ktorej ponúkol nasledujúci víkend, na čo
matka nereagovala a 16.4.2016 prišla ráno do U. a zavolala políciu tvrdiac, že nedostala od neho žiadnu
správu o náhradnom termíne. Za prítomnosti polície žiadala ukázať maloletého, čo ozaj nemá dobrý
vplyv na jeho psychický vývoj, keďže sa strašne bojí. Policajti jej následne povedali, že „nemáme tu

čo robiť“ a odišli. Maloletý mu povedal, že celý čas (11 dní) bol zavretý v byte s babkou a poobede s
matkou. U neho je maloletý šťastný a vzorne sa stará o všetky jeho potreby. Z týchto dôvodov žiadal,
aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd na základe odvolania matky dieťaťa a kolízneho opatrovníka preskúmal napadnuté
uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadeniapojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o predbežnom opatrení, ale nesprávne rozhodol,
keď návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Odvolací súd posúdením všetkých

relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že v tomto prípade nebola
preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom
otca a nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že maloletému A.,
ktorý je právoplatným rozhodnutím súdu (uznesenie Okresného súdu Košice I z 9.7.2015 č.k. 21P
103/2015-7 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo 16.9.2015 č.k. 8CoP 364/2015 - 37)

zverený do dočasnej starostlivosti matky, hrozí bezprostredná ujma, ak do rozhodnutia vo veci samej
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zotrvá vo výchove matky, preto napadnuté uznesenie
podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V tomto
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie predbežného opatrenia, ktorým bol maloletý
A. zverený do osobnej starostlivosti matky a nariadenie obsahovo odlišného predbežného opatrenia v
súlade s návrhom otca, ktorým žiadal maloletého A.Š. zveriť do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko

predpokladom zrušenia, resp. zmeny rozhodnutia o dočasnej starostlivosti o maloleté dieťa je zmena
tých okolností, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia
za súčasného preukázania naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov konania iným spôsobom,
prípadne preukázania skutočností, že dôvody pre nariadenie predchádzajúceho predbežného opatrenia
zanikli, resp. sa zmenili. Dôvody pre zamietnutie návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia

priamo vyplývajú z obsahu odvolania kolízneho opatrovníka (č.l. 146-148 spisu), z lekárskej správy
pediatričky MUDr. Q. C. z 29.3.2016 a správy Materskej školy Zupkova 37 v Košiciach z 30.3.2016
(č.l. 183 spisu), ktoré vylučujú akékoľvek pochybnosti o starostlivosti matky o maloletého A., ktorá
nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom a vylučujú akékoľvek obavy otca prezentované v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nota bene ingerencia súdu nariadením predbežného

opatrenia v súlade s návrhom otca (zverenie maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti) nebola
odôvodnená. Odvolací súd tiež dodáva, že z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že ich
vzťahy sú v súčasnej dobe značne problematické, ich podania obsahujú protichodné tvrdenia, odlišné
hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo
náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Až konečné

rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre
rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému A.. Zároveň zdôrazňuje
nevyhnutnosť rozumného postoja obidvoch rodičov vo vzťahu k maloletému A., pretože iba oni
svojim správaním a vzájomnou toleranciou môžu vytvárať bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich
rodičovských práv a povinností nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletého, ktorý je v útlom veku a citlivo

vníma akékoľvek negatívne emócie. Odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k zmene pomerov od
nariadenia predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Košice I z 9.7.2015 č.k. 21P 103/2015-7
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo 16.9.2015 č.k. 8CoP 364/2015-37, ktorým bol
maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, pomery účastníkov konania sú totožné, ako v čase
rozhodovania o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a ani z návrhu otca na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti,
nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň čiastočne nasvedčovali ohrozenie akéhokoľvek záujmu
maloletého A. vo vzťahu k úprave výchovného prostredia, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vo vzťahu
k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom
posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval,
aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí.
Jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
sú údaje a informácie, ktoré sú obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a v listinách predložených

navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Na ich základe súd bez toho, aby umožnil druhému
účastníkovi sa k nim vyjadriť alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené zákonné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Nariadené predbežné opatrenie predstavuje len
predbežnú a dočasnú úpravu práv a povinností účastníkov bez toho, aby tým bol predurčený priebeh
samotného konania vo veci samej alebo prejudikované rozhodnutie vo veci samej. Rozhodovanie o

predbežnom opatrení teda nie je konaním nadchádzajúcim, ale konaním o dočasnom opatrení, ktorého
zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov
bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci
samej. Pretože ide iba o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolaciehosúdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami matky a kolízneho opatrovníka a skutočnosťami
tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože tieto sa prakticky týkajú
už veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude konajúci súd zaoberať v

rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému A..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.