Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208857
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417208857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Bencont Collection, a.s.,

so sídlom Vajnorská č. 100/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková s.r.o., so sídlom Martinčekova č.13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: V. Q.
M.. X.XX.XXXX, Q. Q. Š., E.. E.I.A. Č.. XXXX/X o žalobe na zaplatenie 365,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 365, 98 € spolu s úrokom 5,25 % úrokom z omeškania
ročne od dňa 8.6.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia..

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca ( ako právny nástupca pôvodného veriteľa Poštová banka a.s. Bratislava) uplatnil voči
žalovanému nárok na zapletenie sumy 365,98 € s príslušenstvom, vyčísleným zmluvným úrokom vo
výške 57,62 €, úroku vo výške 363,70 €, zmluvným úrokom zo sumy nesplatenej istiny 365,98 € vo
výške 29,5 % odo dňa 8.6.2017 do zaplatenia a tiež úroku z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 365,98
€ odo dňa 8.6.2017 až do zaplatenia z titulu nesplnenia záväzku v zmysle Zmluvy o úvere „dostupná
pôžička č. 5762927011 zo dňa 5.10.2011.

2/. Žalobca nárok odôvodnil tým, že zo Zmluvy o úvere dostupná poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal v stanovenej lehote
vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenie podľa zmluvných dokumentov.
Žalovaný neplnil svoje povinnosti a úver riadne a včas nesplácal. Právny predchodca žalobca ako veriteľ
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 7.07.2014 úver za predčasne splatný. Ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo

výške 365,98 €, úrok 52,39 €, poplatky za upomienky vo výške 39,28 €. Celková dlžná suma ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa žalobcu predstavovala 457,65 €. €. Žalobca uplatnil veriteľ
nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 365,98 €, zmluvného úroku z istiny do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru , zmluvného úroku vo výške 29,50 % p. a. zo sumy 365,98 € od 8.06.2017 do zaplatenia
a úroku z omeškania vo výške 5,25 % p. a zo sumy 365,98 € od 8.6.2017 do zaplatenia a poplatkov
v sume 20,66 €.

3./ Žalovaný má adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Súdu sa na jeho aktuálnu adresu pobytu
žalobu doručiť nepodarilo. Súd šetrením nezistil ani iný pobyt žalovaného. Preto súd pre žalovaného
doručoval žalobu na v zmysle § 116 ods. 2 C. s. p. oznámením na webe a prostredníctvom úradnej
tabule súdu. Žaloba bola pre žalovaného týmto spôsobom doručená dňa 26.12.2017.4/ . Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5./Sodkazomnasplneniezákonnýchpodmienokvzmysleustanovenia§177ods.2.C.s.p.vspojitostis
§ 219 ods. 3. C. s. p. vo veci súd nenariadil pojednávanie, len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke a to v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením,
ktoré realizoval dňa 22.3.2018.

6/ Súd dokazovanie vykonal oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako boli predložené stranami
sporu, Zmluvou o úvere dostupná pôžička zo dňa 5.10.2011, Obchodnými podmienkami pre úver
dostupná pôžička, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 7.07.2014 a dokladom o jej doručení žalovanému, aktuálnym stavom úveru ku dňu 24.04.2017,
Aktuálnym stavom úveru ku dňa 7.06.2017, prehľadom splátok úveru, sadzobníkom poplatkov veriteľa,
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi postupcom Poštová banka a.s. Bratislava a

žalobcom ako postupníkom dňa 13.6.2017 a zistil takýto skutkový stav :

7. / Strany sporu uzavreli 5.10.2011 Zmluvu o úvere dostupná pôžička, premetom ktorej v zmysle bolo
poskytnutie úveru vo výške 400,00 €, výška mesačnej splátky 15,52 €; dátum prvej splátky 5.11.2011;
dátum každej ďalšej platby k 5. dňu v mesiaci; dátum konečnej splatnosti úveru: 5.10.2016, počet

mesačných splátok 60; výška úrokovej sadzby 29,50 % p .a., RPMN: 43,91 %, priemerná RPMN 45,11
%. Celková výška nákladov 431,89 €. Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových
nákladov spojených s úverom. Zmluvou o úvere vznikal veriteľovi záväzok poskytnúť klientovi peňažné
prostriedky za splnenia podmienok stanovených do výšky uvedenej v zmluve o úvere. Klient ( žalovaný )
svojím podpisom vyhlásil, že pohľadávku bude splácať mesačne anuitným spôsobom formou inkasa z

účtu vedeného v Poštovej banke špecifikovaného v bode 3.1 zmluvy alebo bezhotovostným prevodom
na ťarchu účtu vedeného v inej banke v prospech úverového účtu klienta v periodicite a termíne
uvedenom v článku 3. zmluvy o úvere.

Žalovaný ako dlžník si svoje povinnosti riadne uhrádzať záväzok neplnil a preto výzvou na zaplatenie

dlžnej časti úveru zo dňa 7.07.2014 žalobca upozornil žalovaného, že ku tomuto dňu je pohľadávka
banky vo výške 457,65 € viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a upozornil ho, že v prípade, ak
nedôjde k úhrade tohto záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlásiť úver predčasne splatným. Výzvou na úhradu dlžnej právny predchodca žalobcu žalovanému
oznámil, že nakoľko svojím konaním podstatne porušil ustanovenia Zmluvy o úvere a tiež obchodné

podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stala sa jeho úverová pohľadávka k
7.07.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 457,65 €
Žalobca predložil aktuálny stavu úveru ku dňu 27.6.2017.

8/. Právne súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len Obz ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obz dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ( ďalej len OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 ( OZ ), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia ( 5.10.2011 )

Zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, , ktorá nekoná

v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. h) Zákona č. 129/2010 Z. z., celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa
rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z .z., v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
RPMN.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na predčasné splatenie úveru,
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9./ Strany sporu dňa 05.10.2011 platne uzavreli úverovú zmluvu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že
žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z obsahu
Zmluvy o úvere sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší
neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy a tak
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Takto založený právny vzťah je potrebné považovať za vzťah
spotrebiteľský a zmluvu o úvere je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy.

10. / Súd zistil, že na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške
400,00 € a žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutých splátkach
vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Túto povinnosť žalovaný porušil a poskytnutý spotrebiteľský úver v

súlade s uzatvorenou zmluvou nesplácal, v dôsledku čoho žalobca pristúpil dňa 7.07.2014 k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky a vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy.
Zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy stanovoval podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy o úvere
bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí

na základe spotrebiteľského úveru veriteľovi zaplatiť a tak posúdiť výhodnosť takéhoto úveru, čo mu
umožňuje urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
Z dokazovania však pre súd vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť ale len všeobecnú informáciu o spôsobe jej výpočtu (súčet výšky úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom).

Podľa názoru súdu predložená úverová zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a preto
sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) toho istého zákona považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, na ktorú odkazuje v obdobných konaniach pred súdmi
SR, že samotné číselné neuvedenie čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve o úvere nemožno

sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, nakoľko tento údaj je jednoduchým matematickým
súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktorý údaj
zmluva obsahuje.
Podľa názoru súdu takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v zákonnej úprave pokiaľ sám zákonodarca
vyžadujetentoúdajakoúdaj,ktorýmusízmluvaospotrebiteľskomúvereobsahovaťokremvšeobecných

náležitostí a to pod následkom bezúročnosti. Práve naopak tento údaj je jedným z najpodstatnejších
údajov pre spotrebiteľa pri rozhodovaní sa do ktorého úverového vzťahu s konkrétnym veriteľom vstúpi,
lebo tento údaj vyjadruje celkovú čiastku ( pre spotrebiteľa tak podstatnú ), ktorú musí za poskytnutý
úver i reálne uhradiť.

11/. Nakoľko je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a čiastkové plnenia žalovaného sa
započítavajú na istinu peňažného dlhu, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi len sumu vypočítanú ako
rozdiel výšky poskytnutého úveru (t.j. 400,- €) a sumy uskutočnených úhrad (34,02 €), a preto súd vo
výroku tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 365,98 € ( 400,00 € -
34,02 €).

Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a poplatky súd žalobu zamietol. Vzhľadom na skutočnosť,
že súd úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu bez úroku a bez poplatku nepriznal žalobcovi ani právo
na zaplatenie zmluvných úrokov, ktorých sa domáhal žalobca nie len do spoplatnenia úveru, ale až do
okamihu zaplatenia dlžnej sumy.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že veriteľ má právo s odkazom na § 503 ods. 1. Ods. 3

Obchodného zákonníka na úrok ( zmluvný ) za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať bez spojitosti s vetou prvou v
jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Teda úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky ( §
503 ods. 2 Obchodné zákonníka ), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov,

sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru, ako bolo už judikované
patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti
zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť
zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. ( viď rozsudky KS Žilina 10Co/104/2012, 5Co
196/2016, KS Košice 9Co 604/2015, KS Trnava 16Co 190/2014, KS B. Bystricaa16Co 322/2015 ).

I s odkazom na rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98 patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých finančných prostriedkov iba do splatnosti dlhu.

12/. Žalobca sa domáhal i zaplatenia zákonného úroku z omeškania odo dňa 8.6.2017 vo výške 5,25 %
zo sumy 365,98 €. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňom nasledujúcim

po vyhlásení splatnosti úveru ( 7.7.2014 ), žalobca však uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania len
odo dňa 8.6.2017. V prvý deň omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu od ktorého si žalobca v
žalobe úroky z omeškania uplatnil základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,25 %, a
preto súd uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy365,98€ododňa8.6.2017dozaplateniaavozvyšnejčastiuplatňovanéhonárokužalobuzamietol.

13/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 365,98 € s príslušenstvom titulomdlhu na istine úveru, sumy 363,70 € a sumy 57,26 € titulom vyčíslených úrokov a tiež poplatkov vo výške
20,66 €. Priznaná mu bola súdom suma 365,98 € s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol a
preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14/. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).