Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/444/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216212102
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216212102.4

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: v 1.rade B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XX/XXX, T. X. a v X.rade B. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, T. X., obaja
právne zastúpení: A.. A. C. C., advokát, AK O., Z.. H.. X proti žalovanému: Z. N., nar.X.XX.XXXX, bytom
E., D o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Komárno 15C/444/2016-24
zo dňa 9.8.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť
kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila právna predchodkyňa žalobcov pani Alžbeta Bekeová so žalovaným.
Žalobu odôvodnili tým, že pani Alžbeta Bekeová mala byť navedená žalovaným na prijatie pôžičky avšak
miesto zmluvy o pôžičke mal žalovaný dať menovanej podpísať kúpnu zmluvu, na základe ktorej mala
predať žalovanému dom, v ktorom býval žalobca spolu s pani Alžbetou Bekeovou a 4 deťmi, pričom
nikdy neplánovali predať dom, nakoľko nikdy neprišlo k odhláseniu z adresy pobytu, a teda nebol nikdy

úmysel dom predávať. Žalobu ďalej odôvodnili ustanovením § 39 OZ, nakoľko podľa názoru žalobcov
je kúpna zmluva absolútne neplatná.

2. Okresný súd Komárno uznesením 15C/444/2016-24 zo dňa 9.8.2016 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť znášať užívanie domu špecifikovaného vo výroku uznesenia
žalobcami.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že žalovaný mal poprosiť pána Gabriela Csóku, že ak vie o predaji
domu, nech ho osloví, nakoľko sa chce sťahovať na dedinu. V roku 2007 mal žalovaný spolu s pánom
Csókom prísť do obce Zemianska Olča pozrieť dom. Na stretnutí komunikoval s pani Bekeovou, pričom
k uzavretiu zmluvy neprišlo. O dva týždne žalovaný mal kontaktovať pána Csóku s tým, že má záujem
o kúpu a opätovne sa stretli s pani Bekeovou, pričom dohodli kúpnu cenu a ďalšie podrobnosti predaja.

Kúpnu zmluvu mala spísať pani Erika Horváthová a dňa 24.1.2007, ktorej mal žalovaný odovzdať kúpnu
cenu. K výplate kúpnej ceny žalovaný uviedol, že táto bola pani Bekeovej vyplatená u notárky. Žalovaný
uviedol, že dom riadne kúpil, zaplatil kúpnu cenu a doteraz ho neužíva, hoci zaň platí daň. Na svoju
obranu, že v trestnom konaní bol oslobodený spod obžaloby, na základe ktorej bol stíhaný z trestného
činu podvodu, ktoré ho sa mal dopustiť tým, že pani Bekeovú mal doviesť do omylu pri kúpe domu.4. Podľa § 137 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

5. Ustanovenie § 137 CSP zakotvuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré

druhy a to:
- žalobu o splnení povinnosti,
- žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z právneho predpisu
- žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je,

- žalobu na určenie právnej skutočnosti,
Kritériom pre pozitívnoprávne členenie žalôb podľa § 137 je (v zásade) žalobný návrh (petit) Avšak druhy
žalôb uvedené v § 137 písm. b) a d) identifikujeme nielen podľa žalobného návrhu, ale zároveň aj podľa
právneho dôvodu tvrdeného práva. Ustanovenie § 137 uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne.
Iná súkromnoprávna žaloba, teda v § 137 neuvedené, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný

petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť,
že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne) existencie
práva, či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú, v § 137 nepomenovanú súkromnoprávnu
žalobu je rozlišovacím kritériom žalobný návrh (petit neuvedený § l37) a zároveň aj právny dôvod
tvrdeného práva. Častým znakom týchto žalôb je to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na ich základe má

konštitutívne účinky.
Význam ustanovenia § 137 nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb), ale
predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky
prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie
je,jenaliehavýprávnyzáujemžalobcu. Prípustnosťžalobynaurčenieprávnejskutočnostimusívyplývať

z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. Pri žalobách na
plnenie nie je v § 137 síce explicitne vyjadrená žiadna podmienka prípustnosti, interpretáciou však
možno dospieť k záveru, že žaloba na plnenie je procesne prípustná, ak bude navrhovaný rozsudok
vykonateľný podľa predpisov exekučného práva.
Pri určovacej žalobe / §137 písm. c)/ znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia

žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí
existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe
bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom. Vykonateľnosť nie je jeho
vlastnosťou.
Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť je subjektívna.

Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu,
teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný
(aby mal zmysel). Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení
žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny
význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme

chápaťajakourčitúslužbuposkytovanúštátomžalobcovizaúčelomochranyjehopráv,pretojedôvodné
zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať.
Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k
porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v
zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho

charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak
k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty
alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii) predmetného práva. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právona súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia
subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na plnenie.
Určovacia žaloba zakladá prekážku litispendencie za opísaných podmienok aj vtedy, ak žalobcav neskôr

podanej určovacej žalobe tvrdí iný naliehavý právny záujem ako v skôr podanej určovacej žalobe.
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý
právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky
znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny

záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.
Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou
legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú
podmienku .. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme je meritórne. Absencia
naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom pre zastavenie konania,

či pre odmietnutie žaloby.

6. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Právna teória v tejto nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej

skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu
(najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali
vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem.
Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie
existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade,

že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v
minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva
je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto
iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. (najmä z hmotného práva).

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a to najmä s poukazom na
procesné ustanovenia (§137 CSP). Súd poukazuje ustanovenie § 137 CSP a na procesné podmienky,
ktorémusiabyťsplnené.Zdôvodunesplneniaprocesnýchpodmienoknemožnostiaplikácieustanovenia
§ 137 písm. d) CSP súd žalobu zamietol.

Ak sa žalobcovi domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, teda právnej skutočnosti v súčasnej dobe je možné iba v prípade,
ak takúto možnosť pripúšťa hmotnoprávny predpis (§137 písm. d) CSP). V danom prípade však nie
je možné podľa tohto ustanovenia postupovať, nakoľko hmotnoprávny predpis (Občiansky zákonník
v ustanovení § 588 a nasl.) neupravuje možnosť vyslovenia neplatnosti resp. priamo zrušenie kúpnej

zmluvy. Z daného dôvodu, že hmotnoprávny predpis nepripúšťa expressis verbis vyslovenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, súd žalobe podľa § 137 písm. d) CSP vyhovieť nemohol.

Na tomto názore súdu nezmení nič ani tá skutočnosť, že za účinnosti predošlej právnej úpravy (OSP)
bolomožnéresp.súdnapraxpripúšťaladomáhaťsaurčeniaprávnejskutočnosti,akbolnatomnaliehavý

právny záujem, hoci takéto určenie bolo i vtedy v rozpore s ustanovením § 80 OSP, nakoľko i vtedy
sa malo určovať iba či tu právo je alebo nie je (§80 písm. c) OSP). Práve pre väčšiu právnu istotu
zákonodarca v ustanovení § 137 zaviedol nový obsah žaloby, a to ustanovenie § 137 písm. d) CSP,
v zmysle ktorého sa môže dožadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Súd predošlú právnu úpravu civilného procesu (OSP) nemôže brať vôbec do

úvahy, nakoľko konanie sa začalo dňa 22.7.2016, kedy bola žaloba doručená súdu, a teda sa začalo
za účinnosti CSP.Žalobcovia sa v danom prípade mali domáhať určenia práva podľa § 137 písm. c) CSP, ak na takomto
určení majú naliehavý právny záujem.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže bol v celej časti úspešný.
Úspech žalovaného spočíval v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

9. O zrušení uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, rozhodol súd podľa § 335 ods. 1

CSP, nakoľko zamietol žalobu a v takom prípade je nutné zrušiť rozhodnutie o nariadení neodkladného
opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.