Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108218352
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108218352.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave právnej veci navrhovateľa: L. G., bývajúceho v Č. K., Y., J. XXXX, zastúpeného
JUDr.JánomMišurom,advokátom,sosídlomvBratislave,Záhradnícka25,protiodporcom:1/Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom v Bratislave, Karadičova 17, 2/ J. H., bývajúcej v Š. - R.U.,
P. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefana Lehockého, so sídlom v Šaštíne - Strážach,
Štúrova 1267, 3/ G. H. , bývajúcej v H. B. Č.. XX/A, 4/ K. P., bývajúcemu v Š.V. - R. XXX, 5/ Slovenskej

kancelárii poisťovateľov, IČO: 36 062 235 so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, o náhradu škody
866.969,-CZK s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 26. novembra 2012 č.k. 25 C 121/2008 - 373 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa
nahradiť odporkyni 2/ trovy konania vo výške 75,60 Eur titulom hotových výdavkov a vo výške 5.194,75
Eur titulom trov právneho zastúpenia p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 26. novembra 2012 č.k. 25 C 121/2008 - 373 súd prvého stupňa uložil odporcovi
1/ a odporkyni 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 245 727,06 CZK a nahradiť mu trovy konania
vo výške 2 106,55 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 4 973,80 Eur titulom právneho

zastúpenianavrhovateľakrukámprávnehozástupcunavrhovateľa,všetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v splnenom rozsahu povinnosť druhého z
odporcov. Vo zvyšku návrh navrhovateľa voči nim zamietol. Odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 245 727,06 CZK od 8.6.2007 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa voči odporkyni 2/, odporcovi 4/
a odporcovi 5/ v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni 2/ trovy

konania vo výške 75,00 Eur titulom hotových výdavkov a vo výške 5 194,75 Eur titulom trov právneho
zastúpenia odporkyne 2/ k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcom 4/ a 5/ náhradu trov konania nepriznal a odporcovi 1/ a odporkyni 3/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 711,52 Eur na účet súdu prvého stupňa do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. O zamietnutí návrhu voči odporkyni rozhodol na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, podľa ktorého odporkyňa bola vlastníčkou motorového vozidla zn. X. L.,

U.: R. XXX C. a ako jeho držiteľka bola zapísaná v evidencii motorových vozidiel a v dokladoch od
motorového vozidla počnúc od 16.7.2004 do 27.2.2007, resp. 7.3.2007, keď medzi ňou a odporcom
v konaní vystupujúcim ako odporca v štvrtom rade (K. P., bytom Š. - R. XXX) došlo k prevodu
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na jeho osobu, ktorý dňa 17.12. 2006 previedol vlastnícke
právo k nemu na manžela odporkyne vystupujúcej ako odporkyňa v treťom rade H. H.. Z vykonaného
dokazovania vyvodil, že hoci boli naplnené predpoklady prevodu vlastníckeho práva k motorovému

vozidlu na H. H., pretože došlo k jeho faktickému odovzdaniu a k vyplateniu kúpnej ceny vozidla, nedošlo
kzápisuzmenyosobydržiteľavevidenciivozidielvedenejOkresnýmdopravnýminšpektorátomsúčasnes predajom vozidla a ako držiteľ vozidla bola naďalej evidovaná odporkyňa (v konaní vystupujúca ako
odporkyňa v druhom rade), a to až do dňa zápisu zmeny v osobe držiteľa vozidla, ktorú okolnosť
odporkyňa oznámila poisťovni Wüstenrot ako subjektu povinného zmluvného poistenia vozidla v žiadosti

zo dňa 13.3.2007. K zániku poistného vzťahu došlo dňom 27.2.2007. S poukazom na uvedené mal
za to, že predajom a s ním spojeným prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. X. L. na
H. H. stratila odporkyňa faktickú aj právnu moc vozidlo ovládať, keď so zreteľom na túto skutočnosť sa
navrhovateľ voči nej nemôže dovolávať zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Mal za to, že odporkyňa správne namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní. Uviedol, že

vecná legitimácia v spore vyplýva z hmotného práva, a to určuje, ktorý účastník je nositeľom práv, resp.
povinností, o ktorých v súdnom konaní ide, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporkyňa
je nositeľom tých povinností, s poukazom na ktoré si voči nej uplatňoval nárok na náhradu škody.
Námietku nedostatku pasívnej legitimácie považoval za dôvodnú a návrh voči nej v celom rozsahu
zamietol. Pokiaľ išlo o samotný nárok na náhradu škody vo vzťahu k odporcom, voči ktorým bolo
návrhu navrhovateľa vyhovené, a jeho výšku, vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania, v rámci

ktorého súdny znalec ustálil výšku škody vzniknutú na motorovom vozidle navrhovateľa v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 17.12.2006 sumou 9.715,22 Eur, ktorá zodpovedala nákladom
na opravu s nehodou súvisiacich poškodení. Na túto sumu zaviazal odporcov vystupujúcich v konaní
ako odporcovia v prvom a v treťom rade ako subjekty pasívne legitimované. O náhrade trov konania
navrhovateľ voči odporcom 1/ a 3/ rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďže výška priznaného

mu plnenia závisela od znaleckého posudku a túto mu priznal vo výške 2 106,55 Eur za zaplatený
súdny poplatok za návrh a vo výške 4 973,80 Eur titulom právneho zastúpenia. O náhrade trov konania
odporkyni 2/ voči navrhovateľovi rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal nej náhradu trov konania
voči navrhovateľovi vo výške 75,60 Eur a náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že si ich
náhradu neuplatnili. O povinnosti odporcov 1/ a 3/ zaplatiť trovy štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v časti, uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť odporkyni 2/ náhradu
trov konania vo výške 75,60 Eur titulom hotových výdavkov a vo výške 5 194,75 Eur
titulom trov právneho zastúpenia, podal riadne a včas navrhovateľ odvolanie a žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť tak, že odporkyni 2/ sa náhrada

trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznáva. Uviedol, že jeho rozhodnutie záviselo od
znaleckého dokazovania. Mal preto, že súd prvého stupňa pochybil, ak priznal náhradu trov právneho
zastúpenia odporkyni 2/ vôbec a súčasne s ohľadom na výsledok konania vo veci samej priznal podľa
jeho názoru aj nesprávnu výšku trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že odporkyňa bola listom
navrhovateľa zo dňa 28.4.2008 vyzvaná na náhradu škody, ktorý si neprevzala, hoci sa na adrese

doručovania zdržiavala. Na list nereagovala, súčasne si nesplnila svoju povinnosť v zmysle § 90 ods.
1 zákona č. 315/1996 Z.z., čím spôsobila iniciovanie súdneho konania voči nej. Až po začatí súdneho
konania dôvodila nedostatkom pasívnej legitimácie, pričom prevod vlastníctva k motorovému vozidlu bol
novým vlastníkom najprv popretý. V konaní preto dôvodne vychádzal zo stavu v evidencii vozidiel a zo
záznamu o dopravnej nehode. Návrh voči nej nezobral späť z dôvodu jej nečinnosti v konaní. Uviedol,

že len súd prvého stupňa mohol vykonaním a vyhodnotením všetkých dôkazov zistiť skutočnosti o jej
pasívnej legitimácii v spore, pričom dokazovanie prebieha až do jeho skončenia podľa § 120 ods. 4
O.s.p. Poukázal na ust. § 150 O.s.p. s tým, že nemal reálnu možnosť zistiť prevod vlastníckeho práva k
vozidlu a o tejto skutočnosti sa dozvedel až v priebehu konania, z ktorého dôvodu je podľa neho možné
aplikovať uvedené ustanovenie. Podľa jeho názoru jeho neúspech v konaní vo vzťahu k odporkyni bol

založený na nesplnení jej zákonnej povinnosti podľa § 90 zák. č. 315/1996 Z.z., čo je možné považovať
za okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Uviedol, že ani pri prvom úkone, ktorý
odporkyni 2/ patril, neuviedla dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o nedostatku pasívnej legitimácie.
Pokiaľ ide o odporkyni 2/ priznanú výšku trov právneho zastúpenia uviedol, že mu bola priznaná suma 9
715,22 Eur v zmysle znaleckého posudku, z ktorej súd prvého stupňa počítal aj náhradu trov právneho

zastúpenia navrhovateľa, a teda i odporkyňa sa podľa jeho názoru v konaní bránila voči tejto sume
náhrady škody. Považoval za nesprávny postup súdu prvého stupňa, ak posúdil nároky na náhradu trov
konania rozdielne, a napadnutú časť rozsudku prvého stupňa označil za nespravodlivú a diskriminačnú.
Mal za to, že odporkyni mala byť priznaná výška trov právneho zastúpenia vychádzajúc z priznaného
plnenia.

Odporkyňa 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutejčastiakovecnesprávnypotvrdiť.Uviedla,žeužsvojímpodanímzodňa19.5.2009,ktorýmsa
vyjadrilaknávrhunazačatiekonania,namietalasvojupasívnulegitimáciuvspore,pričomkjejprávnemuzastúpeniu došlo až dňa 12.7.2010. Navrhovateľ zotrval na návrhu vo vzťahu k nej, hoci pre prípad
späťvzatia návrhu by boli trovy konania ušetrené.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, avšak aj
vtedy má byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142

O.s.p.) i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že strohá aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.
Aplikácia tohto ustanovenia má dopad na toho účastníka, ktorý by mal inak na náhradu trov konania
nárok. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to
nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu

inak patriaci nárok nie je priznaný. Je potrebné zvážiť, či od neho možno spravodlivo požadovať, aby
trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Je potrebné brať zreteľ na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch procesných strán, teda nielen toho, kto má
trovy konania nahradiť, taktiež okolnosti prípadu, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť
aj k postoju účastníkov v konaní.

V danom prípade na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd má za to, že
aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je dôvodná, nakoľko v danej veci nevzhliadol prípad hodný
osobitného zreteľa spočívajúci v údajnom správaní sa odporkyne, ktorá svojím postojom k veci by
mala spôsobiť, že navrhovateľ nevedel posúdiť jej pasívnu legitimáciu v spore. Z obsahu spisu vyplýva,

že predžalobnú výzvu navrhovateľa neprevzala, nevyjadrila sa k nej. Pri prvom úkone, ktorý je patril
(vyjadrenie k návrhu na začatie konania), nedostatok pasívnej legitimácie v spore namietala, dostatočne
právne argumentujúc, hoci k vyjadreniu nepripojila dôkazy jej tvrdenia preukazujúce, avšak v rámci opisu
rozhodných skutočností pre posúdenie jej pasívnej legitimácie v spore boli tieto v rámci tohto písomného
podaniadostatočnešpecifikované.Napriekuvedenémunavrhovateľ,nesúcivkonanídôkaznébremeno,

a teda i bremeno unesenia dôkaznej povinnosti o existencii pasívnej legitimácie označených odporcov
v spore, a taktiež disponujúci návrhom a okruhom účastníkov na strane odporcu, zotrval na návrhu vo
vzťahu k nej, k späťvzatiu návrhu voči jej osobe nedošlo. Trovy konania teda odporkyňa do vyhlásenia
rozsudku musela vynakladať. Nie je pritom opodstatnený argument navrhovateľa, že len súd hodnotí
dôkazy, keď otázku existencie pasívnej legitimácie mal skúmať a hodnotiť i jeho právny zástupca a v

dôsledku vyhodnotenia tejto otázky aj vyhodnotiť možnosť úspechu navrhovateľa v konaní vo vzťahu
k odporkyni. Na základe uvedeného potom nemožno konštatovať, že by od odporkyne bolo možné
spravodlivo očakávať, aby jej vynaložené trovy konania napriek jej úspechu v konaní neboli neúspešným
účastníkom konania nahradené.

Pokiaľ ide o výšku priznaných trov konania odporkyni 2/ súd prvého stupňa správne postupoval, ak
túto ustálil vychádzajúc zo sumy navrhovateľom uplatňovanej, hoci navrhovateľovi bola priznaná suma
nižšia vychádzajúc zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci konania. Ustanovenie § 142 ods. 3
O.s.p. totiž hovorí o možnosti priznania plnej náhrady trov konania čiastočne úspešnému účastníkovi,
ak rozhodnutie vo veci záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania. Uvedené ustanovenie však súd

prvého stupňa neaplikoval, hoci naň poukázal, nakoľko navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
vychádzajúc zo sumy ustálenej znaleckým posudkom a ne zo sumy uplatňovanej. Voči výroku o náhrade
trov konania navrhovateľovi však navrhovateľ odvolanie nepodal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania
odporkyni 2/ je potrebné konštatovať, že táto bola nútená vyvíjať obranu a vynakladať trovy konania
vo vzťahu k uplatnenému nároku vo výške v zmysle navrhovateľom podanej žaloby a v rámci tohto o

konania o tomto nároku mala plný úspech. Aplikácia ust. § 142 ods. 3 O.s.p. teda vo vzťahu k odporkyni
nie je dôvodná.Na základe uvedeného po preskúmaní obsahu posudzovaného spisového materiálu odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporkyni 2/
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnej
odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.