Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/364/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217194
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115217194.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov T.. Ľ.S. J.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. F. W. K. Č.. X zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou advokátkou so sídlom
AdvokátskejkancelárievKošiciachnaŠtúrovejulicič.20aŠ.J.nar.XX.X.XXXXbývajúcehovHandlovej
na Poštovej ulici č. 42/1 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I z 9.7.2015 č.k. 21P 103/2015-7 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril maloletého A. J. nar. XX.X.XXXX do
osobnej starostlivosti matky Bc. Q. J. nar. X.X.XXXX. Pri rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 74
ods. 1 O.s.p. a § 75 ods. 1, 2, 5, 6, 8, 9 O.s.p., návrhu matky a po zvážení všetkých relevantne

významných okolností doteraz preukázaných dospel k záveru, že je daná potreba neodkladného zásahu
súdu do pomerov maloletého A., stabilizácie jeho výchovného prostredia a v čo najväčšej možnej miere
zabránenia tomu, aby sa konflikty a narušené vzťahy rodičov premietali do starostlivosti o dieťa.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého
stupňa nesúhlasí. Zdôraznil, že o maloleté dieťa sa vždy vzorne staral, zabezpečoval všetky jeho

potreby, ako aj jeho osobnostný rozvoj primerané jeho veku. V podanom návrhu vidí predovšetkým
účelové chovanie matky, keďže doteraz sa vedeli vo veci starostlivosti o maloleté dieťa dohodnúť.
Zdôraznil, že vzniknuté dôvody týkajúce sa jeho zdravia nemali žiaden vplyv na výchovu a správanie sa
voči maloletému dieťaťu. Vyslovil presvedčenie, že v danom prípade nebola daná potreba neodkladného
zásahu súdu do pomerov maloletého A., nakoľko maloletý sa nenachádza v nebezpečenstve
bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázal na konanie matky už po nariadení predbežného opatrenia

13.7.2015, kedy sa spoločne dohodli na tom, že od 18.7.2015 bude maloletý A. na jeden týždeň
v jeho osobnej starostlivosti v U.. Následne mu oznámila, že môže mať syna v starostlivosti až do
1.8.2015. Po rozhodnutí súdom prvého stupňa, súčasne s odvolaním, zaslal vyjadrenie k návrhu matky
o nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom podrobne a konkrétne rozviedol spolužitie s matkou
maloletého dieťaťa a s ich rodinnými príslušníkmi. Poukázal predovšetkým na neschopnosť matky
zabezpečovať kompletnú starostlivosť o maloleté dieťa. Zdôraznil, že často bola z výchovy dieťaťa

vyčerpaná, nervózna, podráždená a v neposlednej miere poukázal aj na nevhodné správanie sa a
neustále konflikty matky maloletého dieťaťa s jej matkou, ktorá pracovala v Nemecku ako opatrovateľka
a chodila ku nim na návštevu. Vyslovil názor, že matka maloletého dieťaťa radšej sledovala televízny
program, ako sa venovala maloletému dieťaťu. Celkove starostlivosť matky označil ako nedostatočnú.

K vyjadreniu otca k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a k odvolaniu otca sa vyjadrila

matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že v čase tretieho trimestra tehotenstva sa rozhodla odsťahovať
k otcovi dieťaťa do U., kde chcela stráviť materskú dovolenku, pretože nechcela ostať tehotná vdomácnosti, ktorú zdieľala so svojím bývalým manželom. V Košiciach mala trvalé zamestnanie a
podporu svojej rodiny. Po nasťahovaní sa do U. v spoločnej domácnosti s nimi žila aj dcéra odporcu.
Medzi matkou maloletého dieťaťa a dcérou odporcu vznikali konflikty, ktoré jej fyzicky a psychicky

priťažovali, čo sa odrazilo aj na zlom zdravotnom stave a opakovanej hospitalizácii v nemocnici. Bola
svedkom dennodennej interakcie medzi odporcom a v tom čase ešte jeho neplnoletou dcérou. Dcéra
nerešpektovala základné princípy slušného správania a spolužitie s nimi sa pre matku maloletého
dieťaťa stávalo čoraz viac stresujúce a spôsobovalo jej to zhoršovanie zdravotného stavu počas
poslednej fázy tehotenstva. Po narodení dieťaťa nastali ďalšie konflikty medzi ňou a otcom dieťaťa z

dôvodu, že ich predstavy o výchove maloletého dieťaťa boli zásadne odlišné. V dôsledku neprimeraných
výchovných zásahov zo strany otca dochádzalo k tomu, že maloletý sa začal otca báť. Zdôraznila, že aj
po malicherných nezhodách následne došlo k agresívnemu správaniu sa otca voči nej, preto sa začala
báť o svoj život. Jeho agresívne správanie viedlo k tomu, že situáciu sa rozhodla riešiť odchodom zo
spoločnej domácnosti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V

dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho

inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že

nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až
v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo vecistarostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať
vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.

Odvolacísúdpreskúmaluzneseniesúduprvéhostupňapodľa§212ods.2písm.a/O.s.p.beznariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na
nariadenie predbežného opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa vzhľadom
na výrazné konfliktné vzťahy medzi rodičmi navzájom, v dôsledku čoho nie sú schopní konštruktívne
komunikovať o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, i keď sú schopní čiastočne

uzatvárať rôzne dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktoré však v konečnom dôsledku
nie sú dôsledne dodržiavané, čo následne vyúsťuje ešte do väčších konfliktov medi rodičmi, ktoré
riešia zjavne nevhodným spôsobom, ktoré dieťa vníma na vedomej aj nevedomej úrovni, čím môže
byť ohrozený jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím
súdu prvého stupňa, ktorý nariadením predbežného opatrenia dočasne do skončenia vo veci samej
zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke. Odvolací súd rozhodol tak predovšetkým v

záujme maloletého dieťaťa, ktoré napriek rozchodu rodičov má právo na zachovanie si psychickej
pohody a psychického zdravia, ktoré môže v danom prípade nastať len po stanovení určitých pravidiel
správania sa rodičov maloletého dieťaťa. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných matkou v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia a vyjadrení otca sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutia vo veci samej. Na záver odvolací súd poznamenáva,

že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a
predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom
zistení skutkového stavu odlišné. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.