Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Pc/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206088
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:2317206088.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: M.. J. I.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. 3, K., štátny občan SR, proti odporcovi: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. A. XXX, štátny občan SR, o príspevok na výživu nevydatej matky takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne od 26.01.2017 do
26.01.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet, na ktorý sa výživné poskytuje. Dlžné výživné
za obdobie od 26.01.2017 do 15.05.2018 v sume 2.429,- eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke
v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v
prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Konanie o nároku na zaplatenie sumy 200,- eur sa zastavuje.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 324,- eur na účet Okresného súdu Bratislava IV

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 13.03.2017
domáhala príspevku na výživu nevydatej matky s tým, že žiadala príspevok na svoju výživu vo
výške 200,- eur mesačne od 26.01.2017, a jednorazový príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom vo výške 200,- eur. Návrh odôvodnila tým, že XX.XX.XXXX sa jej narodil
syn Q. I.. Biologickým otcom dieťaťa je odporca. Dňa 04.01.2017 odporca otcovstvo k maloletému Q.
uznal. V decembri 2016 nastúpila na materskú dovolenku a poberá dávky v materstve. Okrem syna Q.
má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére Z., nar. XX.XX.XXXX. Odporca nemá záujem prispievať na jej

výživu. Jej náklady spojené s tehotenstvom predstavovali výdavky na ošatenie, obuvi, stravy bohatej na
živiny a vitamíny. Pred narodením syna Q. jej príjem predstavoval cca 1.000,- eur mesačne, keď bola
zamestnaná v Národnom ústave srdcových chorôb ako zdravotná sestra. Na rodičovskej dovolenke je
to 213,20 eur a neskôr to bude len 23,52 eur. Od narodenia mal. Q. poberala a poberá sociálne dávky,
aktuálne v sume 260,24 eur na syna Q. i dcéru Z.. Pokiaľ sa jedná o jej mesačné výdavky uviedla, že v
obci Mácov býva od roku 2010, platila a platí hypotéku, elektrinu 15,- eur mesačne, náklady na kúrenie
v dome 200-300,- eur ročne.

2. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 navrhovateľka uviedla, že sa rozhodla netrvať na zaplatení
jednorazového príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 200,- eur.3. Odporca nárok navrhovateľky neuznal. Uviedol, že rozhodne si nemôže dovoliť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 200,- eur mesačne, keď on na jej výživu prispieva.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z účtu navrhovateľky, rodným
listom mal. dieťaťa, čestným prehlásením účastníkov konania zo dňa 04.01.2017, fotodokumentáciou,
výpisom z účtu rodičov navrhovateľky, lekárskou správou zo dňa 01.02.2017, rodnými listami mal. G.
Y., N. Y., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 26.02.2018, ako aj ostatným
obsahom spisu, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 26.01.2017 sa navrhovateľke narodilo dieťa - mal. Q.. Biologickým otcom dieťaťa je odporca.
6. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že hoci je vydatá a odporca ženatý, 4 roky udržiavala vzťah s
odporcom, z ktorého sa jej narodil syn Q.. V súčasnosti žije aj s dvomi maloletými deťmi v 2-izbovom
byte u rodičov v G. J.. Ale nemá na výber. Uviedla, že s manželom bývali v obci M. pri Z.. Je to dom,
ktorý kúpili na hypotéku, ktorú mesačne v sume 359,54 eur spláca ona, keď tak sa s manželom dohodli

s tým, že po rozvode manželstva tento dom zostane jej. Na splátky úveru samozrejme nemá peniaze,
preto úver za ňu splácajú jej rodičia, tiež platí mesačne elektrinu v sume 58 eur. Keď žila s odporcom
mal dosť peňazí. Chodievali na rôzne dovolenky, do Maďarska, do Tatier, do Prahy, na Liptov. Odporca
s manželkou majú troch výstavných psíkov, chrtov, čo sú tiež nemalé peniaze. Keď má peniaze na psov,
môže prispievať aj na jej výživu. Má tiež dva kone. Odporca jej mienil darovať auto BMW. S odporcom

sa doposiaľ stále spolu stretávajú. Od narodenia mal. Q. poberala a poberá sociálne dávky , aktuálne
v sume 260,24 eur na syna Q. i dcéru Z.. Pokiaľ sa jedná o jej mesačné výdavky uviedla, že v obci
M. býva od roku 2010, platila a platí hypotéku, elektrinu 15 eur mesačne, náklady na kúrenie v dome
200-300,- eur ročne.
7. Odporca vypovedal, že navrhovateľka dom v M. predáva za cenu 95.000,- eur. Dom je už v ponuke

realitnej kancelárie. Nie je pravdou, že navrhovateľka býva u svojich rodičov v 2-izbovom byte. Býva
u svojej sestry v G. J. v 3-izbovom byte a aj u svojho deda v obci K. a na víkendy chodieva do domu
v M.. Na leasing spláca staršie, ojazdené auto BMW. Má psíka chrta. Bol to odjakživa jeho sen.
Nevlastní žiadny majetok. Dom, v ktorom s manželkou býva, im kúpila svokra. Auto má požičané od
firmy, spláca ho firma. Odporca ďalej uviedol, že je ženatý. Má dve dcéry, G., nar. XX.XX.XXXX a

N., nar. XX.XX.XXXX. Od narodenia maloletého Q., aj predtým, bol zamestnaný v A. centre v K. ako
masér s príjmom 300-400,- eur mesačne, čo mu však maximálne vyhovovalo, pretože sa mohol venovať
rodine. Manželka má zdravotné problémy, sklerózu multiplex. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou,
je zdravotník, masér, záchranár. Jeho manželka je na materskej dovolenke. Poberá sociálne dávky vo
výške cca 260,- eur mesačne. Na výživu navrhovateľ prispieval dobrovoľne tak, že jej prispieval rôznymi

sumami na benzín, občas jej kúpil potraviny, cigarety, oblečenie. Nie je pravdou, že navrhovateľka dáva
ročne 200-300,- eur na kúrenie, keď ten krb nie je spôsobilý kúrenia. Vie, že manžel navrhovateľky na
výživuZ.prispievalsumou200,-eurmesačne,ažpozačatítohtosporu,jejdávalen100,-eur,podľaneho
účelovo. Spoluvlastníkom domu v M. sú obidvaja stále manželia. Nevidí dôvod na to, aby on participoval
na splátkach hypotéky navrhovateľky a jej manžela. Keď sa dom predá, predsa si kúpnu cenu rozdelia.

Kone nie sú jeho, sú u nich len ustajnené. Na výživu mal. Q. prispieva mesačne sumou cca 100,- eur.
Mesačne vynakladajú sumu 106,- eur za plyn, 70,- eur za elektrinu, za vodu cca 20-30,- eur, za smeti.
Má požičané auto BMW, rok výroby 2014. V októbri - novembri 2017 prestal pracovať ako masér. V
súčasnosti je nezamestnaný.

8. Z listiny - Určenie otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 20.02.2018 vypracovanej spoločnosťou GHC
GENETICS, s.r.o. súd zistil, že odporca T. Y. je biologickým otcom mal. Q. I., nar. XX.XX.XXXX.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 26.02.2018 súd zistil, že
navrhovateľka poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur a rodičovský príspevok pri starostlivosti o
mal. Q., nar. XX.XX.XXXX od 01.08.2017 do 31.01.2012 v sume 213,20 eur.

10. Z výpočtu základu dane za rok súd zistil, že odporca mal za zdaňovacie obdobie príjmy v sume
4.300,- eur, výdavky 1.720,- eur, základ dane 2.580,- eur.
11. Z lekárskej správy imunologickej ambulancie v Bratislave zo dňa 01.02.2017 súd zistil, že manželke
odporcu bola diagnostikovaná Sclerosis multiplex.
12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.2010 súd zistil, že navrhovateľka a jej manžel M. I. sú bezpodieloví

spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci M., vedenej na LV č. XXX a XXX, vedené
Katastrálnym úradom v E., Správa katastra V. A..
13. Z výpisov z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. súd zistil, že hypotekárnu splátku v sume
360,- eur mesačne na hypotekárny úver na dom v M. poukazujú pán U. a pani U., rodičia navrhovateľky.14. V zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Zákonná úprava majetkových nárokov nevydatej matky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ktoré
z práve z dôvodu narodenia dieťaťa mimo manželstva rodičov nie sú uhrádzané v rámci vyživovacej
povinnosti manželov, špecifikuje v citovanom ustanovení dva nároky a to:
- príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa
pôrodu

- príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

17. Nárok na príspevok od otca maloletého dieťaťa na výživu matky dieťaťa, nie je odôvodnený
prípadnou neschopnosťou matky sa samostatne živiť, ale jeho základom je tehotenstvo nevydatej matky
anarodeniedieťaťa,sktorýmjespojenázmenajejsociálnejsituácie,spravidlaspôsobenejstratoupríjmu

z pracovného pomeru, prípadne iného pomeru a zároveň zvýšené výdavky v súvislosti s tehotenstvom
a narodením dieťaťa.

18. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia má navrhovateľka právo na príspevok na výživu od
odporcu ako otca jej dieťaťa. Pri rozhodovaní o tomto príspevku súd vychádza zo všeobecnej úpravy

výživného (§ 75 Zákona o rodine) a zákonného kritéria primeranosti. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú
preto vzniknuté náklady matky počas tehotenstva a po pôrode a odôvodnená požiadavka spoluúčasti
otca na ich znášaní za spravidla zhoršenej príjmovej situácie matky i keď tento nárok nie je podmienený
odkázanosťou matky a jeho priznanie nevylučujú ani priaznivé majetkové pomery matky.

19. Účelom príspevku na výživu nevydatej matky je dosiahnuť, aby časovo obmedzeným príspevkom
bola matka dieťaťa hospodársky zabezpečená v dobe, kedy sa prechodne dostala ako žena nevydatá za
otca dieťaťa, do mimoriadnej situácie, vytvorenej jej tehotenstvom a pôrodom. Tento príspevok možno
priznať na dobu najdlhšie dvoch rokov, ktorá môže spadať tak do doby tehotenstva ako aj do doby
po pôrode. Rozsah povinnosti otca dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je vymedzený

primeranosťou príspevku, ktorý má otec poskytovať na úhradu výživy matky, ako poskytnúť jej príspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Pri posudzovaní tejto primeranosti treba
vychádzať predovšetkým z účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje. Súd pritom prihliadne na
schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Primeranosť príspevku je tiež potrebné posúdiť
podľa § 75 ods. 1 (tj. vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam povinného ako aj vo vzťahu odôvodneným

potrebám matky).

20. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia má navrhovateľka právo na príspevok na výživu
od odporcu ako otca jej dieťaťa. Pri posudzovaní tohto nároku z hľadiska jeho výšky, sa vychádza z
ustanovení o určení výživného. Príspevok na výživu nevydatej matky sa od výživného odlišuje v tom, že

ide iba o príspevok nie o plné výživné. Tento príspevok má prispieť k čiastočnému hradeniu nákladov,
nemá však zabezpečovať rovnakú životnú úroveň nevydatej matky ako má otec jej dieťaťa. Zákon o
rodine stanovuje zásadu rovnakej životnej úrovne iba u manželov a u detí a rodičov.

21. Ako bolo vyššie uvedené, obsahom samotného príspevku sú dva nároky matky dieťaťa a to, nárok

na primeranú úhradu výživy v trvaní minimálne dva roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom.

22. V danom prípade súd na základe uvedeného a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky ohľadne uplatneného príspevku na úhradu výživy nevydatej matke je dôvodný.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania spolu žili cca 4 roky a
aj doposiaľ sa spolu stretávajú. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke narodilo ich spoločné dieťa, syn
Q., pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje navrhovateľka sama. S dieťaťom býva podľa vlastnéhotvrdenia v byte jej rodičov v G. J.. Je nepochybné, že v súvislosti s otehotnením a narodením dieťaťa
sa navrhovateľka dostala do ťažšej životnej situácie tehotnej ženy, na strane ktorej došlo preukázateľne
k zníženiu jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, a na strane druhej k zvýšeniu

nákladov, ktoré jej nepochybne v tejto súvislosti vznikli. V čase tehotenstva a pôrodu mala navrhovateľka
nepochybne podstatne vyššie náklady na stravu, čo je jednak prirodzené a s určitosťou chcela porodiť
zdravé dieťa. Navrhovateľka poukázala na to, že pred narodením mal. Q. bola zamestnaná v Národnom
ústave srdcových a cievnych chorôb, a.s., ako zdravotná sestra, kde dosahovala príjem vo výške
cca 1.000,- eur mesačne netto. Odporca od narodenia mal. Q. na jej výživu, ani na ďalšie výdavky

neprispel a doteraz neprispieva ničím. Pre rozsah príspevku je stanovené, že musí byť primeraný, t.j.
taký, aby hmotné zaistenie matky v podstate zodpovedalo stavu, aký má tehotná matka v manželstve.
Výška príspevku na úhradu výživy nevydatej matke nemá dosiahnuť takú výšku, ktorá by s pripočítaním
ďalších výdavkov vyplácaných nevydatej matke v súvislosti s materstvom presahovala jej zárobkové
schopnosti pred tehotenstvom. Navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu od 26.01.2017 po
200,- eur mesačne. Príjem navrhovateľky predstavuje rodinné prídavky v sume 23,52 eur mesačne a

poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne. Odporca je v podľa vlastného uvedenia
v súčasnosti nezamestnaný, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, voči dcéram G., nar. XX.XX.XXXX
a N., nar. XX.XX.XXXX. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z bežných výdavkov na rodinu, platieb
výživnéhonamal.Q.,splatiebspojenýchsoživobytímanákladovnabývanie.Priurčenívýškypríspevku
na výživu navrhovateľky od odporcu súd vychádzal zo zárobkových možností, ako i schopností,

možností a majetkových pomerov odporcu s prihliadnutím na jeho výdavky. Odporca bol zamestnaný v
Stolnotenisovom centre Bratislava, kde dosiahol za rok 2016 príjmy vo výške 4.300,- eur, po zohľadnení
výdavkovvsume1.720,-eur,základdanepredstavovalsumu2.580,-eur.Odoktóbra-novembra2017je
nezamestnaný. Odporca nepreukázal vážny dôvod, pre ktorý je v súčasnosti nezamestnaný. Súd dospel
k záveru, že odporca je schopný a má možnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur

mesačne,ktorúvýškupríspevku považovalzaprimeranú.Súdzaviazalodporcunazaplateniepríspevku
navýživunavrhovateľkyododňanarodeniamal.Q.,t.j.od26.01.2017do26.01.2019.Podľanázorusúdu
nezamestnanýsimôžedovoliťbyťten,ktonemávyživovaciupovinnosťvočiinýmosobám.Súdpovažuje
za nezodpovedné, aby mladý, zdravý človek so stredoškolským vzdelaním, ako sám uviedol zdravotník,
masér, záchranár bol nezamestnaný, a teda nemal príjem, z ktorého by bol schopný plniť si svoje

záväzky, naviac, a to súd akcentuje, v bratislavskom regióne. Súd neuveril tvrdeniam odporcu o jeho
nepriaznivej finančnej situácii, a nemožnosti prispievať na výživu navrhovateľky. Skončenie pracovného
pomeru odporcu v Slovenskom tenisovom centre a v súčasnosti status nezamestnaného súd vnímal ako
snahu odporcu oficiálne nemať príjem a formálne znížiť jeho možnosť a schopnosť prispievať na výživu
navrhovateľky. V súvislosti s výpoveďou odporcu, že len 2-3 mesiace je nezamestnaný, predtým robil v

tenisovom centre, kde mal príjem cca 300,- eur mesačne, ale, že žije na dedine, kde chová sliepky, a aj
takýmto spôsobom zabezpečuje potreby jeho rodiny, súd uvádza, že sliepky je možné chovať aj popri
stabilnom príjme odporcu z pracovnej činnosti a z chovu sliepok výživu navrhovateľky, ako matky jeho
syna Q. nezabezpečí. Na strane druhej nemožno tiež neuviesť, že odporca nie je povinný participovať
na splátkach hypotekárneho úveru poskytnutého navrhovateľke a jej manželovi na kúpu nehnuteľnosti v

obci M.. Dlžné výživné za obdobie od 26.01.2017 do 15.05.2018 predstavujúce sumu 2.429,- eur, súd
uložil odporcovi zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie príspevku
na výživu navrhovateľky od narodenia mal. Q. dňa 26.01.2017 do 15.05.2018 v sume 2.429,- eur, ktoré
mu vzniklo za obdobie od novembra 26.01.2017 do 15.05.2018 (za 6 dní v januári 2017 v sume 29,- eur
a za obdobie od februára 2017 do decembra 2017 v sume 1.650,- eur a za obdobie od januára 2018 do

mája 2018 v sume 750,- eur) splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, splatných k rukám
navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

25. V časti prevyšujúcej súdom priznaný nárok súd návrh navrhovateľky zamietol.

26. Podľa § 145 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Konanie o nároku navrhovateľky na zaplatenie sumy 200,- eur titulom nákladov spojených s

tehotenstvom a pôrodom súd v súlade s týmto dispozitívnym prejavom navrhovateľky, v dôsledku
späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil.28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, je od poplatku oslobodená nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa jeho výsledku poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež

od poplatku oslobodený (§ 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch). Vo veci určenia výživného
je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6% z trojnásobku ceny ročného plnenia, najmenej
16,50 eur (poplatok platí odporca len ak súd určil výživné, navrhovateľ je oslobodený zo zákona). V
súlade s citovaným ustanovením zákona, keď navrhovateľka je zo zákona oslobodená v tomto konaní
od platenia súdneho poplatku a tiež s prihliadnutím na čiastočný úspech v konaní, súd zaviazal na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa výsledku odporcu a to vo výške 324,- eur ( 6% zo sumy

5.400,- eur, trojnásobok ceny ročného plnenia), ktorý je odporca podľa § 9 ods.1 a 2 zákona o súdnych
poplatkoch povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 C.m.p.),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).