Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/232/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203835
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817203835.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: Z. T.,
rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. S. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr.
Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom H., ul. Z. XXX, proti žalovanému: S. T., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom X. S. XXX, prechodne bytom Q., Q. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom

JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom H., D. H. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaniach žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07.
júla 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/24/2017-66 zo dňa 30. novembra 2017, proti
dopĺňaciemu uzneseniu č. k. 11C/24/2017-141 zo dňa 15. februára 2018, proti opravnému uzneseniu
č. k. 11C/24/2017-152 zo dňa 30. mája 2018 a proti uzneseniu č. k. 11C/24/2017-153 zo dňa 05. júna
2018, takto

r o z h o d o l :

uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. júla 2017, v spojení s
opravným uznesením č. k. 11C/24/2017-66 zo dňa 30. novembra 2017, dopĺňacím uznesením č. k.
11C/24/2017-141 zo dňa 15. februára 2018 a opravným uznesením č. k. 11C/24/2017-152 zo dňa
30. mája 2018 potvrdzuje s tým, že žalobkyni ukladá, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia podala proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania rozostavaného rodinného domu

postavaného na pozemku zobrazenom ako parc. č. 7130/21 a pozemkov zobrazených ako C KN parc.
č. 7130/8 - ostatné plochy o výmere 741 m2, C KN parc. č. 7130/9 - ostatné plochy o výmere 38 m2 a C
KN parc. č. 7130/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, nehnuteľnosti evidované na LV č.
XXXX pre okres H., obec a k. ú. X. S. alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší.

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 11C/24/2017-153 zo dňa 05. júna 2018 zrušuje.

Odvolanie žalovaného proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 11C/24/2017-152
zo dňa 30. mája 2018 odmieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. 07. 2017, v spojení s opravným
uznesenímč.k.11C/24/2017-66zodňa30.11.2017,uložilžalovanémupovinnosťnevstupovaťdočasne
do rozostavaného rodinného domu postavaného na pozemku zobrazenom ako parc. č. 7130/21 a
pozemkov zobrazených ako C KN parc. č. 7130/8 - ostatné plochy o výmere 741 m2, C KN parc. č.
7130/9 - ostatné plochy o výmere 38 m2 a C KN parc. č. 7130/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
122 m2, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. X. S..

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným dňa
07. 07. 2017 domáhala uloženia zákazu žalovanému vstupovať do rodinného domu a na pozemokzobrazený ako C KN parc. č. 7130/8, 7130/9 a 7130/21, všetko zastavané plochy a nádvoria o celkovej
výmere 901 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. X. S. s odôvodnením, že v predmetom
dome, ktorý nadobudla spolu so žalovaným počas manželstva býva spolu s maloletými deťmi, pričom

žalovaný do predmetného domu chodieva, vulgárne a agresívne sa voči nej a deťom správa, vyhráža
sa, zastrašuje ich a psychicky týra, čo bolo potrebné riešiť aj podaním trestného oznámenia.
Citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) súd návrhu žalobkyne vyhovel.
Konštatoval, že z rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6P/119/2015 zo dňa 29. 02. 2016,

právoplatného dňa 07. 03. 2016, mal preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené a ohľadom
výkonu rodičovských práv a povinností bola schválená rodičovská dohoda. Z obsahu zápisnice o
trestnom oznámení zo dňa 25. 06. 2017 mal súd preukázané, že žalovaný v čase po príchode domov z
týždňových turnusov v Bratislave sa správa nevhodným spôsobom spočívajúcim v tom, že mal. dcéru B.
ponižuje, nadáva jej, v dôsledku čoho navštevuje psychologickú ambulanciu a má zdravotné problémy
psychickéhocharakteru.Rovnakonadávažalobkyniavdome,ktorýniejeskolaudovanýrobíschválnosti

- vytrhol prívodný elektrický kábel, vypol chladničku, vyhodil periny na zem, vypustil psov, pričom toto
jeho konanie sa neustále opakuje a žalobkyňa psychicky správanie žalovaného nezvláda. Situácia
má nevhodne vplývať na psychiku mal. detí, ktoré sú jeho príchodom nesvoje, nervózne, psychicky
traumatizované a prejavuje sa to aj zmenou v správaní sa detí v škole. Trestné oznámenie preukazuje,
že žalovaný je podozrivý z násilia.

Žalobkyňa podľa názoru súdu osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže pri užívaní
spoločnej nehnuteľnosti dochádza k nevhodnému správaniu zo strany žalovaného, ktorý uskutočňuje
slovné útoky nielen vo vzťahu k žalobkyni, ale aj vo vzťahu k mal. deťom, zvlášť k mal. B., čo má
nepochybne vplyv na zdravý psychický vývin mal. detí. Matka spolu s mal. deťmi je dlhšiu dobu
vystavovaná psychickému násiliu žalovaného, proti ktorému sa nemá ako brániť. Súd preto žalovanému

uložil zákaz nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva matka, vo vzťahu ku ktorej je
podozrivý z psychického násilia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a zamietnutia
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

V odvolaní namietal, že žalobkyňa v rozpore s ust. § 125 ods. 3 C. s. p. k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nepripojila 2 rovnopisy rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6P/119/2015 zo dňa 29. 02. 2016 a 2 rovnopisy zápisnice o trestnom oznámení podanom na jeho osobu
a súd splnenie tejto povinností od žalobkyne nežiadal, hoci tým porušil jeho právo na spravodlivý proces,
pretože sa má brániť voči tvrdeniam žalobkyne v trestnom oznámení, ktoré mu nebolo doručené a o

ktorom nemá žiadne konkrétne informácie. Súd mu nedoručil prílohy návrhu, takže mu nie je známe za
aké jeho údajné konanie podala na neho žalobkyňa trestné oznámenie. Namietal tiež odkaz v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia na obsah listín - rozsudok o rozvode a zápisnicu o podanom
trestnom oznámení, čo je podľa § 132 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 326 ods. 1 C. s. p. neprípustné a
súd to bezdôvodne akceptoval.

V ďalšom namietal, že návrh žalobkyne neobsahuje údaje o ich štátnom občianstve, ich telefonické
kontakty a emailové adresy, pravdivé adresy bydlísk, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobkyňa dovoláva. V návrhu žalobkyne je uvedená
nesprávna adresa jej bydliska, nakoľko nikdy nebývala na adrese ,,X. S. č. XXX" a ani nemohla, pretože
takáto obec neexistuje. Žalovaná už 4 roky býva v rozostavanom a neskolaudovanom rodinnom dome

postavenomnapozemkuparceleKNCč.7130/21,k.ú.X.S.,rovnakoanionnebývanaadreseuvedenej
v návrhu. Do konca mesiaca marec 2016 býval v rozostavanom a neskolaudovanom rodinnom dome
postavenom na pozemku parcela KN C č. 7130/21, k. ú. X. S., od začiatku mesiaca apríl 2016 do
súčasnosti býva u svojich rodičov na adrese Q., Q. XXX.
Podľa žalovaného z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd vôbec neskúmal či nie je možné vydať

iné zabezpečovacie opatrenie. Podľa žalovaného za existujúceho skutkového stavu súd nemal vydať
neodkladné opatrenie, ale mal návrh žalobkyne odmietnuť.
Žalovaný tiež uviedol, že podľa § 334 C. s. p. podáva návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
nariadeného napadnutým uznesením, pretože dôvody pre ktoré bolo nariadené nikdy neexistovali,
keďže žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla nepravdivé údaje.

Namietal, že súd vo výroku napadnutého uznesenia nijako nevymedzil dobu dokedy má toto neodkladné
opatrenie trvať, iba uviedol že povinnosť platí „dočasne“. Žalobkyňa vo svojom návrhu iba všeobecne
uviedla, že „bude zrejme v blízkej budúcnosti podaná žaloba na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva“. Od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, žalobkyňado podania odvolania (viac ako 17 mesiacov) nepodala návrh na vyporiadanie ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v nejakej konkrétnej lehote na súd návrh na
vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, to znamená že toto neodkladné opatrenie

má trvať neobmedzenú dobu, čo je v rozpore s účelom neodkladných opatrení. V prípade, ak by toto
neodkladné opatrenie nebolo zrušené hrozí, že ak žiadna zo strán nepodá na súd žalobu o vyporiadanie
BSM a nebude uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM, tak by nikdy nemohol vstúpiť do predmetného
rodinného domu. Poukázal i na ust. § 337 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého ak súd nariadi neodkladné
opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany,

ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o
právnych následkoch s tým spojenými. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd stranám konania
žiadne takéto poučenie neposkytol, hoci to bola jeho zákonná povinnosť.
Návrh žalobkyne je podľa neho zmätočný, nejasný, neurčitý a nepravdivý. Žiadnym dôkazom nebolo
preukázané tvrdenie žalobkyne, že chodí do predmetného rodinného domu a vulgárne a agresívne sa
správa voči žalobkyni a ich deťom. Nie je pravda, že sa vyhráža, zastrašuje, psychicky týra žalobkyňu

a ich deti. Nie je pravdivé tvrdenie, že ponižuje maloletú B. a že jej nadáva, maloletá ťažko znáša
ukončenie jej vzťahu s jej priateľom. Nikdy nerobil v dome žiadne schválnosti. Žalobkyňa v návrhu
účelovo neuviedla, že má dlhodobo psychické problémy z dôvodu nadmerného požívania alkoholických
nápojov, pre ktoré sa v minulosti opakovane liečila. Jej psychické problémy stále pretrvávajú a
preto neustále užíva lieky, ktoré zapíja alkoholickými nápojmi. Žalobkyňa má dôkazné bremeno v

tomto konaní, pričom toto dôkazné bremeno neuniesla. Súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie
a na základe zmätočného a nepravdivého návrhu žalobkyne vydal neodkladné opatrenie. Žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a ani dôvodnosť bezodkladnej
úpravy, napriek tomu súd vydal navrhované neodkladné opatrenie. Napadnuté uznesenie súdu je
nepreskúmateľné, pretože nie je riadne odôvodnené. Tým, že súd riadne neodôvodnil napadnuté

uznesenie a opakovane porušil ustanovenia Civilného sporového poriadku v jeho neprospech, odňal
mu právo konať pred súdom, čo je podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. dôvodom na zrušenie tohto
uznesenia odvolacím súdom.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Súd prvej inštancie podľa nej správne právne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie, nakoľko
bolo potrebné upraviť pomery účastníkov konania. Poprela tvrdenie žalovaného, že má dlhodobo
psychické problémy z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov, pre ktoré sa liečila a jej
psychické problémy stále pretrvávajú. Na základe uvedených nepravdivých informácií oznámila na
Okresnú prokuratúru v Námestove podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania.

Má strach zo žalovaného, nakoľko tento sa aj v minulosti opakovane vyhrážal a útočil na ňu, za čo bol
rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 08. 10. 2015
uznaný vinným z dôvodu, že sa jej vyhrážal SMS správou, že ju zabije, a že voči nej používal v SMS
správach invektíva, čím spáchal priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Ďalej
bol uznaný za vinného so spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch

z dôvodu, že jej fyzicky ublížil. Ich dcéra B. má dlhodobo vážne zdravotné problémy z dôvodu, že
žalovaný ako otec sa k nej správa nevhodne, pričom jeho správanie vyústilo do vážnych psychických
a fyzických problémov maloletej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oznámila súdu, že
dňa 25. 06. 2017 podala trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru odbor kriminálnej polície Dolný

Kubín zo dňa 11. 09. 2017 bola vec odovzdaná na prejednanie priestupku. Napriek uvedenému má
za to, že neodkladné opatrenie je dôvodné a odôvodnené. Nevie predvídať správanie sa žalovaného
voči nej a ich deťom, avšak jeho doterajší postoj k nej a k ich dcére nasvedčuje, že žalovaný je citovo
nestabilný. Má vážny záujem na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podarilo sa
jej nájsť záujemcov o ich rozostavaný rodinný dom. Právny zástupca žalovaného dal súhlas na predaj

predmetného rodinného domu. Akonáhle sa predmetný rodinný dom predá, zabezpečí si spolu s deťmi
nové bývanie. Dovtedy je potrebné najmä z dôvodu potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi ponechať
neodkladné opatrenie, ktoré má aj preventívny účinok, nakoľko žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia
voči nej a ich dcére B..

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalobkyňa do dňa podania jeho vyjadrenia
(25. 11. 2017) nepodala na súd žalobu o vylúčenie (zrušenie) jeho užívacieho práva k sporným
nehnuteľnostiam a ani inú žalobu týkajúcu sa sporných nehnuteľností. Žalobkyňa do podania jehovyjadrenia hodnoverným spôsobom nepreukázala, že je potrebné „dočasne“ upraviť pomery strán
konania.
Uviedol, že nesprávnym výrokom napadnutého uznesenia súdu v skutočnosti došlo k trvalej úprave

pomerov strán konania. Žalobkyňa v súčasnosti sama užíva sporné nehnuteľnosti a on ich nemôže
užívať, hoci medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to pre
neprimerané finančné požiadavky žalobkyne. Žalobkyňa sa snaží podávaním nepravdivých trestných
oznámení donútiť ho uzavrieť pre neho nevýhodnú dohodu o vyporiadaní ich BSM.
Poprel tvrdenie žalobkyne, že je dôvodne podozrivý z násilia voči nej a voči dcére B.. Nikdy sa voči

nim nedopustil násilného správania a ani týrania. Nie je pravda, že žalobkyňa má z neho strach a že
sa ho bojí. Po vydaní napadnutého uznesenia ho opakovane pozývala do sporného rodinného domu
a navrhovala mu obnovu ich spolužitia, čo odmietol. Z listinných dokladov je zrejmé, že žalobkyňa
má od roku 2012 do súčasnosti psychické problémy z dôvodu nadmerného požívania alkoholických
nápojov, pre ktoré sa v minulosti opakovane liečila. Navrhol, aby odvolací súd vykonal dokazovanie
vyžiadaním si zdravotných záznamov žalobkyne od zdravotníckych zariadení, kde sa liečila. Poprel i

tvrdenia žalobkyne, že ju ohováral a verejne o nej šíril nepravdivé a hanlivé informácie. SMS a správy
na Facebooku, ktoré žalobkyňa predložila orgánom činným v trestom konaní sú dodatočne upravené a
pozmenené, čo sa preukáže vykonaným dokazovaním v trestnom konaní.
Na základe uvedeného opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Následne žalovaný súdu prvej inštancie doručil doplnenie stanoviska, v ktorom opätovne poukázal
na nedoručenie mu príloh návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal tiež na to, že
žalobkyňa nedoručila výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. X. S. na preukázanie jej práv k sporným
nehnuteľnostiam a súd v rozpore s platnou právnou úpravou nežiadal od žalobkyne predloženie tohto

výpisu z listu vlastníctva a zaobstaral si ho sám.
Poukázal tiež na to, že súd dosiaľ nerozhodol o jeho návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.
Názor súdu prvej inštancie o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán konania nie je podľa neho
správny a nie je riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie dopĺňal dôvody, ktoré vo svojom návrhu uviedla

žalobkyňa, čo je neprípustné. Naviac vzťah, ktorý bol neodkladným opatrením upravený, sa nebude
riešiť v konaní o veci samej, keďže súd prvej inštancie neuložil žalobkyni podať v nejakej konkrétnej
lehote nejakú konkrétnu žalobu proti nemu. Vydaním neodkladného opatrenia došlo k zásahu do jeho
vlastníckych práv, žalobkyňa sama užíva sporné nehnuteľnosti.

6. Žalobkyňa v duplike (vyjadrení k replike žalovaného) zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného a poprela tvrdenia žalovaného uvedené v replike.

7. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie si neuvedomil, že ide o rozostavaný
rodinný dom, v ktorom sa podľa platných stavebných predpisov nemôže bývať. Tento neskolaudovaný

rodinný dom nemá číslo stavby, z ktorého dôvodu mu nemohla byť uložená povinnosť nevstupovať
dočasne do tohto rozostavaného rodinného domu, nakoľko žalobkyňa v ňom býva protiprávne. Konanie
žalobkyne v tejto právnej veci je zneužitím platnej právnej úpravy pri mechanickom uplatňovaní práva
súdom prvej inštancie. Ide o šikanózne uplatňovanie práva zo strany žalobkyne s cieľom donútiť ho
uzavrieť nevýhodnú dohodu o vyporiadaní ich BSM.

8. Dopĺňacím uznesením č. k. 11C/24/2017-141 zo dňa 15. 02. 2018 súd prvej inštancie rozhodol o
trovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. 07. 2017, v spojení s opravným
uznesením č. k. 11C/24/2017-66 zo dňa 30. 11. 2017, bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať

do v uznesení konkretizovaného rozostavaného rodinného domu, proti ktorému podal žalovaný
odvolanie. Dňa 05. 02. 2018 bol na vec sa vzťahujúci spisový materiál predložený na rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorý ho 08. 02. 2018 vrátil za účelom odstránenia nedostatkov, mimo iného
spočívajúcich v tom, že napadnuté rozhodnutie, majúce povahu rozhodnutia vo veci samej, neobsahuje
výrok o trovách konania, pričom v napadnutom uznesení absentuje i výrok podľa § 337 ods. 1, 2 C. s. p.

Citujúc ust. § 225 ods. 1, 2, § 234 ods. 2 C. s. p. súd vzhľadom na skutočnosť, že v napadnutom
uznesení nerozhodol o nároku na náhradu trov konania, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
dopĺňacieho uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p., pričomvychádzal z toho, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov
konania.
V ďalšom uviedol, že zákaz uložil bez presne konkretizovaného časového obmedzenia z dôvodu, že v

súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia
inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez
vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia.
Súdneuložilžalobkynipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej,pretožetýmtoneodkladným
opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Toto neodkladné opatrenie

postačujenaposkytnutieplnohodnotnejsúdnejochranyvrozsahuvymedzenomsamotnýmúčelomtohto
neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd
uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej za opodstatnené.
Vo vzťahu k upozorneniu odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 337 ods. 1, 2 C. s. p. súd poukázal
na to, že vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nepostupoval podľa
citovaného ustanovenia preto, že tento postup by bol len čisto formalistický. Za daných okolností súd

nepovažoval za jednoznačné aký druh následnej žaloby protistrany by mohol byť vo veci samej podaný.
Keďže zánik účinkov tohto neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením neodkladného
opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie, nie je potrebné domáhať sa toho osobitnou
žalobou. Vo vzťahu k žalobe vo veci samej, ktorá by sa mohla týkať nárokov na náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, súd zohľadňujúc charakter potencionálnych

nárokov tohto druhu per analogiam poukázal na § 340 ods. 2 C. s. p. Súd mal a to, že svojim postupom
nikomu neodňal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv či oprávnených záujmov na súde, t. j. podať
žalobu akéhokoľvek druhu.

9. Proti tomuto dopĺňaciemu uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a

zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
Namietal, že súd prvej inštancie v záhlaví dopĺňacieho uznesenia zmenil adresu bydliska žalobkyne,
v ktorom žalobkyňa navyše nebýva, nakoľko od roku 2013 neoprávnene býva v neskolaudovanom
rodinnomdomebezsúpisnéhočísla.Bývaniužalobkynevneskolaudovanomrodinnomdomesanemôže
poskytnúť právna ochrana podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C. s. p.

V záhlaví dopĺňacieho uznesenia a ani v jeho výroku súd prvej inštancie neuviedol, že ide o dopĺňacie
uznesenie k uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 11 C 24/2017 zo dňa 07. 07. 2017. Tento
údaj mal byť v tomto uznesení uvedený vzhľadom na skutočnosť, že v konaní už bolo vydané opravné
uznesenie zo dňa 30. 11. 2017 a vzhľadom na to aby bol výrok tohto uznesenia dostatočne určitý a
zrozumiteľný.

Namietal tiež neurčitosť a zmätočnosť výroku dopĺňacieho uznesenia, pretože súd prvej inštancie ním
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi t. j. voči nej samotnej.
V ďalšom žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
222/2016 zo dňa 23. 03. 2017, v zmysle ktorého výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť
formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov, ale musí

v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré bol súd prvej inštancie povinný rešpektovať.
Zo skutočností, ktoré súdu oznámil v doterajšom priebehu konania je zrejmé, že návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia bol zmätočný a súd prvej inštancie ho mal odmietnuť, resp.
zamietnuť. Dňa 07. 07. 2017 neexistovali zákonné dôvody na vydanie neodkladného opatrenia v tejto

veci, to znamená, že žalobkyňa mala byť podľa § 255 ods. 1 C. s. p. zaviazaná zaplatiť mu 100 %-nú
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a 100 % náhrady trov odvolacieho konania.
V ďalšom poukázal na to, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie
podľa § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný, mal súd prvej inštancie doplniť výrok uznesenia Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 11C/24/2017 zo dňa 07. 07. 2017 o výrok podľa § 337 ods. 1, 2 C. s. p. Súd

prvej inštancie stranám konania poučenie podľa § 337 ods. 1, 2 C. s. p. neposkytol, hoci je to jeho
zákonná povinnosť. V bode 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil prečo
stranám konania takéto poučenie neposkytol. Právny názor súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože
je v rozpore s platnou súdnou judikatúrou. Z dôvodu nemožnosti podať odvolanie proti odôvodneniu
uznesenia, žalovaný podľa § 225 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p. podal návrh na vydanie

dopĺňacieho uznesenia k uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 11C/24/2017 zo dňa 07. 07.
2017, ktorým sa doplní toto uznesenie o výrok podľa § 337 ods. 1, 2 C. s. p.
Opätovne uviedol, že súd prvej inštancie nijako nevymedzil dobu dokedy má neodkladné opatrenie
trvať, iba uviedol že povinnosť platí „dočasne“. „Dočasnosť“ podľa tohto uznesenia súdu by znamenala„trvalý stav“. Súd prvej inštancie odôvodnil prečo žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci
samej, právny názor súdu prvej inštancie je však nesprávny, pretože je v rozpore s platnou súdnou
judikatúrou. Navrhol preto vydanie dopĺňacieho uznesenia k uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp.

zn. 11C/24/2017 zo dňa 07. 07. 2017, ktorým sa doplní toto uznesenie o výrok podľa § 336 ods. 1, 2
C. s. p.

10. Opravným uznesením č. k. 11C/24/2017-152 zo dňa 30. 05. 2018 súd prvej inštancie opravil výrok
dopĺňacieho uznesenia č. k. 11C/24/2017-141 zo dňa 15. 02. 2018 tak, že správne má znieť „Žalobkyni

priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu“.
Vydanie opravného uznesenia súd odôvodnil s poukazom na ust. § 224, § 243 ods. 2 C. s. p. s tým,
že kontrolou spisu, ako aj z podania žalovaného bolo zistené, že vo výroku dopĺňacieho uznesenia zo
dňa 15. 02. 2018 bola nedopatrením - chybou v písaní uvedená nesprávna strana sporu, voči ktorej má
žalobkyňa nárok na náhradu trov konania. Súd preto chybný výrok dopĺňacieho uznesenia opravil.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odôvodnení namietal, že výrok opravného uznesenia súdu prvej inštancie je neurčitý, nakoľko sa
v ňom neuvádza, ktorý konkrétny súd vydal dopĺňacie uznesenie č. k. 11C/24/2017-141 zo dňa 15.
02. 2018, ktoré bolo týmto uznesením opravené. Poukázal tiež na pochybenie súdu, pokiaľ v záhlaví

uznesenia označil ako splnomocneného zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Vevurku s poukazom na
udelenie plnomocenstva žalobkyňou pre menovaného advokáta len na 1 konkrétny úkon právnej služby
v tomto konaní. Opätovne namietal aj pozmenenie adresy bydliska žalobkyne súdom prvej inštancie.
Žalovaný s poukazom na ust. čl. 16 ods. 3 C. s. p. namietal vykonanie opravy z dôvodu, že proti
dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 11C/24/2017-141 zo dňa 15. 02. 2018 podal

odvolanie a nezávisle od výsledku odvolacieho konania vo veci samej nemôže byt' o trovách konania
rozhodnuté nepriaznivejšie pre jeho osobu ako v dopĺňacom uznesení. S poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave sp. zn. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28. 02. 2018 mal za
to, že nakoľko žalobkyňa počas konania neprejavila záujem o náhradu trov konania, žiadne trovy jej
nevznikli, preto výrok napadnutého opravného uznesenia je v rozpore so skutkovým stavom veci. Súd

prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď žalobkyni voči nemu priznal nárok na náhradu trov konania.
Opätovne prejavil aj nesúhlas s nariadeným neodkladným opatrením majúc za to, že neboli splnené
podmienky pre jeho vydanie.
Chyba, ktorá bola napadnutým uznesením opravená nie je podľa žalovaného chybou v písaní.
Odôvodnenie uznesenia je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je možné zistiť akým konkrétnym

spôsobom a akým konkrétnym postupom dospel súd prvej inštancie k názoru, že ide o chybu v písaní.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti dopĺňaciemu uzneseniu, navrhla toto, v
spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 05. 2018, potvrdiť. Odvolanie žalovaného s poukazom
na opravné uznesenie, ktorým súd opravil zrejmú nesprávnosť vo výroku napadnutého dopĺňacieho

uznesenia považuje za nedôvodné. Nariadené neodkladné opatrenie považuje za správne. Osvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a predložila súdu aj dôkazy, ktorými svoje tvrdené skutočnosti
aj preukázala. Súd prvej inštancie uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia riadne odôvodnil,
keď vysvetlil dôvody, pre ktoré jej návrhu vyhovel. Žalovaným napádaná oprava jej bydliska je
neopodstatnená, pretože ak aj súd túto zrejmú nesprávnosť opravil, bolo to v súlade s postupom podľa

§ 224 C. s. p.
Pokiaľ žalovaný spochybňoval jej právne zastúpenie, poukázala na to, že advokátovi udelila plnú moc
na zastupovanie v celom konaní.
Súd podľa žalobkyne postupoval zákonne a v zmysle Civilného sporového poriadku, keď svoju zrejmú
nesprávnosť spočívajúcu v označení žalobkyne namiesto žalovaného vo výroku o trovách konania

dodatočne opravil. Odvolanie žalovaného považuje za účelové, nedôvodné a zbytočne predlžujúce
konanie. Žalovaný sa v odvolaní nedotýka materiálnej stránky rozhodnutia, a teda nespochybňuje
dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie. Odvolacie dôvody žalovaného a týkajú výlučne
procesného charakteru.

13. Uznesením č. k. 11C/24/2017-153 zo dňa 05. 06. 2018 napokon súd návrh žalovaného zo dňa 26.
03. 2018 na ďalšie doplnenie uznesenia č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. 07. 2017, v spojení s opravným
uznesením č. k. 11C/24/2017-66 zo dňa 30. 11. 2017, zamietol.Citujúc ust. § 225 ods. 1, 2, § 234 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3 C. s. p. poukázal na to, že
pri vydaní dopĺňacieho uznesenia postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a v jeho
intenciách. Konštatoval, že odvolací súd v prípise zo dňa 08. 02. 2018 uložil súdu prvej inštancie vydať

dopĺňacie uznesenie, ktorým rozhodne o trovách konania, čo súd prvej inštancie aj urobil. V ďalšom však
odvolací súd len poukázal na to, že v napadnutom uznesení absentuje i výrok podľa § 337 ods. 1, 2 C. s.
p., ktorý je obligatórnym výrokom v prípade, ak sa žalobcovi/navrhovateľovi neukladá povinnosť podľa §
336 ods. 1 C. s. p., avšak súdu prvej inštancie nedal výslovný pokyn takýto výrok doplniť ako tomu bolo
v prípade výroku o trovách konania. Týmto poukázaním dal odvolací súd súdu prvej inštancie priestor,

aby sa s touto povinnosťou ustanovenou procesným kódexom vyporiadal sám. Pokiaľ by odvolací súd
výslovne trval na tom, aby bolo predmetné uznesenie doplnené aj o výrok podľa § 337 ods. 1, 2 C. s.
p., tak by túto požiadavku vo svojom prípise aj nepochybne formuloval, spolu s uvedením toho o akú
žalobu vo veci samej by sa malo v posudzovanom prípade jednať.
Vo vzťahu k neopodstatnenosti návrhu žalovanej strany na doplnenie predmetného uznesenia súd prvej
inštancie opätovne poukázal na body 8. a 9. dopĺňacieho uznesenia č. k. 11C/24/2017-141 zo dňa 15.

02. 2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 05. 2018. Pre úplnosť súd poukázal na to, že v
istom zmysle by situáciu medzi stranami sporu mohol vyriešiť návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorý návrh - žaloba však už bola podaná dňa 01. 02. 2018 žalobkyňou.
Predmetné konanie je vedené pod sp. zn. 11C/4/2018.

14. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odôvodnení namietal, že výrok uznesenia je neurčitý, nakoľko sa v ňom neuvádza, ktorý konkrétny
súd vydal „uznesenie č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. 07. 2017“. Opätovne poukázal i na nesprávne
uvedenie zastúpenia žalobkyne, či adresu jej bydliska.

Rovnako ako v predchádzajúcich odvolaniach opätovne namietal správnosť postupu súdu prvej
inštancie, pokiaľ tento vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal
na to, že trestné oznámenia žalobkyne na jeho osobu boli buď odmietnuté alebo boli postúpené do
priestupkových konaní, ktoré dosiaľ nie sú skončené, čo svedčí o neodôvodnenosti trestných oznámení
žalobkyne a o účelovosti jej konania. Vydané neodkladné opatrenie je podľa neho nezákonné, keďže

neexistovali zákonné dôvody na jeho vydanie a bývaniu v rozostavanom rodinnom dome sa nemôže
poskytnúť právna ochrana podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C. s. p. Vydaním neodkladného opatrenia sa
nedosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere ako tvrdí súd. Súd prvej inštancie
mal vymedziť dobu trvania neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalobkyni podať konkrétnu
žalobuvkonkrétnejlehote.PodľarozhodnutiaR67/1996,znávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia

pred začatím konania musí byt' zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované
predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím
súdu na základe žaloby. Platí zásada rímskeho práva „iura novit curia“, čo znamená, že súd vie akú
žalobu mala podať žalobkyňa. Je nesporné že súd prvej inštancie žalobkyni neuložil povinnosť podať
nejakú žalobu, pretože nevedel aká konkrétna žaloba prichádza do úvahy. Žalobkyňa do podania

odvolania proti nemu nepodala žiadnu žalobu ohľadom užívania tohto rozostavaného rodinného domu.
Povinnosť podať žalobu musí byt' uložená žalobkyni, keďže žalobkyňa si v tomto konaní voči nemu
uplatnila nárok. Takáto povinnosť nemôže byť uložená jemu, pretože je v tomto konaní žalovaný.
Otázka užívania rozostavaného rodinného domu sa má vyriešiť v osobitnom súdnom konaní začatom na
základe žaloby žalobkyne. Súd prvej inštancie mal žalobkyni uložiť povinnosť podať v konkrétnej lehote

žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti pod následkom zániku vydaného neodkladného
opatrenia. Súd prvej inštancie ani nekonkretizoval, čo konkrétne sú „špecifické okolnosti“ pri nariaďovaní
tohto neodkladného opatrenia.
Je pravdou, že na Okresnom súde Námestovo prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa však nerieši otázka bývania v rozostavanom rodinnom dome a

ani otázka užívania tohto rozostavaného rodinného domu. Tieto otázky sa môžu riešiť iba v osobitnom
súdnom konaní. Žalobkyňa do dnešného dňa nepodala na súd žiadnu žalobu, v ktorej by sa tieto otázky
riešili a ani nemá dôvod takúto žalobu podať, keďže ju k tomu nezaviazal súd prvej inštancie, hoci to
urobiť mal. On už 12 mesiacov nemôže užívať rozostavaný rodinný dom, hoci musí sám platiť splátky
úveru v sume 30.000,- eur, ktorý bol použitý na výstavbu tohto rozostavaného rodinného domu. Je

porušením jeho ústavného práva na ochranu majetku, aby mal po celú dobu trvania tohto súdneho
konania zakázané užívať rozostavaný rodinný dom a aby tento užívala výlučne žalobkyňa, hoci je jeho
bezpodielovým spoluvlastníkom.Žalovaný namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď v ďalšom zotrval na
skutočnostiach uvedených v odvolaní proti dopĺňaciemu uzneseniu.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že jednotlivé odvolania žalovaného boli
podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), v prípade odvolania proti uzneseniu
č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. 07. 2017 (v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/24/2017-66 zo dňa
30. 11. 2017), proti dopĺňaciemu uzneseniu č. k. 11C/24/2017-141 zo dňa 15. 02. 2018 a proti uzneseniu
č. k. 11C/24/2017-153 zo dňa 05. 06. 2018 i proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/, g/, m/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenia okresného súdu v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie okresného
súdu o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 07. 07. 2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa
30. 11. 2017, dopĺňacie uznesenie zo dňa 15. 02. 2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 05.
2018 podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil s tým, že žalobkyni podľa § 336 ods. 1 C. s.

p. uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu o
jeho vylúčenie z užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Námestovo, obec a kat.
úz. X. S. alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s
tým, že súd inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší.

16. Odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími námietkami odvolateľa (§ 380 C. s. p.), vychádzajúc zo
stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C. s. p.), po preskúmaní napadnutého
uznesenia č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. 07. 2017, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym

skutkovým zisteniam a prejednávanú vec v podstate aj správne právne posúdil.

17. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu
porušenýmaleboohrozenýmsubjektívnymprávamstránkonania.Neodkladnéopatreniemožnonariadiť
akjepotrebnébezodkladneupraviťpomerystránkonaniaaleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdy pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho
vzniku. Potrebné je zvažovať aj pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej

minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov/strán konania.

18. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa
navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán konania, ktorá dočasnosť
vyplýva i z výroku napadnutého uznesenia (súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do domu

„dočasne“), i keď súd nevymedzil trvanie tejto „dočasnosti“. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil
právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že tento vzťah potrebuje bezodkladnú, resp. dočasnú
úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych
vzťahov strán konania. Neodkladné opatrenie nie je zároveň možné nariadiť ak sledovaný účel možno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.?

19. Preskúmaním napadnutého uznesenia, predloženého spisu, vyhodnotením predložených listinných
dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania
žalovaného a následných podaní strán konania odvolací súd, zhodne s okresným súdom, dospel

k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre úpravu, reguláciu vzťahu medzi
stranami konania neodkladným opatrením, keď sledovaný účel jednoznačne nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, ktorého predmetom je zriadenie záložného práva (§ 343 C. s. p.).

20. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah, pretože sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Z
vyjadrení strán konania vyplýva, že obaja predmetnú nehnuteľnosť i užívali, napriek tomu, že táto ešte
nebola skolaudovaná. Samotná skutočnosť, že ide o neskolaudovanú nehnuteľnosť, ktorej užívanie
z tohto dôvodu predstavuje porušenie stavebných predpisov, však nie je dôvodom pre odmietnutieposkytnutiaochranyžalobkyne,pokiaľtátovpredmetnejnehnuteľnostinespornebývaspolusmal.deťmi
a v tejto nehnuteľnosti býval i žalovaný (napriek tomu, že namieta poskytnutie ochrany tomuto bývaniu
nariadeným neodkladným opatrením práve s poukazom na porušenie stavebného zákona žalobkyňou).

Žalobkyňa rovnako preukázala, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilného spávania sa voči nej
(zároveň aj voči ich mal. dcére B.), ktorá skutočnosť vyplýva jednak zo zápisnice o trestnom oznámení
zo dňa 25. 06. 2017 predloženej žalobkyňou spolu s návrhom (na ktorú skutočnosť nemá vplyv ani
následné odovzdanie veci na prejednanie priestupku Okresnému úradu Námestovo, Odboru všeobecnej
vnútornej správy), ale i z rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/119/2015-89 zo dňa 29. 02.

2016, ktorým bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Tieto skutočnosti vedú i odvolací súd
k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

21. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie
aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo toho, kto sa násilia dopúšťa, či ako právo na obydlie.
Vzhľadom na zásadný zásah do vlastníckeho práva žalovaného nariadeným neodkladným opatrením,

kedy žalovaný je v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia vylúčený z užívania nehnuteľností,
ktorej je bezpodielovým spoluvlastníkom, a to bez vykonania riadneho dokazovania vo vzťahu k
dôvodom tohto vylúčenia (keďže neodkladným opatrením súd rozhoduje len na základe osvedčenia
tvrdených skutočností, bez riadneho vykonávania dôkazov), však nepovažuje odvolací súd nariadené
neodkladné opatrenie za vhodnú trvalú úpravu pomerov medzi stranami. I keď sa možno stotožniť

s konštatovaním súdu prvej inštancie v odôvodnení dopĺňacieho uznesenia zo dňa 15. 02. 2018,
že nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej
miere (z pohľadu žalobkyne), vzhľadom na „dočasnosť“ úpravy nemožno považovať toto neodkladné
opatrenie za dostatočné riešenie pomerov strán konania. Odvolací súd preto uložil žalobkyni povinnosť
podať žalobu vo veci samej o úplné vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností,

príp. na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (predmetné
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, ktoré dosiaľ nebolo
vyporiadané), ktorej podaním a následným trvaním sporu obmedzil i trvanie nariadeného neodkladného
opatrenia. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd určil žalobkyni na podanie žaloby
vo veci samej lehotu 30 dní, ktorú považuje, s ohľadom na povahu žaloby a na povahu nariadeného

neodkladného opatrenia, ktoré trvá už viac než rok, za dostatočnú a primeranú.

22. Odvolací súd dodáva, že i keď v súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a
žalovaného,vzhľadomnatrvaniekonaniaovyporiadanieBSMaskutočnosť,žežalovanémustálesvedčí
užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam, je možné pomery strán konania vo vzťahu k užívaniu

predmetných nehnuteľností definitívne vyriešiť práve podaním žaloby podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
resp. jeho príloh, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry nedoručenie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia možno
považovať za pochybenie súdu, avšak nesprávnosť tohto postupu nemôže z materiálneho hľadiska
opodstatňovať záver o takom jeho procesne nesprávnom postupe, ktorý by svojimi procesnými dopadmi
dosahoval intenzitu vady konania odnímajúcej odporcovi/žalovanému možnosť konať pred súdom
(pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 342/2015). V danom

prípade žalovaný nenamietal nedoručenie samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ale nedoručenie jeho príloh. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/119/2015-89,
ktorým bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, odvolací súd uvádza, že žalovaný sa
daného konania riadne zúčastnil, z ktorého dôvodu možno dôvodne predpokladať, že mal o jeho obsahu
vedomosť. Prílohy návrhu boli následne žalovanému pred rozhodnutím odvolacieho súdu doručené,

pričom žalovaný sa k jednotlivým listinným dôkazom adresne nevyjadroval. Správny bol i postup súdu
prvej inštancie, pokiaľ žalobkyňu nevyzýval na predloženie listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. X. S. za
účelom preukázania jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a tento si zaobstaral sám,
ktorý postup bol v súlade s ust. § 185 C. s. p.

24. Pokiaľ ide o námietku žalovaného spočívajúcu v nedostatočnom označení strán konania v rozpore
s ust. § 136 C. s. p., samotná skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla štátne občianstvo, telefonické
kontakty či e-mailové adresy strán konania nie je vadou konania, ktorá by mala vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci. Civilný sporový poriadok nevyžaduje bezpodmienečné uvedenie týchto údajov, ichneuvedenie nemá ani za následok odmietnutie podania, nakoľko nepredstavujú vadu pre konanie vo
veci. Rovnako postup súdu, pokiaľ tento pri označení adresy žalobkyne opravil preklep v názve obce
nemožno považovať za postup súdu v rozpore so zákonom.

25. Pokiaľ ide o námietku žalovaného smerujúcu k nevymedzeniu času, po ktorý má neodkladné
opatrenie trvať, vzhľadom na uloženie povinnosti žalobkyni odvolacím súdom podať žalobu vo veci
samej je zrejmé, že uvedené neodkladné opatrenie bude trvať po dobu trvania tohto sporu. Žalovaný
má zároveň možnosť i pred ukončením tohto sporu podať návrh na zrušenie nariadeného neodkladného

opatrenia v zmysle ust. § 334 C. s. p.

26. Ako vecne správne odvolací súd potvrdil i dopĺňacie uznesenie okresného súdu č. k.
11C/24/2017-141 zo dňa 15. 02. 2018. I keď je možné prisvedčiť žalovanému, že z výroku ani záhlavia
uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že ide o dopĺňacie uznesenie k uzneseniu č. k. 11C/24/2017-9
zo dňa 07. 07. 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/24/2017-66 zo dňa 30. 11. 2017,

uvedené vyplýva jednak z označenia konania, v ktorom bolo dopĺňacie uznesenie vydané, v jeho
označení ako uznesenia dopĺňacieho a napokon i z jeho odôvodnenia. Súd prvej inštancie dopĺňacím
uznesením, v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 05. 2018, správne nárok na náhradu trov
konania priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná. Výrok napadnutého rozhodnutia, v zmysle jeho
opravy, zodpovedá ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobkyňa si náhradu trov

konania neuplatnila, odvolací sú uvádza, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že v
danom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním návrhu vo veci samej,
je zrejmé, že uznesením, ktorým súd o návrhu rozhodol, je konečným rozhodnutím o tomto návrhu. Súd
prvej inštancie preto správne nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná. Z výroku napadnutého rozhodnutia, v spojení
s opravným uznesením, je zrejmé ktorej strane konania súd náhradu trov konania priznal i voči komu
a v akom rozsahu.

27. Ako dôvodné odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného proti uzneseniu okresného súdu č. k.

11C/24/2017-153 zo dňa 05. 06. 2018, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie uznesenia
č. k. 11C/24/2017-9 zo dňa 07. 07. 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/24/2017-66 zo dňa
30. 11. 2017. Z ust. § 336, § 337 C. s. p. vyplýva, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd buď
navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej alebo ak mu túto povinnosť
neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu

vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Dikcia ust. § 337 nedáva súd možnosť
príslušnú stranu poučiť, ale túto povinnosť súdu ukladá („poučí“ strany). Preto súd, ak neuloží povinnosť
žalobcovi podľa § 336 C. s. p. musí toho, komu povinnosť ukladá poučiť v zmysle ust. § 337 C. s. p.,
a to bez ohľadu na to, či súd takýto postup považuje len za formalistický. Uvedené poučenie je súd
povinný stranám poskytnúť v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv

a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie (majúce povahu konania vo veci
samej) smeruje. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalovaného ako dôvodné,
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 11C/24/2017-153 zo dňa 05. 06. 2018 bez ďalšieho zrušil
(bez uloženia povinnosti súdu prvej inštancie o návrhu žalovaného opäť konať), vzhľadom na uloženie
povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

28. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k.
11C/24/2017-152 zo dňa 30. mája 2018, odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c/ C.
s. p. odmietol.

29. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

30. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

31. Civilný sporový poriadok v ust. § 357 taxatívne vymenúva, v ktorých prípadoch je odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému vo forme uznesenia prípustné. Pod písmenom f/ citovaného

ustanovenia zákon pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol
o návrhu na opravu chýb v písané a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia. Z
uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým súd rozhodoval o návrhu
na opravu chýb v písaní a počítaní, nie aj proti uzneseniu, ktorým súd o oprave rozhodol ex offo,
bez návrhu. Nakoľko predmetným opravným uznesením súd nerozhodoval o návrhu niektorej zo strán

konania na opravu rozhodnutia, ale konal ex offo, t. j. bez návrhu, nie je odvolanie proti tomuto
opravnémuuzneseniuprípustné.Oprávneniežalobcupodaťprotitomutouzneseniuodvolanienezaložilo
ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o možnosti podať proti uzneseniu odvolanie.

32. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

33. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolanie žalovaného proti opravnému uzneseniu č. k.
11C/24/2017-152 zo dňa 30. 05. 2018 podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s
§ 262, § 255 C. s. p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná („neúspech“ žalobkyne predstavujúci
len uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej je zanedbateľný v porovnaní s úspechom žalobkyne,
ktorej návrhu bolo vyhovené), preto jej súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2

C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)