Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011667
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116011667.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.4.2017, v trestnej veci
proti obžalovanému P. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
1T/91/2016 zo dňa 25.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného P. G. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. G. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 22.10.2014 v čase asi o 19.00 hod. za zníženej viditeľnosti viedol v Prešove po ulici Laca

Novomeského v smere ku križovatke s ulicou Arm. gen. Svobodu nákladné motorové vozidlo zn. M.
- K. A., EC: K. v pravom jazdnom pruhu a keď prichádzal k vyznačenému priechodu pre chodcov,
neprispôsobil tomu svoju jazdu, nezvýšil pozornosť a nesledoval dostatočne situáciu pred svojim
vozidlom, v dôsledku čoho oneskorene reagoval na chodca O. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vozovku
prechádzal z ľavej strany na pravú po vyznačenom priechode pre chodcov a predným pravým rohom
vozidla ho zrazil, čím mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu nad pravým obočím, zlomeniny I. až VIII. rebra

vpravo so zakrvácaním a prítomnosťou vzduchu v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu pravej kľúčnej
kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie spodiny pravých pľúc s dobou liečenia a práceneschopnosti
v trvaní 4 až 5 mesiacov, pričom ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Zatomubolpodľa§157ods.2Tr.zákonazapoužitia§38ods.3,§36písm.j),l)Tr.zákonauloženýtrest

odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba na 2 roky.

Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 1 roka.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, ihneď po jeho vyhlásení, podali odvolanie obžalovaný
i okresný prokurátor, ktorí svoje odvolania neskôr aj písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor v odôvodnení svojho odvolania podaného v neprospech obžalovaného uviedol,
že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom síce považuje za primeraný, avšak
nestotožňuje sa s trestom zákazu činnosti na dobu 1 roka. Má za to, že trest na samotnej dolnej hranici

je nedostatočný, odporujúci zásadám ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona.
Zdôrazňuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu ajeho uloženie je odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosti o svojej
spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Spravidla tak súd postupuje vtedy, ak páchateľ
skutok spáchal porušením dôležitej povinnosti, resp. závažnejším spôsobom konania. Obžalovaný síce

doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol priestupkovo riešený, no na druhej strane dopravnú nehodu
zapríčinil výlučne obžalovaný porušením dvoch dôležitých povinností uložených mu zákonom, pričom
spôsobil ťažký následok a vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd uložiť prísnejší trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a uložil obžalovanému P. G. prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pri

súčasnom zachovaní trestu odňatia slobody, ktorý okresný súd uložil.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení svojho odvolania, smerujúceho proti výroku o treste, poukázal
na to, že sa nestotožňuje predovšetkým s výrokom rozsudku v rozsahu uloženia trestu zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na jeden rok. Neprimeranosť trestu vidí v okolnostiach, za
ktorých bol predmetný skutok spáchaný a taktiež v jeho živote pred spáchaním skutku. Počas svojho

života nebol priestupkovo riešený, v rámci evidenčnej karty vodiča nemal do spáchania skutku žiadne
záznamy, pričom držiteľom vodičského oprávnenia je od 24.07.2008. Aj z odpisu registra trestov vyplýva,
že doposiaľ nebol súdne trestaný. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že z toxikologického vyšetrenia
poškodeného O. M. vyplýva, že dňa 22.10.2014 v čase 20:19 hod. (1 hod. 15 min. po nehode) vo vzorke
krvi metódou plynovej chromatografie a následne Widemarkovou skúškou bola stanovená koncentrácia

etylalkoholu 1,70 promile (lekárska správa zo dňa 22.10.2014 o 20:19 hod.), pričom doposiaľ nie je
zrejmá výška etylalkoholu v krvi poškodeného v čase spáchania skutku. Poškodený niekoľkokrát menil
svoje výpovede ohľadom požitých alkoholických nápojov. S poukazom na čas spáchania skutku a to
v čase nehody o 19:00 hod. podľa dostupných informácii (začiatok požívania alkoholu o 17:00 hod.,
nehoda o 19.00 hod., váha 84 kg) mal poškodený zrejme koncentráciu etylalkoholu v krvi cca 1,95

promile, čo zodpovedá približne požitiu 4x10° pivo 0,5 l, 2x10° pivo 0,3 l, 5 x 40% 0,05 l. Uvedený
výpočet podľa neho objektívne vylučuje verziu poškodeného, ktorý pripustil zanedbateľnú časť požitého
alkoholu napriek výsledkom vyplývajúcich z odobratej krvi, čím je zásadným spôsobom narušená
dôveryhodnosťvyjadreníohľadomjehoschopnostirelevantnevyhodnotiťsvojstavaokolnostivzniknutej
situácie, ktoré predchádzali dopravnej nehode. Koncentrácia etylalkoholu v krvi od 1,5 do 3 promile

je považovaná za opitosť a prejavuje sa mimo iné poruchami koordinácie pohybov. Poukazuje na to,
že Záznam o dopravnej nehode zo dňa 22.10.2014 o 19:00 uvádza, že poškodený - chodec porušil
osobitné ustanovenia o chodcoch a to vstupom chodca bezprostredne pred prichádzajúce motorové
vozidlo, čím bolo poškodeným porušené ustanovenie § 53 ods. 2, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Znalecký posudok č. 28/2016 vypracovaný znalcom T.. M. Z. poukazuje na

skutočnosť, že on v čase zrážky motorového vozidla viedol motorové vozidlo rýchlosťou 44,00 km/hod.,
následne poukazuje na teoretické podmienky zabránenia nehody z jeho strany a to tak, že by nehode
zabránil,akbyreagovalbrzdenímcelkompredzrážkouvčase2,01saž1,96svporovnanísvypočítanou
reakciou 1,61 s pred nehodou zodpovedá rozdielu 0,4 s, pričom možnosť reagovať v takomto časovom
horizonte pri vedení motorového vozidla je podľa jeho právneho názoru priam nemožné. Samotný

rozsudok sa s touto skutočnosťou podľa neho nevysporiadal. Má za to, že jeho reakčný čas bol v
čase spáchania skutku k daným okolnostiam a schopnostiam primeraný, hlavne ak z dokazovania
vyplynulo, že zmenil smer jazdy smerom od poškodeného vľavo (od smeru chôdze poškodeného), aby
minimalizoval následky prípadného stretu. Samotný rozsudok konštatuje, že od spáchania trestného
činu uplynula doba dlhšia ako dva roky, počas ktorej mu nebolo po spáchaní skutku odňaté vodičské

oprávnenie,pričompoukazujeďalejnaskutočnosť,žepočastejtodobysanedopustilžiadnehotrestného
činu a ani priestupku, a preto sa nestotožňuje s uloženým trestom zákazu vedenia všetkých motorových
vozidiel po dobu 1 roka. Zdôrazňuje, že viedol a vedie riadny život, teda dodržiaval právny poriadok
a iné normy občianskej spoločnosti a plní si svoje povinnosti, pričom táto skutočnosť je poľahčujúcou
skutočnosťou. K spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti sa priznal, pričom jeho

spáchanie úprimne oľutoval, čo sa považuje za poľahčujúcu okolnosť priznania sa k spáchaniu trestného
činu, pričom to prispelo k úplnému objasneniu spáchaného trestného činu. Uvádza, že si je v plnej
miere vedomý následkov svojho konania voči poškodenému (ublíženie na zdraví z nedbalosti), prejavuje
úprimnú ľútosť, avšak v neposlednom rade je dôležité prihliadnuť na okolnosti skutku a mieru zavinenia
poškodeného, ktorý svojím konaním prispel v značnej miere k závažnosti spáchaného trestného činu

ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a s tým spojených následkov. Rozsudok mu znemožňuje uplatniť
sa v rámci celospoločenského života a v neposlednom rade o riadne zabezpečenie potrieb pre seba a
svojich blízkych. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že boli splnené podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu a to s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené as poukazom na ust. § 34 ods. 1 až 4, § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a uznal ho za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zákona a uložil mu podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr.

zákona trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu
trestu na primeranú skúšobnú dobu.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru,
že obe odvolania nie sú dôvodné.

V rámci svojej prieskumnej činnosti krajský súd zistil, že na hlavnom pojednávaní o obžalobe
prokurátora neboli vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na
hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 21.10.2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm.c)Tr.poriadkuotom,ženepopieraspáchanieskutkukladenéhomuzavinu.Potom,čoobžalovaný
aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku

okresný súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Tým v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k ustáleniu skutkových okolností a ich právnej
kvalifikácie a to v súlade so skutkovým stavom konštatovaným obžalobou a obžalobou určenej

právnej kvalifikácie. Inštitút uznania viny totiž svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového
stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku obžalovaný vyjadruje svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený
výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine

a treste (§ 333 ods. 3, § 334 ods. 1, 4 Tr. poriadku). Ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku toto
vyhlásenie príjme, nemá už procesný priestor na dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových
zistení obžaloby, zároveň ani možnosť zmeny právnej kvalifikácie skutku určenej obžalobou. Inak by
boli otázky kladené obžalovanému podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku nezmyselné
a bez právnej relevancie.

Preto pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namieta, že jeho reakčný čas bol primeraný, tak na takéto
jeho tvrdenia nie je možné prihliadnuť. Sú totiž v rozpore so skutkovým stavom uvedeným v obžalobe,
ktorého správnosť obžalovaný potvrdil svojím vyhlásením na hlavnom pojednávaní a ktorý bol ustálený
na základe dokazovania vykonaného v prípravnom konaní. Takýmto dôkazom, z ktorého prvostupňový

súd vychádzal pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr.
poriadku, je aj znalecký posudok z odvetvia nehody v cestnej doprave zabezpečeného v prípravnom
konaní. Z neho vyplýva, že obžalovaný na poškodeného nereagoval ihneď po vstupe na priechod pre
chodcov, a že nehode by (okrem iných možností) zabránil, ak by brzdením reagoval na chodca v čase
2,01 s až 1,96 s pred zrážkou, kedy sa chodec nachádzal 0,64 m až 0,56 m pred stredovou deliacou

čiarouvľavomjazdnompruhu(tedacca3modvstupuchodcanapriechodprechodcovvľavomjazdnom
pruhu). Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že obžalovaný za zníženej viditeľnosti a na mokrej vozovke
viedol nákladné motorové vozidlo blížiace sa k priechodu pre chodcov rýchlosťou 52,80 km/hod až 51,80
km/hod., teda mierne vyššou ako je rýchlosť povolená. Nehode by pritom zabránil, ak by sa vozidlo
pohybovalo rýchlosťou 49,76 až 48,74 km/hod, pri ktorej by chodec opustil koridor pohybu vozidla.

Rovnako s výrokom o vine súvisí aj obžalovaným navrhovaný výsluch znalca z odboru zdravotníctva,
ktorým malo byť upresnené množstvo požitých alkoholických nápojov poškodeným a vplyv ich požitia
na schopnosti poškodeného na správnosť jeho rozhodovania pri prechádzaní cez priechod pre chodcov.
Keďže výrok o vine už ustálený v konaní bol, tak vykonanie takéhoto dôkazu, ako dôkazu nepodstatného

pre rozhodnutie, odvolací súd odmietol.Prvostupňový súd tak postupoval správne, keď aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na
spôsob spáchania činu, ktorý bol ustálený vo výroku o vine napadnutého rozsudku, a nie zo skutkových
okolností tvrdených obžalovaným po prijatí jeho vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku.

Okrem spôsobu spáchania činu a jeho následku prvostupňový súd správne v súlade s § 34 ods. 4 Tr.
zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal aj na zavinenie, existenciu, pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní v súvislosti s výrokom o treste vyplýva, že
obžalovaný sa doposiaľ žiadneho protiprávneho konania nedopustil, nespáchal žiaden trestný čin a
nedopustilsaanižiadnehopriestupku,vrátanežiadnehopriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnej
premávky. Je teda zrejmé, že nie je porušovateľom právnych predpisov a že predmetný nedbanlivostný
trestný čin je len ojedinelým vybočením z inak bezúhonného spôsobu života. Je zamestnaný, pričom aj

jeho pracovné hodnotenie zamestnávateľom je kladné.

Ďalej aj podľa krajského súdu je v prípade obžalovaného možné konštatovať dve poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. j), l) Tr. zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život a že
sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súhlasiť je potrebné s prvostupňovým

súdom aj v tom, že neboli splnené podmienky pre priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej
v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zákona), pretože táto vyžaduje väčšiu
aktivitu pri objasňovaní trestnej činnosti páchateľa, ktorá však zo spisu nevyplýva. Naopak, obžalovaný
spočiatku svoju vinu popieral a uvádzal iné skutočnosti, než ktoré boli dokazovaním zistené (napríklad
o rýchlosti svojho vozidla, či pohybe chodca).

Nazákladeuvedenéhodospelajkrajskýsúdkzáveru,žeúčeltrestuuobžalovanéhojemožnédosiahnuť
podmienečným trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 3
Tr. zákona, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po
dobu 1 roka.

Takýto trest uložený napadnutým rozsudkom je potrebné považovať za trest primeraný, ktorý zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, a zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pokiaľideoodvolacienámietkyprokurátora,ktorýpovažujetrestzákazučinnostizaneprimeranemierny,
je potrebné zdôrazniť najmä osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ale aj skutočnosť, že na
vzniku dopravnej nehody mal svojím konaním podiel aj samotný poškodený. Ten totiž na vozovku vstúpil
napriek tomu, že už cez ňu nemohol bezpečne prejsť. Tým aj on porušil § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009

Z.z., podľa ktorého chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak
vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.

Na strane druhej nie je možné súhlasiť ani s návrhom obžalovaného, aby pri ukladaní trestu bolo použité
ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Podľa tohto ustanovenia možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania. V predmetnom prípade však odvolací súd zistil, že takéto mimoriadne okolnosti
dané nie sú a že trest uložený napadnutým rozsudkom je trestom primeraným, zodpovedajúcim aj

záujmu na zabezpečení ochrany spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené krajský súd o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora rozhodol tak,
že ich podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.