Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/91/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212216928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7212216928.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: JUDr. Veronika Kubríková, PhD.,
sídlo: Radlinského č. 20/2231, Spišská Nová Ves, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KORLEA
INVEST, a.s., sídlo: Jesenského č. 25, Košice, IČO: 36 532 045, zastúpená advokátom: JUDr. Michal
Kováč, sídlo: Sládkovičova č.9, Žilina, IČO: 42 219 035, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., sídlo:
Hodžovo námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený: 1. advokátskou kanceláriou: Valko
Marián & partners, s.r.o., sídlo: Porubského č. 2, Bratislava, IČO: 35 916 192 a 2. advokátom: JUDr.
Tomáš Borec, sídlo: Kozia č. 20, Bratislava, IČO: 30 816 343, v konaní o náhradu škody a ušlého zisku
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.2.2018, sp.zn.
33Cb/83/2012-2172 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca (respektíve pôvodne samotný úpadca -
KORLEA INVEST, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2012 v konaní vedenom pod sp. značkou
33Cb/83/2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu a ušlý zisk
vo výške 71.150.469,86 eur, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu spôsobiť žalovaný úpadcovi KORLEA
INVEST, a.s.. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od doručenia žaloby
žalovanému do zaplatenia vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne a tiež si uplatnil právo na nahradenie
trov súdneho konania.

3. Žalobca sa neskôr na rovnakom súde žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 v konaní vedenom
pod sp. značkou 33Cb/53/2017 začal domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
škodu a ušlý zisk vo výške 50.458.530,14 eur, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu spôsobiť žalovaný
úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. a to na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v konaní vedenom
pod spisovou značkou 33Cb/83/2012. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania
od 15.2.2016 do zaplatenia vo výške 8,05% z dlžnej sumy ročne a tiež si uplatnil právo na nahradenie
trov súdneho konania.

4. Konajúci súd svojim Uznesením sp. značka 33Cb/83/2012 zo dňa 12.6.2017 podľa znenia § 166
ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol tak, že obidve konania uvedené v odsekoch 1 a 2

tohto odôvodnenia spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. značkou 33Cb/83/2012
s tým, že žalobca a žalovaný okrem iných zmlúv uzatvorili dňa 16.10.2006 Zmluvu o štruktúrovanom
kontokorentnom úvere č. 1958/06 v znení jej neskorších dodatkov a tiež Zmluvu o revolvingovom
splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004 v znení jej dodatkov. Spolupráca žalobcu a žalovaného
trvala od roku 2004, pričom pravidelne dochádzalo k prolongácii úverových vzťahov vždy minimálne na
obdobie 1 roka s tým, že jednotlivé úverové obdobia končili ku koncu februára a dodatky o prolongácii
boli vždy uzatvárané koncom mesiaca december resp. v priebehu mesiaca január. Žalobca obchodoval
na medzinárodnom trhu s elektrickou energiou, kde žalobca od svojich dodávateľov zakúpil el. energiu,
ktorú musel uhradiť do 20. dňa v nasledujúcom mesiaci, pričom platby za predaj takto zakúpenej el.
energie žalobca od svojich odberateľov dostával až 28. dňa v nasledujúcom mesiaci. Úverové vzťahy
medzi žalobcom a žalovaným mali slúžiť práve na finančné preklenutie obdobia (spravidla asi 10 dní),
kým žalobca dostane platby za ním predanú elektrickú energiu.

5. Ku škode podľa žalobcu došlo tak, že žalovaný v rozpore so zmluvami dňa 26.1.2012 zablokoval
všetky peňažné účty žalobcu vedené žalovaným (respektíve prestal z týchto účtov realizovať včas
prevody na základe príkazov žalobcu), t.j. žalovaný si prestal plniť svoju kľúčovú povinnosť podľa
úverových zmlúv (umožniť žalobcovi realizovať platby dodávateľom), respektíve v niektorých prípadoch
túto povinnosť plnil až po viacnásobnej urgencii a s omeškaním, a to všetko bez toho, aby voči žalobcovi
urobil akýkoľvek relevantný právny úkon (napr. Oznámenie o prípade neplnenia), ktorým by toto svoje
konanie odôvodnil. V dôsledku zablokovania účtov žalovaným došlo postupne k poškodeniu dobrého
obchodného mena žalobcu u jeho obchodných partnerov. Žalobca v súvislosti s konaním žalovaného
poukázal na znenie bodu 2.2.2. vyššie citovaných zmlúv, podľa ktorých došlo k modifikácii možnosti
pozastavenia úverovania žalovaným podľa bodu 13.1 Úverových podmienok za situácie, keď dôjde k
tzv. „Prípadu neplnenia“ a to vtedy, ak je tu možnosť nápravy dôvodov pre neplnenie a dôjde k ich
odstráneniu v lehote 3 dní od upozornenia. K upozorneniu na prípad neplnenia žalovaného zo dňa
16.2.2012 žalobca namietal, že člen štatutárneho orgánu žalovaného Ing. I. O. žalobcovi svojim e-
mailom zo dňa 17.2.2012 oznámil, že uvedené neplnenie nebude mať za následok blokovanie účtov
(„uvedené neplnenie považujte za informáciu“).

6. Žalobca ďalej uviedol, že ho žalovaný v januári 2012 požiadal o to, aby so svojimi obchodnými
partnermi nevykonával zápočty vzájomných pohľadávok. Túto požiadavku žalobca akceptoval s
ohľadom na svoju snahu o zabezpečenie riadneho plnenia si svojich povinností voči svojim partnerom (k
čomu potreboval riadne plnenie žalovaného z dohodnutých úverových zmlúv). Žalobca tiež uviedol, že
z dôvodu neplnenia žalovaného po 26.1.2012 došlo ku situácii, keď z účtov žalobcu neboli zrealizované
platby pre jeho partnerov v celkovej sume 24.975.872,88 eur a 758.880,- PLN, ktoré žalovaný žalobcovi
po 20.2.2012 zadržal.

7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom (respektíve v
rozpore s dobrými mravmi), keď ako je to vyššie uvedené zablokoval žalobcovi jeho účty a tiež aj tým
konaním, že so žalobcom neuzavrel nové úverové vzťahy aj na obdobie po skončení platnosti pôvodných
úverových zmlúv, hoci ho žalovaný ubezpečoval o tom, že má záujem na ďalšej spolupráci. Tento jeho
záver podporil ešte tvrdením, že žalovaný mal veľmi dobré informácie o spôsobe ekonomickej činnosti
žalobcu ako aj o potrebe jeho riadneho a včasného financovania. Takéto konanie považuje žalobca za
protiprávne a malo za následok aj ukončenie podnikania žalobcu na medzinárodnom trhu s elektrickou
energiou. Na základe týchto skutočností si žalobca v rámci tohto súdneho konania uplatňuje náhradu
škody, ktorá predstavuje jeho ušlý zisk v celkovej sume vo výške 121.609.000,00 eur (71.150.469,86
eur + 50.458.530,14 eur).

8. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: 1. Koncepty zmlúv EFET v anglickom jazyku (č.l. 13 - 56), 2. elektronickú komunikáciu medzi
žalobcom a žalovaným, resp. aj s obchodnými partnermi žalobcu (č.l. 58 - 66, 74), 3. Žalovaného
návrh zmluvy zo dňa 3.6.2012 (č.l. 68 - 73), 4. List spoločnosti JP ELEKTROPRIVIREDA z 6.12.2011
adresovaný žalobcovi (č.l. 76 - 78), 5. Uznesenie Okresného súdu Košice I o vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. zo dňa 4.2.2013 (č.l. 105 - 110), 6. Zmluvu o revolvingovom
splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 20.12.2004 a jej 18 Dodatkov (č.l. 129 - 178), 7. Návrh Dodatku č.
19 zo dňa 24.11.2010 k Zmluve o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 (č.l. 179), 8. Zmluvu o
štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 zo dňa 21.12.2006 a jej 7 Dodatkov (č.l. 180 - 207), 9.
Všeobecné úverové podmienky a podmienky zabezpečenia úverov Tatra banky, a.s. (č.l. 207 - 223), 10.

Podanie zo dňa 16.2.2016 (č.l. 478 - 498), 11. Úverovú zmluvu č. 21/2010/ÚZ uzavretú medzi žalobcom,
jej Dodatok č. 1 a Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky a jej Úverové podmienky (č.l. 499
- 504), 12. Zmluvy o spolupráci zo dňa 23.8.2010 (č.l. 505 - 507), 13. Zmluvu EFET medzi žalobcom a
spoločnosťou E.ON Energy SE (č.l. 544 - 577), 14. Záväzné ponuky žalovaného na ďalšie financovanie
z 22.9.2010, 9.11.2009 a 17.12.2008 (č.l. 578 - 584), 15. Žiadosti žalobcu o čerpanie úveru a reporty
pohľadávok žalobcu (č.l. 584 - 747), 16. elektronickú komunikáciu žalobcu a žalovaného (č.l. 749 - 756),
17. Upozornenie žalovaného o prípade neplnenia (č.l. 757), 18. odpoveď žalobcu na Upozornenie v
prípade neplnenia (č.l. 759 - 763), 19. oznámenie žalobcu o pozastavení jeho činnosti (č.l. 767 - 792 a č.l.
1180), 20. Tabuľka krytia úveru (č.l. 793), 21. Dodatok č. 8 k Rámcovej zmluve o vystavovaní bankových
záruk (č.l. 799 - 801), 22. Prihláška konkurznej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a jej prílohy (č.l.
803 - 844), 23. Uznesenie Okresného súdu Košice II o predbežnom opatrení (č.l. 845), 24. Odborný
článok JUDr. Mareka Števečka o možnosti limitácie náhrady škody (č.l. 846 - 851 ), 25. Súkromný
Znalecký posudok č. 300-17/2016 zo dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o.
(č.l. 951 - 1056), 26. Zmluvy EFET medzi žalobcom a spoločnosťami Vattenfall Trading Services GmbH
a Vattenfall Trading Services , sp. z o.o.( č.l. 1181 - 1219 ), 27. svedeckú výpoveď Ing. I. F. (č.l. 1987 -
1992), 28. svedeckú výpoveď Ing. I. O. (č.l. 2045 - 2062), 29. svedeckú výpoveď svedka Ing. I. W. (na
pojednávaní dňa 1.12.2017) a Prehlásenie Ing. B. I. zo dňa 10.1.2018 (č.l. 2160- 2161).

9. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu (respektíve obidve žaloby) ako neoprávnenú v
plnom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov súdneho konania. Svoje stanovisko
žalovaný odôvodnil tak, že neporušil žiadne svoje zmluvné povinnosti ako tvrdí žalobca a teda nespôsobil
žalobcovi škodu, a preto ani nemôže za ňu niesť žiadnu zodpovednosť. Na svoju obranu poukázal aj
na porušenie preventívnej povinnosti žalobcu na zabránenie vzniku škody a neexistenciu zmluvnej a
ani zákonnej povinnosti uzavrieť so žalobcom nové úverové zmluvy po skončení platnosti existujúcich
zmlúv. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom ani výšku uplatnenej škody.
Tiež namietal, že žalobcov nárok na nahradenie škody titulom ušlého zisku žalobcu nie je možné
uplatniť z dôvodu, že sa strany sporu dohodli na obmedzení výšky zodpovednosti za škodu a to tak, že
nebude možné uplatňovať ušlý zisk, ale iba skutočnú škodu. Voči nároku na nahradenie škody podľa
žaloby doručenej súdu dňa 30.3.2017 zároveň vzniesol námietku premlčania. Svoje námietky bližšie
špecifikoval spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch tohto odôvodnenia (odseky 11 až 15).

10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 16.10.2006 č. 1958/06
bola neskôr zmenená jej Dodatkom č. 4, podľa ktorého sa táto zmluva zmenila zo záväzného úveru
na tzv. nekomitovaný (t.j. nezáväzný) úver, čo vyplýva z ustanovení bodov 4.1 a) a bodu 6.1 zmluvy.
Na základe tejto skutočnosti teda už nejde o úverovú zmluvu, ale o nepomenovanú zmluvu, podľa
ktorej má žalovaný právo, nie však povinnosť poskytnúť žalobcovi úver podľa jeho požiadavky. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na takúto bežnú obchodnú prax v rámci činnosti finančných inštitúcií a tiež
aj na existenciu Smernice európskeho parlamentu a rady č. 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činnosti
úverových inštitúcií a Opatrenie NBS č. 4/2007.

11. Žalovaný bez ohľadu na neexistenciu povinnosti poskytnúť úver pri Zmluve o kontokorentnom úvere
zo dňa 16.10.2006 (viď ods. 11) tiež namietal, že v oboch zmluvných vzťahoch podľa ich identického
ustanovenia uzavretých zmlúv v bodoch 2.2.2. písm. i) nastali prípady neplnenia (možnosť neposkytnúť
úver, respektíve nevykonať požadované platby), pretože žalobca porušil svoje povinnosti podľa zmluvy.
Konkrétne poukázal na nedodržanie povinnosti: 1. plniť finančné kovenanty (bod 8.1 písm. h) Zmluvy
o kontokorentnom úvere a bod 8.1 h (ii) Zmluvy o revolvingovom úvere), 2. porušenie záväzkov podľa
bodu 8.2 písm. b), c) a d) Zmluvy o kontokorentnom úvere (Uzavretie Dohody o poskytnutí finančnej
pomoci so spoločnosťou Best of Travel Ltd.), 3. nesplnenie informačnej povinnosti podľa bodu 8.1.
písm. f) a g) Zmluvy o kontokorentnom úvere a bodu 7.1. písm. d) a e) Zmluvy o revolvingovom úvere
(povinnosť informovať o podstatných zmenách v odberateľských zmluvách nad 500.000,- eur) a 4.
porušenie povinnosti dostatočne kryť poskytnuté úvery.

12. Žalovaný taktiež namietal nepreukáznie splnenia podmienok na poskytnutie úverov podľa bodov 5.2.
úverových zmlúv, t.j. že žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného plniť, pričom žalovaný poprel
existenciu splnenia týchto podmienok žalobcom.

13. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalovaný tiež rozporoval existenciou
ustanovenia bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných podmienok v zmysle ktorého: „V prípade vzniku

povinnosti banky nahradiť klientovi spôsobenú škodu nie je banka povinná uhradiť ušlý zisk ani
nemajetkovú ujmu“.

14. Žalovaný tiež poukázal na svoje oprávnenie podľa bodu 2.12.3. Záložných zmlúv, podľa ktorých mal
oprávnenie kedykoľvek zablokovať peňažné prostriedky až do výšky zabezpečovanej pohľadávky na
účtoch žalobcu vedených žalovaným.

15. Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: 1. prehľady účtov žalobcu a jeho prevodných príkazov za obdobie od 26.1.2012 do 20.2.2012
(č.l. 256 - 261), 2. zoznam pohľadávok žalobcu ku dňu 26.1.2012 a 3.2.2012 (č.l. 262), 3. el. list I. W.
zo dňa 22.8.2011 s prílohou Správa o vecných zisteniach (č.l. 263 - 293), 4. Upozornenie o prípade
neplnenia zo dňa 15.2.2012 (č.l. 294), 5. el. komunikáciu strán sporu zo dňa 11.2.2012, 13.2.202,
17.2.2012 a 20.2.2012 (č.l. 295-296, 303-304 a 313), 6. Návrhy žalovaného na prolongáciu úverov
zo dňa 11.2.2012 a 17.2.2012 (č.l. 297 - 302 a 306 - 311), 7. Všeobecné obchodné podmienky (č.l.
314 - 326), 8. Výpočet finančných ukazovateľov (kovenantov), 9. Obchodné podmienky spoločnosti
SBERBANK (č.l. 1078 - 1125), 10. e- mail J. C. z 13.2.2012 s prílohou (č.l. 1126 - 1134), 11. Zmluvy o
záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 22.12.2008 a 25.3.2011 (č.l. 1136 - 1145), 12. Žiadosť žalobcu
o odloženie časti úveru (č.l. 1149), 13. Sprievodná správa ku konsolidovanej účtovnej závierke žalobcu
(č.l. 1151 - 1155), 14. Vybranú časť výročnej správy úpadcu k 31.12.2011 (č.l. 1310 - 1311), 15. Odborné
vyjadrenie znalca Ernst & Zoung Financial Advisory, s.r.o. ku Znaleckému posudku č. 300-17/2016 zo
dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o. (č.l. 1313 - 1359), 16. Všeobecné
obchodné podmienky žalovaného účinné k 1.11.2010 (č.l. 1376 - 1384), 17. Všeobecné obchodné
podmienky žalovaného účinné k 15.2.2012 (č.l. 1385 - 1393), 18. Opatrenie NBS č. 4/2007 z 13.3.2007
(č.l. 1394 - 1420), 19. fotografiu svedkov Ing. O. a Ing. F. (č.l. 1893), 20. fotografiu tabule nachádzajúcej
sa na fotografii č.l. 1893 (č.l. 1984), 21. fotografiu tabuľky (č.l. 1985), 22. e-mailovú korešpondenciu zo
dňa 30.1.2012 (č.l. 2067), 23. Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (č.l. 2076 - 2079),
24. Zmenku na 40.000.000,- eur (č.l. 2080), 25. Protokol z rokovania zo dňa 1.8.2011 (č.l. 2084) a 26.
Stratégia Korlea Invest Group na rok 2012 (č.l. 2085 - 2094).

16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka: „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“

17. Podľa § 379 Obchodného zákonníka: „Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.“

18. Podľa § 389 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred
porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.“

19. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, §§ 263 až
272, § 273 ods. 1, §§ 276 až 289, § 301, § 303, § 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312,
§ 313, § 321 ods. 4, § 324, § 340a, § 340b, §341, §365,§§ 369 až 369d, § 370, § 371, § 376, § 382, §
384, §§ 386 až 408, § 408a, § 444, § 458, § 459, § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods.
3, § 488, § 493, § 499, § 509 ods. 1, § 592, § 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods.
3, § 668a, § 669, § 669a, §672a, §675, § 676 ods. 1 a 2, § 711, § 720, § 725, § 729, § 743 a § 771c.“

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

21. Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.“

22. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.“

23. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.“

24. Podľa § 397 Obchodného zákonníka: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.“

25. Podľa § 405 Obchodného zákonníka: „(1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa §§ 402
až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. (2)
Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba
už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa
neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.“

26. Nesporným medzi stranami sporu bola skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili dva úverové
vzťahy a to Zmluvu o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 v znení jej neskorších dodatkov
a tiež Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004 v znení jej dodatkov.
Nesporným je tiež tá skutočnosť, že na základe týchto zmlúv poskytoval žalovaný ako veriteľ žalobcovi
ako dlžníkovi peňažné prostriedky, ktoré žalobca používal na zabezpečenie svojich podnikateľských
aktivít na medzinárodnom trhu s elektrickou energiou. Tiež je nesporné, že tieto peňažné prostriedky
boli poskytované žalobcovi tak, že žalovaný z účtov žalobcu na základe jeho žiadostí v jednotlivých
prípadoch previedol príslušné platby obchodným partnerom žalobcu. Nesporná je tiež tá skutočnosť, že
žalovaný najneskôr od dňa 20.2.2012 ukončil vykonávanie akýchkoľvek platieb z účtov žalobcu.

27. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným je zistenie, či žalovaný svojim konaním
(ukončenie vykonávania platieb z účtov žalobcu) a tiež následne neuzavretím nových úverových
zmlúv po 28.2.2012 (respektíve nepredĺžením účinnosti úverových zmlúv) porušil nejakú svoju zmluvnú
povinnosť. Až po ozrejmení týchto sporných skutočností je možné uzavrieť, či mohlo dôjsť ku škode, za
ktorú nesie žalovaný zodpovednosť podľa znenia § 373 Obchodného zákonníka.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd z dôvodov uvedených v nasledujúcich odsekoch tohto
odôvodnenia dospel k záveru, že žaloba je neoprávnená, a preto ju vo výroku I. tohto rozsudku zamietol.

29. S ohľadom na obranu žalovaného, ktorou namietal existenciu svojej povinnosti poskytnúť plnenie
podľa dohodnutých zmlúv, súd vychádzajúc z obsahu uzavretých zmlúv a tiež aj z obsahu žalobcom
predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný nebol povinný poskytnúť žalobcom
požadované plnenie. Tento záver je bližšie odôvodnený v odsekoch 31 až 35.

30. Podľa bodu 5.2. (č.l. 173) Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 20.12.2004
v znení jej dodatkov bolo poskytnutie úveru podmienené splnením podmienok uvedených v tomto
zmluvnom ustanovení označenými pod písmenami a) až m). Žalobca v tomto konaní napriek množstvu
ním predložených listinných dôkazov nepreukázal, že by v spornom období splnil všetky dohodnuté
podmienky, t.j. žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného poskytnúť požadované plnenie. Z
konania žalovaného je dostatočne zrejmé, že sa nerozhodol v danom období upustiť od splnenia týchto
podmienok žalobcom, čo zmluva umožňovala. Pokiaľ teda žalovaný neposkytol čerpanie úveru, tak
neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť.

31. Podobné zmluvné ustanovenie ako v predchádzajúcom odseku odôvodnenia sa nachádza aj v
Zmluve o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 zo dňa 21.12.2006 v znení jej dodatkov.
V tomto zmluvnom vzťahu však podľa bodu 5.1. zmluvy (č.l. 202) bolo takéto splnenie podmienok
poskytnutia úveru stanovené iba v prípade prvého poskytnutia úveru. Vychádzajúc z obsahu bodu 11.4.1
zmluvy (č.l. 206) je potrebné konštatovať, že v tomto prípade však nešlo o úverovú zmluvu, ale o tzv.
nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka (s prvkami úverovej zmluvy), podľa ktorej
žalobca nemal striktne dané právo na poskytnutie peňažného plnenia od žalovaného, a to ani pokiaľ by
boli splnené podmienky podľa bodu 5.2. zmluvy. Uvedené je zrejmé z obsahu bodu 4.1. zmluvy (č.l. 201),

podľa ktorého mal žalovaný možnosť (nie však povinnosť) poskytnúť čerpanie peňažných prostriedkov.
Pokiaľ teda žalovaný neposkytol čerpanie úveru, tak neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť.

32. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je daný ďalší zmluvne dohodnutý dôvod,
ktorý oprávňoval žalovaného neposkytnúť žalobcovi ním požadované plnenie. Konkrétne súd poukazuje
na obsah ustanovenia bodu 2.2.2. (č.l. 172 a 201), ktorým bol modifikovaný bod 13.1 Všeobecných
obchodných podmienok a ktorý vo svojom písmene i) upravuje možnosť neplnenia (t.j. možnosť
žalovaného neposkytnúť plnenie), ak žalobca nesplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Z obsahu
odpovede žalobcu na Upozornenie o prípade neplnenia (č.l. 759 - 763), z obsahu Dohody o poskytnutí
finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (č.l. 2076 - 2079) a tiež aj z obsahu výpovede svedka Ing. I. W.
jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil minimálne tieto svoje zmluvné povinnosti: 1. porušil svoju
informačnú povinnosť danú podľa bodu 7.1. písmeno d) a e) Zmluvy o revolvingovom splátkovom
úvere č. 2631/04 (č.l. 174) a tiež povinnosť danú bodom 8.1. písm. f) a g) Zmluvy o štruktúrovanom
kontokorentnom úvere č. 1958/06 (č.l. 203), t.j. konkrétne neoznámil žalovanému ukončenie (prípadne
zmenu) jeho obchodov s hodnotou nad 500.000,00 eur a to minimálne v 5 prípadoch (č.l. 764 - 766), a to
zjavne po dobu viac ako 3 dni odkedy žalobca túto skutočnosť zistil (ide o prípady aj z rokov 2008) a 2.
porušil svoju povinnosť danú podľa 7.2. písm. c) a d) (č.l. 175) Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere
č. 2631/04 a tiež povinnosť danú bodom 8.2. písm. b), c) a d) Zmluvy o štruktúrovanom kontokorentnom
úvere č. 1958/06 (č.l. 204), tieto svoje povinnosti porušil konkrétne tak, že bez súhlasu žalovaného
uzavrel Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012, pričom o tejto skutočnosti žalovaného
neinformoval vôbec. Tieto žalobcove porušenia zmluvy oprávnili žalovaného na to, aby v súlade s vyššie
citovaným pozmeneným obsahom všeobecných obchodných podmienok bod 13.1 písm. i) neposkytol
žalobcovi ním požadované plnenie.

33. Stanovisko žalobcu, že svojou „Odpoveďou žalobcovi na prípad neplnenia“, ktorú žalovanému
zaslal do 3 dní od upozornenia, odstránil možnosť neplnenia, je nesprávne, pretože podľa obsahu tohto
zmluvného ustanovenia by k zániku možnosti neplnenia došlo iba v prípade, že by tak žalobca učinil
v lehote 3 dní od kedy sa o porušení dozvedel, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že informačná povinnosť o obchodných prípadoch nad 500.000,00 eur bola splnená vo
viacerých prípadoch s viac ako 3 ročným omeškaním a tiež na skutočnosť, že žalobca o uzavretí Dohody
o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 neinformoval vôbec (žalobca svoje tvrdenie, že išlo o
úver na zabezpečenie svojej prevádzky nijako nepreukázal).

34. Ďalším dôvodom, ktorý oprávňoval žalovaného na zablokovanie peňažných účtov žalobcu bola
dohoda strán sporu o tomto oprávnení žalovaného podľa ustanovení v bodoch 2.12.3. upravená v
Zmluvách o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 22.12.2008 a 25.3.2011 (č.l. 1139 a 1144). Z obsahu
tejto dohody vyplýva oprávnenie žalovaného kedykoľvek zablokovať peňažné účty žalobcu do výšky
zabezpečovanej pohľadávky.

35. Žalobca odôvodňuje svoju žalobu tiež skutočnosťou, že nedošlo k ďalšiemu predĺženiu úverových
vzťahov po 28.2.2012, hoci bol žalovaným prostredníctvom člena jeho predstavenstva Ing. I. O. jeho
e -mailom zo dňa 16.2.2012 ubezpečený o ďalšej spolupráci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
dlhodobosť spolupráce strán sporu, na špecifickosť jeho obchodovania na medzinárodnom trhu a s
tým súvisiacu potrebu žalobcu zabezpečiť si prefinancovanie svojich aktivít. Nepredĺžením spolupráce
napriek ubezpečeniam žalovaného sa žalobca dostal do situácie, že nemohol ďalej pokračovať vo
svojich obchodných aktivitách. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za konanie v rozpore
s poctivým obchodným stykom. Toto žalobcove stanovisko súd nepovažuje za opodstatnené a to z
nasledovných dôvodov.

36. Medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna dohoda (napr. zmluva o budúcej zmluve) o
povinnosti žalovaného uzavrieť novú zmluvu (zmluvy), prípadne o povinnosti predĺžiť trvanie existujúcich
zmlúv aj po 28.2.2012. Neexistuje ani žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by žalovaný mal
povinnosť novú zmluvu so žalobcom uzavrieť. E- mail Ing. O. (č.l. 66) takýmto záväzkom jednoznačne
nie je a z jeho obsahu vyplýva iba skutočnosť, že žalovaný má záujem na ďalšej spolupráci. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný mal naozaj záujem na ďalšej spolupráci, čo
preukazuje fakt, že žalobcovi neskôr poslal svoj návrh na prolongáciu úverov zo dňa 17.2.2012 č.l. 306 -
311). Žalovaný navrhoval žalobcovi predĺženie zmluvných vzťahov celkovo minimálne 3 x, čo vyplýva aj
z jeho ďalších návrhov zo dňa 11.2.2012 (č.l. 297 - 302) a zo dňa 3.6.2012 (č.l. 38 - 73), pričom žalobca

tieto návrhy zmlúv zjavne neprijal. Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý je potrebný súhlas
oboch zúčastnených strán a pokiaľ žalobca neprijal návrhy žalovaného na ďalšiu spoluprácu, tak toto
nemožno vykladať v neprospech žalovaného ako jeho konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

37. Je nesporné, že spolupráca strán sporu fungovala dlhodobo a že viac menej pravidelne dochádzalo
k jej predlžovaniu uzavretím dodatkov k príslušným zmluvám. Napriek tejto skutočnosti by však
žalobca ako zodpovedný podnikateľ mal mať zabezpečené aj náhradné riešenie zabezpečenia svojich
finančných potrieb. T.j. pokiaľ neprijal návrhy žalovaného na uzavretie nových zmlúv, tak sa jeho vedenie
malo pokúsiť zabezpečiť si peňažné prostriedky prostredníctvom iných peňažných ústavov, ktorých je
na slovenskom trhu dostatočný počet.

38. Podľa výpovede svedka Ing. I. W. by si rokovanie s inou peňažnou inštitúciou na zabezpečenie
financovania žalobcu vyžiadalo väčší časový priestor (min. približne 3 mesiace). Rokovania o predĺžení
financovania žalobcu začínalo vždy niekedy v mesiaci november, na základe ktorých dochádzalo k
uzatváraniu zmlúv v mesiaci december, resp. najneskôr začiatkom mesiaca január ďalšieho roka.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že posledné dohodnuté zmluvné obdobia spolupráce strán sporu končilo k
28.2.2012 a tiež zo skutočnosti, rokovania o predĺžení spolupráce v novembri roka 2011 boli neúspešné,
mal žalobca dostatočný časový priestor na to pokúsiť sa dohodnúť na spolupráci s inou bankovou
inštitúciou. Pokiaľ sa žalobca alternatívne nepokúsil zabezpečiť si svoje financovanie prostredníctvom
iného peňažného ústavu (čo nijako nepreukázal), je zrejmé, že ako riadny hospodár nesplnil svoju
prevenčnú povinnosť pre prípad škôd vyplývajúcich zo skutočnosti, že nebude mať zabezpečené
dostatočné finančné prostriedky potrebné na realizáciu jeho obchodnej činnosti.

39. Žalobca na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku tiež poukázal na skutočnosť, že Okresný
súd Košice II pod spisovou značkou 35 Cb 30/2012 vydal dňa 14.3.2012 Uznesenie ako predbežné
opatrenie, ktorým bol žalovaný zaviazaný: 1. umožniť a strpieť nakladanie navrhovateľa so všetkými
finančnými prostriedkami na účtoch vedených žalovaného, 2. zdržať sa započítavania svojich
pohľadávok voči žalobcovi a 3. zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami žalobcu na účtoch
vedených u žalovaného. Ani existencia tohto súdneho rozhodnutia nie je dostatočným dôkazom, ktorý
by sám osebe preukazoval opodstatnenosť žalobného nároku, pretože žalovaný namietal skutočnosť,
že by žalobca vôbec na svojich účtoch v danom čase disponoval nejakými svojimi finančnými
prostriedkami, pričom žalobca takúto skutočnosť nijako nepreukázal. Navyše ku dňu vydania tohto
súdneho rozhodnutia už žalobca mal ukončený výkon svojej obchodnej činnosti na trhu s elektrickou
energiou, čo je zrejmé z oznámenia žalobcu o pozastavení jeho činnosti (č.l. 767 - 792 a č.l. 1180).
Prípadné nerešpektovanie (respektíve aj rešpektovanie) citovaného súdneho rozhodnutia žalovaným už
teda nemohlo mať vplyv na situáciu žalobcu a jeho prípadnú stratu na budúcom zárobku.

40. Aj v prípade hypotetickej zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcu však nebolo možné
žalobnému nároku vyhovieť a to z dôvodov, že žalobca nepreukázal dostatočne opodstatnenosť svojho
nároku čo do jeho výšky a tiež, že žalobca a žalovaný sa dohodli na obmedzení výšky nároku na náhradu
škody.

41. Na preukázanie výšky škody predložil žalobca svoj súkromný Znalecký posudok č. 300-17/2016
zo dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o. (č.l. 951 - 1056). Z obsahu tohto
znaleckého posudku vyplýva záver, že škoda titulom ušlého zisku za obdobie roka 2012 predstavuje
sumu vo výške uplatnenej spoločne oboma žalobnými návrhmi žalobcu, t.j. vo výške 121.609.000,00
eur. Tento znalecký posudok nie je možné súdom akceptovať a to z nasledovných dôvodov: 1. Zo záveru
posudku vyplýva, že takáto suma by bola v prípade neukončenia podnikania žalobcu generovaná na
účet žalobcu, či na účet iného subjektu. Z takéhoto záveru teda vôbec nie je zrejmé, aký konkrétny zisk
by mal priamo žalobca, pretože časť peňazí mala byť uhradená na účty iných subjektov; 2. Súčasťou
posudku je Výkaz ziskov a strát žalobcu za obdobie roka 2011 (č.l. 1037 - 1040), podľa ktorého bol
výsledok ročného hospodárenia žalobcu za toto obdobie po zdanení v strate 71.731,- eur. Pokiaľ bol
žalobca vo svojom podnikaní za rok 2011 v strate, je záver posudku, podľa ktorého by mal žalobca v
nasledujúcom roku 2012 zisk vo výške 121.609.000,00 eur absolútne neakceptovateľný.

42. Podľa bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 1382) v prípade vzniku povinnosti
žalovaného nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu nie je žalovaný povinný uhradiť ušlý zisk a ani
nemajetkovú ujmu. Obsah tohto ustanovenia vo vzťahu medzi stranami sporu modifikuje ustanovenie

§ 379 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že sa nahrádza škoda a ušlý zisk. Vychádzajúc z
obsahu vyššie citovaného ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že toto zákonné
ustanovenie (§ 379) nie je kogentným ustanovením Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že účastníci
zmluvného vzťahu môžu obsah tohto zákonného ustanovenia dohodou zmeniť. Keďže sa strany sporu
platne dohodli na zmene príslušného zákonného ustanovenia tak, že žalovaný nie je povinný nahradiť
ušlý zisk, je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku je aj z tohto dôvodu
neoprávnený.

43. Žalovaný vzniesol na svoju obranu tiež námietku premlčania a to vo vzťahu k nároku žalobcu
uplatnenom jeho žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 v konaní vedenom pod sp. značkou
33Cb/53/2017. Predmetný žalobný nárok si žalobca uplatnil na súde už skôr a to v rámci konania
vedeného pod sp. zn. 33Cb/83/2012, avšak Uznesením konajúceho súdu zo dňa 18.3.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2016, bolo rozhodnuté bez rozhodnutia vo veci samej tak, že sa návrh
na zmenu žaloby nepripustil. Predmetom sporu je ušlý zisk za rok 2012, nárok na jeho zaplatenie by sa
mal podľa znenia § 397 premlčať najneskôr koncom roky 2016. Vychádzajúc zo skutočnosti, že pôvodné
konanie o tomto nároku bolo právoplatne skončené bez rozhodnutia vo veci samej dňa 1.4.2016, podľa
vyššie citovaného ustanovenia § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka došlo ku predĺženiu príslušnej
premlčacej lehoty na obdobie do 1.4.2017. Z uvedeného vyplýva, že predmetný nárok žalobcu uplatnený
žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 nie je premlčaný.

44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

45. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému voči žalobcovi
priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

46. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

47. Ďalšie žalobcom navrhované dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že súd považoval zistený
skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku. Návrh žalobcu na vypočutie svedka Ing.
B. I. a na vypočutie svedka Ing. V. W. nepovažoval súd za hospodárne, nakoľko rozhodnutie súdu
vyplýva z obsahu písomných dohôd strán sporu a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorom
by výpovede týchto svedkov zásadne nemohli nič zmeniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri
svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj obsah písomného stanoviska navrhnutého svedka Ing. B. I. na
č.l. 2160.

48. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti.

50. Žalobca predovšetkým poukazuje na ním opakovane zdôrazňovanú povahu a formu spolupráce
medzi stranami a to, ako prebiehalo poskytovanie úveru podľa úverových zmlúv, osobitne Zmluvy o
STK. Za správny je potrebné považovať záver súdu prvej inštancie o povahe Zmluvy o revolvingovom
úvere, t.j. že existovala povinnosť žalovaného poskytnúť úver žalobcovi po splnení jeho podmienok. Súd
však dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa bodu 5.2.
Zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako nesprávny je aj záver súdu o povahe zmluvného vzťahu podľa
Zmluvy o STK.

51. Medzi stranami nebolo počas celého konania sporné to, že žalobca spĺňal počas existencie
úverových vzťahov všetky podmienky poskytnutia úveru. Spornou bola skutočnosť, či na strane žalobcu
nastal prípad neplnenia, ktorý mohol mať rozličnú podobu. Z povahy veci a elementárnej logiky ako aj z

hľadiska existujúcej judikatúry je vylúčené, aby žalobca preukazoval existenciu negatívnej skutočnosti,
t.j. že nenastal prípad neplnenia. Naopak, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že na strane žalobcu
nastal prípad neplnenia.

52. Žalobca pravidelne (na mesačnej báze) predkladal žalovanému všetky doklady dôležité pre určenie
čerpania úverových prostriedkov a žalovaný za kontrolu týchto dokladov dokonca v zmysle zmlúv
inkasoval poplatok. V takom prípade je iste bez ďalšieho nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom,
že žalobca neinformoval žalovaného o podstatných skutočnostiach ohľadne jeho obchodov v zmysle
úverových zmlúv a navyše nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak je zrejmé, že žalobca každý
mesiac predkladal žalovanému doklady, z ktorých bol jednoznačne zrejmý stav kontraktov a pohľadávok,
a je preto nepochybné, že svoju informačnú povinnosť žalobca riadne plnil. Úverové zmluvy pritom
osobitne neriešili formu plnenia oznamovacej povinnosti, a preto nie je možné vylúčiť záver, že žalobca
túto oznamovaciu povinnosť riadne plnil na mesačnej báze predkladaním dokladov v zmysle úverových
zmlúv.

53. Splnenie podmienok úverových zmlúv malo zmysel posudzovať vždy len na báze mesiaca, t.j. počas
obdobia poskytnutia konkrétneho úverového rámca, resp. jeho čerpania, ktoré sa vždy na mesačnej
báze uhradilo a následne (nanovo) opätovne schvaľovalo a čerpalo. Táto skutočnosť pritom medzi
stranami nie je sporná.

54. Posudzovanie splnenia podmienok úverových zmlúv je dôležité len pred momentom poskytnutia
úveru, resp. pred jeho čerpaním, nakoľko bez jeho načerpania neexistuje záväzok zo strany dlžníka -
ide iba o rámcové financovanie, ktoré sa aktivuje až čerpaním/poskytnutím. Preto je z tohto pohľadu
skutočne kľúčový bod 5.2. úverových zmlúv.

55. Ak žalovaný požadovaný úver/čerpanie žalobcovi poskytol, bolo jednoznačné, že žalobca spĺňal
podmienky úverových zmlúv a poskytnutím úveru sa zavŕšil a legitimizoval vzájomný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným, nakoľko v zmysle bodu 5.2 úverových zmlúv mal žalovaný právo od splnenia
niektorej z podmienok poskytnutia úveru upustiť.

56. Z toho teda logicky vyplýva, že ak žalovaný úver poskytol (pri súčasnom nesplnení niektorej z
podmienok, o ktorej nesplnení vedel), tak všetky podmienky, ktoré považoval za potrebné pre poskytnutie
úveru považoval za splnené a plnenie ostatných (nesplnených) logicky nepožadoval.

57. Ak teda žalovaný požadovaný úver poskytol, bolo jednoznačné, že žalobca spĺňal podmienky
úverových zmlúv, minimálne v tom rozsahu, ako žalovaný považoval za dôležité pre poskytnutie úveru.

58. Čo sa týka argumentu súdu o tom, že žalobca neinformoval žalovaného o uzavretí Dohody o
poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (bod 33 napadnutého rozsudku), v tomto smere nie je
zrejmé, prečo súd neakceptoval skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 11.1.2018,
najmä s poukazom na emailovú správu žalobcu zo dňa 9.2.2012 a písomné Prehlásenie Ing. B. I.
zo dňa 10.1.2018, ktorým sa súd podľa vlastného vyjadrenia (bod 48) zaoberal, avšak v rozpore s
uvedenými skutočnosťami ustálil, že žalobca o uzavretí Dohody zo dňa 7.2.2012 žalovaného vôbec
neinformoval. Napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktoré súd
viedli k tomuto záveru. Požiadavka na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie je pritom súčasťou práva
na spravodlivý proces a súdnu ochranu, a absencia dôvodov, ktoré súd viedli k jeho záverom v rámci
aplikácie práva na konkrétny prípad je nepochybne sama o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku.

59. Je zrejmé, že ekonomickou kauzou medzi stranami bol úver, t.j. úverové zmluvy a pokiaľ tieto boli
riadne plnené žalobcom, neexistoval dôvod, akokoľvek žalovaný tvrdí opak a poukazuje na ust. bodu 2.
12.3. záložných zmlúv, aby žalovaný mohol svojvoľne podľa svojej úvahy blokovať účty žalobcu, nakoľko
by sa jednalo o porušenie zmlúv o vedení bežného účtu a výkon práva v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.

60. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že so žalovaným bolo uzatvorených viacero zmlúv, ktoré vytvárali
rámec vzájomnej spolupráce a ktoré spolu úzko vzájomne súviseli.

61. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že ho žalovaný dlhodobo zavádzal a uvádzal (ho) do omylu v tom, že
mu poskytne ďalšie financovanie, pričom nijakým spôsobom (ani len nepriamo) neupozornil žalobcu, že
mu ďalšie úverové prostriedky neposkytne; v skutočnosti postupoval presne opačne.

62. Blokovanie účtov žalobcu a odmietnutie realizácie platobného styku predstavovalo výkon práva v
rozpore s poctivým obchodným stykom. Tieto okolnosti súd prvej inštancie vôbec neskúmal.

63. Žalobca tiež argumentuje proti pojmovému zmiešaniu dohody o rozsahu náhrady škody a vzdaniu
sa nároku na jej náhradu. Ak totiž obmedzíme rozsah náhrady škody, nevyhnutne to pojmovo znamená
vzdanie sa nároku na jej budúcu náhradu. Hranicou dispozitívnosti ust. § 379 Obch.zák. je kogentné
ust. § 386 ods. 1 Obch.zák.. Dispozitívnosť sa môže týkať potenciálnej dohody ohľadne predvídateľnosti
škody, ale nemôže sa týkať samotnej reparačnej funkcie náhrady škody v súkromnom práve.

64. Napadnutý rozsudok je založený na nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie.

65. Názor súdu o neakceptovateľnosti záveru o možnosti dosiahnutia zisku v roku 2012 vo výške
121.609.000,00 eur s ohľadom na stratu predošlého roka, je nepreskúmateľný, nakoľko tu zjavne
absentuje akýkoľvek logický a jasný dôvod, ktorý súd prvej inštancie k takémuto záveru viedol.

66. Škoda uplatnená žalobcom v konaní má 2 zložky - a to škodu v podobe nerealizovaných ušlých
ziskov a škodu, ktorá by nevznikla, ak by nedošlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu.

67. Žalobca poukázal na to, že súd nevenoval pozornosť žalobnej línii, v zmysle ktorej žalovaný spôsobil
žalobcovi škodu konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca v tomto smere
poukázal na to, že je v tomto smere potrebné vypočuť ďalších svedkov, najmä Ing. W. a Ing. I., ktorých
výpovede môžu potvrdiť tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný účelovo, vedome a úmyselne konal tak,
že v dôsledku jeho úkonom vznikla žalobcovi priama škoda ako aj doložiť listiny, ktorých existenciu
žalovaný účelovo a vedome zatajuje a na žalobcove opakované požiadavky o ich predloženie nereaguje.
Osobitne svedok Ing. W. mohol poskytnúť informácie svedčiace o neštandardnom konaní žalovaného
vo vzťahu k zmluvnému partnerovo EXIMBANKA, zatiaľ čo Ing. I. by mohol vypovedať o okolnostiach
týkajúcich sa neštandardného konania žalovaného z pohľadu všetkých zmlúv, ktoré mali strany medzi
sebou uzavreté. M. je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie neodstránil rozpory vo výpovediach
svedkov, osobitne vo výpovedi svedka Ing. O..

68. Súd prvej inštancie však konštatoval v bode 48 napadnutého rozsudku, že ďalšie navrhované
dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav za dostatočný a ďalšie
vypočutie svedkov nepovažoval za hospodárne, nakoľko rozhodnutie súdu vyplýva z obsahu písomných
dohôd strán sporu a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorom by výpovede svedkov zásadne
nemohli nič zmeniť.

69. Skutočnosť je však taká, že nakoľko súd nevenoval pozornosť žalobnej línií, v zmysle ktorej
žalovaný spôsobil žalobcovi škodu konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (pričom
žalobca dôkladne a jasne opísal vo svojom vyjadrení dňa 15.2.2016, vo svojom vyjadrení k stanovisku
žalovaného zo dňa 1.12.2017 ako aj vo svojom vyjadrení dňa 11.1.2018 v čom malo spočívať úmyselné
konanie žalovaného v rozpore s poctivým stykom), súd nemohol riadne zistiť skutkový stav veci, pretože
výlučne len výpovede svedkov mohli dať jasnú odpoveď na otázku, či konanie žalovaného vykazovalo
znaky konania neštandardného a teda v rozpore so zaužívanými praktikami medzi stranami i zvyklosťami
v danom obchodnom odvetví. Súd prvej inštancie tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, pochybil, nakoľko
nezistil riadne skutkový stav veci.

70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 389
ods. 1 písm. b) c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

71. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobcom podané
odvolanie je nedôvodné a v žiadnom prípade nemôže predstavovať dôvod pre zrušenie rozsudku tak,
ako to žiada žalobca. Odvolanie obsahuje veľké množstvo nepresností skresľujúcich fatky overiteľné
prostredníctvom dokumentov založených v súdnom spise, pričom žalobca opakovane prezentuje vlastné

tvrdenia ako fakty bez toho, aby označil akýkoľvek dôkaz, ktorý by dané tvrdenie mal alebo aspoň
mohol preukazovať. Naopak, v mnohých prípadoch sú tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní zjavným
zavádzaním a účelovou lžou, ktorá je v priamom rozpore s explicitnou právnou úpravou a dokazovaním
vykonaným v konaní. Navyše prostredníctvom cieleného abstrahovania od kontextu pri popise a
posudzovaní dôkazov, citátov, či ustanovení zmluvných dokumentov a právnych predpisov sa žalobca
snaží vytvoriť skreslený obraz skutkového a právneho stavu posudzovanej veci, pričom nevyhnutne
prichádza k nesprávnym a preto neprijateľným, až absurdným záverom.

72. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 C.s.p. preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od
1.7.2016) túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa
28.9. 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

73. Charakteristickým znakom občianskoprávnych i obchodných záväzkových vzťahov je zmluvná
voľnosť, ktorá sa okrem iného prejavuje v možnosti, aby si účastníci pri úprave svojich vzťahov zvolili
takú zmluvné dojednania, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám a predstavám o výsledku, ktorý sa
nimi má dosiahnuť, s možnosťou upraviť si jednotlivé zákonné ustanovenia tak, ako im vyhovujú. Pre
súkromné právo je charakteristické, že zmluvná voľnosť sa prejavuje nielen pri uzavieraní zmlúv, ale aj
po ich vzniku. To kedykoľvek počas platnosti (existencie) záväzkovo-právneho vzťahu. Zmluvne možno
dohodnúť, že niektoré záväzky (povinnosti) budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť z
prejavu vôle a z obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu,
pričom zmluvné strany môžu nadobúdať aj také práva a povinnosti, ktoré si sami nedohodli, ale ktoré
vyplývajú priamo zo zákona. Ak vznikne pochybnosť o tom, v akom rozsahu zanikol pôvodný záväzok,
platí vyvrátiteľná domnienka, že pôvodný záväzok naďalej trvá. Obsahom každého právneho úkonu je
určenie práv a povinností, ktoré budú obsahom právneho vzťahu založeného týmto právnym úkonom.
Pre určenie povahy a obsahu právnych úkonov nie je rozhodujúce jeho označenie, ale jeho skutočný
obsah.

74. Z obsahu žalôb odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal náhrady škody ako aj ušlého zisku.

75. Majetková škoda predstavuje ujmu na majetkových záujmoch poškodeného spočívajúcu v zmenšení
jeho majetku. Majetkovú škodu členíme na skutočnú škodu/damnum emergens/, ktorá smeruje v zásade
do minulosti a predstavuje negatívnu hodnotu, t.j. rozdiel medzi majetkom, ktorý poškodený mal v
minulosti a tým, ktorý má teraz a ušlý zisk/lucrum cessans/, ktorý na druhej strane smeruje do budúcnosti
a predstavuje majetok, ktorý poškodený ešte nemal, ale s určitosťou mierou pravdepodobnosti ho mať
mohol.

76. Pri výpočte majetkovej škody sa spravidla vychádza z tzv. rozdielovej metódy, kedy sa porovnávajú
dva stavy majetkovej sféry poškodeného, a to pred a stav po vzniku škody. Prostredníctvom tejto metódy
sa zisťuje výška zmenšenia majetku poškodeného a výsledkom je škoda „in concreto“, čo v konečnom
dôsledku odráža určitosť škody (čo do vzniku a rozsahu) ako podmienku jej nahraditeľnosti.

77. Hranica medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom je veľmi tenká a preto je niekedy ťažko rozlíšiť, či
daná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného alebo jeho nezväčšenie.

78. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.10.2006 Zmluvu o štruktúrovanom kontokorentnom úvere
č. 1958/06 v cudzej mene v znení všetkých jej neskorších dodatkov (ďalej len „Úverová zmluva1“) a
dňa 13.12.2004 Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 v znení všetkých jej neskorších
dodatkov (ďalej len „Úverová zmluva 2“).

79. Dňa 29.2.2012 vzhľadom na nemožnosť disponovať so svojimi finančnými prostriedkami na účtoch
u žalovaného žalobca prostredníctvom agentúry REUTERS oznámil svojim obchodným partnerom a
všetkým dotknutým osobám ukončenie svojej obchodnej činnosti pri nákupe a predaji elektrickej energie
a následne túto svoju činnosť ukončil.

80. Z obsahu žaloby zo dňa 4.6.2012 doručenej súdu dňa 13.6.2012 vyplýva, že žalobca sa uvedenou
žalobou domáhal náhrady škody vo výške 71.150.469,86 eur, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaný
porušoval uzavreté zmluvy, keďže prestal plniť svoju kľúčovú povinnosť podľa úverových zmlúv (umožniť
žalobcovi realizovať platby dodávateľom), resp. v niektorých prípadoch túto povinnosť plnil až po
viacnásobnej urgencii a s omeškaním, a to všetko bez toho, aby voči žalobcovi urobil akýkoľvek
relevantný právny úkon.

81. Podľa žalobcu by k predčasnému ukončeniu zmlúv nedošlo, ak by zo strany žalovaného nedošlo k
porušeniu zmluvných povinnosti.

82. Podľa žalobcu postup žalovaného bol v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného
styku ako aj s ust. § 370 a násl. Obchodného zákonníka.

83. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

84. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

85. Oprávnenej osobe vznikne nárok na náhradu škody, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú
povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje medzi porušením zmluvy povinnosti a vzniknutou škodou
príčinná súvislosť.

86. Z obsahu horeuvedenej žaloby vyplýva, že žalobcovi mala vzniknúť skutočná škoda vo výške
71.150.469,86 eur a ušlý zisk vo výške 57.117.494,86 eur.

87. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či boli splnené zákonné
predpoklady zodpovednosti za škodu v intenciách podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

88. Podľa žalobcu, žalovaný porušoval uzavreté zmluvy a prestal plniť kľúčové povinnosti podľa
úverových zmlúv.

89. Z obsahu žaloby sa len možno domnievať, že sa jednalo o zmluvu o štruktúrovanom úvere č. 1958/06
zo dňa 16.10.2006 a zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004. Okrem
uvedeného žalobca nešpecifikoval porušenie horeuvedených zmlúv zo strany žalovaného. Žalobca ďalej
uviedol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku a žalovaný konal
v rozpore s dobrými mravmi.

90. Pokiaľ ide o údajnú náhradu skutočnej škody vo výške 24.957.872,88 eur a 758.880,- PL z dôvodu
nerealizovania príkazov na úhradu záväzkov voči jeho obchodným partnerom s dátumom splatnosti
20.2.2012, pre náhradu tejto škody nebol splnený zákonný predpoklad na náhradu škody, a to vznik
škody.

91. Ak by aj prípadne došlo zo strany žalovaného k porušeniu záväzku na realizovanie príkazov na
úhradu záväzkov žalobcu, jedná sa o nedodržanie dohodnutého finančného plnenia a nie vznik škody.

92. Z obsahu horeuvedenej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný porušoval uzavreté zmluvy
a prestal plniť kľúčové povinnosti podľa uvedených zmlúv.

93. Žalobou zo dňa 28.3.2017 doručenou súdu dňa 30.3.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal
náhrady škody vo výške 50.458,14 eur s prísl.. Nárok na základe uvedenej škody žalobca odôvodnil
tým, že žalovaný porušil povinnosť poskytnúť spoločnosti KORLEA INVEST, a.s. úverové prostriedky
podľa čl. 6.1 úverovej zmluvy.

94. Žalobca v žalobe ďalej uviedol viacero predpokladaných príčin spôsobilých spôsobiť škodu, pričom
je zrejmé, že tu vznik škody viedla iba jedna z nich. Žalobca však nepreukázal, ktorá z nich viedla k
vzniku škody.

95. Z obsahu rozsiahlej ale obsahovo neurčitej žaloby sa javí, že žalobca sa žalobou domáha náhrady
ušlého zisku, ktorý by žalobca dosiahol za predpokladu, ak by zo strany žalovaného nedochádzalo k
porušovaniu zmluvných záväzkov, k porušovaniu zásad poctivého obchodného styku a žalovaný by
nekonal v rozpore s dobrými mravmi:

96. Uvedené konštatovanie žalobcu bez presnej špecifikácie obchodných partnerov ako aj porušenia
povinnosti žalovaného (opäť chýba akých) nezakladá nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého
zisku.

97. Rovnako údajne porušenie zásad poctivého obchodného styku ako aj konanie žalovaného v rozpore
s dobrými mravmi nezakladá nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Podľa žalobcu
ušlý zisk spočíva v tzv. zmarenej príležitosti, pretože žalobca údajne stratil konkrétnu podnikateľskú
príležitosť, ktorý sa dá odvodiť od zmluvných podmienok zrušených zmlúv.

98. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR Rc/25/90 a tiež nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.
ÚS/548/99 skutočný ušlý zisk spočíva v nezväčšení majetku poškodeného, ku ktorému dokázateľne
došlo výlučne v dôsledku škodovej udalosti. Ide o prípady, kedy je možné od seba presne oddeliť vplyv
škodovej udalosti od iných okolnosti ovplyvňujúcich zvýšenie zisku.

99. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané zo strany žalobcu, že k nezväčšeniu
majetku poškodeného došlo výlučne v dôsledku škodovej udalosti zo strany žalovaného. Nevyhnutným
predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody. Nie je možné uplatňovať náhradu
škody, pokiaľ žiadna škoda neexistuje, pretože nie je ani čo nahrádzať.

100. Žalobca v podanom odvolaní uviedol tieto odvolacie dôvody:

a)rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP);
b)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP);
c)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
365 ods. 1 písm. e) CSP).

101. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery a právach
a povinnostiach strán sporu).

102. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo

inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192, § 193 a § 205 C.s.p..

103. Odvolanie žalovanej z hľadiska týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je opodstatnené.

104. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 C.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym zisteniam
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

105. Nárok žalobcu na náhradu škody posúdil podľa platných právnych predpisov upravujúcich náhradu
škody a dospel k správnemu záveru o tom, že na žalobcom uplatnenú náhradu škody neboli splnené
zákonné podmienky.

106. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení v rámci tzv. prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Súd v civilnom
procese nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu. Ak teda súd v
priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia
procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.

107. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhované dôkazy, čím neúplne zistil skutkový stav, nakoľko proces dokazovania v
súdnom konaní slúži k preukázaniu skutkových tvrdení uplatnených v žalobe (resp. obrane žalovaného
proti žalobe) s tým, že súd prvej inštancie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku vyjadreného
v žalobnom petite oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov je potrebné pre meritórne
rozhodnutie vykonať, a preto ak zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe alebo ostatných podaniach
žalobcu, či jeho prednesoch na pojednávaní, bez pochybností vyplýva, že uplatnený nárok je po právnej
stránke nedôvodný, žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná.

108. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky
požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal
so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

109. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

110. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.