Rozsudok – Náhrada škody Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 33Cb/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212216928
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7212216928.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: JUDr. Veronika
Kubríková, PhD., sídlo: Radlinského č. 20/2231, Spišská Nová Ves, správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu KORLEA INVEST, a.s., sídlo: Jesenského č. 25, Košice, IČO: 36 532 045, zastúpený advokátom:
JUDr. Michal Kováč, sídlo: Sládkovičova č.9, Žilina, IČO: 42 219 035, proti žalovanému: Tatra banka,
a.s., sídlo: Hodžovo námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený: 1. advokátskou kanceláriou:
Valko Marián & partners, s.r.o., sídlo: Porubského č. 2, Bratislava, IČO: 35 916 192 a 2. advokátom:
JUDr. Tomáš Borec, sídlo: Kozia č. 20, Bratislava, IČO: 30 816 343, v konaní o náhradu škody a ušlého
zisku s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (respektíve pôvodne samotný úpadca - KORLEA INVEST, a.s.) sa žalobou doručenou súdu
dňa 13.6.2012 v konaní vedenom pod sp. značkou 33 Cb 83/2012 domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi škodu a ušlý zisk vo výške 71.150.469,86 eur, ktorú mal podľa tvrdenia
žalobcu spôsobiť žalovaný úpadcovi KORLEA INVEST, a.s.. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok
na úrok z omeškania od doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne
a tiež si uplatnil právo na nahradenie trov súdneho konania.

2. Žalobca sa neskôr na rovnakom súde žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 v konaní vedenom pod
sp. značkou 33 Cb 53/2017 začal domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
škodu a ušlý zisk vo výške 50.458.530,14 eur, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu spôsobiť žalovaný
úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. a to na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v konaní vedenom
pod spisovou značkou 33 Cb 83/2012. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania
od 15.2.2016 do zaplatenia vo výške 8,05% z dlžnej sumy ročne a tiež si uplatnil právo na nahradenie
trov súdneho konania.

3. Konajúci súd svojim Uznesením sp. značka 33 Cb 83/2012 zo dňa 12.6.2017 podľa znenia § 166
ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol tak, že obidve konania uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto
odôvodnenia spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. značkou 33 Cb 83/2012.

4. Svoju žalobu odôvodnil žalobca spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch tohto odôvodnenia
(odseky 5 až 8). V ďalšej časti odôvodnenia bude súd používať označenie žalobca aj pre úpadcu, t.j.
pôvodného žalobcu.

5. Žalobca a žalovaný okrem iných zmlúv uzatvorili dňa 16.10.2006 Zmluvu o štruktúrovanom
kontokorentnom úvere č. 1958/06 v znení jej neskorších dodatkov a tiež Zmluvu o revolvingovom
splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004 v znení jej dodatkov. Spolupráca žalobcu a žalovaného
trvala od roku 2004, pričom pravidelne dochádzalo k prolongácii úverových vzťahov vždy minimálne na
obdobie 1 roka s tým, že jednotlivé úverové obdobia končili ku koncu februára a dodatky o prolongácii
boli vždy uzatvárané koncom mesiaca december resp. v priebehu mesiaca január. Žalobca obchodoval
na medzinárodnom trhu s elektrickou energiou, kde žalobca od svojich dodávateľov zakúpil el. energiu,
ktorú musel uhradiť do 20. dňa v nasledujúcom mesiaci, pričom platby za predaj takto zakúpenej el.
energie žalobca od svojich odberateľov dostával až 28. dňa v nasledujúcom mesiaci. Úverové vzťahy
medzi žalobcom a žalovaným mali slúžiť práve na finančné preklenutie obdobia (spravidla asi 10 dní),
kým žalobca dostane platby za ním predanú elektrickú energiu.

6. Ku škode podľa žalobcu došlo tak, že žalovaný v rozpore so zmluvami dňa 26.1.2012 zablokoval
všetky peňažné účty žalobcu vedené žalovaným (respektíve prestal z týchto účtov realizovať včas
prevody na základe príkazov žalobcu), t.j. žalovaný si prestal plniť svoju kľúčovú povinnosť podľa
úverových zmlúv (umožniť žalobcovi realizovať platby dodávateľom), respektíve v niektorých prípadoch
túto povinnosť plnil až po viacnásobnej urgencii a s omeškaním, a to všetko bez toho, aby voči žalobcovi
urobil akýkoľvek relevantný právny úkon (napr. Oznámenie o prípade neplnenia), ktorým by toto svoje
konanie odôvodnil. V dôsledku zablokovania účtov žalovaným došlo postupne k poškodeniu dobrého
obchodného mena žalobcu u jeho obchodných partnerov. Žalobca v súvislosti s konaním žalovaného
poukázal na znenie bodu 2.2.2. vyššie citovaných zmlúv, podľa ktorých došlo k modifikácii možnosti
pozastavenia úverovania žalovaným podľa bodu 13.1 Úverových podmienok za situácie, keď dôjde k
tzv. „Prípadu neplnenia“ a to vtedy, ak je tu možnosť nápravy dôvodov pre neplnenie a dôjde k ich
odstráneniu v lehote 3 dní od upozornenia. K upozorneniu na prípad neplnenia žalovaného zo dňa
16.2.2012 žalobca namietal, že člen štatutárneho orgánu žalovaného Ing. I. O. žalobcovi svojim e-
mailom zo dňa 17.2.2012 oznámil, že uvedené neplnenie nebude mať za následok blokovanie účtov
(„uvedené neplnenie považujte za informáciu“).

7. Žalobca ďalej uviedol, že ho žalovaný v januári 2012 požiadal o to, aby so svojimi obchodnými
partnermi nevykonával zápočty vzájomných pohľadávok. Túto požiadavku žalobca akceptoval s
ohľadom na svoju snahu o zabezpečenie riadneho plnenia si svojich povinností voči svojim partnerom (k
čomu potreboval riadne plnenie žalovaného z dohodnutých úverových zmlúv). Žalobca tiež uviedol, že
z dôvodu neplnenia žalovaného po 26.1.2012 došlo ku situácii, keď z účtov žalobcu neboli zrealizované
platby pre jeho partnerov v celkovej sume 24.975.872,88 eur a 758.880,- PLN, ktoré žalovaný žalobcovi
po 20.2.2012 zadržal.

8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom (respektíve v
rozpore s dobrými mravmi), keď ako je to vyššie uvedené zablokoval žalobcovi jeho účty a tiež aj tým
konaním, že so žalobcom neuzavrel nové úverové vzťahy aj na obdobie po skončení platnosti pôvodných
úverových zmlúv, hoci ho žalovaný ubezpečoval o tom, že má záujem na ďalšej spolupráci. Tento jeho
záver podporil ešte tvrdením, že žalovaný mal veľmi dobré informácie o spôsobe ekonomickej činnosti
žalobcu ako aj o potrebe jeho riadneho a včasného financovania. Takéto konanie považuje žalobca za
protiprávne a malo za následok aj ukončenie podnikania žalobcu na medzinárodnom trhu s elektrickou
energiou. Na základe týchto skutočností si žalobca v rámci tohto súdneho konania uplatňuje náhradu
škody, ktorá predstavuje jeho ušlý zisk v celkovej sume vo výške 121.609.000,00 eur (71.150.469,86
eur + 50.458.530,14 eur).

9. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: 1. Koncepty zmlúv EFET v anglickom jazyku (č.l. 13 - 56), 2. elektronickú komunikáciu medzi
žalobcom a žalovaným, resp. aj s obchodnými partnermi žalobcu (č.l. 58 - 66, 74), 3. Žalovaného
návrh zmluvy zo dňa 3.6.2012 (č.l. 68 - 73), 4. List spoločnosti JP ELEKTROPRIVIREDA z 6.12.2011
adresovaný žalobcovi (č.l. 76 - 78), 5. Uznesenie Okresného súdu Košice I o vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. zo dňa 4.2.2013 (č.l. 105 - 110), 6. Zmluvu o revolvingovom
splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 20.12.2004 a jej 18 Dodatkov (č.l. 129 - 178), 7. Návrh Dodatku č.
19 zo dňa 24.11.2010 k Zmluve o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 (č.l. 179), 8. Zmluvu o
štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 zo dňa 21.12.2006 a jej 7 Dodatkov (č.l. 180 - 207), 9.
Všeobecné úverové podmienky a podmienky zabezpečenia úverov Tatra babky, a.s. (č.l. 207 - 223), 10.
Podanie zo dňa 16.2.2016 (č.l. 478 - 498), 11. Úverovú zmluvu č. 21/2010/ÚZ uzavretú medzi žalobcom,

jej Dodatok č. 1 a Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky a jej Úverové podmienky (č.l. 499
- 504), 12. Zmluvy o spolupráci zo dňa 23.8.2010 (č.l. 505 - 507), 13. Zmluvu EFET medzi žalobcom a
spoločnosťou E.ON Energy SE (č.l. 544 - 577), 14. Záväzné ponuky žalovaného na ďalšie financovanie
z 22.9.2010, 9.11.2009 a 17.12.2008 (č.l. 578 - 584), 15. Žiadosti žalobcu o čerpanie úveru a reporty
pohľadávok žalobcu (č.l. 584 - 747), 16. elektronickú komunikáciu žalobcu a žalovaného (č.l. 749 - 756),
17. Upozornenie žalovaného o prípade neplnenia (č.l. 757), 18. odpoveď žalobcu na Upozornenie v
prípade neplnenia (č.l. 759 - 763), 19. oznámenie žalobcu o pozastavení jeho činnosti (č.l. 767 - 792 a č.l.
1180), 20. Tabuľka krytia úveru (č.l. 793), 21. Dodatok č. 8 k Rámcovej zmluve o vystavovaní bankových
záruk (č.l. 799 - 801), 22. Prihláška konkurznej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a jej prílohy (č.l.
803 - 844), 23. Uznesenie Okresného súdu Košice II o predbežnom opatrení (č.l. 845), 24. Odborný
článok JUDr. Mareka Števečka o možnosti limitácie náhrady škody (č.l. 846 - 851 ), 25. Súkromný
Znalecký posudok č. 300-17/2016 zo dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o.
(č.l. 951 - 1056), 26. Zmluvy EFET medzi žalobcom a spoločnosťami Vattenfall Trading Services GmbH
a Vattenfall Trading Services , sp. z o.o.( č.l. 1181 - 1219 ), 27. svedeckú výpoveď Ing. I. F. (č.l. 1987 -
1992), 28. svedeckú výpoveď Ing. I. O. (č.l. 2045 - 2062), 29. svedeckú výpoveď svedka Ing. I. W. (na
pojednávaní dňa 1.12.2017) a Prehlásenie Ing. B. I. zo dňa 10.1.2018 (č.l. 2160- 2161).

10. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu (respektíve obidve žaloby) ako neoprávnenú v
plnom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov súdneho konania. Svoje stanovisko
žalovaný odôvodnil tak, že neporušil žiadne svoje zmluvné povinnosti ako tvrdí žalobca a teda nespôsobil
žalobcovi škodu, a preto ani nemôže za ňu niesť žiadnu zodpovednosť. Na svoju obranu poukázal aj
na porušenie preventívnej povinnosti žalobcu na zabránenie vzniku škody a neexistenciu zmluvnej a
ani zákonnej povinnosti uzavrieť so žalobcom nové úverové zmluvy po skončení platnosti existujúcich
zmlúv. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom ani výšku uplatnenej škody.
Tiež namietal, že žalobcov nárok na nahradenie škody titulom ušlého zisku žalobcu nie je možné
uplatniť z dôvodu, že sa strany sporu dohodli na obmedzení výšky zodpovednosti za škodu a to tak, že
nebude možné uplatňovať ušlý zisk, ale iba skutočnú škodu. Voči nároku na nahradenie škody podľa
žaloby doručenej súdu dňa 30.3.2017 zároveň vzniesol námietku premlčania. Svoje námietky bližšie
špecifikoval spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch tohto odôvodnenia (odseky 11 až 15).

11. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 16.10.2006 č. 1958/06
bola neskôr zmenená jej Dodatkom č. 4, podľa ktorého sa táto zmluva zmenila zo záväzného úveru
na tzv. nekomitovaný (t.j. nezáväzný) úver, čo vyplýva z ustanovení bodov 4.1 a) a bodu 6.1 zmluvy.
Na základe tejto skutočnosti teda už nejde o úverovú zmluvu, ale o nepomenovanú zmluvu, podľa
ktorej má žalovaný právo, nie však povinnosť poskytnúť žalobcovi úver podľa jeho požiadavky. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na takúto bežnú obchodnú prax v rámci činnosti finančných inštitúcií a tiež
aj na existenciu Smernice európskeho parlamentu a rady č. 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činnosti
úverových inštitúcií a Opatrenie NBS č. 4/2007.

12. Žalovaný bez ohľadu na neexistenciu povinnosti poskytnúť úver pri Zmluve o kontokorentnom úver
zo dňa 16.10.2006 (viď ods. 11) tiež namietal, že v oboch zmluvných vzťahoch podľa ich identického
ustanovenia uzavretých zmlúv v bodoch 2.2.2. písm. i) nastali prípady neplnenia (možnosť neposkytnúť
úver, respektíve nevykonať požadované platby), pretože žalobca porušil svoje povinnosti podľa zmluvy.
Konkrétne poukázal na nedodržanie povinnosti: 1. plniť finančné kovenanty (bod 8.1 písm. h) Zmluvy
o kontokorentnom úvere a bod 8.1 h (ii) Zmluvy o revolvingovom úvere), 2. porušenie záväzkov podľa
bodu 8.2 písm. b), c) a d) Zmluvy o kontokorentnom úvere (Uzavretie Dohody o poskytnutí finančnej
pomoci so spoločnosťou Best of Travel Ltd.), 3. nesplnenie informačnej povinnosti podľa bodu 8.1.
písm. f) a g) Zmluvy o kontokorentnom úvere a bodu 7.1. písm. d) a e) Zmluvy o revolvingovom úvere
(povinnosť informovať o podstatných zmenách v odberateľských zmluvách nad 500.000,- eur) a 4.
porušenie povinnosti dostatočne kryť poskytnuté úvery.

13. Žalovaný taktiež namietal nepreukáznie splnenia podmienok na poskytnutie úverov podľa bodov 5.2.
úverových zmlúv, t.j. že žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného plniť, pričom žalovaný poprel
existenciu splnenia týchto podmienok žalobcom.

14. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalovaný tiež rozporoval existenciou
ustanovenia bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných podmienok v zmysle ktorého: „V prípade vzniku

povinnosti banky nahradiť klientovi spôsobenú škodu nie je banka povinná uhradiť ušlý zisk ani
nemajetkovú ujmu“.

15. Žalovaný tiež poukázal na svoje oprávnenie podľa bodu 2.12.3. Záložných zmlúv, podľa ktorých mal
oprávnenie kedykoľvek zablokovať peňažné prostriedky až do výšky zabezpečovanej pohľadávky na
účtoch žalobcu vedených žalovaným.

16. Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: 1. prehľady účtov žalobcu a jeho prevodných príkazov za obdobie od 26.1.2012 do 20.2.2012
(č.l. 256 - 261), 2. zoznam pohľadávok žalobcu ku dňu 26.1.2012 a 3.2.2012 (č.l. 262), 3. el. list I. W.
zo dňa 22.8.2011 s prílohou Správa o vecných zisteniach (č.l. 263 - 293), 4. Upozornenie o prípade
neplnenia zo dňa 15.2.2012 (č.l. 294), 5. el. komunikáciu strán sporu zo dňa 11.2.2012, 13.2.202,
17.2.2012 a 20.2.2012 (č.l. 295-296, 303-304 a 313), 6. Návrhy žalovaného na prolongáciu úverov
zo dňa 11.2.2012 a 17.2.2012 (č.l. 297 - 302 a 306 - 311), 7. Všeobecné obchodné podmienky (č.l.
314 - 326), 8. Výpočet finančných ukazovateľov (kovenantov), 9. Obchodné podmienky spoločnosti
SBERBANK (č.l. 1078 - 1125), 10. e- mail J. C. z 13.2.2012 s prílohou (č.l. 1126 - 1134), 11. Zmluvy o
záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 22.12.2008 a 25.3.2011 (č.l. 1136 - 1145), 12. Žiadosť žalobcu
o odloženie časti úveru (č.l. 1149), 13. Sprievodná správa ku konsolidovanej účtovnej závierke žalobcu
(č.l. 1151 - 1155), 14. Vybranú časť výročnej správy úpadcu k 31.12.2011 (č.l. 1310 - 1311), 15. Odborné
vyjadrenie znalca Ernst & Zoung Financial Advisory, s.r.o. ku Znaleckému posudku č. 300-17/2016 zo
dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o. (č.l. 1313 - 1359), 16. Všeobecné
obchodné podmienky žalovaného účinné k 1.11.2010 (č.l. 1376 - 1384), 17. Všeobecné obchodné
podmienky žalovaného účinné k 15.2.2012 (č.l. 1385 - 1393), 18. Opatrenie NBS č. 4/2007 z 13.3.2007
(č.l. 1394 - 1420), 19. fotografiu svedkov Ing. O. a Ing. F. (č.l. 1893), 20. fotografiu tabule nachádzajúcej
sa na fotografii č.l. 1893 (č.l. 1984), 21. fotografiu tabuľky (č.l. 1985), 22. e-mailovú korešpondenciu zo
dňa 30.1.2012 (č.l. 2067), 23. Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (č.l. 2076 - 2079),
24. Zmenku na 40.000.000,- eur (č.l. 2080), 25. Protokol z rokovania zo dňa 1.8.2011 (č.l. 2084) a 26.
Stratégia Korlea Invest Group na rok 2012 (č.l. 2085 - 2094).

17. Podľa § 373 Obchodného zákonníka: „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“

18. Podľa § 379 Obchodného zákonníka: „Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.“

19. Podľa § 389 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred
porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.“

20. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, §§ 263 až
272, § 273 ods. 1, §§ 276 až 289, § 301, § 303, § 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312,
§ 313, § 321 ods. 4, § 324, § 340a, § 340b, §341, §365,§§ 369 až 369d, § 370, § 371, § 376, § 382, §
384, §§ 386 až 408, § 408a, § 444, § 458, § 459, § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods.
3, § 488, § 493, § 499, § 509 ods. 1, § 592, § 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods.
3, § 668a, § 669, § 669a, §672a, §675, § 676 ods. 1 a 2, § 711, § 720, § 725, § 729, § 743 a § 771c.“

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

22. Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.“

23. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.“

24. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.“

25. Podľa § 397 Obchodného zákonníka: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.“

26. Podľa § 405 Obchodného zákonníka: „(1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa §§ 402
až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. (2)
Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba
už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa
neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.“

27. Nesporným medzi stranami sporu bola skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili dva úverové
vzťahy a to Zmluvu o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 v znení jej neskorších dodatkov
a tiež Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004 v znení jej dodatkov.
Nesporným je tiež tá skutočnosť, že na základe týchto zmlúv poskytoval žalovaný ako veriteľ žalobcovi
ako dlžníkovi peňažné prostriedky, ktoré žalobca používal na zabezpečenie svojich podnikateľských
aktivít na medzinárodnom trhu s elektrickou energiou. Tiež je nesporné, že tieto peňažné prostriedky
boli poskytované žalobcovi tak, že žalovaný z účtov žalobcu na základe jeho žiadostí v jednotlivých
prípadoch previedol príslušné platby obchodným partnerom žalobcu. Nesporná je tiež tá skutočnosť, že
žalovaný najneskôr od dňa 20.2.2012 ukončil vykonávanie akýchkoľvek platieb z účtov žalobcu.

28. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným je zistenie, či žalovaný svojim konaním
(ukončenie vykonávania platieb z účtov žalobcu) a tiež následne neuzavretím nových úverových
zmlúv po 28.2.2012 (respektíve nepredĺžením účinnosti úverových zmlúv) porušil nejakú svoju zmluvnú
povinnosť. Až po ozrejmení týchto sporných skutočností je možné uzavrieť, či mohlo dôjsť ku škode, za
ktorú nesie žalovaný zodpovednosť podľa znenia § 373 Obchodného zákonníka.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd z dôvodov uvedených v nasledujúcich odsekoch tohto
odôvodnenia dospel k záveru, že žaloba je neoprávnená, a preto ju vo výroku I. tohto rozsudku zamietol.

30. S ohľadom na obranu žalovaného, ktorou namietal existenciu svojej povinnosti poskytnúť plnenie
podľa dohodnutých zmlúv, súd vychádzajúc z obsahu uzavretých zmlúv a tiež aj z obsahu žalobcom
predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný nebol povinný poskytnúť žalobcom
požadované plnenie. Tento záver je bližšie odôvodnený v odsekoch 31 až 35.

31. Podľa bodu 5.2. (č.l. 173) Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 20.12.2004
v znení jej dodatkov bolo poskytnutie úveru podmienené splnením podmienok uvedených v tomto
zmluvnom ustanovení označenými pod písmenami a) až m). Žalobca v tomto konaní napriek množstvu
ním predložených listinných dôkazov nepreukázal, že by v spornom období splnil všetky dohodnuté
podmienky, t.j. žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného poskytnúť požadované plnenie. Z
konania žalovaného je dostatočne zrejmé, že sa nerozhodol v danom období upustiť od splnenia týchto
podmienok žalobcom, čo zmluva umožňovala. Pokiaľ teda žalovaný neposkytol čerpanie úveru, tak
neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť.

32. Podobné zmluvné ustanovenie ako v predchádzajúcom odseku odôvodnenia sa nachádza aj v
Zmluve o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 zo dňa 21.12.2006 v znení jej dodatkov.
V tomto zmluvnom vzťahu však podľa bodu 5.1. zmluvy (č.l. 202) bolo takéto splnenie podmienok
poskytnutia úveru stanovené iba v prípade prvého poskytnutia úveru. Vychádzajúc z obsahu bodu 11.4.1
zmluvy (č.l. 206) je potrebné konštatovať, že v tomto prípade však nešlo o úverovú zmluvu, ale o tzv.
nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka (s prvkami úverovej zmluvy), podľa ktorej
žalobca nemal striktne dané právo na poskytnutie peňažného plnenia od žalovaného, a to ani pokiaľ by
boli splnené podmienky podľa bodu 5.2. zmluvy. Uvedené je zrejmé z obsahu bodu 4.1. zmluvy (č.l. 201),

podľa ktorého mal žalovaný možnosť (nie však povinnosť) poskytnúť čerpanie peňažných prostriedkov.
Pokiaľ teda žalovaný neposkytol čerpanie úveru, tak neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť.

33. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je daný ďalší zmluvne dohodnutý dôvod,
ktorý oprávňoval žalovaného neposkytnúť žalobcovi ním požadované plnenie. Konkrétne súd poukazuje
na obsah ustanovenia bodu 2.2.2. (č.l. 172 a 201), ktorým bol modifikovaný bod 13.1 Všeobecných
obchodných podmienok a ktorý vo svojom písmene i) upravuje možnosť neplnenia (t.j. možnosť
žalovaného neposkytnúť plnenie), ak žalobca nesplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Z obsahu
odpovede žalobcu na Upozornenie o prípade neplnenia (č.l. 759 - 763), z obsahu Dohody o poskytnutí
finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (č.l. 2076 - 2079) a tiež aj z obsahu výpovede svedka Ing. I. W.
jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil minimálne tieto svoje zmluvné povinnosti: 1. porušil svoju
informačnú povinnosť danú podľa bodu 7.1. písmeno d) a e) Zmluvy o revolvingovom splátkovom
úvere č. 2631/04 (č.l. 174) a tiež povinnosť danú bodom 8.1. písm. f) a g) Zmluvy o štruktúrovanom
kontokorentnom úvere č. 1958/06 (č.l. 203), t.j. konkrétne neoznámil žalovanému ukončenie (prípadne
zmenu) jeho obchodov s hodnotou nad 500.000,00 eur a to minimálne v 5 prípadoch (č.l. 764 - 766), a to
zjavne po dobu viac ako 3 dni odkedy žalobca túto skutočnosť zistil (ide o prípady aj z rokov 2008) a 2.
porušil svoju povinnosť danú podľa 7.2. písm. c) a d) (č.l. 175) Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere
č. 2631/04 a tiež povinnosť danú bodom 8.2. písm. b), c) a d) Zmluvy o štruktúrovanom kontokorentnom
úvere č. 1958/06 (č.l. 204), tieto svoje povinnosti porušil konkrétne tak, že bez súhlasu žalovaného
uzavrel Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012, pričom o tejto skutočnosti žalovaného
neinformoval vôbec. Tieto žalobcove porušenia zmluvy oprávnili žalovaného na to, aby v súlade s vyššie
citovaným pozmeneným obsahom všeobecných obchodných podmienok bod 13.1 písm. i) neposkytol
žalobcovi ním požadované plnenie.

34. Stanovisko žalobcu, že svojou „Odpoveďou žalobcovi na prípad neplnenia“, ktorú žalovanému
zaslal do 3 dní od upozornenia, odstránil možnosť neplnenia, je nesprávne, pretože podľa obsahu tohto
zmluvného ustanovenia by k zániku možnosti neplnenia došlo iba v prípade, že by tak žalobca učinil
v lehote 3 dní od kedy sa o porušení dozvedel, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že informačná povinnosť o obchodných prípadoch nad 500.000,00 eur bola splnená vo
viacerých prípadoch s viac ako 3 ročným omeškaním a tiež na skutočnosť, že žalobca o uzavretí Dohody
o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 neinformoval vôbec (žalobca svoje tvrdenie, že išlo o
úver na zabezpečenie svojej prevádzky nijako nepreukázal).

35. Ďalším dôvodom, ktorý oprávňoval žalovaného na zablokovanie peňažných účtov žalobcu bola
dohoda strán sporu o tomto oprávnení žalovaného podľa ustanovení v bodoch 2.12.3. upravená v
Zmluvách o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 22.12.2008 a 25.3.2011 (č.l. 1139 a 1144). Z obsahu
tejto dohody vyplýva oprávnenie žalovaného kedykoľvek zablokovať peňažné účty žalobcu do výšky
zabezpečovanej pohľadávky.

36. Žalobca odôvodňuje svoju žalobu tiež skutočnosťou, že nedošlo k ďalšiemu predĺženiu úverových
vzťahov po 28.2.2012, hoci bol žalovaným prostredníctvom člena jeho predstavenstva Ing. I. O. jeho
e -mailom zo dňa 16.2.2012 ubezpečený o ďalšej spolupráci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
dlhodobosť spolupráce strán sporu, na špecifickosť jeho obchodovania na medzinárodnom trhu a s
tým súvisiacu potrebu žalobcu zabezpečiť si prefinancovanie svojich aktivít. Nepredĺžením spolupráce
napriek ubezpečeniam žalovaného sa žalobca dostal do situácie, že nemohol ďalej pokračovať vo
svojich obchodných aktivitách. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za konanie v rozpore
s poctivým obchodným stykom. Toto žalobcove stanovisko súd nepovažuje za opodstatnené a to z
nasledovných dôvodov.

37. Medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna dohoda (napr. zmluva o budúcej zmluve) o
povinnosti žalovaného uzavrieť novú zmluvu (zmluvy), prípadne o povinnosti predĺžiť trvanie existujúcich
zmlúv aj po 28.2.2012. Neexistuje ani žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by žalovaný mal
povinnosť novú zmluvu so žalobcom uzavrieť. E- mail Ing. O. (č.l. 66) takýmto záväzkom jednoznačne
nie je a z jeho obsahu vyplýva iba skutočnosť, že žalovaný má záujem na ďalšej spolupráci. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný mal naozaj záujem na ďalšej spolupráci, čo
preukazuje fakt, že žalobcovi neskôr poslal svoj návrh na prolongáciu úverov zo dňa 17.2.2012 č.l. 306 -
311). Žalovaný navrhoval žalobcovi predĺženie zmluvných vzťahov celkovo minimálne 3 x, čo vyplýva aj
z jeho ďalších návrhov zo dňa 11.2.2012 (č.l. 297 - 302) a zo dňa 3.6.2012 (č.l. 38 - 73), pričom žalobca

tieto návrhy zmlúv zjavne neprijal. Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý je potrebný súhlas
oboch zúčastnených strán a pokiaľ žalobca neprijal návrhy žalovaného na ďalšiu spoluprácu, tak toto
nemožno vykladať v neprospech žalovaného ako jeho konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

38. Je nesporné, že spolupráca strán sporu fungovala dlhodobo a že viac menej pravidelne dochádzalo
k jej predlžovaniu uzavretím dodatkov k príslušným zmluvám. Napriek tejto skutočnosti by však
žalobca ako zodpovedný podnikateľ mal mať zabezpečené aj náhradné riešenie zabezpečenia svojich
finančných potrieb. T.j. pokiaľ neprijal návrhy žalovaného na uzavretie nových zmlúv, tak sa jeho vedenie
malo pokúsiť zabezpečiť si peňažné prostriedky prostredníctvom iných peňažných ústavov, ktorých je
na slovenskom trhu dostatočný počet.

39. Podľa výpovede svedka Ing. I. W.Ň. by si rokovanie s inou peňažnou inštitúciou na zabezpečenie
financovania žalobcu vyžiadalo väčší časový priestor (min. približne 3 mesiace). Rokovania o predĺžení
financovania žalobcu začínalo vždy niekedy v mesiaci november, na základe ktorých dochádzalo k
uzatváraniu zmlúv v mesiaci december, resp. najneskôr začiatkom mesiaca január ďalšieho roka.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že posledné dohodnuté zmluvné obdobia spolupráce strán sporu končilo k
28.2.2012 a tiež zo skutočnosti, rokovania o predĺžení spolupráce v novembri roka 2011 boli neúspešné,
mal žalobca dostatočný časový priestor na to pokúsiť sa dohodnúť na spolupráci s inou bankovou
inštitúciou. Pokiaľ sa žalobca alternatívne nepokúsil zabezpečiť si svoje financovanie prostredníctvom
iného peňažného ústavu (čo nijako nepreukázal), je zrejmé, že ako riadny hospodár nesplnil svoju
prevenčnú povinnosť pre prípad škôd vyplývajúcich zo skutočnosti, že nebude mať zabezpečené
dostatočné finančné prostriedky potrebné na realizáciu jeho obchodnej činnosti.

40. Žalobca na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku tiež poukázal na skutočnosť, že Okresný
súd Košice II pod spisovou značkou 35 Cb 30/2012 vydal dňa 14.3.2012 Uznesenie ako predbežné
opatrenie, ktorým bol žalovaný zaviazaný: 1. umožniť a strpieť nakladanie navrhovateľa so všetkými
finančnými prostriedkami na účtoch vedených žalovaného, 2. zdržať sa započítavania svojich
pohľadávok voči žalobcovi a 3. zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami žalobcu na účtoch
vedených u žalovaného. Ani existencia tohto súdneho rozhodnutia nie je dostatočným dôkazom, ktorý
by sám osebe preukazoval opodstatnenosť žalobného nároku, pretože žalovaný namietal skutočnosť,
že by žalobca vôbec na svojich účtoch v danom čase disponoval nejakými svojimi finančnými
prostriedkami, pričom žalobca takúto skutočnosť nijako nepreukázal. Navyše ku dňu vydania tohto
súdneho rozhodnutia už žalobca mal ukončený výkon svojej obchodnej činnosti na trhu s elektrickou
energiou, čo je zrejmé z oznámenia žalobcu o pozastavení jeho činnosti (č.l. 767 - 792 a č.l. 1180).
Prípadné nerešpektovanie (respektíve aj rešpektovanie) citovaného súdneho rozhodnutia žalovaným už
teda nemohlo mať vplyv na situáciu žalobcu a jeho prípadnú stratu na budúcom zárobku.

41. Aj v prípade hypotetickej zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcu však nebolo možné
žalobnému nároku vyhovieť a to z dôvodov, že žalobca nepreukázal dostatočne opodstatnenosť svojho
nároku čo do jeho výšky a tiež, že žalobca a žalovaný sa dohodli na obmedzení výšky nároku na náhradu
škody.

42. Na preukázanie výšky škody predložil žalobca svoj súkromný Znalecký posudok č. 300-17/2016
zo dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o. (č.l. 951 - 1056). Z obsahu tohto
znaleckého posudku vyplýva záver, že škoda titulom ušlého zisku za obdobie roka 2012 predstavuje
sumu vo výške uplatnenej spoločne oboma žalobnými návrhmi žalobcu, t.j. vo výške 121.609.000,00
eur. Tento znalecký posudok nie je možné súdom akceptovať a to z nasledovných dôvodov: 1. Zo záveru
posudku vyplýva, že takáto suma by bola v prípade neukončenia podnikania žalobcu generovaná na
účet žalobcu, či na účet iného subjektu. Z takéhoto záveru teda vôbec nie je zrejmé, aký konkrétny zisk
by mal priamo žalobca, pretože časť peňazí mala byť uhradená na účty iných subjektov; 2. Súčasťou
posudku je Výkaz ziskov a strát žalobcu za obdobie roka 2011 (č.l. 1037 - 1040), podľa ktorého bol
výsledok ročného hospodárenia žalobcu za toto obdobie po zdanení v strate 71.731,- eur. Pokiaľ bol
žalobca vo svojom podnikaní za rok 2011 v strate, je záver posudku, podľa ktorého by mal žalobca v
nasledujúcom roku 2012 zisk vo výške 121.609.000,00 eur absolútne neakceptovateľný.

43. Podľa bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 1382) v prípade vzniku povinnosti
žalovaného nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu nie je žalovaný povinný uhradiť ušlý zisk a ani
nemajetkovú ujmu. Obsah tohto ustanovenia vo vzťahu medzi stranami sporu modifikuje ustanovenie

§ 379 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že sa nahrádza škoda a ušlý zisk. Vychádzajúc z
obsahu vyššie citovaného ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že toto zákonné
ustanovenie (§ 379) nie je kogentným ustanovením Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že účastníci
zmluvného vzťahu môžu obsah tohto zákonného ustanovenia dohodou zmeniť. Keďže sa strany sporu
platne dohodli na zmene príslušného zákonného ustanovenia tak, že žalovaný nie je povinný nahradiť
ušlý zisk, je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku je aj z tohto dôvodu
neoprávnený.

44. Žalovaný vzniesol na svoju obranu tiež námietku premlčania a to vo vzťahu k nároku žalobcu
uplatnenom jeho žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 v konaní vedenom pod sp. značkou 33 Cb
53/2017. Predmetný žalobný nárok si žalobca uplatnil na súd už skôr a to v rámci konania vedeného
pod sp. zn. 33 Cb 83/2012, avšak Uznesením konajúceho súdu zo dňa 18.3.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.4.2016, bolo rozhodnuté bez rozhodnutia vo veci samej tak, že sa návrh na zmenu
žaloby nepripustil. Predmetom sporu je ušlý zisk za rok 2012, nárok na jeho zaplatenie by sa mal podľa
znenia § 397 premlčať najneskôr koncom roky 2016. Vychádzajúc zo skutočnosti, že pôvodné konanie
o tomto nároku bolo právoplatne skončené bez rozhodnutia vo veci samej dňa 1.4.2016, podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka došlo ku predĺženiu príslušnej premlčacej
lehoty na obdobie do 1.4.2017. Z uvedeného vyplýva, že predmetný nárok žalobcu uplatnený žalobou
doručenou súdu dňa 30.3.2017 nie je premlčaný.

45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

46. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému voči žalobcovi
priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

47. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

48. Ďalšie žalobcom navrhované dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že súd považoval zistený
skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku. Návrh žalobcu na vypočutie svedka Ing.
B. I. a na vypočutie svedka Ing. V. W. nepovažoval súd za hospodárne, nakoľko rozhodnutie súdu
vyplýva z obsahu písomných dohôd strán sporu a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorom
by výpovede týchto svedkov zásadne nemohli nič zmeniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri
svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj obsah písomného stanoviska navrhnutého svedka Ing. B. I. na
č.l. 2160.

49. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže
sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.