Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219878
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému C. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. W.
XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 372,47,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 15Csp/207/2017-92 zo dňa 30. novembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III..

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20,47 Eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne od 07.10.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54, § 451, § 107, § 517 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 708 ods. 1, 2, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods.
2, § 5 ods. 1, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.08.2017 domáhal, aby
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 372,47,- Eur s úrokom vo výške 28% z dlžnej sumy od
19.07.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to z dôvodu porušenia zmluvy žalovaným. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.11.2013 Zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bola Zmluva o zriadení
osobného účtu, Zmluva o vydaní a používaní bankomatovej karty Maestro s výškou limitu 1.000,-
Eur, Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a Žiadosť o špecifikáciu služby SMS

notifikáciou. Podľa posledného bankového výpisu ku dňu 18.07.2017 bol vykonaný bezhotovostný
prevod dlhu klienta vo výške 372,47,- Eur. Podľa predložených výpisov je žalovaný v prečerpaní účtu od
11/2014 až do 01.01.2016, kedy banka výšku limitu povoleného prečerpania zmenila na 0,- Eur, pričomk 01.01.2016 predstavoval účtovný zostatok -193,16,- Eur. Následná banka žalovanému účtovala už len
úroky a poplatky až do výšky žalovanej sumy.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi stranami
sporu je neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d),
f), g), i) a w) ZoSÚ. V konečnom dôsledku ani nie je zrejmé, či medzi stranami sporu bola uzavretá
aj Zmluva o povolenom prečerpaní, uvedené vyplýva len z výpisu z účtu, kde sa uvádza, že výška
povoleného prečerpania je 100,- Eur. Keďže však Zmluva o povolenom prečerpaní súdu predložená

nebola, existencia takéhoto právneho úkonu nie je preukázaná, nároky žalobcu môžu vyplývať len z
nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca taktiež nepreukázal ani dojednania zaväzujúce
spotrebiteľa platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonané na ťarchu účtu žalovaného. Od spotrebiteľa
nemôže dodávateľ vyžadovať poplatky, úroky, ktoré nie sú v zmluve individuálne dojednané. Súd aj bez
návrhu prihliadal na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania a
dospel k záveru, že nárok žalobcu sa premlčal v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote vo vzťahu

k debetným operáciám dva roky pred podaním žaloby, teda pred dátumom 21.08.2015. PO uvedenom
dátume existuje len jedna debetná účtovná transakcia - splátka úveru vo výške 20,47,- Eur, ktorú
vyhodnotil v tejto časti ako opodstatnenú. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo
výške20,47,-Eursozákonnýmúrokomzomeškaniavovýške5%avprevyšujúcejčastižalobuzamietol.
Súd nepriznal zákonný úrok z omeškania splatný v súlade so žalobou, pretože žalobca relevantným

spôsobomsúdunepreukázal,žežalovanéhonaúhradudlžnejsumyvyzýval.Otrováchkonaniarozhodol
tak, že žalobca bol v konaní prevažne neúspešný, preto na náhradu trov konania nemá nárok a
úspešnému žalovanému trovy konania preukázateľne nevznikli.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II. rozsudku. Odvolanie

právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Namietal, že v prípade ak súd nemal za dostatočne preukázané uzatvorenie písomnej
dohody o povolenom prečerpaní, má za to, že prečerpanie na účte musel správne právne vyhodnotiť
ako prečerpanie v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že zákon o platobných
službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne

dojednané. Taktiež poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15 z 09.11.2016, z čoho vyplýva,
že ani náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej
zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný
ani len v časti, pretože žalobou si uplatnil prekročenie, ktoré vzniklo na účte až po uvedenom dátume.

Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. 6alobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.11.2013 Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu
žalovanému, vydanie platobnej karty Maestro s denným limitom PK 1.000,- Eur, zriadenie služieb EB

ku všetkým účtom a produktom majiteľa účtu s klientskym číslom 889541 a zriadenie služby SMS
notifikácia k zriadenému účtu. Súčasťou zmluvy boli aj na samostatne vyhotovené Všeobecné obchodné
podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. s účinnosťou od 01.10.2013 a od 01.08.2017, taktiež sa vspise nachádzal sadzobník poplatkov s účinnosťou od 01.08.2017. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva,
že dňa 18.07.2017 bol vykonaný bezhotovostný prevod vo výške 372,47,- Eur.

10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11.Podľaustanovenia§2písm.a)ZoSÚ,naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

12. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 2 písm. e) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním
forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

15. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí
obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa
kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so
spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto

poplatky môžu meniť.

16.Podľaustanovenia§11ods.1písm.c)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,poskytnutýspotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa

§ 10 ods. 1.

17. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne aplikoval na predmetný vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ako aj ustanovenia ZoSÚ. Zmluva o zriadení
vkladového účtu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v

postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať
prednostne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

18. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 25.11.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súd prvej inštancie preto správne vec právne posúdil, keď na predmetný prípad
aplikoval predovšetkým ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje aj na to, že

žalobca v podanom odvolaní nenamietal spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

19. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)

tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolacísúd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického

a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti (výška úrokovej
sadzby počas doby prekročenia) len rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie
náročných, všeobecných obchodných podmienok, takéto hodnotenie nemožno hodnotiť inak ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V
tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.

9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa
24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. Vzhľadom na
to bolo povinnosťou žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako
hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu.

21. Odvolací súd vo vzťahu k výške úroku a poplatkov uvádza, že žalobca nepreukázal, že by všeobecné
obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie
poplatkov a úrokov boli k zmluve pripojené, alebo že boli žalovanému známe. Žalobca nepreukázal
platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28% za nepovolené prečerpanie účtu v spotrebiteľskej

zmluveaanivlistine,ktorábybolaspojenásozmluvouoosobnomúčteažežalovanýakospotrebiteľbol
s ňou preukázateľne oboznámený. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobcovi nepriznal
zákonný úrok z omeškania splatný v súlade so žalobou.

22. Ako už správne konštatoval súd prvej inštancie žalobca v konaní nepredložil žiadnu písomnú formu

Zmluvy o povolenom prečerpaní, z ktorej by jeho nároky boli preukázané, preto sa žalobca mohol
domáhaťlennárokovzbezdôvodnéhoobohatenia.Včaserozhodovaniasúduprvejinštancieboloplatné
a účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, preto súd prvej inštancie
správne prihliadal aj ex offo na možné premlčanie nároku žalobcu a ako už správne konštatoval súd
prvej inštancie vzhľadom k jednotlivým úverovým transakciám, tieto sú premlčané s výnimkou úverovej

transakcie zo dňa 16.09.2015 vo výške 20.47,- Eur.

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p.. Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v plnom rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).