Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 16C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201992
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217201992.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobkyne: E. K., G..
XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, C., práv. zast.: JUDr. Ľuba Blažeková, advokátka so sídlom Pohraničná
4, Komárno, proti žalovanému: E. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX, C.Á., práv. zast.: JUDr. Lívia Kňažiková,
advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 6, Komárno, o zaplatenie 27.000,00 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažalobouzodňa08.02.2017doručenousúdudňa08.02.2017domáhalavočižalovanému
zaplatenia sumy 27.000,00 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným dňa 13.03.2014 uzavreli zmluvu o pôžičke, v

zmysle ktorej žalobkyňa bezúročne požičala žalovanému peňažné prostriedky vo výške 27.000,00 eur.
Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 01.02.2017. Žalovaný odmieta dobrovoľne
vrátiť žalobkyni požičanú sumu, preto žalobkyňa navrhla, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
sumu 27.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 02.02.2017 do zaplatenia.
Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila Zmluvu o pôžičke zo dňa 13.03.2014.

3. Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 21.03.2017, ktorý bol uznesením
zo dňa 03.05.2017 zrušený, keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným
odôvodnením. V odpore žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí z dôvodu, že žalobkyňou uplatnený
nárok je neopodstatnený v celom rozsahu. Je pravdou, že so žalobkyňou dňa 13.03.2014 uzavrel
písomnú zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa mu
žalobkyňazaviazalaposkytnúťpriateľskúpeňažnúpôžičkuvovýške27.000,00eurvhotovostizaúčelom
renovácie nehnuteľnosti. K odovzdaniu finančnej hotovosti titulom pôžičky však medzi nimi nedošlo

z dôvodu narušenia vzťahov a následného prerušenia spolužitia medzi žalobkyňou a žalovaným. Z
uvedeného je zrejmé, že zo strany žalobkyne nedošlo k plneniu zo zmluvy o pôžičke a žalovanú sumu
žalovanému neodovzdala, preto je žalovaný nárok v celom rozsahu nedôvodný. Na základe uvedeného
žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného a oboznámením sa s listinnými

dôkazmi - Zmluvou o pôžičke zo dňa 13.03.2014 a návrhom na úpravu práv a povinností rodičov voči
maloletému dieťaťu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:5. Dňa 13.03.2014 žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o pôžičke podľa § 657
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), na základe ktorej
sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému priateľskú peňažnú pôžičku vo výške 27.000,00 eur v

hotovosti na renovovanie domu (kúpa nábytku, zariadenia, atď.) a žalovaný sa zaviazal peňažnú pôžičku
vrátiť žalobkyni najneskôr dňa 01.02.2017.

6. Dňa 25.05.2015 žalovaný ako otec maloletého dieťaťa podal na súd návrh na úpravu práv a
povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, v ktorom okrem iného uviedol, že so žalobkyňou ako matkou

maloletého dieťaťa žil v spoločnej domácnosti Z. C. na K. F., zároveň zrekonštruovali rodinný dom v
C., ktorý dostal do daru od svojho otca. Samozrejme aj matka maloletého (žalobkyňa) investovala do
domu nemalú finančnú čiastku, ktorú sa jej žalovaný zaviazal vrátiť späť. Dom je už skolaudovaný a
obývateľný.

7. Na pojednávaní dňa 09.11.2017 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa a žalovaný boli

druh a družka, žili spolu približne 6 rokov, majú spoločného syna, ktorý sa narodil v roku 2012. Žalobkyňa
postupne počas spolužitia dávala finančné prostriedky žalovanému na rekonštrukciu rodinného domu,
ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V roku 2014 došlo k podpisu zmluvy o pôžičke, ktorá však bola
zle formulovaná, pretože žalobkyňa požičala žalovanému postupne počas ich spolužitia peniaze a z
opatrnosti následne uzavreli zmluvu o pôžičke ako poistku pre žalobkyňu. Uzavretá zmluva o pôžičke

bola potvrdením existencie pôžičky s určením lehoty jej splatnosti, zmluva neodráža skutočnú vôľu
strán. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zo zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že finančné
prostriedky mali byť poskytnuté do budúcna po uzavretí zmluvy, teda po 13.03.2014. Keďže na základe
zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, je žaloba nedôvodná.

8. Žalobkyňa v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 09.11.2017 uviedla, že trvá na vrátení čiastky
27.000,00 eur, ktoré žalovanému počas trvania partnerského vzťahu požičala. Tieto peniaze boli
investované do rodinného domu na W. F. Z. C., ktorý žalobkyňa brala ako ich spoločný dom, aj keď je
vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovanému dávala finančné prostriedky vo výške 1.000,00 eur,
500,00 eur. Žalovaný si zapisoval výdavky a schovával si účtenky, kupovali sa kachličky, krb, vykonávali

sa rôzne stavebné práce. Žalobkyňa na to minula svoje celoživotné úspory zo zahraničia. Ako druh a
družka žila so žalovaným od roku 2008. Finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného
domu v rokoch 2010 - 2011 s tým, že tieto finančné prostriedky jej mal žalovaný vrátiť do 01.02.2017.
Žalobkyňa išla so žalovaným k notárke, kde žalovaný osobne a nenásilne podpísal zmluvu o pôžičke.
Žalobkyňa to brala tak, že hocičo sa môže stať, chcela sa poistiť, preto so žalovaným v roku 2014

uzavrelazmluvuopôžičke.Žalobkyňanevedelapresneuviesť,vkoľkýchsplátkachpožičalažalovanému
peniaze, odovzdávala mu ich, keď si ich vypýtal, peniaze vyberala z banky. Žalobkyňa to brala ako
pôžičku, nie ako dar. Chcela žalovanému prispieť, aby mali spoločný rodinný dom. K uzavretiu zmluvy
o pôžičke došlo tak, že žalobkyňa, keďže nie je právnik, sa obrátila na inú osobu (V.. T. M.), ktorú
splnomocnila na vyhotovenie zmluvy. So žalovaným následne s pripravenou zmluvou išli k notárke, kde

zmluvu podpísali. Žalovanému odovzdávala peniaze do septembra 2013, peniaze mu dávala, nech sa
čím skôr spraví rodinný dom.

9.Žalovanývrámcivýsluchunapojednávanídňa09.11.2017uviedol,žesožalobkyňoužilvpartnerskom
vzťahu od roku 2010 do roku 2014, v roku 2012 sa im narodil syn, potom postupne došlo k zhoršeniu

ich vzťahov. Žalovaný býval u žalobkyni v byte, začal stavať rodinný dom, žalobkyňa sa tam chcela
presťahovať. Prišla za ním s tým, že mu požičia peniaze, že uzatvoria zmluvu o pôžičke, ktorú pripravil
právnik J. M.. Na základe tejto zmluvy mu mala žalobkyňa požičať peniaze. Žalovaný čakal, že k
odovzdaniu peňazí príde, avšak neprišlo k tomu. Peniaze, ktoré žalobkyňa vyberala z bankomatu mohla
minúť na čokoľvek, žalovanému peniaze nedávala. Podľa názoru žalovaného ide zo strany žalobkyne o

pomstu, pretože nebola uskutočnená žiadna pôžička. Od roku 2012 prebiehali rekonštrukčné práce na
rodinnom dome Z. C., vykonávala sa prístavba a rekonštrukcia. Žalobkyňa mu neodovzdávala žiadne
peniaze. Keď sa stretli so žalobkyňou a právnikom J. M. na uzavretie zmluvy o pôžičke, bolo mu to
interpretované tak, že po uzavretí zmluvy mu žalobkyňa požičia 27.000,00 eur, ktoré mal investovať do
rodinného domu Z. C., kam sa chcela žalobkyňa presťahovať. Žalovaný mal záujem na uzavretí tejto

zmluvy, pretože veril, že im to pomôže v ich vzťahu. Od žalobkyne počas spolužitia nedostal žiadnu
sumu, ani jej nesľúbil, že by jej mal vrátiť finančné prostriedky. K návrhu na úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu, kde sa nachádza vyhlásenie o tom, že matka maloletého (žalobkyňa) investovala
do domu nemalú finančnú čiastku, ktorú sa jej žalovaný zaviazal vrátiť späť, žalovaný vypovedal, ženávrh spisovala kolízna opatrovníčka, v návrhu muselo dôjsť k preklepu, nie je to jeho vyhlásenie, podpis
na návrhu je však jeho.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

12. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník sa
zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť vec rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie
peniaze. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú popri označení zmluvných strán druhové určenie veci,

prenechanie tejto veci, tzn. jej reálne odovzdanie, vymedzenie povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu
a určenie času vrátenia. Predmetom pôžičky môžu byť veci druhovo určené, ktoré sú zastupiteľné.
Z obsahu zmluvy musí vyplynúť povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Dohodnutou dobou
v zmysle § 657 sa rozumie nielen doba v zmluve vymedzená, ale i doba neurčitá, ktorá platí,
ak nie je v zmluve stanovená iná doba. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec takého druhu, v

takom množstve a kvalite, v akom došlo k jej zapožičaniu. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou
zmluvou (kontraktom), čo znamená, že k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde, medzi zmluvnými stranami
právny vzťah z pôžičky nevznikne.

13. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa a žalobca uzavreli dňa 13.03.2014
zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške
27.000,00 eur a žalovaný sa zaviazal túto peňažnú čiastku vrátiť žalobkyni najneskôr do 01.02.2017.
Keďže zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt, je pre platné uzavretie tohto právneho úkonu okrem
iného potrebné, aby došlo ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, v tomto prípade finančnej

sumy 27.000.00 eur. Pokiaľ nie je táto podmienka splnená, nemožno hovoriť o platne uzavretej
zmluve o pôžičke. Z výsluchu strán mal súd jednoznačne za preukázané, že k odovzdaniu finančných
prostriedkov vo výške 27.000,00 eur na základe zmluvy o pôžičke nedošlo, žalobkyňa nedodržala
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke odovzdať žalovanému po uzavretí zmluvy o pôžičke
finančné prostriedky. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 27.000,00 eur odovzdala

žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke, a to od roku 2010 do septembra 2013. Uzavretie
zmluvy o pôžičke iniciovala z dôvodu, že sa chcela poistiť, keby sa medzi ňou a žalovaným niečo stalo.
Zmluva o pôžičke pre ňu slúžila ako potvrdenie toho, že žalovaný jej je dlžný. Žalovaný popieral, že
by mu žalovaná odovzdala nejaké finančné prostriedky, zmluvu o pôžičke uzavrel v domnení, že na jej
základe mu žalovaná poskytne finančné prostriedky, k čomu však nedošlo. Dôvodom vzniku pôžičky je

odovzdanie druhovo určenej veci, ktorou sú v danej veci peniaze. Samotná pôžička vzniká odovzdaním
predmetu pôžičky dlžníkovi. Zo samotného obsahu zmluvy o pôžičke je možné usúdiť, že k odovzdaniu
predmetu pôžičky na základe zmluvy do jej podpísania dňa 13.03.2014 nedošlo, malo k nemu dôjsť
v budúcnosti, čo nepochybne vyplýva z článkov II. a III. zmluvy, podľa ktorých „Touto zmluvou sa
veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku... “, „Veriteľ poskytne dlžníkovi priateľskú peňažnú

pôžičku...“, „Dlžník prevezme od veriteľa peňažnú pôžičku...“. Z týchto formulácií je zrejmá vôľa strán
smerujúca k odovzdaniu finančných prostriedkov do budúcnosti, teda po uzavretí zmluvy o pôžičke.
Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa
13.03.2014 k odovzdaniu peňazí nedošlo. Uvedenú skutočnosť nepopierala ani samotná žalobkyňa.
Keďže odovzdanie predmetu pôžičky je nevyhnutným predpokladom vzniku zmluvy o pôžičke, pričom v

danom prípade k odovzdaniu predmetu pôžičky medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy o pôžičke
nedošlo, súd konštatuje, že k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 13.03.2014 nedošlo.

14. Následne sa súd zaoberal skúmaním, či nie je možná iná právna kvalifikácia vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným, a to na základe nasledovného: Občianske súdne konanie je ovládané zásadou

iura novit curia (práva pozná súd). Strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,
ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozícietejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny
vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe
vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo

obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný
právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený
a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza
zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je
žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok

pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený
nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie
je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými
zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia ( pozri
uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

15. Keďže súd zmluvu o pôžičke zo dňa 13.03.2014 posúdil ako neplatný právny úkon, v ďalšom
skúmal, či tento právny úkon nespĺňa náležitosti iného právneho úkonu. Keďže žalobkyňa uvádzala,
že uzavretie zmluvy o pôžičke pre ňu slúžilo ako poistka voči žalovanému, súd skúmal, či nemožno
zmluvu o pôžičke podľa jej obsahu posúdiť ako právny úkon uznania dlhu žalovaným. V zmysle § 558
Občianskeho zákonníka uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi musí

mať okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) písomnú
formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená
výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V danom prípade
zmluva o pôžičke náležitosti dohody o uznaní dlhu nespĺňa, a to predovšetkým z dôvodu absencie
kauzy vzniku pohľadávky. Ani vyhlásenie žalovaného v návrhu na úpravu práv a povinností rodičov voči

maloletému dieťaťu zo dňa 25.05.2015 pre absenciu zákonných náležitostí (výška pohľadávky, kauza
vzniku pohľadávky) nemožno považovať za platné uznanie dlhu, preto žalobkyni nebolo možné priznať
plnenie ani titulom uznania dlhu žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovanému požičiavala peniaze
v období od roku 2010 do septembra 2013, je potrebné prisvedčiť aj námietke žalovaného o premlčaní
nároku žalobkyne na vrátenie takto poskytnutých finančných prostriedkov, keďže trojročná premlčacia

dobanaichvrátenievdanomprípadezačalaplynúťvseptembri2013,uplynulavseptembri2016,pričom
žaloba bola podaná až dňa 08.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Súd nevykonal stranami navrhované dôkazy výsluchom svedkov T.. V. K. (A. Ž.), kolíznej
opatrovníčky p. M. Q. V.. T. M., nakoľko mal za to, že vykonanie týchto dôkazov nemôže zvrátiť záver
súdu o tom, že zmluva o pôžičke zo dňa 13.03.2014 je neplatná a nespĺňa ani náležitosti uznania dlhu.
Rovnako tak nemohla výpoveď svedkov ovplyvniť ani plynutie premlčacej doby, preto súd dokazovanie
výsluchom svedkov nevykonal.

18.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojenís§255ods.1.Civilnéhosporového
poriadku. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide opodanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).